Sova kubánska bezperá (Margarobyas lawrencii) — dospelý jedinec s holými žltkasto-zelenými nohami (foto: Wikimedia Commons)

Margarobyas — Strigidae (sovovité)

Sova kubánska bezperá

Margarobyas lawrencii (Sclater & Salvin, 1868) — Bare-legged Owl, najmenšia karibská sova, endemit Kuby a Isla de la Juventud, monotypický druh

IUCN: LC (Least Concern) — populácia stabilná; endemit Kuby
Dlzka20–23 cm
Vaha~80 g
Dozitieodhad 5–8 r.
Vápencové jaskyne a palmové háje Kuby skrývajú najmenšiu karibskú sovu — sovu kubánsku bezperu. S hmotnosťou len ~80 g a dĺžkou 20–23 cm patrí medzi najmenšie sovy sveta. Diagnostické sú jej žltkasto-zelené holé nohy bez peria (odtiaľ názov „Bare-legged Owl"), žiadne ušné chumáčky a tmavohnedé oči. Hmyz tvorí 65 % potravy. Druh popísali Sclater a Salvin v roku 1868, Olson 1995 ho preradil do samostatného monotypického rodu Margarobyas. Endemit Kuby a Isla de la Juventud.
Porovnať veľkosť, hmotnosť a dožitie s príbuznými druhmi
Dĺžka tela
20–23 cm
0 10 20 30 40 50 60 cm 20 23
0 cm60 cm
Hmotnosť
70–90 g
0 160 320 480 640 800 70–90 g stupnica do 800 g
Dožitie
5–8 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Myšiarka portorikánska Myšiarka tropická Sova jamajská 5–8 rokov
Myšiarka portorikánska: odhad 5–8 r. Myšiarka tropická: odhad 6–8 r. Sova jamajská: odhad 5–10 r.

 Identifikácia — najmenšia karibská sova, holé nohy

5 diagnostických znakov: (1) najmenšia karibská sova (~80 g); (2) holé žltkasto-zelené nohy bez peria; (3) žiadne ušné chumáčky; (4) tmavohnedé oči; (5) krémový tvárový disk s tmavými rictal bristles.

Vlastné znaky druhu:

  • Hmotnosť len ~80 g — najmenšia karibská sova
  • Dĺžka 20–23 cm, krídlo ~14 cm
  • Holé nohy — adaptácia na tropickú klímu
  • Operenie hnedohrdzavé s tmavými škvrnami
  • Tvárový disk krémový s tmavými „štetinkami"
  • Krátky chvost a okrúhla hlava bez „uší"

Podobné druhy: Megascops nudipes (myšiarka portorikánska) — tiež s holými nohami, ale endemit Portorika a tmavohnedé operenie. Athene cunicularia (kuvik norový) — tiež s holými nohami, ale väčší a hniezdi v norách.

 Endemit Kuby — vápencové jaskyne a palmové háje

Sova kubánska bezperá žije výlučne na Kube a Isla de la Juventud. Populácia stabilná (BirdLife).

  • Zapata Peninsula — kľúčový biotop, mokrade a suché lesy
  • Sierra de los Órganos (Pinar del Río) — vápencové karstové oblasti
  • Sierra Maestra — východné Kuby horské polohy
  • Isla de la Juventud — druhý ostrov výskytu
  • Havana parky — adaptácia na urbanizáciu
  • Areál ~110 000 km² (Kuba + Isla de la Juventud)

Taxonomická história: Druh prešiel 3 generickými klasifikáciami — pôvodne Otus lawrencii (Cuban Screech-Owl), neskôr Gymnoglaux lawrencii (Cabanis 1855), a od roku 1995 Margarobyas lawrencii (Olson). Posledné DNA štúdie potvrdili, že je dostatočne odlišný na samostatný monotypický rod.

🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

65% 15% 12% STRAVA zloženie
Veľký hmyz — chrobáky, koníky, modlivky 65%
Žaby — Eleutherodactylus, Osteopilus (kubánsky stromový) 15%
Hady a malé jašterice — anolisy 12%
Drobné cicavce — introdukované hlodavce 5%
Pavúkovce — pavúky, štíri 3%

Odporúčané potraviny

  • Veľké chrobáky (Scarabaeidae, Cerambycidae) — dominantná korisť
  • Koníky a kobylky (Orthoptera) — bežne lovené
  • Modlivky a šváby — veľký nočný hmyz
  • Endemická Eleutherodactylus žaba — kubánske coquí
  • Kubánsky stromový skokan Osteopilus septentrionalis
  • Anolisy (Anolis sagrei, A. lucius) — kubánske endemity
  • Drobné hady (Tropidophis) — kubánske trpaslíčie boa
  • Introdukované hlodavce — Rattus, Mus (zriedka)
  • Pavúky a štíri (Heteropoda, Centruroides) — drobné

Zakázané potraviny

  • V Európe sa nechová — endemit Kuby
  • Otrávené hlodavce — sekundárna otrava SGAR rodenticídmi
Tip od odborníka Sova kubánska bezperá je najmenšia karibská sova s hmotnosťou len ~80 g. Špecializuje sa na bezstavovce — hmyz tvorí 65 % potravy. Charakteristické sú jej žltkasto-zelené holé nohy bez peria, ktoré pripomínajú nohy kuvika norového (Athene cunicularia). Adaptácia na termoreguláciu v tropickej kubánskej klíme. Hniezdi v jaskyniach a dutinách starých stromov.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 0 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Diagnostický hlas je séria krátkych „who-who" volaní, niekedy opakovaná v rýchlom slede ako „who-who-who-who" — pripomína trill mihotavej žaby. Frekvencia 400–800 Hz. Samica volá vyššie. Pri vzrušení séria klikajúcich zvukov.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci endemit, v Európe sa nechová. Na Kube len v licencovaných zoologických zariadeniach (Zoológico Nacional de Cuba).
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Striktne nočný druh. Cez deň odpočíva v jaskyniach, dutinách stromov, palmových klasoch, opustených budovách. Aktívny od súmraku po úsvit.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Sovy nedokážu napodobňovať ľudskú reč.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Diagnostický hlas je séria krátkych „who-who" volaní opakovaných v rýchlom slede ako „who-who-who-who" — pripomína trill mihotavej žaby. Frekvencia 400–800 Hz. Trvanie 2–5 sekúnd. Samica volá vyššie a chrapľavejšie. Pri vzrušení séria klikajúcich zvukov a klapanie zobákom (bill-snap). Mláďatá v dutine vydávajú vysoké žobravé volania. Najintenzívnejšia vokalizácia január–apríl počas toku.

Dokáže hovoriť? Sovy nedokážu napodobňovať ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Spev — séria krátkych „who-who" 2–5 s, frekvencia 400–800 Hz
  • Volanie samice — vyššie, chrapľavejšie
  • Trill v duete páru — kolísavý rolling call
  • Bill-snap — klapanie zobákom pri obrane hniezda
  • Žobravé mláďatá — vysoké pípanie pri kŕmení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — január–apríl, samec privoláva charakteristickým „who" volaním Hniezdenie — 2 vajcia v jaskyni alebo dutom strome, inkubácia ~30 d Odchov — mláďatá v dutine 4–5 týždňov, ďalšie týždne závislé Postupné pelichanie po hniezdení Rezident — celoročne na Kube, denný odpočinok v jaskyniach Disperzia juvenilov na Kube a Isla de la Juventud

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Jaskyne, dutiny stromov, palmové klasy, opustené budovy
Vajcia (2) priamo do dutiny bez staviva. Často využíva vápencové jaskyne karstovej Kuby.
Nadmorská výška
0–800 m n. m.
Najhojnejšia v nížinách. V horských oblastiach Sierra Maestra zriedkavá.
Biotop
Suché lesy, vápencové karstové oblasti, palmové háje, mestské parky
Lokality: Zapata Peninsula, Pinar del Río, Sierra de los Órganos, Isla de la Juventud, mestské parky Havany.
Teplota
Tropická 22–32 °C celoročne
Kuba má dve sezóny: suchá (nov.–apríl) a vlhká (máj–október). Hniezdi v suchšom období.
Voda
Pije zriedka, vodu získava z koristi
Adaptácia na suchšie biotopy Kuby. Holé nohy pomáhajú termoregulácii.
Spoločnosť
Monogamný pár s celoročnou väzbou, teritórium ~0,5–2 km²
Pár sa drží spolu pri hniezde, často v tom istom jaskynnom dutom mieste.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Január–apríl

Pár obnovuje väzbu, samec privoláva charakteristickým „who-who" volaním zo skalnej dutiny.

