Bubo — Strigidae (sovovité)
Výr akunský
Bubo leucostictus Hartlaub, 1855 — Akun Eagle-Owl; jediný hmyzožravý výr sveta
IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Areál: Guineo-kongénsky lesný blokDlzka40–46 cm
Vaha485–540 g
IUCNLC
Bubo — Strigidae (sovovité)
Žiadny iný druh rodu Bubo nie je tak špecializovaný na hmyz. Loví aj aktívne za letu — chytá cikády a chrobáky priamo z listov alebo v lete.
Samec vydáva krátky stúpavý alebo klesajúci píšťalkový „wooooh" trvajúci 1–2 s. Aj nízky zrýchľujúci sa cluckujúci „klúk-klúk-klúk" pripomínajúci kvákanie. Pri ohrození unikátny kvákavý zvuk — typ alarmu neobvyklý pre rod Bubo. Hlas tlmený dažďovým lesom — počuteľný 200–500 m. Pár vytvára antifonálny duet pri obhajobe teritória.
Pred suchou sezónou v rovníkovej Afrike. Pár sa ohraničuje píšťalkovými volaniami v korunách.
Vajcia biele, ovoidné. Hniezdo v dutinách dipterocarp, fíkov a mahagonov.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Údaje extrapolované z iných výrov.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia výlučne hmyzom (chrobáky, cikády, kobylky).
Mláďatá opúšťajú dutinu skôr než vedia lietať. Závislé od rodičov ďalšie 2–3 mesiace.
Juvenily sa rozptyľujú v okruhu 5–15 km. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Výr akunský | Výr Fraserov | Výr Shelleyov | Výr africký | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–46 cm | 39–44 cm | 53–61 cm | 40–45 cm |
| Váha | 485–540 g | 575–815 g | 1 200 g | 480–680 g |
| Dožitie | ~12 r | ~12 r | ~15 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 5/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Dažďový les záp. Afriky — hmyzožravec | Lesný druh equatoriálnej Afriky | Veľký lesný výr záp. Afriky | Bežný africký výr — savana, mestá |
| Dostupnosť v SR | Guineo-kongénsky blok | Záp. a stred. Afrika | Guineo-kongénsky blok | Juž. a vých. Afrika |
Príznaky: Drastická strata habitatu cez ťažbu dreva a poľnohospodárstvo
Guineo-kongénsky lesný blok stráca ~0,5–1 % ročne kvôli ťažbe dreva, kakaovníkom (v Pobr. Slonoviny), palmovému oleju a poľnohospodárstvu. Druh tentatívne klesajúci.
Príznaky: Sekundárna otrava cez hmyzí krm
V Ghane, Pobr. Slonoviny a Kamerune sa intenzívne používajú insekticídy v kakaovníkoch. Druh je čistý hmyzožravec a citlivý na bioakumuláciu pesticídov.
Príznaky: Izolácia subpopulácií
Guineo-kongénsky les sa fragmentuje cez cesty, plantáže a osídlenia. Genetická izolácia môže byť budúcou hrozbou.
Príznaky: Lov pre mäso alebo poverstvo
V niektorých regiónoch záp. Afriky sa veľké sovy lovia pre tradičnú medicínu alebo z poverčivosti, no nie systematicky.
Jediný hmyzožravý výr sveta — žiadny iný druh rodu Bubo nie je tak špecializovaný na hmyz. 50 % stravy tvoria chrobáky, 25 % cikády a kobylky.
Druh popísal Gustav Hartlaub v roku 1855 — nemecký ornitológ, kolega Finscha. Hartlaub popísal aj výra Hartlaubovho (Strix hartlaubi syn. Tyto soumagnei).
Druhový epitet „leucostictus" je z gréckeho „leukos" (biely) a „stiktos" (škvrnitý) — odráža biele škvrny na vrchu krídel.
Loví aktívne hmyz za letu — chytá cikády a chrobáky priamo z listov alebo v lete. Unikátna technika medzi výrami.
Kvákavý alarmový zvuk — typ alarmu neobvyklý pre rod Bubo, pripomínajúci kvákanie kačice.
Areál: Guineo-kongénsky lesný blok — Sierra Leone, Guinea, Pobr. Slonoviny, Ghana, Kamerun, Gabon, Kongo, DR Kongo, Angola, Stredoafrická republika, sev. DR Kongo.
Veľkosť 40–46 cm, ~485–540 g — stredne malý výr. Samice mierne väčšie.
Hniezdi v dutinách lesných gigantov — staré dipterocarpy, fíky, mahagónia. Hniezdo môže byť používané viaceré roky.
Tlmený hlas — adaptovaný na dažďový les. Píšťalky kratšie a vyššie než u iných výrov.
Sangster et al. 2023 navrhli presun do rodu Ketupa, no IOC zatiaľ ponecháva v Bubo.
V Guineo-kongénskom lesnom bloku — od Sierry Leone a Guinea na západe cez Pobr. Slonoviny, Ghanu, Nigériu, Kamerun, Gabon a Kongo po Angolu a sev. DR Kongo. Habitat: nížinný primárny a sekundárny dažďový les.
Áno — žiadny iný druh rodu Bubo nie je tak špecializovaný na hmyz. 50 % stravy tvoria chrobáky (Coleoptera), 25 % cikády a kobylky. Loví aj aktívne za letu (chytá hmyz z listov alebo v lete). Drobné stavovce (~8 %) ako netopiere a gekony sú len doplnkové.
Druhový epitet je z gréckeho „leukos" (biely) a „stiktos" (škvrnitý) — odráža biele škvrny na vrchu krídel druhu.
40–46 cm dĺžka, ~485–540 g hmotnosť. Stredne malý výr. Samice mierne väčšie.
IUCN Least Concern (LC, 2024), hoci populácia tentatívne klesajúca kvôli odlesňovaniu Guineo-kongénskeho lesa, ťažbe dreva, kakaovníkom a pesticídom.
Najlepšie lokality: Korup NP (Kamerun), Lopé NP (Gabon), Tai NP (Pobr. Slonoviny), Cross River NP (Nigéria), Salonga NP (DR Kongo). Druh je nočný a vyžaduje skúseného sprievodcu.
Druh popísal nemecký ornitológ Gustav Hartlaub v roku 1855. Monotypický druh. Sangster et al. 2023 navrhli presun do rodu Ketupa, IOC zatiaľ ponecháva v Bubo.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Birds of the World, Wikipedia.
Areál: Guineo-kongénsky lesný blok záp. a stred. Afriky.
Chránený podľa CITES Appendix II. IUCN Least Concern, tentatívne klesajúca populácia kvôli odlesňovaniu.
