Tyto — Tytonidae (plamienkovité)
5 diagnostických znakov: (1) popolavo-sivá tvárová maska (Ashy-faced — odtiaľ názov, vs biela u T. alba); (2) tmavšie pruhované hrudné perá; (3) tmavohnedý vrch tela s gaštanovými škvrnami; (4) tmavé oči (čierno-hnedé, nie tmavohnedé); (5) chrapľavejší hlas než T. alba — výrazne hlbšie posadený škrekot.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Tyto alba (plamienka driemavá) — na Hispaniole introdukovaná, biela srdcovitá tvár, svetlejší spodok, vyšší piskot. Asio stygius (sova tmavá) — väčšia, s dlhými „uškami", žije v horských lesoch DR. Athene cunicularia troglodytes (kuvik norový hispaniolský) — menší, žije v norách.
Plamienka tmavá stredoamerická žije výlučne na ostrove Hispaniola — v Dominikánskej republike a Haiti. Žiadne iné karibské ostrovy, kontinentálnu Strednú Ameriku ani Severnú Ameriku neobýva. Globálna populácia ~10 000 – 30 000 jedincov (BirdLife).
Vyhynutá portorikánska sestra: Tyto cavatica vyhynula na Portoriku koncom 19. storočia po príchode introdukovaných hlodavcov a mangust. V starších zdrojoch sa uvádzala ako poddruh T. glaucops, ale IOC v15.2 ich rozdeľuje ako samostatné druhy.
Diagnostický hlas plamienky tmavej stredoamerickej je dlhý chrapľavý škrekot („shriek") trvajúci 1–2 sekundy, s frekvenciou 1,5–4 kHz, výrazne hlbšie posadený než hlas plamienky driemavej. Pri obrane hniezda klepe zobákom (bill-snap) a vydáva ostré syčivé zvuky. V duete pár vydáva striedavé klikanie. Mláďatá v dutine vydávajú vysoké žobravé volania. Vokalizácia je najintenzívnejšia december–marec počas toku.
Pár obnovuje väzbu na hniezdnej dutine. Samec privoláva samicu škrekotmi a courtship feedingom (donáša korisť).
Vajcia biele, hladké, ~40 x 33 mm. Kladie do skalnej dutiny, jaskyne, opustenej budovy alebo palmovej dutiny bez akéhokoľvek staviva.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína prvým vajcom, mláďatá sa líhnu asynchrónne.
Mláďatá pokryté bielym semipuhovitým perím, hmotnosť pri liahnutí ~12 g. Prvé 2 týždne zahrieva samica, oba rodičia kŕmia.
Mláďatá opúšťajú dutinu pri 50–55 dňoch, krátko závislé od rodičov. Súrodenecká rivalita pri nedostatku potravy bežná.
Juvenily sa rozptyľujú po ostrove. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku. Dožitie vo voľnej prírode odhadom 5–12 rokov.
| Plamienka tmavá stredoamerická | Plamienka driemavá | Plamienka maskovaná | Sova jamajská | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 27–33 cm | 33–39 cm | 33–51 cm | 27–33 cm |
| Váha | 260–540 g | 250–480 g | 420–1260 g | ~335 g |
| Dožitie | 5–12 r. | 2–4 r. (max ~20 r) | 10–15 r. | odhad 5–10 r. |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | Chránená (IUCN LC, endemit) | Chránená | NSW Vulnerable (2024) | Chránená (IUCN LC, endemit) |
| Povaha | Tmavá popolavá tvár, hispaniolský endemit | Biela srdcovitá tvár, kozmopolitná | Najväčšia austrálska Tyto, gaštanová tvár | Rufózna, dlhé „ušá", endemit Jamajky |
| Dostupnosť v SR | Karst Hispanioly, suché lesy, antropogénne | Kultúrna krajina celosvetovo | Austrália + J Nová Guinea | Lesy a parky Jamajky |
Príznaky: Krvácanie, slabosť, ataxia, smrť do 5–10 dní po požití otráveného hlodavca
Antikoagulačné rodenticídy 2. generácie (bromadiolone, brodifacoum) zaznamenané v pitvách v Dominikánskej republike. Hlavná zdravotná hrozba endemitov Hispanioly.
Príznaky: Neúspešné hniezdenie, opúšťanie tradičných teritórií
Demolícia starých budov, výrub starých palem, vápencové ťažby v karste. Spôsobuje fragmentáciu populácie a stratu kľúčových hniezdísk.
Príznaky: Biele povlaky v hltane, neschopnosť prijímať potravu, chudnutie
Prenášaná požitím infikovaných holubov a hrdličiek (Zenaida). Dokumentovaná u juvenilov v Dominikánskej republike.
Príznaky: Otvorené zlomeniny, otras mozgu, vnútorné krvácanie
Loví popri cestách v karstovej krajine. Najmä počas dopravnej špičky pri brieždení.
Plamienka tmavá stredoamerická je endemit ostrova Hispaniola — žije len v Dominikánskej republike a na Haiti. Globálna populácia ~10 000 – 30 000 jedincov.
Druh popísal nemecký zoológ Johann Jakob Kaup v roku 1852 z exemplára z Dominikánskej republiky pod menom Strix glaucops.
Po príchode introdukovanej Tyto alba (plamienka driemavá) na Hispaniolu si oba druhy rozdelili nika — T. glaucops preferuje karstové vnútrozemie, T. alba kultúrnu krajinu pri pobreží.