Znáška
2 vajcia

Vajcia biele, hladké, ~32 x 28 mm. Kladie do jaskyne, dutiny stromu alebo palmového klasu bez staviva.

Inkubácia
~30 dní (odhad)

Sedí výlučne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína prvým vajcom.

Liahnutie
Marec–máj

Mláďatá pokryté bielym semipuhovitým perím, hmotnosť pri liahnutí ~10 g.

Mláďatá
4–5 týždňov v hniezde + 2–3 týždne závislé

Mláďatá opúšťajú dutinu pri 4–5 týždňoch, krátko závislé od rodičov.

Samostatnosť
Júl–september

Juvenily disperguje po Kube. Dožitie vo voľnej prírode odhadom 5–8 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sova kubánska bezperá 20–23 cm Myšiarka portorikánska 20–25 cm Sova jamajská 27–33 cm Plamienka tmavá stredoamerická 27–33 cm
Sova kubánska bezperá Myšiarka portorikánska Sova jamajská Plamienka tmavá stredoamerická
Dĺžka20–23 cm20–25 cm27–33 cm27–33 cm
Váha~80 g~134 g~335 g260–540 g
Dožitieodhad 5–8 r.odhad 5–8 r.odhad 5–10 r.5–12 r.
Hlučnosť4/54/54/54/5
Cena (SK)Chránená (IUCN LC, endemit)Chránená (IUCN LC, endemit)Chránená (IUCN LC, endemit)Chránená (IUCN LC, endemit)
PovahaNajmenšia karibská sova, holé nohyMalá, holé nohy, endemit PortorikaRufózna, dlhé „ušá", endemit JamajkyPopolavá tvár, endemit Hispanioly
Dostupnosť v SRKuba + Isla de la JuventudLesy PortorikaLesy a parky JamajkyKarst Hispanioly

Choroby a prevencia

Strata jaskýň a starých stromov
vysoká

Príznaky: Neúspešné hniezdenie, opúšťanie tradičných teritórií

Vápencové ťažby v karste, urbanizácia, výrub starých palem ohrozujú hniezdne dutiny. Hlavná dlhodobá hrozba.

Hurikány a tropické búrky
vysoká

Príznaky: Strata hniezd, zranenia, dezorientácia

Kuba sa nachádza v hurikánovom páse. Hurikán Irma (2017), Ian (2022) výrazne ovplyvnili populácie.

Sekundárna otrava rodenticídmi
stredná

Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť

SGAR rodenticídy zaznamenané v boji proti potkanom v sade a kubánskej kávovníkovej produkcii.

Zrážka s vozidlami
nízka

Príznaky: Otvorené zlomeniny, vnútorné krvácanie

Nízka dopravná hustota na Kube znižuje toto riziko v porovnaní s ostatnými karibskými ostrovmi.

Prevencia Sova kubánska bezperá má status IUCN: Least Concern, populácia stabilná. Druh je chránený zákonmi Kuby a CITES Príloha II. Hlavné hrozby: strata starých dutých stromov a vápencových jaskýň, hurikány, SGAR rodenticídy. Hlavné ochranárske aktivity vedie Sociedad Cubana de Zoología a Centro Nacional de Áreas Protegidas (CNAP).

Zaujímavosti

1

Sova kubánska bezperá je endemit Kuby a Isla de la Juventud — žije len na týchto karibských ostrovoch. Populácia stabilná (BirdLife).

2

S hmotnosťou len ~80 g je najmenšia karibská sova a jedna z najmenších sov sveta vôbec. Pre porovnanie: výr skalný (Bubo bubo) váži až 4 200 g — 52× viac.

3

Druh popísali britskí ornitológovia Philip Sclater a Osbert Salvin v roku 1868 v Proceedings of the Zoological Society of London.

