Myšiarka tropická (Megascops choliba) — dospelý jedinec s krátkymi ušnými chumáčmi (foto: Wikimedia Commons)

Megascops — Strigidae (sovovité)

Myšiarka tropická

Megascops choliba (Vieillot, 1817) — Tropical Screech-Owl, najrozšírenejšia screech-owl Južnej Ameriky; ~7–9 poddruhov

IUCN: LC (Least Concern) — populácia stabilná; areál ~14 mil. km²
Dlzka21–23 cm
Vaha97–160 g
Dozitieodhad 6–8 r.
Savany Cerrada, mestské parky Bogoty a São Paula, atlantský les aj Pantanal — myšiarka tropická je najrozšírenejšia screech-owl Južnej Ameriky. Areál ~14 mil. km², od Kostariky po severnú Argentínu. Diagnostický hlas — krátky trill ukončený výrazným „pop" — je kľúčový pre identifikáciu. Adaptabilná aj na mestské biotopy, využíva umelé búdky. Druh popísal francúzsky ornitológ Louis Vieillot v roku 1817.
Porovnať veľkosť, hmotnosť a dožitie s príbuznými druhmi
Dĺžka tela
21–23 cm
0 10 20 30 40 50 60 cm 21 23
0 cm60 cm
Hmotnosť
97–160 g
0 160 320 480 640 800 97–160 g stupnica do 800 g
Dožitie
6–8 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Myšiarka průžkovaná Myšiarka Watsonova Myšiarka portorikánska 6–8 rokov
Myšiarka průžkovaná: odhad 5–8 r. Myšiarka Watsonova: odhad 5–8 r. Myšiarka portorikánska: odhad 5–8 r.

 Identifikácia — krátke ušné chumáčky a trill s „pop"

5 diagnostických znakov: (1) krátke ušné chumáčky (perové, nie skutočné uši); (2) žlté oči (typické pre Megascops); (3) stredne malá veľkosť 21–23 cm; (4) operené nohy (na rozdiel od M. nudipes a M. lawrencii); (5) diagnostický trill ukončený „pop".

Vlastné znaky druhu:

  • Hmotnosť 97–160 g, samica o niečo väčšia
  • Operenie sivé alebo hnedé (dva farebné morfy)
  • Tvárový disk svetlý s tmavými krajmi
  • Spodok tela bledý s tmavými pruhmi
  • Ušné chumáčky 1–2 cm dlhé
  • Nohy operené až po prsty

Podobné druhy: Megascops vermiculatus (myšiarka průžkovaná) — jemnejšie pruhy, dlhý trill bez „pop". Megascops watsonii (myšiarka Watsonova) — Amazónia, hlbšie hooting volania. Megascops atricapilla (atlantský les) — tmavší.

 Najrozšírenejšia J-Amer. screech-owl — Kostarika po Argentínu

Areál ~14 mil. km² — od Kostariky cez celú tropickú a subtropickú Južnú Ameriku po severnú Argentínu a Uruguaj. Najrozšírenejšia screech-owl kontinentu.

  • Cerrado (Brazília): savany, jadro areálu
  • Llanos (Venezuela, Kolumbia): rovinaté savany
  • Pantanal (Brazília, Bolívia, Paraguaj): mokrade
  • Atlantský les (Brazília): fragmentovaný biotop
  • Mestské parky: Bogotá, Caracas, Rio, São Paulo, Buenos Aires
  • ~7–9 poddruhov sa líši veľkosťou a sfarbením

Mestská adaptácia: Myšiarka tropická je jedna z mála screech-owls, ktorá úspešne kolonizovala mestské parky. Pravidelne sa hniezdi v umelých búdkach v Bogotá a São Paulo.

🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

50% 20% 12% 10% STRAVA zloženie
Veľké insekty — chrobáky, kobylky, modlivky 50%
Drobné cicavce — myši, potkany, opossum mláďatá 20%
Žaby a obojživelníky — Hylidae, Leptodactylidae 12%
Plazy — anolisy, malé hady 10%
Drobné vtáky a netopiere 5%
Pavúkovce — škorpióny, pavúky, stonožky 3%

Odporúčané potraviny

  • Veľké chrobáky (Scarabaeidae, Cerambycidae) — dominantná korisť
  • Kobylky a koníky (Orthoptera) — bežne lovené
  • Modlivky a šváby — veľký nočný hmyz
  • Pavúky a štíri — najmä v sušších oblastiach
  • Stonožky a tisícnožky (Chilopoda, Diplopoda)
  • Drobné hlodavce — Akodon, Oligoryzomys, Mus, Rattus
  • Mláďatá vakovcov a opossumov (Marmosa, Didelphis)
  • Žaby Hylidae a Leptodactylidae — sezónne dôležité
  • Anolisy a drobné hady (Liophis, Tantilla)
  • Drobné spevavce — najmä mláďatá

Zakázané potraviny

  • V Európe sa nechová bežne — exotický druh
  • Otrávené hlodavce — sekundárna otrava SGAR
Tip od odborníka Myšiarka tropická je najrozšírenejšia screech-owl Južnej Ameriky — žije od Kostariky po severnú Argentínu. Je oportúnny nočný predátor — hmyz a iné bezstavovce tvoria 50 % potravy, drobné cicavce 20 %. Spôsob lovu: zo zaľadnenia z nízkeho posedu, niekedy aj vo vzdušnom napadu. Vyskytuje sa od pobrežia po horské polohy do 3 000 m (Andy).

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 0 Reč 2 Zriedkavosť 1.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Diagnostický hlas je krátky rýchly trill trvajúci 1–2 sekundy, ukončený výrazným „pop" alebo „chuck" — pre identifikáciu kľúčový znak. Frekvencia 700–1 200 Hz. Samica volá vyššie. Vokalizácia celoročne, vrchol v období toku.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci druh, v Európe sa nechová. V J-Amerických zoologických záhradách toleruje ošetrovateľa.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Striktne nočný druh. Cez deň odpočíva v hustých kríkoch, dutinách stromov. Aktívny od súmraku po úsvit.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Sovy nedokážu napodobňovať ľudskú reč.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Diagnostický hlas je krátky rýchly trill trvajúci 1–2 sekundy, ukončený výrazným „pop" alebo „chuck" — kľúčový znak pre identifikáciu. Frekvencia 700–1 200 Hz. Pri vzrušení séria ostrých kvákov. Pri obrane hniezda klapanie zobákom. Najintenzívnejšia vokalizácia august–november v J pologuli (sezóna inverzná k SR).

Dokáže hovoriť? Sovy nedokážu napodobňovať ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Spev — krátky trill 1–2 s ukončený „pop"
  • Volanie samice — vyššie, kratšie
  • Alarm — séria ostrých kvákov
  • Bill-snap — klapanie zobákom pri obrane
  • Žobravé mláďatá — vysoké pípanie

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — august–november v J pologuli (varíruje podľa zemepisnej šírky) Hniezdenie — 1–3 vajcia v dutine stromu, inkubácia ~26 d Odchov — mláďatá v dutine 30 dní, ďalšie 6 týždňov závislé Postupné pelichanie po hniezdení Rezident — celoročne v teritóriu Disperzia juvenilov mimo teritória rodičov

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutiny stromov, palmové klasy, opustené hniezda, niekedy umelé búdky
Vajcia (1–3) priamo do dutiny bez staviva. Hniezdi v 3–10 m výške.
Nadmorská výška
0–1 500 m n. m. (lokálne až 3 000 m v Andách)
Najhojnejšia v nížinách. Adaptabilná na rôzne nadmorské výšky.
Biotop
Otvorené a polootvorené biotopy, savany, lesné okraje, parky, kávovníkové farmy
Lokality: Cerrado Brazília, Llanos Venezuela/Kolumbia, Pantanal, atlanský les, mestské parky Bogoty, São Paula, Buenos Aires.
Teplota
Tropická až subtropická 15–35 °C
Široký teplotný rozsah — od horúcich pobreží po vyššie Andské polohy.
Voda
Pije z potokov, vodu získava aj z koristi
Adaptácia na vlhké aj suchšie biotopy J Ameriky.
Spoločnosť
Monogamný pár s celoročnou väzbou, teritórium ~0,5–2 km²
Pár sa drží spolu pri hniezde. Vysoká hustota v urbánnych biotopoch.

