
Megascops — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) krátke ušné chumáčky (perové, nie skutočné uši); (2) žlté oči (typické pre Megascops); (3) stredne malá veľkosť 21–23 cm; (4) operené nohy (na rozdiel od M. nudipes a M. lawrencii); (5) diagnostický trill ukončený „pop".
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Megascops vermiculatus (myšiarka průžkovaná) — jemnejšie pruhy, dlhý trill bez „pop". Megascops watsonii (myšiarka Watsonova) — Amazónia, hlbšie hooting volania. Megascops atricapilla (atlantský les) — tmavší.
Areál ~14 mil. km² — od Kostariky cez celú tropickú a subtropickú Južnú Ameriku po severnú Argentínu a Uruguaj. Najrozšírenejšia screech-owl kontinentu.
Mestská adaptácia: Myšiarka tropická je jedna z mála screech-owls, ktorá úspešne kolonizovala mestské parky. Pravidelne sa hniezdi v umelých búdkach v Bogotá a São Paulo.
Diagnostický hlas je krátky rýchly trill trvajúci 1–2 sekundy, ukončený výrazným „pop" alebo „chuck" — kľúčový znak pre identifikáciu. Frekvencia 700–1 200 Hz. Pri vzrušení séria ostrých kvákov. Pri obrane hniezda klapanie zobákom. Najintenzívnejšia vokalizácia august–november v J pologuli (sezóna inverzná k SR).
Pár obnovuje väzbu, samec privoláva diagnostickým trillom. Sezóna inverzná k SR.
Vajcia biele, hladké, ~32 x 28 mm. Kladie do dutiny stromu, palmového klasu alebo umelej búdky.
Sedí výlučne samica, samec donáša korisť.
Mláďatá pokryté bielym semipuhovitým perím. Hmotnosť pri liahnutí ~10 g.
Mláďatá opúšťajú dutinu pri ~30 dňoch, krátko závislé od rodičov.
Juvenily disperguje mimo teritória rodičov. Dožitie vo voľnej prírode odhadom 6–8 rokov.
| Myšiarka tropická | Myšiarka průžkovaná | Myšiarka Watsonova | Myšiarka portorikánska | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 21–23 cm | 20–23 cm | 19–24 cm | 20–25 cm |
| Váha | 97–160 g | 91–128 g | 114–155 g | ~134 g |
| Dožitie | odhad 6–8 r. | odhad 5–8 r. | odhad 5–8 r. | odhad 5–8 r. |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | Chránená (IUCN LC) | Chránená (IUCN LC) | Chránená (IUCN LC) | Chránená (IUCN LC, endemit) |
| Povaha | Najrozšírenejšia J-Amer. screech-owl | Jemne pruhované perá | Hnedý spodok, hluboké hoots | Malá, holé nohy, endemit Portorika |
| Dostupnosť v SR | CR po Argentínu, mestské parky | Kolumbia, CR, Panama, Venezuela | Amazónia: Brazília, Peru, Kolumbia | Lesy Portorika |
Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť
SGAR rodenticídy zaznamenané v boji proti potkanom v J-Amerických mestách a poľnohospodárstve.
Príznaky: Neúspešné hniezdenie
Výrub starých stromov v Cerrade, atlantskom lese a Andách. Druh ale využíva aj umelé búdky.
Príznaky: Otvorené zlomeniny, vnútorné krvácanie
Loví popri cestách v urbánnych a poľnohospodárskych biotopoch.
Príznaky: Reprodukčná dysfunkcia, oslabený imunitný systém
Chemikálie z cukrovej trstiny, sójových polí a kávovníkových plantáž ovplyvňujú populácie.
Myšiarka tropická je najrozšírenejšia screech-owl Južnej Ameriky — areál ~14 mil. km², od Kostariky po severnú Argentínu.
Druh popísal francúzsky ornitológ Louis Vieillot v roku 1817 ako Strix choliba. Súčasný rod Megascops stanovil Kaup 1848.
