Aegolius — Strigidae (sovovité)
Diagnostické znaky: kompaktný malý potík (19–21 cm), tmavý tvárový disk s bielym okrajom, cinnamon-oranžová „brušká" a hruď, tmavo hnedý chrbát, krátky chvost, bez „uší", veľká bloková hlava.
Spev je rýchly tril alebo séria „pu-pu-pu" na rovnakej výške, tempo ~15–20 nót/s, frekvencia ~600 Hz. Pripomína spev európskeho potíka kapcavého (A. funereus), ale výrazne rýchlejší.
Spev je rýchly tril alebo séria krátkych „pu-pu-pu" na rovnakej výške, frekvencia ~600 Hz, trvanie 10–30 s. Tempo ~15–20 nót/s. Samica volá vyššie a kratšie. Pri ohrození klapanie zobákom. Mláďatá pískajú prosebné „šíp-šíp". Najintenzívnejšia vokalizácia október–november (tok), pred úsvitom a po západe slnka.
Pár duetuje rýchlym trilom. Tok v andskej a brazílskej jari (september–november).
Vajcia biele, hladké. V dutine stromu alebo palmy, bez staviva. Známe hniezdenie v Brazílii (marec).
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Detailný popis chýba — fenológia rozmnožovania je málo známa.
Mláďatá pokryté bielym páperím, hmotnosť pri liahnutí ~10–15 g.
Mláďatá závislé od rodičov 4–6 týždňov po vyletení.
Juvenily sa rozptyľujú. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Potík rufý | Potík kapcavý | Potík pílkový | Kuvičok andský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–21 cm | 22–27 cm | 18–22 cm | 15–17 cm |
| Váha | 104–155 g | 90–200 g | 54–151 g | 55–77 g |
| Dožitie | 6–10 r. (odhad) | 5–8 r. (max ~16 r) | 4–7 r. (max ~17 r) | 5–8 r. (odhad) |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránený SR | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Tmavá tvár, cinnamon brucho, krátky chvost | Boreálny druh, biele „obočie" | Severoamerický druh, najmenší Aegolius | Vysokohorský andský Glaucidium |
| Dostupnosť v SR | Hmlové lesy Andov, Atlantický les | Karpatské smrekové lesy | Boreálne ihličnaté lesy USA, Kanada | Hmlové horské lesy 2 500–3 500 m |
Príznaky: Pokles hniezdnych dutín, fragmentácia
Druh je veľmi viazaný na hmlové lesy. V Atlantickom lese (JV Brazília) je len 12 % pôvodného lesa — fragmentácia kritická.
Príznaky: Slabosť, ataxia, znížená reprodukcia
Druh loví hmyz, takže akumuluje pesticídy z kávových plantáží.
Príznaky: Otras mozgu, zlomeniny krídel
V rezerváciách s turistickými budovami narazí pri love svetlo-naháňaného hmyzu.
Potík rufý je jediný neotropický Aegolius — rod má len 4 druhy globálne (saw-whet owl A. acadicus v Severnej Amerike, unspotted saw-whet A. ridgwayi v Strednej Amerike, boreal owl A. funereus v boreálnom pásme, buff-fronted A. harrisii v Južnej Amerike).
Druh má 3 poddruhy: A. h. harrisii (nominátny — väčšina areálu), A. h. dabbenei (sev.-záp. Argentína — tmavšie horné perie, cinnamon-oranžový spodok), A. h. iheringi (juž. Brazília — tmavšie, hlbšia oranžová).
Druh popísal John Cassin v roku 1849 a pomenoval na počesť amerického ornitológa Edwarda Harrisa, ktorý sprevádzal Audubona na exploračných výpravách.
Druh sa vyskytuje v každej juhoamerickej krajine okrem Francúzskej Guyany a Surinam — ale veľmi roztrúsene v izolovaných populáciách (Venezuela, Andy, Chaco, Atlantický les, JZ Brazília).
Charakteristická je tmavá tvár (dark facial disk) ohraničená bielym, s nápadnou cinnamon-oranžovou „bruškou" a hrudou. Tento kontrast je diagnostický pri rozlišovaní od iných Aegolius.
Pre druh je typický „flutter and glide" let — krátke trepotanie krídlami strieda kĺzanie. Krídla sú široké a zaoblené pre tichý let v hustom poraste.
Hniezdne dutiny si nevyrába sám — využíva opustené dutiny ďatľov a najmä papagájov. V Brazílii zaznamenané hniezdo v mŕtvej palme v opustenej dutine po papagájovi.
IUCN status bol v rokoch 1994–2004 Near Threatened, ale po revízii populácie ho downlistovali na Least Concern. Trend posledných 30 rokov je však klesajúci, najmä v Atlantickom lese.
Dĺžka tela 19–21 cm, hmotnosť 104–155 g. Kompaktná stavba s krátkym chvostom a veľkou blokovou hlavou bez „uší". Pre porovnanie: potík kapcavý (Aegolius funereus) zo Slovenska má 22–27 cm a váži 90–200 g — potík rufý je mierne menší.
V každej juhoamerickej krajine okrem Francúzskej Guyany a Surinam, ale v izolovaných populáciách: Venezuela (hmlové lesy), Andy (Kolumbia po Argentína), Atlantický les Brazílie, Chaco Paraguaj, JZ Brazília. Výška 300–3 000 m.
Charakteristická je tmavá tvár (dark facial disk) s bielym okrajom, cinnamon-oranžová „brušká" a hruď a tmavo hnedé horné perie. Tento kontrast je diagnostický.
Rýchly tril alebo séria krátkych „pu-pu-pu" nót na rovnakej výške, frekvencia ~600 Hz, tempo ~15–20 nót/s. Trvanie 10–30 s. Pripomína spev európskeho potíka kapcavého (A. funereus), ale výrazne rýchlejší.
3 poddruhy: A. h. harrisii (nominátny, väčšina areálu), A. h. dabbenei (sev.-záp. Argentína, tmavšie), A. h. iheringi (juž. Brazília, hlbšia oranžová).
IUCN status LC (downlisted z Near Threatened v 2004), ale populačný trend je klesajúci. Hlavné hrozby: strata hmlových horských lesov a Atlantického lesa (~12 % pôvodnej rozlohy), insekticídy v kávovinkách.
John Cassin 1849, pomenovaný na počesť amerického ornitológa Edwarda Harrisa. Rod má 4 druhy globálne — toto je jediný neotropický.
Vyskytuje sa v každej juhoamerickej krajine okrem Francúzskej Guyany a Surinam — ale veľmi roztrúsene v izolovaných populáciách.
Diéta nie je systematicky študovaná. Predpokladá sa podobná blízko príbuznému potíkovi kapcavému: ~50 % drobné cicavce, ~25 % hmyz, ~15 % vtáky, ~10 % iné.
IUCN LC (downlisted z Near Threatened v 2004), ale trend klesajúci — najmä Atlantický les ~12 % pôvodnej rozlohy.
Buff-fronted Owl — rýchly tril