Rozmnožovací cyklus

Tok
August–november (J pologuľa)

Pár obnovuje väzbu, samec privoláva diagnostickým trillom. Sezóna inverzná k SR.

Znáška
1–3 vajcia (priemer 2)

Vajcia biele, hladké, ~32 x 28 mm. Kladie do dutiny stromu, palmového klasu alebo umelej búdky.

Inkubácia
~26 dní

Sedí výlučne samica, samec donáša korisť.

Liahnutie
September–január

Mláďatá pokryté bielym semipuhovitým perím. Hmotnosť pri liahnutí ~10 g.

Mláďatá
~30 dní v hniezde + 6 týždňov závislé

Mláďatá opúšťajú dutinu pri ~30 dňoch, krátko závislé od rodičov.

Samostatnosť
Apríl–júl (J pologuľa)

Juvenily disperguje mimo teritória rodičov. Dožitie vo voľnej prírode odhadom 6–8 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Myšiarka tropická 21–23 cm Myšiarka průžkovaná 20–23 cm Myšiarka Watsonova 19–24 cm Myšiarka portorikánska 20–25 cm
Myšiarka tropická Myšiarka průžkovaná Myšiarka Watsonova Myšiarka portorikánska
Dĺžka21–23 cm20–23 cm19–24 cm20–25 cm
Váha97–160 g91–128 g114–155 g~134 g
Dožitieodhad 6–8 r.odhad 5–8 r.odhad 5–8 r.odhad 5–8 r.
Hlučnosť3/53/54/54/5
Cena (SK)Chránená (IUCN LC)Chránená (IUCN LC)Chránená (IUCN LC)Chránená (IUCN LC, endemit)
PovahaNajrozšírenejšia J-Amer. screech-owlJemne pruhované peráHnedý spodok, hluboké hootsMalá, holé nohy, endemit Portorika
Dostupnosť v SRCR po Argentínu, mestské parkyKolumbia, CR, Panama, VenezuelaAmazónia: Brazília, Peru, KolumbiaLesy Portorika

Choroby a prevencia

Sekundárna otrava rodenticídmi
vysoká

Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť

SGAR rodenticídy zaznamenané v boji proti potkanom v J-Amerických mestách a poľnohospodárstve.

Strata starých dutých stromov
stredná

Príznaky: Neúspešné hniezdenie

Výrub starých stromov v Cerrade, atlantskom lese a Andách. Druh ale využíva aj umelé búdky.

Zrážka s vozidlami
stredná

Príznaky: Otvorené zlomeniny, vnútorné krvácanie

Loví popri cestách v urbánnych a poľnohospodárskych biotopoch.

Pesticídy v poľnohospodárstve
stredná

Príznaky: Reprodukčná dysfunkcia, oslabený imunitný systém

Chemikálie z cukrovej trstiny, sójových polí a kávovníkových plantáž ovplyvňujú populácie.

Prevencia Myšiarka tropická má status IUCN: Least Concern, populácia stabilná s areálom 14 mil. km². Druh je chránený zákonmi jednotlivých J-Amerických krajín a CITES Príloha II. Adaptabilná — využíva aj umelé búdky v urbánnych biotopoch. Hlavné hrozby: SGAR rodenticídy, výrub starých stromov, pesticídy.

Zaujímavosti

1

Myšiarka tropická je najrozšírenejšia screech-owl Južnej Ameriky — areál ~14 mil. km², od Kostariky po severnú Argentínu.

2

Druh popísal francúzsky ornitológ Louis Vieillot v roku 1817 ako Strix choliba. Súčasný rod Megascops stanovil Kaup 1848.

3

Latinský názov choliba je odvodený z brazílskeho tupijského „cholipa" — pôvodný onomatopojický prepis jej diagnostického volania.