Wiley & Wiley (2010) dokumentovali, že cicavce tvoria 52 % frekvencie a 74 % biomasy v jej potrave, pričom dominujú introdukované hlodavce Rattus a Mus.
Pozoruhodné je vysoké zastúpenie netopierov (11 %) v potrave — výrazne viac ako u sympatricky žijúcej T. alba (Wiley 2010).
Hniezdne dutiny si nestavia — využíva limestonové vápencové dutiny v karstovej krajine, opustené koloniálne budovy, kostoly a palmové dutiny.
Hispaniolský endemit Solenodon paradoxus (bandikut hispaniolský) je v jej potrave výnimočná korisť — len malé juvenily, dospelý solenodon je príliš veľký.
V starších zdrojoch sa Tyto cavatica (vyhynutá portorikánska plamienka) uvádzala ako poddruh, ale IOC v15.2 ich rozdeľuje ako samostatné druhy.
Je endemit ostrova Hispaniola — žije len v Dominikánskej republike a na Haiti. Globálna populácia sa odhaduje na 10 000 – 30 000 jedincov (BirdLife). Hlavné lokality: Los Haitises NP, Sierra de Bahoruco, Massif de la Selle, Pedernales, Cordillera Central. V Európe ani v Severnej Amerike sa prirodzene nevyskytuje.
Plamienka tmavá stredoamerická (T. glaucops) je o niečo menšia, s tmavšou popolavo-sivou tvárovou maskou (odtiaľ názov „ashy-faced"), tmavšími pruhmi na hrudi a chrapľavejším hlasom. T. alba má bielu srdcovitú tvár, svetlejší spodok a vyšší piskot. Na Hispaniole žijú oba druhy súčasne, ale rozdielne nika.
Wiley & Wiley (2010, Journal of Raptor Research) dokumentovali, že cicavce tvoria 52 % frekvencie a 74 % biomasy jej potravy — dominujú introdukované hlodavce (Rattus rattus, Mus musculus). Vtáky 29 %, plazy/obojživelníky 19 %, netopiere 11 %, hmyz 5 %. Vysoké zastúpenie netopierov je diagnostický znak.
Áno. IUCN status: Least Concern, populácia stabilná. Druh je chránený zákonmi Dominikánskej republiky aj Haiti, vrátane CITES Príloha II. Hlavné hrozby: sekundárna otrava rodenticídmi (SGAR — bromadiolone, brodifacoum), demolícia starých budov a fragmentácia karstových hniezdisk.
NIE. V Európe sa nechová, je endemit Hispanioly. V Karibiku len v licencovaných záchranných centrách (Sociedad Ornitológica Hispaniola, ZooDom). Chov mimo Hispanioly je extrémne zriedkavý a regulovaný CITES.
Vyhynutá plamienka portorikánska Tyto cavatica bola podľa starších zdrojov poddruhom T. glaucops, ale IOC v15.2 ich rozdeľuje ako samostatné druhy. T. cavatica vyhynula koncom 19. storočia po príchode introdukovaných hlodavcov a manghaov na Portoriko.
Druh popísal nemecký zoológ Johann Jakob Kaup v roku 1852 z exemplára z Dominikánskej republiky pod menom Strix glaucops. Súčasný rod Tyto stanovil Billberg 1828. Typová lokalita: Dominikánska republika. Etymológia: glaucops = grécky „sivooký" alebo „popolavej tváre" (glaukos = popolavý).
Etymológia: Tyto = grécky „nočná sova"; glaucops = popolavej tváre (glaukos = sivo-modrý). Slovenský názov „tmavá stredoamerická" odkazuje na tmavšie sfarbenie v porovnaní s T. alba a karibsko-stredoamerický areál.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia EN.
Biotopové požiadavky: (1) skalná dutina alebo opustená budova pre hniezdo + (2) otvorená nočná lovná krajina + (3) dostatok introdukovaných hlodavcov.
Populácia: 10 000 – 30 000 jedincov (BirdLife). Trend stabilný. REZIDENT — neopúšťa Hispaniolu.
Wiley & Wiley 2010 (J. Raptor Research 44:2) — komplexná analýza potravy plamienky tmavej stredoamerickej z peletov v DR a Haiti. Cicavce dominujú s 52 % frekvencie a 74 % biomasy. Vtáky 29 %, plazy a obojživelníky 19 %, netopiere 11 %.
Monogamný pár s celoročnou väzbou. Hniezdi v skalných dutinách karstovej krajiny alebo v opustených budovách.
Hniezdne miesta: Skalné dutiny v limestonových útesoch, jaskyne, opustené koloniálne budovy a kostoly, palmové dutiny. Bez staviva — vajcia priamo na holú podlahu alebo guáno.
Hlas pripomína plamienku driemavú, ale je chrapľavejší a hlbšie posadený — frekvencia 1,5–4 kHz, trvanie 1–2 sekundy.
Najlepší čas na počúvanie: december–marec, večery v karstových lokalitách Los Haitises NP, Sierra de Bahoruco. Tichá noc bez vetra je kľúčová.
IUCN: Least Concern, populácia stabilná. Chov v zajatí mimo Hispanioly je extrémne zriedkavý a regulovaný CITES Príloha II.
Ashy-faced Owl — fakty o druhu (Hispaniola)
Calls of Various Tyto Owls — porovnanie volaní (vrátane glaucops)
