Výr akunský (Bubo leucostictus) — dažďový les záp. Afriky (foto: Wikimedia Commons)

Bubo — Strigidae (sovovité)

Výr akunský

Bubo leucostictus Hartlaub, 1855 — Akun Eagle-Owl; jediný hmyzožravý výr sveta

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Areál: Guineo-kongénsky lesný blok
Dĺžka40–46 cm
Váha485–540 g
IUCNLC
Dažďový les Guineo-kongénskeho bloku ukrýva najunikátnejší druh rodu Bubo — výra akunského, jediného hmyzožravého výra sveta. 50 % stravy tvoria chrobáky, 25 % cikády a kobylky — neobvyklá špecializácia pre rod výrov. Druh popísal Gustav Hartlaub v roku 1855. Druhový epitet „leucostictus" je z gréckeho „leukos" (biely) a „stiktos" (škvrnitý). Areál: od Sierry Leone po Angolu a Kongo. Pri ohrození vydáva unikátny kvákavý alarmový zvuk — typ neobvyklý medzi výrami.

 Jediný hmyzožravý výr sveta

Žiadny iný druh rodu Bubo nie je tak špecializovaný na hmyz. Loví aj aktívne za letu — chytá cikády a chrobáky priamo z listov alebo v lete.

  • Chrobáky: 50 % stravy (Lucanidae, Scarabaeidae)
  • Cikády a kobylky: 25 %
  • Modlivky a švehely: 10 %
  • Drobné stavovce: 8 % (netopiere, gekony)
  • Aktívne lovenie za letu — unikátna technika
  • Slabšie pazúry ako iné výry — adaptácia na hmyz

Výživa

  • Chrobáky — Coleoptera (dominantne)
  • Cikády a kobylky — Orthoptera, Cicadidae
  • Modlivky a švehely — Mantodea
  • Drobné stavovce — netopiere, plazy príležitostne
  • Motýle veľké a iný hmyz
  • Pavúky a článkonožce
Tip od odborníka Výr akunský (Bubo leucostictus) je unikátny medzi výrami — takmer výlučný hmyzožravec. 50 % stravy tvoria chrobáky, 25 % cikády a kobylky. Loví hmyz buď zo zálohy, alebo aktívne za letu cez koruny dažďového lesa. Žiadny iný druh rodu Bubo nie je tak špecializovaný na hmyz. Habitat: nížinný primárny a sekundárny dažďový les záp. Afriky.

Hlasový prejav

Samec vydáva krátky stúpavý alebo klesajúci píšťalkový „wooooh" trvajúci 1–2 s. Aj nízky zrýchľujúci sa cluckujúci „klúk-klúk-klúk" pripomínajúci kvákanie. Pri ohrození unikátny kvákavý zvuk — typ alarmu neobvyklý pre rod Bubo. Hlas tlmený dažďovým lesom — počuteľný 200–500 m. Pár vytvára antifonálny duet pri obhajobe teritória.

Typické zvuky

  • Spev samca — píšťalkové „wooooh" stúpavé alebo klesajúce
  • Volanie samice — vyššie a kratšie v duete
  • Alarmový hlas — kvákavý zvuk (unikátny pre rod)
  • Mláďatá — prosebné „čip-čip" v dutine
  • Pri love — tlmené klúk-klúk-klúk pred útokom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — november–február v hlavnej časti areálu (variabilne podľa regiónu)
Hniezdenie v dutinách stromov dažďového lesa; 2 vajcia
Inkubácia ~32 dní, mláďatá v hniezde ~6 týždňov
Rezident — celoročne v dažďovom lese
Cez deň ukrytý vysoko v korunách 25–40 m
Pelichanie počas hlavnej sezóny dažďov

