Tyto — Tytonidae (plamienkovité)
Druh splittnutý v roku 2012 od pôvodne kozmopolitnej T. alba. Uva et al. (2018) v Molecular Phylogenetics and Evolution definitívne potvrdili 3-cestný split: T. alba (Európa + Afrika) / T. furcata (Amerika) / T. javanica (Ázia + Austrália + Pacifik).
História nomenklatúry:
Etymológia: Tyto = gr. „sova"; javanica = lat. „z Jávy" (typová lokalita).
Od 80. rokov v Malajzii a Indonézii rozsiahly program biologickej kontroly potkanov v palmových plantážach. Inštalácia umelých búdok zvyšuje populáciu plamienky 5–10× a redukuje populáciu potkanov (Rattus rattus, R. exulans) o 50–90 %.
Hlas podobný plamienke driemavej (T. alba) — chrapľavé syčanie „šššíík", klapanie zobákom, alarmové výkriky. Mladé pri kŕmení chrapľavé „šššš". Po splite v 2012 (Uva et al. 2018) zostáva vokálne veľmi blízka — najvýraznejšie rozdiely sú v dĺžke a frekvencii spevu samca medzi poddruhmi (Austrália vs Indonézia vs India).
Samec syčí a donáša korisť samici. V tropickom areáli reprodukcia môže prebiehať celoročne pri dostatku potkanov.
Vajcia biele, pretiahnuté, ~38 x 30 mm. V cyklických rokoch potkanov v Malajzii sa znáška môže zvýšiť až na 8–10 vajec a vznikajú aj 2 znášky za rok.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína 1. vajcom, mláďatá sa líhnu vo veľkých rozdieloch.
Mláďatá pokryté bielym páperím, hmotnosť pri liahnutí ~15 g. Najmladšie mláďatá v slabých rokoch hladujú (siblicide).
Lietajú v 8–10 týždňoch, závislé od rodičov ďalšie 4–5 týždňov.
Juvenily sa rozptyľujú v okolí. Pohlavná zrelosť v 1. roku. Vo voľnej prírode 2–5 r, v zajatí >20 r.
| Plamienka východná | Plamienka driemavá | Plamienka americká | Plamienka maskovaná | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 29–44 cm | 33–39 cm | 32–47 cm | 38–48 cm |
| Váha | 250–700 g | 250–480 g | 290–710 g | 420–800 g |
| Dožitie | 2–5 r. (max ~20 r) | 2–4 r. (max ~17 r) | 2–5 r. (max ~15 r) | 5–10 r. |
| Hlučnosť | 2/5 | 3/5 | 2/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | LC predpokl. (po splite) | LC, chránená v SR (2 000 €) | LC | LC, v Tasmánii VU |
| Povaha | Splittnutá od T. alba 2012; 7 ssp | Srdcovitá biela tvár, kostolová | Splittnutá od T. alba 2012; 12 ssp | Väčšia, tmavá tvár, lesy |
| Dostupnosť v SR | India, JV Ázia, Indonézia, Austrália, Pacifik | Európa, Afrika, Madagaskar | Severná, Stredná a Južná Amerika | Austrália, J Nová Guinea |
Príznaky: Krvácanie, slabosť, ataxia, smrť do 2–7 dní
V Malajzii a Indonézii rozsiahle používanie bromadiolone v ryžových a palmových plantážach. Programy biokontroly s búdkami sú alternatívou.
Príznaky: Modernizácia poľnohospodárstva odstraňuje staré stromy a stodoly
V Austrálii a Indonézii moderné stavby uzatvárajú hniezdne otvory. Riešením sú inštalácie umelých búdok.
Príznaky: Otvorené zlomeniny, otras mozgu, smrť
Lovová stratégia nízko nad cestou — častý úraz. V Austrálii hlavná príčina nálezov mŕtvych jedincov.
Príznaky: Trichomonóza, malária vtákov, kandidóza
V tropickom areáli vyššie riziko parazitárnych infekcií než v miernom pásme.
Plamienka východná bola splittnutá od T. alba v roku 2012 (IOC) na základe morfológie a molekulárnych dát. Uva et al. 2018 v Molecular Phylogenetics and Evolution definitívne potvrdili 3-cestný split T. alba (Európa, Afrika) / T. furcata (Amerika) / T. javanica (Ázia, Austrália, Pacifik).