4

Anglický názov „Bare-legged Owl" a slovenský „bezperá" odkazujú na žltkasto-zelené holé nohy bez peria — adaptácia na termoreguláciu v tropickej klíme. Podobnú adaptáciu má aj Megascops nudipes.

5

Druh bol predtým zaradený v rode Otus (ako Cuban Screech-Owl) a Gymnoglaux. Storrs Olson v roku 1995 ho preradil do samostatného monotypického rodu Margarobyas.

6

Hniezdi pravidelne v vápencových jaskyniach karstovej Kuby — Sierra de los Órganos, Zapata Peninsula. Jaskyne poskytujú stabilnú teplotu a vlhkosť.

7

Hmyz tvorí 65 % potravy — sova kubánska bezperá je špecialista na bezstavovce ako väčšina malých Karibských sov.

8

Lokálny španielsky názov „Sijú Cotunto" je odvodený z onomatopojického prepisu jej charakteristického „who-who" volania.

Taxonomická klasifikácia

species Sova kubánska bezperá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes (sovotvaré)
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Margarobyas Olson, 1995 (predtým Gymnoglaux Cabanis, 1855)
Druh M. lawrencii (Sclater & Salvin, 1868)
Poddruhy Monotypický — endemit Kuby a Isla de la Juventud. Bývala umiestnená v rode Otus (Cuban Screech-Owl) a Gymnoglaux. Margarobyas je samostatný monotypický rod (Olson 1995).

? Často kladené otázky

Je endemit Kuby a ostrova Isla de la Juventud. Populácia stabilná, distribuovaná po celej Kube od Pinar del Río na západe po Sierru Maestra na východe. Hlavné lokality: Zapata Peninsula, Sierra de los Órganos, Sierra Maestra, mestské parky Havany.

Holé žltkasto-zelené nohy bez peria sú adaptácia na termoreguláciu v tropickej kubánskej klíme (22–32 °C celoročne). Podobnú adaptáciu má aj kuvik norový (Athene cunicularia) a portorikánska myšiarka (Megascops nudipes). Operené nohy by spôsobovali prehrievanie.

s hmotnosťou len ~80 g je najmenšia karibská sova. Dĺžka 20–23 cm. Pre porovnanie: výr skalný (Bubo bubo) váži 1 500–4 200 g, sova obyčajná (Strix aluco) 400–600 g. Patrí k najmenším sovam sveta vôbec.

Druh prešiel 3 generickými klasifikáciami: pôvodne Otus lawrencii (Cuban Screech-Owl), neskôr Gymnoglaux lawrencii (Cabanis 1855), a od roku 1995 Margarobyas lawrencii (Olson). Posledné DNA štúdie potvrdili, že je dostatočne odlišný na samostatný monotypický rod.

Špecialista na bezstavovce — hmyz tvorí 65 % potravy (chrobáky, modlivky, šváby). Žaby 15 % (kubánsky stromový skokan Osteopilus, Eleutherodactylus), plazy 12 % (anolisy, drobné hady Tropidophis), drobné cicavce 5 %, pavúkovce 3 %.

NIE. V Európe sa nechová, je endemit Kuby. Na Kube len v licencovaných zoologických záhradách (Zoológico Nacional). Chov mimo Kuby je regulovaný CITES Príloha II a kubánskym embargom na vývoz živých zvierat.

 Taxonómia — Sclater & Salvin 1868, Olson 1995

Druh popísali britskí ornitológovia Philip Sclater a Osbert Salvin v roku 1868 v Proceedings of the Zoological Society of London. Storrs Olson v roku 1995 preradil druh do samostatného monotypického rodu Margarobyas.

Etymológia: Margarobyas = grécky „perlový Bubo" (margaron = perla); lawrencii — venované americkému ornitológovi George Newbold Lawrenceovi (1806–1895).

  • Monotypický druh — žiadne poddruhy
  • Monotypický rod Margarobyas Olson 1995
  • Predošlé klasifikácie: Otus lawrencii → Gymnoglaux lawrencii → Margarobyas
  • Lokálne mená: Sijú Cotunto (onomatopoia volania)

Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia EN.