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Veľké dutiny v starých dipterocarpoch, fíkach a mahagonoch
Vyhľadáva staré prirodzené dutiny vo veľkých lesných stromoch 20–40 m nad zemou. Hniezdo môže byť používané viaceré roky.
Nadmorská výška
Od morskej hladiny do ~1 600 m
Najčastejšie nížiny a podhorské lesy 100–1 200 m. V Kamerunských horách a na Bioko dosahuje 1 600 m.
Biotop
Nížinný primárny a sekundárny dažďový les, okraje lesa, lesné rieky
Charakteristické lokality: Korup NP (Kamerun), Lopé NP (Gabon), Salonga NP (DR Kongo), Tai NP (Pobr. Slonoviny), Cross River NP (Nigéria).
Teplota
Tropická, +22 až +32 °C celoročne
Adaptovaný na trvalo vlhké tropické podnebie. Dažďový les má 1 800–3 500 mm zrážok ročne.
Voda
Pri lesných potokoch a riekach
Vodu získava z koristi a sezónne pri vodných zdrojoch. Často hniezdi pri lesných riekach a forest islands.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 1–3 km²
Pár obhajuje teritórium duetom. Hustota populácie nízka kvôli špecializácii na hmyz.

Rozmnožovací cyklus

Tok
November–február

Pred suchou sezónou v rovníkovej Afrike. Pár sa ohraničuje píšťalkovými volaniami v korunách.

Znáška
2 vajcia (zriedkavo 3)

Vajcia biele, ovoidné. Hniezdo v dutinách dipterocarp, fíkov a mahagonov.

Inkubácia
~32 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Údaje extrapolované z iných výrov.

Liahnutie
Január–marec

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia výlučne hmyzom (chrobáky, cikády, kobylky).

Mláďatá
~6 týždňov v hniezde

Mláďatá opúšťajú dutinu skôr než vedia lietať. Závislé od rodičov ďalšie 2–3 mesiace.

Samostatnosť
4–5 mesiacov

Juvenily sa rozptyľujú v okruhu 5–15 km. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výr akunský 40–46 cm Výr Fraserov 39–44 cm Výr Shelleyov 53–61 cm Výr africký 40–45 cm
Výr akunský Výr Fraserov Výr Shelleyov Výr africký
Dĺžka40–46 cm39–44 cm53–61 cm40–45 cm
Váha485–540 g575–815 g1 200 g480–680 g
Dožitie~12 r~12 r~15 r~10 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaDažďový les záp. Afriky — hmyzožravecLesný druh equatoriálnej AfrikyVeľký lesný výr záp. AfrikyBežný africký výr — savana, mestá
AreálGuineo-kongénsky blokZáp. a stred. AfrikaGuineo-kongénsky blokJuž. a vých. Afrika

Zaujímavosti

1

Jediný hmyzožravý výr sveta — žiadny iný druh rodu Bubo nie je tak špecializovaný na hmyz. 50 % stravy tvoria chrobáky, 25 % cikády a kobylky.

2

Druh popísal Gustav Hartlaub v roku 1855 — nemecký ornitológ, kolega Finscha. Hartlaub popísal aj výra Hartlaubovho (Strix hartlaubi syn. Tyto soumagnei).

3

Druhový epitet „leucostictus" je z gréckeho „leukos" (biely) a „stiktos" (škvrnitý) — odráža biele škvrny na vrchu krídel.

4

Loví aktívne hmyz za letu — chytá cikády a chrobáky priamo z listov alebo v lete. Unikátna technika medzi výrami.

5

Kvákavý alarmový zvuk — typ alarmu neobvyklý pre rod Bubo, pripomínajúci kvákanie kačice.

6

Areál: Guineo-kongénsky lesný blok — Sierra Leone, Guinea, Pobr. Slonoviny, Ghana, Kamerun, Gabon, Kongo, DR Kongo, Angola, Stredoafrická republika, sev. DR Kongo.

7

Veľkosť 40–46 cm, ~485–540 g — stredne malý výr. Samice mierne väčšie.

8

Hniezdi v dutinách lesných gigantov — staré dipterocarpy, fíky, mahagónia. Hniezdo môže byť používané viaceré roky.

9

Tlmený hlas — adaptovaný na dažďový les. Píšťalky kratšie a vyššie než u iných výrov.