Latinský názov choliba je odvodený z brazílskeho tupijského „cholipa" — pôvodný onomatopojický prepis jej diagnostického volania.
Diagnostický hlas — krátky trill ukončený výrazným „pop" — je pre identifikáciu kľúčový. Bez tohto „pop" sa M. choliba zamení s inými Megascops.
Druh má ~7–9 poddruhov, ktoré sa líšia veľkosťou a sfarbením. Nominátny choliba (Brazília) je najrozšírenejší.
Myšiarka tropická je jedna z mála screech-owls žijúcich v mestských parkoch — Bogotá, Caracas, Rio, São Paulo, Buenos Aires. Adaptácia na antropogénne biotopy.
V atlantskom lese sa úspešne hniezdi v umelých búdkach — využitie pre ochranárske programy (Save Brasil, Aves Argentinas).
Hmyz a iné bezstavovce tvoria 50 % potravy, drobné cicavce 20 %, žaby 12 %, plazy 10 %, vtáky a netopiere 5 %, pavúkovce 3 %.
Je najrozšírenejšia screech-owl Južnej Ameriky — areál od Kostariky a severnej Kolumbie cez celé J pologulie po severnú Argentínu a Uruguaj. Areál ~14 mil. km². Lokality: Cerrado Brazília, Llanos Venezuela/Kolumbia, Pantanal, atlantský les, mestské parky Bogoty, São Paula, Buenos Aires, Caracasu.
Diagnostický hlas je krátky rýchly trill trvajúci 1–2 sekundy, ukončený výrazným „pop" alebo „chuck" — kľúčový znak pre identifikáciu. Frekvencia 700–1 200 Hz. Bez tohto „pop" sa zamení s inými Megascops druhmi. Najintenzívnejšia vokalizácia august–november (sezóna J pologule, inverzná k SR).
~7–9 poddruhov: M. c. choliba (Brazília nominátny), M. c. luctisonus (CR–Kolumbia), M. c. margaritae (Margarita), M. c. duidae (Venezuela), M. c. crucigerus (Guyany), M. c. uruguaiensis (Uruguaj), M. c. wetmorei (Paraguaj), M. c. surutus (Bolívia). Líšia sa veľkosťou a sfarbením.
Oportúnny nočný predátor. Hmyz tvorí 50 % potravy (chrobáky, koníky, modlivky), drobné cicavce 20 % (myši, potkany, mláďatá opossumov), žaby 12 %, plazy 10 % (anolisy, malé hady), vtáky a netopiere 5 %, pavúkovce 3 % (vrátane škorpiónov).
ÁNO — myšiarka tropická je jedna z mála screech-owls, ktoré sa úspešne adaptovali na mestské parky. Pravidelne sa vyskytuje v Bogotá, Caracas, Rio de Janeiro, São Paulo, Buenos Aires. Využíva aj umelé búdky.
V Európe sa nechová bežne — exotický druh, dovoz regulovaný CITES Príloha II. V J Amerike len v licencovaných zoologických záhradách a rehabilitačných centrách.
Druh popísal francúzsky ornitológ Louis Vieillot v roku 1817 ako Strix choliba. Súčasný rod Megascops stanovil Kaup 1848. Typová lokalita: Paraguaj. Etymológia: choliba = brazílske tupijské „cholipa", onomatopoia volania.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone.
Biotopové požiadavky: (1) duté stromy alebo búdky pre hniezdo + (2) polootvorená krajina pre lov + (3) hojnosť hmyzu.
Populácia: stabilná (BirdLife), milióny jedincov. REZIDENT.
Oportúnny nočný predátor — hmyz a iné bezstavovce 50 %, drobné cicavce 20 %.
Monogamný pár. Sezóna inverzná k SR (J pologuľa).
Diagnostický hlas je krátky rýchly trill trvajúci 1–2 sekundy, ukončený výrazným „pop" — kľúčový znak pre identifikáciu.
IUCN: Least Concern, populácia stabilná. Adaptabilná — využíva umelé búdky.