 Biotop — karstové jaskyne a palmové háje

Biotopové požiadavky: (1) jaskyne, dutiny stromov alebo palmové klasy pre hniezdo + (2) suché lesy alebo savany pre lov + (3) dostatok hmyzu.

Populácia: stabilná (BirdLife). REZIDENT. Najhojnejšia v karstových oblastiach Pinar del Río a Zapata Peninsula.

  • Sierra de los Órganos: karstové vápencové útesy, mogotes
  • Zapata Peninsula: mokrade a suché lesy, najväčší mokrad Karibiku
  • Pinar del Río: tabakové plantáže a palmové háje
  • Sierra Maestra: východné horské lesy
  • Isla de la Juventud: druhý ostrov
  • Výškový rozsah: 0–800 m n. m.

 Strava — hmyz 65 % potravy

Špecialista na bezstavovce — hmyz tvorí 65 % potravy. Pre 80-gramovú sovu typická špecializácia.

  • Hmyz (65 %): chrobáky, kobylky, modlivky, šváby
  • Žaby (15 %): kubánsky stromový skokan Osteopilus, Eleutherodactylus
  • Plazy (12 %): anolisy Anolis sagrei, A. lucius, drobné hady Tropidophis
  • Cicavce (5 %): introdukované hlodavce (zriedka)
  • Pavúkovce (3 %): pavúky, štíri

 Rozmnožovanie — 2 vajcia v jaskyni

Monogamný pár s celoročnou väzbou. Hniezdi pravidelne v vápencových jaskyniach karstovej Kuby.

  • Tok: január–apríl (charakteristické „who-who" volania)
  • Znáška: marec–jún, 2 vajcia, biele ~32 x 28 mm
  • Inkubácia: ~30 dní (odhad), výlučne samica
  • Mláďatá v hniezde: 4–5 týždňov, potom 2–3 týždne závislé
  • Pohlavná zrelosť: 1. rok
  • Dožitie: odhad 5–8 rokov

 Hlas — séria „who-who" volaní

Charakteristický hlas je séria krátkych „who-who" volaní opakovaná v rýchlom slede.

  • Spev: séria krátkych „who-who" 2–5 s, 400–800 Hz
  • Volanie samice: vyššie, chrapľavejšie
  • Trill v duete: kolísavý rolling call
  • Bill-snap: klapanie zobákom pri obrane
  • Žobravé mláďatá: vysoké pípanie

 Ochrana a hrozby

IUCN: Least Concern, populácia stabilná. Chov mimo Kuby regulovaný CITES a kubánskym embargom na živé zvieratá.

  • IUCN: Least Concern (LC)
  • CITES: Príloha II
  • Kubánsky zákon: chránený druh
  • Hrozby: strata jaskýň a starých palem, hurikány, SGAR rodenticídy
  • Ochranári: Sociedad Cubana de Zoología, CNAP
  • Chránené územia: Ciénaga de Zapata NP (4 520 km²), Pinar del Río BR
ZDROJ: BirdLife DataZone, US FWS, The Owl Pages, Wikipedia EN, eBird, Olson 1995 (taxonomic revision).

 Areál výskytu — Kuba endemit

Areál: Endemit Kuby (109 884 km²) a Isla de la Juventud (2 200 km²). Monotypický druh. Najhojnejšia v karstových oblastiach.

 Hlas a hniezdenie — ukážky

Sova kubánska bezperá — Bare-legged Owl

Bare-legged Owl — Soplillar, Playa Larga (Kuba)

Sova kubánska bezperá — Bare-legged Owl

Bare-legged Owl — endemit Kuby (Playa Larga)

 Cudzie názvy

Slovensky:   Sova kubánska bezperá, Česky:   Sovice kubánská, Anglicky:   Bare-legged Owl / Cuban Screech-Owl, Španielsky:   Sijú Cotunto, Cuco, Francúzsky:   Petit-duc de Cuba, Nemecky:   Kuba-Kreischeule, Holandsky:   Cubaschreeuwuil, Taliansky:   Assiolo di Cuba, Poľsky:   Sówka kubańska

Kubánsky názov „Sijú Cotunto" je onomatopojický prepis volania druhu.