Strix — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) charakteristické tmavé škvrnenie a mramorovanie na perí; (2) žiadne ušné chumáčky; (3) tmavohnedé oči; (4) výrazný pohlavný dimorfizmus — samica o 30–50 % ťažšia; (5) žabou-podobné hluboké hooty.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Strix nigrolineata (sova čierno-biela) — čierno-biele pruhy, väčšia. Strix fulvescens (sova fulvescentná) — montánna, hrdzavohnedá.
Najrozšírenejšia neotropická Strix sova — areál od severného Mexika cez celú Strednú Ameriku po severnú Argentínu a Brazíliu. ~14 mil. km².
Adaptabilita: Žije od dažďových pralesov po dub-borové lesy a kávovníkové plantáže. Výškový rozsah 0–2 500 m n. m.
Diagnostický hlas je séria explozívnych žabou-podobných hootov „gwow gwow gwow gwow gwow gwot" — opakovaná v intervaloch niekoľkých sekúnd. Frekvencia 400–700 Hz, počuteľné 1 km. Samica odpovedá vysokým „whinny". Pár tvorí výrazné duetá. Pri obrane hniezda hluboké štekanie. Druh má najväčší vokálny repertoár medzi neotropickými Strix sovami.
Pár obnovuje väzbu, samec privoláva samicu výrazným „gwow" volaním. Najintenzívnejšia vokalizácia.
Vajcia biele, hladké, ~42 x 36 mm. Kladie do hlbokej dutiny veľkého stromu alebo opusteného hniezda dravca.
Sedí výlučne samica, samec donáša korisť.
Mláďatá pokryté bielym semipuhovitým perím. Hmotnosť pri liahnutí ~20 g.
Mláďatá opúšťajú dutinu pri ~30 dňoch, krátko závislé od rodičov.
Juvenily disperguje mimo teritória rodičov. Dožitie odhadom 8–12 rokov.
| Sova škvrnitá | Sova čierno-biela | Sova fulvescentná | Sova obyčajná | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 30–38 cm | 35–40 cm | 38–48 cm | 37–46 cm |
| Váha | 176–345 g | 400–535 g | ~600 g | 400–600 g |
| Dožitie | odhad 8–12 r. | odhad 8–12 r. | odhad 8–12 r. | 5–10 r. (max ~22 r) |
| Hlučnosť | 2/5 | 3/5 | 3/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | Chránená (IUCN LC) | Chránená (IUCN LC) | Chránená (IUCN LC) | Chránená |
| Povaha | Stredne veľká, max. pohlavný dimorfizmus | Čierno-biele pruhy, väčšia | Hnedá až rufózna, montánna | Bez „uší", okrúhla hlava, dva farebné morfy |
| Dostupnosť v SR | Mexiko po Argentínu | Stredná a S Južná Amerika | Mexiko, Guatemala, Honduras, Salvador | Lesy a parky Európy |
Príznaky: Neúspešné hniezdenie, opúšťanie tradičných teritórií
Hlavná dlhodobá hrozba — výrub atlantského lesa Brazílie, stredoamerických lesov pre poľnohospodárstvo.
Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť
SGAR rodenticídy zaznamenané v kávovníkových plantážach a banane. Drobné cicavce tvoria 50 % potravy.
Príznaky: Neúspešné hniezdenie
Výrub veľkých stromov pre stavebné drevo. Druh ale využíva aj opustené hniezda dravcov.
Príznaky: Otvorené zlomeniny, vnútorné krvácanie
Loví popri cestách v neotropickej oblasti.
Sova škvrnitá je najrozšírenejšia neotropická Strix sova — areál ~14 mil. km², od severného Mexika po severnú Argentínu a Brazíliu.
Druh popísal americký ornitológ John Cassin v roku 1849 ako Syrnium virgatum. Súčasný rod Strix stanovil Linnaeus 1758.
Vykazuje najväčší pohlavný dimorfizmus spomedzi sov sveta — samice sú o 30–50 % ťažšie ako samce. To je extrémne aj pre sovy, ktoré sú celkovo známe „reverzným" dimorfizmom.
Diagnostický hlas — séria explozívnych žabou-podobných hootov „gwow gwow gwow" — je kľúčový znak pre identifikáciu. Volanie pripomína žabu, nie sovu.
IOC v15.2 reklasifikoval druh z rodu Ciccaba do rodu Strix na základe DNA štúdií. Cornell BOW stále používa Ciccaba virgata, ale názov je už prekonaný.
Druh má ~6 poddruhov, ktoré sa líšia veľkosťou a sfarbením. Severné poddruhy sú väčšie ako južné (Bergmannovo pravidlo).
Druh má svetlú a tmavú farebnú morfu — svetlá morf je bežnejšia v Strednej Amerike, tmavá v Amazónii.
Sova škvrnitá je oportúnny predátor — žiadnu prísnu špecializáciu nemá. Drobné cicavce 50 %, hmyz 25 %, plazy 12 %, žaby 8 %, vtáky 5 %.
Je najrozšírenejšia neotropická Strix sova — areál od severného Mexika cez celú Strednú Ameriku po severnú Argentínu a Brazíliu. Areál ~14 mil. km². Hlavné lokality: Tikal NP Guatemala, La Selva Kostarika, Manú NP Peru, atlantský les Brazílie.
Slovenský názov „škvrnitá" a anglický „Mottled Owl" odkazujú na charakteristické tmavé škvrnenie a mramorovanie na perí. Toto kreslo poskytuje výbornú kamufláž v lesnom prostredí. Druh má svetlú a tmavú farebnú morfu.
Diagnostický hlas je séria explozívnych žabou-podobných hootov „gwow gwow gwow gwow gwot". Frekvencia 400–700 Hz, počuteľné 1 km. Samica odpovedá vysokým „whinny". Druh má najväčší vokálny repertoár medzi neotropickými Strix sovami — vrátane hlbokého štekania pri obrane.
Druh vykazuje najväčší pohlavný dimorfizmus spomedzi sov sveta — samice sú o 30–50 % ťažšie ako samce. Reverzný sexuálny dimorfizmus je typický pre sovy a dravce (samice väčšie), ale u sovy škvrnitej je extrémny. Hypotézy: lov rôznych veľkostí koristi, obrana hniezda samicou.
IOC v15.2 reklasifikoval druh z rodu Ciccaba do rodu Strix na základe DNA štúdií. Cornell BOW (Birds of the World) ho stále uvádza ako Ciccaba virgata, ale názov je už prekonaný. Súčasné správne meno je Strix virgata.
Oportúnny nočný predátor. Drobné cicavce tvoria 50 % potravy (myši, potkany, mladé vakovce). Veľký hmyz 25 % (chrobáky, kobylky), plazy 12 % (anolisy, malé hady), žaby a salamandre 8 %, drobné vtáky a netopiere 5 %.
Druh popísal americký ornitológ John Cassin v roku 1849 ako Syrnium virgatum. IOC v15.2 ho reklasifikoval z rodu Ciccaba do Strix na základe DNA štúdií.
Adaptabilná na rôzne neotropické biotopy.
Oportúnny predátor.
Monogamný pár.
Diagnostický hlas je séria explozívnych žabou-podobných hootov „gwow gwow gwow gwow gwot".
IUCN: Least Concern, populácia stabilná.
Mottled Owl — žabou-podobné „gwow gwow"
