Strix — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) charakteristické čierno-biele pruhovanie na spodku tela; (2) tmavá hlava a vrchná strana tela; (3) biele obočie a líca; (4) žiadne ušné chumáčky; (5) tmavohnedé oči.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Žiadna iná Strix sova nemá také výrazné čierno-biele pruhy. Strix virgata (sova škvrnitá) — škvrnité perá, menšia. Strix fulvescens (sova fulvescentná) — hrdzavohnedá, montánna.
Sova čierno-biela je primárne insektivor — neobvyklý pre 400-gramovú sovu. Veľké chrobáky tvoria 55 % potravy, najmä Scarabaeidae (dung beetles) a Cicadidae.
Kľúčový regulátor hmyzu: Sova čierno-biela pomáha regulovať populácie dung beetles a cikád v neotropických lesoch.
Diagnostický hlas je séria 5–8 hlbokých rezonantných hootov stupňujúcich sa v intenzite — „hu-hu-hu-hu-HU-HU!" — končiacich výrazne hlasnejšie. Frekvencia 400–700 Hz, počuteľné 1–2 km. Samica volá vyššie a kratšie. Pár tvorí výrazné duetá. Pri obrane hniezda hluboké štekanie. Najintenzívnejšia vokalizácia február–máj počas toku.
Pár obnovuje väzbu, samec privoláva samicu stupňovaným hootingom. Najintenzívnejšia vokalizácia.
Vajcia biele, hladké, ~44 x 38 mm. Kladie do dutiny veľkého stromu alebo do epifytickej bromélie.
Sedí výlučne samica, samec donáša korisť.
Mláďatá pokryté bielym semipuhovitým perím. Hmotnosť pri liahnutí ~25 g.
Mláďatá opúšťajú dutinu pri ~5 týždňoch, dlho závislé od rodičov.
Juvenily disperguje mimo teritória rodičov. Dožitie odhadom 8–12 rokov.
| Sova čierno-biela | Sova škvrnitá | Sova fulvescentná | Sova obyčajná | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 35–40 cm | 30–38 cm | 38–48 cm | 37–46 cm |
| Váha | 400–535 g | 176–345 g | ~600 g | 400–600 g |
| Dožitie | odhad 8–12 r. | odhad 8–12 r. | odhad 8–12 r. | 5–10 r. (max ~22 r) |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | Chránená (IUCN LC) | Chránená (IUCN LC) | Chránená (IUCN LC) | Chránená |
| Povaha | Čierno-biele pruhy, hmyz 55 % potravy | Stredne veľká, max. pohlavný dimorfizmus | Hnedá, montánna sova | Európska protizvuková sova |
| Dostupnosť v SR | Stredná a S Južná Amerika | Mexiko po Argentínu | Mexiko, Guatemala, Honduras, Salvador | Lesy a parky Európy |
Príznaky: Neúspešné hniezdenie, opúšťanie tradičných teritórií
Hlavná dlhodobá hrozba — výrub strednoamerických nížinných lesov pre poľnohospodárstvo, banane, palmové plantáže.
Príznaky: Strata hlavnej koristi (dung beetles), oslabený imunitný systém
Druh je závislý na hmyze — kontrola hmyzu v banane a palmových plantážach priamo ohrozuje potravnú základňu.
Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť
SGAR rodenticídy zaznamenané v kávovníkových plantážach.
Príznaky: Neúspešné hniezdenie
Výrub veľkých stromov ako Ceiba pentandra a Bertholletia excelsa. Druh využíva aj veľké bromélie.
Sova čierno-biela má charakteristické čierno-biele pruhovanie na spodku tela — nápadný a jednoznačný identifikačný znak medzi neotropickými sovami.
Druh popísal britský ornitológ Philip Sclater v roku 1859. Sclater bol kurátorom Zoological Society of London a popísal ~1 500 druhov vtákov.
Veľké chrobáky tvoria 55 % potravy — najmä Scarabaeidae (dung beetles) a Cicadidae. Toto je neobvyklý insektivorný profil pre 400-gramovú sovu.
Sova čierno-biela je kľúčový predátor neotropického hmyzu — pomáha regulovať populácie dung beetles a cikád v tropických lesoch.
Diagnostický hlas — stupňovaný hooting „hu-hu-hu-HU-HU" — je kľúčový znak pre identifikáciu. Volanie sa stupňuje v intenzite a frekvencii.
IOC v15.2 reklasifikoval druh z rodu Ciccaba do rodu Strix na základe DNA štúdií. Súčasné správne meno je Strix nigrolineata.
Druh hniezdi aj vo veľkých epifytických bromeliách (Tillandsia) — neobvyklá adaptácia, ktorá využíva špecifické tropické rastlinné spoločenstvá.
Vyskytuje sa od južného Mexika po severnú Peru, severnú Venezuelu a Trinidad. Areál ~6 mil. km². Monotypický druh.
Žije od južného Mexika cez celú Strednú Ameriku po severnú Peru, severnú Venezuelu a Trinidad. Areál ~6 mil. km². Hlavné lokality: Tikal NP Guatemala, La Selva + Tortuguero Kostarika, Manú NP Peru, Parque del Este Venezuela. Monotypický druh — bez poddruhov.
Slovenský názov „čierno-biela" a anglický „Black-and-white Owl" odkazujú na charakteristické čierno-biele pruhovanie na spodku tela. Tento znak je jednoznačný a druh sa nedá zameniť s inou neotropickou sovou. Latinský nigrolineata = „čierno-pruhovaná".
Primárne insektivor — veľké chrobáky tvoria 55 % potravy (najmä Scarabaeidae dung beetles, Cicadidae). Drobné cicavce 18 %, vtáky 12 %, žaby 8 %, plazy 4 %, netopiere 3 %. Pomáha regulovať populácie hmyzu v neotropických lesoch.
ÁNO — sova čierno-biela má neobvyklú adaptáciu: hniezdi nielen v dutinách stromov, ale aj vo veľkých epifytických bromeliach (rod Tillandsia). Toto využíva špecifické tropické rastlinné spoločenstvá. Iný spôsob: opustené hniezda dravcov v 10–25 m výške.
Diagnostický hlas je séria 5–8 hlbokých rezonantných hootov stupňujúcich sa v intenzite a frekvencii — „hu-hu-hu-hu-HU-HU!" — končiacich výrazne hlasnejšie. Frekvencia 400–700 Hz, počuteľné 1–2 km. Pár tvorí výrazné duetá.
V Európe sa nechová — exotický druh, dovoz regulovaný CITES Príloha II. V Strednej a Južnej Amerike len v licencovaných zoologických záhradách a rehabilitačných centrách.
Druh popísal britský ornitológ Philip Sclater v roku 1859. Sclater bol kurátorom Zoological Society of London. IOC v15.2 reklasifikoval druh z rodu Ciccaba do Strix.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone.
Areál: Južné Mexiko cez celú Strednú Ameriku po severnú Peru, severnú Venezuelu a Trinidad. ~6 mil. km².
Neobvyklý insektivor medzi Strix sovami. Dung beetles (Scarabaeidae) sú hlavná korisť.
Monogamný pár. Neobvyklé hniezdenie vo veľkých epifytických bromeliach.
Diagnostický hlas je séria 5–8 hlbokých rezonantných hootov stupňujúcich sa v intenzite.
IUCN: Least Concern, populácia stabilná.
Black-and-white Owl — stupňovaný hooting v Strednej Amerike