10

Sangster et al. 2023 navrhli presun do rodu Ketupa, no IOC zatiaľ ponecháva v Bubo.

Taxonomická klasifikácia

species Výr akunský
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Bubo Duméril, 1805 (alebo Ketupa podľa Sangster et al. 2023)
Druh B. leucostictus Hartlaub, 1855
Poddruhy Monotypický druh. Popísal nemecký ornitológ Gustav Hartlaub v roku 1855. Druhový epitet „leucostictus" je z gréckeho „leukos" (biely) a „stiktos" (škvrnitý) — odráža biele škvrny na vrchu krídel.

? Často kladené otázky

V Guineo-kongénskom lesnom bloku — od Sierry Leone a Guinea na západe cez Pobr. Slonoviny, Ghanu, Nigériu, Kamerun, Gabon a Kongo po Angolu a sev. DR Kongo. Habitat: nížinný primárny a sekundárny dažďový les.

Áno — žiadny iný druh rodu Bubo nie je tak špecializovaný na hmyz. 50 % stravy tvoria chrobáky (Coleoptera), 25 % cikády a kobylky. Loví aj aktívne za letu (chytá hmyz z listov alebo v lete). Drobné stavovce (~8 %) ako netopiere a gekony sú len doplnkové.

Druhový epitet je z gréckeho „leukos" (biely) a „stiktos" (škvrnitý) — odráža biele škvrny na vrchu krídel druhu.

40–46 cm dĺžka, ~485–540 g hmotnosť. Stredne malý výr. Samice mierne väčšie.

IUCN Least Concern (LC, 2024), hoci populácia tentatívne klesajúca kvôli odlesňovaniu Guineo-kongénskeho lesa, ťažbe dreva, kakaovníkom a pesticídom.

Najlepšie lokality: Korup NP (Kamerun), Lopé NP (Gabon), Tai NP (Pobr. Slonoviny), Cross River NP (Nigéria), Salonga NP (DR Kongo). Druh je nočný a vyžaduje skúseného sprievodcu.

 Taxonómia — Hartlaub 1855

Druh popísal nemecký ornitológ Gustav Hartlaub v roku 1855. Monotypický druh. Sangster et al. 2023 navrhli presun do rodu Ketupa, IOC zatiaľ ponecháva v Bubo.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Birds of the World, Wikipedia.

 Areál — Guineo-kongénsky les

Areál: Guineo-kongénsky lesný blok záp. a stred. Afriky.

  • Záp. Afrika: Sierra Leone, Guinea, Libéria, Pobr. Slonoviny, Ghana
  • Nigéria–Kamerun: jadrový areál
  • Stred. Afrika: Gabon, Stredoafrická republika, Rovníková Guinea, Bioko
  • Kongo a DR Kongo: rieky Kongo, Salonga NP
  • Juhozápad: sev. Angola, Cabinda
  • Habitat: nížinný dažďový les, okraje

 Právny status — CITES II, IUCN LC

Chránený podľa CITES Appendix II. IUCN Least Concern, tentatívne klesajúca populácia kvôli odlesňovaniu.

  • CITES Appendix II: regulovaný medzinárodný obchod
  • IUCN 2024: Least Concern (LC)
  • Trend: tentatívne klesajúci
  • Hlavné hrozby: odlesňovanie, pesticídy v kakaovníkoch
  • Kľúčové rezervácie: Korup, Lopé, Tai, Cross River, Salonga
ZDROJ: IUCN Red List

 Areál — Guineo-kongénsky les

Areál: dažďový les záp. a stred. Afriky — Sierra Leone po Angolu a Kongo. IUCN LC.

 Video — Výr akunský

Overené YouTube nahrávky pre tento druh nemáme. Vyhľadaj:

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výr akunský, Česky:   Výr akun, Anglicky:   Akun Eagle-Owl, Nemecky:   Akun-Uhu, Francúzsky:   Grand-duc tacheté, Taliansky:   Gufo reale di Akun, Španielsky:   Búho de Akun, Holandsky:   Akun-oehoe