V Malajzii sa od 80. rokov rozsiahlo využíva v biologickej kontrole potkanov v palmových plantážach. Inštalácia búdok zvyšuje populáciu 5–10× a redukuje potkany o 50–90 % — efektívnejšie ako rodenticídy.
Areál pokrýva indický subkontinent, juhovýchodnú Áziu, Indonéziu, Novú Guineu, Austráliu a západný Pacifik až po Šalamúnove ostrovy, Fidži, Tongu a Samou.
7 poddruhov: T. j. javanica (Jáva, Sumatra), T. j. stertens (India, Cejlon), T. j. delicatula (Austrália, Pacifik), T. j. crassirostris (Tanga Is — niektoré ako druh), T. j. sumbaensis (Sumba), T. j. meeki (Nová Guinea), T. j. kuehni (Aru, Kai).
V Austrálii populácia 200 000+ jedincov, v dobrých rokoch myší dochádza k „mouse plagues" v Novom Južnom Walese — plamienky sa zúfastňujú a hniezdia masovo.
V dobrých rokoch potkanov má plamienka východná v Malajzii 2 znášky za rok s celkovo až 16 vajcami — najvyššia reprodukcia v rode Tyto.
IUCN dosiaľ nehodnotený samostatne po splite z 2012 — predpoklad LC (Least Concern) podobne ako T. alba.
Hlas veľmi podobný T. alba — drobné frekvenčné rozdiely medzi poddruhmi nie sú dostatočné na vokálnu identifikáciu.
Plamienka východná (Tyto javanica) bola v roku 2012 splittnutá od T. alba (Uva et al. 2018) na základe molekulárnych a morfologických rozdielov. Hlavné rozdiely: (1) areál — javanica žije v Ázii, Indonézii, Austrálii a Pacifiku (vs T. alba v Európe a Afrike); (2) typicky tmavšie spodné perá s viditeľnejšími škvrnami; (3) menšia priemerná veľkosť (29–44 cm vs 33–39 cm). Vokálne sú veľmi podobné.
Od 80. rokov v Malajzii a Indonézii pracuje rozsiahly program biokontroly potkanov v palmových plantážach. Inštalácia umelých búdok v plantážach zvyšuje populáciu plamienky 5–10× a redukuje populáciu potkanov (R. rattus, R. exulans) o 50–90 % — efektívnejšie a ekologickejšie než rodenticídy. RSPO certifikované farmy preferujú tento prístup.
Areál pokrýva indický subkontinent (T. j. stertens), juhovýchodnú Áziu, Indonéziu (T. j. javanica), Novú Guineu (T. j. meeki), Austráliu a západný Pacifik po Šalamúnove ostrovy, Fidži, Tongu a Samou (T. j. delicatula). Celkový areál tvorí jednu z najrozšírenejších sov Starého Sveta.
IOC v15.2 uznáva 7 poddruhov: T. j. javanica (Jáva, Sumatra, Borneo), T. j. stertens (India, Cejlon), T. j. delicatula (Austrália, Pacifik), T. j. crassirostris (Tanga Is — niektoré ako samostatný druh), T. j. sumbaensis (Sumba), T. j. meeki (Nová Guinea), T. j. kuehni (Aru, Kai). Taxonómia je dynamická — recentné štúdie môžu rozdeliť ďalšie taxóny ako samostatné druhy.
IUCN dosiaľ nehodnotený samostatne po splite od T. alba (2012). Pri pôvodnom T. alba complex bol LC (Least Concern). Predpoklad: LC pre T. javanica vzhľadom na rozsiahly areál a stabilnú populáciu. V Austrálii 200 000+ jedincov, v Ázii státisíce.
Áno — výborne akceptuje umelé búdky. V Malajzii a Indonézii sa využíva v biokontrole. Optimálna búdka má vstup 11–13 x 20–25 cm a hĺbku 50 cm, výška inštalácie 4–6 m nad zemou. V palmových plantážach hustota môže dosiahnuť 1 pár / 20 ha.
Najrozšírenejšia sova Starého Sveta — pokrýva celý indomalajský región, Austráliu a západný Pacifik.
IUCN dosiaľ nehodnotený samostatne po splite od T. alba (2012). Pôvodný T. alba complex bol LC. Predpoklad LC pre T. javanica vzhľadom na rozsiahly areál.