4

Diagnostický hlas — krátky trill ukončený výrazným „pop" — je pre identifikáciu kľúčový. Bez tohto „pop" sa M. choliba zamení s inými Megascops.

5

Druh má ~7–9 poddruhov, ktoré sa líšia veľkosťou a sfarbením. Nominátny choliba (Brazília) je najrozšírenejší.

6

Myšiarka tropická je jedna z mála screech-owls žijúcich v mestských parkoch — Bogotá, Caracas, Rio, São Paulo, Buenos Aires. Adaptácia na antropogénne biotopy.

7

V atlantskom lese sa úspešne hniezdi v umelých búdkach — využitie pre ochranárske programy (Save Brasil, Aves Argentinas).

8

Hmyz a iné bezstavovce tvoria 50 % potravy, drobné cicavce 20 %, žaby 12 %, plazy 10 %, vtáky a netopiere 5 %, pavúkovce 3 %.

Taxonomická klasifikácia

species Myšiarka tropická
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes (sovotvaré)
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Megascops Kaup, 1848
Druh M. choliba (Vieillot, 1817)
Poddruhy ~7–9 poddruhov: M. c. choliba (centrálna Brazília — nominátny), M. c. luctisonus (Kostarika — Kolumbia), M. c. margaritae (Margarita ostrov), M. c. duidae (Venezuela), M. c. crucigerus (Guyany), M. c. uruguaiensis (Uruguaj), M. c. wetmorei (Paraguaj), M. c. surutus (Bolívia).

? Často kladené otázky

Je najrozšírenejšia screech-owl Južnej Ameriky — areál od Kostariky a severnej Kolumbie cez celé J pologulie po severnú Argentínu a Uruguaj. Areál ~14 mil. km². Lokality: Cerrado Brazília, Llanos Venezuela/Kolumbia, Pantanal, atlantský les, mestské parky Bogoty, São Paula, Buenos Aires, Caracasu.

Diagnostický hlas je krátky rýchly trill trvajúci 1–2 sekundy, ukončený výrazným „pop" alebo „chuck" — kľúčový znak pre identifikáciu. Frekvencia 700–1 200 Hz. Bez tohto „pop" sa zamení s inými Megascops druhmi. Najintenzívnejšia vokalizácia august–november (sezóna J pologule, inverzná k SR).

~7–9 poddruhov: M. c. choliba (Brazília nominátny), M. c. luctisonus (CR–Kolumbia), M. c. margaritae (Margarita), M. c. duidae (Venezuela), M. c. crucigerus (Guyany), M. c. uruguaiensis (Uruguaj), M. c. wetmorei (Paraguaj), M. c. surutus (Bolívia). Líšia sa veľkosťou a sfarbením.

Oportúnny nočný predátor. Hmyz tvorí 50 % potravy (chrobáky, koníky, modlivky), drobné cicavce 20 % (myši, potkany, mláďatá opossumov), žaby 12 %, plazy 10 % (anolisy, malé hady), vtáky a netopiere 5 %, pavúkovce 3 % (vrátane škorpiónov).

ÁNO — myšiarka tropická je jedna z mála screech-owls, ktoré sa úspešne adaptovali na mestské parky. Pravidelne sa vyskytuje v Bogotá, Caracas, Rio de Janeiro, São Paulo, Buenos Aires. Využíva aj umelé búdky.

V Európe sa nechová bežne — exotický druh, dovoz regulovaný CITES Príloha II. V J Amerike len v licencovaných zoologických záhradách a rehabilitačných centrách.

 Taxonómia — Vieillot 1817, ~7–9 poddruhov

Druh popísal francúzsky ornitológ Louis Vieillot v roku 1817 ako Strix choliba. Súčasný rod Megascops stanovil Kaup 1848. Typová lokalita: Paraguaj. Etymológia: choliba = brazílske tupijské „cholipa", onomatopoia volania.

  • M. c. choliba Vieillot 1817 — centrálna Brazília (nominátny)
  • M. c. luctisonus — Kostarika–Kolumbia
  • M. c. margaritae — Margarita Island
  • M. c. duidae — Venezuela (Cerro Duida)
  • M. c. crucigerus — Guyany
  • M. c. uruguaiensis — Uruguaj
  • M. c. wetmorei — Paraguaj; M. c. surutus — Bolívia

Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone.

 Biotop — savany, lesné okraje, mestské parky

Biotopové požiadavky: (1) duté stromy alebo búdky pre hniezdo + (2) polootvorená krajina pre lov + (3) hojnosť hmyzu.

Populácia: stabilná (BirdLife), milióny jedincov. REZIDENT.

  • Cerrado Brazília: jadro areálu, savany
  • Llanos: rovinaté savany
  • Pantanal: mokrade
  • Atlantský les: fragmentované zvyšky
  • Mestské parky: ekologická flexibilita
  • Výškový rozsah: 0–1 500 m, lokálne až 3 000 m (Andy)

 Strava — oportúnny, hmyz 50 %, cicavce 20 %

Oportúnny nočný predátor — hmyz a iné bezstavovce 50 %, drobné cicavce 20 %.

  • Veľké insekty (50 %): chrobáky, kobylky, modlivky
  • Drobné cicavce (20 %): myši, potkany, mláďatá opossumov
  • Žaby (12 %): Hylidae, Leptodactylidae
  • Plazy (10 %): anolisy, malé hady
  • Vtáky a netopiere (5 %): najmä mláďatá
  • Pavúkovce (3 %): škorpióny, pavúky, stonožky

 Rozmnožovanie — 1–3 vajcia, v búdkach aj v dutinách

Monogamný pár. Sezóna inverzná k SR (J pologuľa).

  • Tok: august–november (J pologuľa)
  • Znáška: 1–3 vajcia, biele ~32 x 28 mm
  • Inkubácia: ~26 dní, samica
  • Mláďatá v hniezde: ~30 dní + 6 týždňov závislé
  • Pohlavná zrelosť: 1. rok
  • Hniezdne miesta: dutiny, palmy, búdky

 Hlas — krátky trill ukončený „pop"

Diagnostický hlas je krátky rýchly trill trvajúci 1–2 sekundy, ukončený výrazným „pop" — kľúčový znak pre identifikáciu.

  • Spev: krátky trill 1–2 s ukončený „pop", 700–1 200 Hz
  • Volanie samice: vyššie, kratšie
  • Alarm: séria ostrých kvákov
  • Bill-snap: klapanie zobákom pri obrane
  • Žobravé mláďatá: vysoké pípanie

 Ochrana a hrozby

IUCN: Least Concern, populácia stabilná. Adaptabilná — využíva umelé búdky.

  • IUCN: Least Concern (LC)
  • CITES: Príloha II
  • Areál: ~14 mil. km², milióny jedincov
  • Hrozby: SGAR rodenticídy, pesticídy, výrub starých stromov
  • Ochranári: Save Brasil, Aves Argentinas, ProAves Kolumbia
  • Búdky: úspešné využitie v atlantskom lese

 Areál výskytu — Stredná + J Amerika

Areál: Od Kostariky cez celú tropickú J Ameriku po severnú Argentínu a Uruguaj. Areál ~14 mil. km², ~7–9 poddruhov. Populácia stabilná.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC428741
Nahrávateľ: Diego Cueva, Colombia
Licencia: CC BY-SA

 Hlas a hniezdenie — ukážky

Myšiarka tropická — Tropical Screech-Owl

Tropical Screech-Owl — call v 4K rozlíšení

Myšiarka tropická — Tropical Screech-Owl

Currucutú Común (Tropical Screech-Owl) — Kolumbia

 Cudzie názvy

Slovensky:   Myšiarka tropická, Česky:   Výreček tropický, Anglicky:   Tropical Screech-Owl, Španielsky:   Autillo Tropical, Currucutú, Portugalsky:   Corujinha-do-mato, Francúzsky:   Petit-duc choliba, Nemecky:   Choliba-Kreischeule, Holandsky:   Choliba-schreeuwuil, Taliansky:   Assiolo della choliba, Poľsky:   Pójdźka tropikalna

Latinské „choliba" pochádza z brazílskeho tupijského onomatopojického prepisu volania druhu.