Plamienka kapverdská (Tyto detorta) — endemická forma Kapverdských ostrovov (foto: Wikimedia Commons)

Tyto — Tytonidae (plamienkovité)

Plamienka kapverdská

Tyto detorta (Hartert, 1913) — endemická forma Kapverdských ostrovov; taxonomicky diskutovaná

IUCN: LC (ako súčasť T. alba globálne) — populácia stabilná | Endemit Kapverdských ostrovov (Cabo Verde)
Dĺžka33–39 cm
Váha~290–350 g
Statusendemit, LC
Sopečné ostrovy Cabo Verde v Atlantickom oceáne ukrývajú endemickú formu plamienky — tmavšiu, sýtejšie béžovú variantu kozmopolitnej T. alba. Druh popísal Ernst Hartert v roku 1913. Typový exemplár — samec zbieraný na Santiagu 4. decembra 1897. Druhový epitet detorta = „pokrivená" — odkazuje na geografickú izoláciu Kapverd od kontinentálnej Afriky. Taxonomicky diskutovaná — niektoré autority uznávajú ako samostatný druh, IOC v15.2 stále ako poddruh T. alba detorta. Loví primárne introdukované hlodavce.

 Identifikácia — tmavšia ako nominálna T. alba

Diagnostické znaky: (1) tmavšie sfarbenie než nominálna T. alba — Hartert popisuje ako „dark and richly buff"; (2) prominentnejšie škvrny na hornej časti peria; (3) široké tmavé pruhy na primarís a chvostových perách.

Vlastné znaky:

  • Tmavšie sýto béžové sfarbenie
  • Veľké a prominentné škvrny na hornej časti peria
  • Široké tmavé pruhy na primarís
  • Veľký zobák
  • Charakteristická srdcová face disc
  • Hmotnosť ~290–350 g

 Taxonomická diskusia — druh vs poddruh

Taxonomický status diskutovaný: niektoré autority uznávajú ako samostatný druh Tyto detorta, iné ako poddruh T. alba detorta.

  • Avibase: uznáva ako možný samostatný druh
  • HBW: popisuje ako „well-marked insular form"
  • IOC v15.2: stále ako T. alba detorta (poddruh)
  • Molekulárne dáta: divergencia ~1–2 mil. rokov
  • Morfológia: jasne odlišná od nominálnej T. alba
  • Geografická izolácia: ~600 km od Senegalu

Výživa

  • Drobné hlodavce — Mus, Rattus (introdukované)
  • Endemická Kapverdská myš (vyhynutá!) — pozn.
  • Drobné vtáky — endemické vrabce, hrdličky
  • Hmyz — chrobáky, sarancie
  • Plazy — gekonidy Tarentola, Hemidactylus
  • Netopiere — Plecotus austriacus (jeden druh)
  • Šťúrky a stonožky
Tip od odborníka Plamienka kapverdská (Tyto detorta) je kriticky závislá od introdukovaných hlodavcov — domáca myš a krysy tvoria ~55 % stravy. Loví v noci nízkym letom nad otvorenými habitatmi. Na Santa Luzia (neobývaný ostrov) druh tvorí kľúčový predátor endemických jašterov Tarentola gigas. Tmavšia než nominálna T. alba — diagnostický znak.

Hlasový prejav

Vokalizácia podobná T. alba — charakteristické „sčíňať/píšťať" volanie. Pri toku samec vydáva sčíňavé volania pri okružnom lete (0,5–1,0 s, 2–4 kHz). Pri ostraživosti klape zobákom.

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — sčíňavé „shree-shree" (0,5–1,0 s, 2–4 kHz)
  • Tokový spev — opakované sčíňavé pri okružnom lete
  • Alarmový hlas — ostré sčíňanie pri rušení hniezda
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „pii-pii"
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — august–november (vlhká sezóna na Kapverdoch)
Hniezdenie — dier v skale, opustená budova, 4–6 vajec
Inkubácia ~30–32 dní (samica), mláďatá ~50–60 dní v hniezde
Rezident — celoročne na Kapverdských ostrovoch
Cez deň ukrytá v skale alebo opustenej budove
Pelichanie po hniezdnej sezóne (jar–leto)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Diera v skale, opustená budova, lavová štrbina
Vyhľadáva opustené stavby (kostoly, ruiny), lavové štrbiny a útesy. Vajcia ~38 × 32 mm.
Nadmorská výška
0–2 800 m n. m. — od pobrežia po vrcholy Fogo a Pico do Antónia
Vyskytuje sa na všetkých veľkých obývaných ostrovoch. Najvyššia lokalita Pico do Fogo (2 829 m).
Biotop
Suché otvorené habituáty, polopúšte, sopečné svahy, dediny
Vyhľadáva otvorené priestory s skalami a opustenými stavbami. Charakteristické lokality: Santiago (najobývanejší), Santo Antão, Fogo.
Teplota
+15 až +35 °C — tropická aridná klíma
Kapverdy majú aridnú tropickú klímu so suchou sezónou (november–jún) a krátkou vlhkou sezónou (júl–október).
Voda
Vodu získava primárne z koristi
Kapverdy majú obmedzenú sladkú vodu. Druh adaptovaný na aridné podmienky.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 50–150 ha
V hustých populáciach na Santiagu hustota 1 pár/50 ha. Na neobývanom Santa Luzia hniezdne sčítania úspešné.

Rozmnožovací cyklus

Tok
August–november (vlhká sezóna)

Samec robí okružné lety s sčíňavými volaniami. Pár vytvára antifonálny duet.

Znáška
4–6 vajec (priemer 5)

Vajcia biele, ~38 × 32 mm. Hniezdo v diere v skale, opustenej budove alebo lavovej štrbine.

Inkubácia
~30–32 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť — primárne hlodavce.

Liahnutie
Október–marec

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.

Mláďatá
~50–60 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~8 týždňoch, lietajú v ~10 týždňoch. Závislé do 3 mesiacov.

Samostatnosť
3–4 mesiace po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú medzi Kapverdskými ostrovmi (zriedka).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Plamienka kapverdská 33–39 cm Plamienka driemavá 33–39 cm Plamienka americká 32–45 cm Plamienka africká travna 33–37 cm
Plamienka kapverdská Plamienka driemavá Plamienka americká Plamienka africká travna
Dĺžka33–39 cm33–39 cm32–45 cm33–37 cm
Váha~290–350 g290–490 g300–500 g~350 g
Dožitie~10 r~10 r~10 r~8 r
OchranaIUCN LC (T. alba)IUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaTmavšia, endemit KapverdKozmopolitná, urbánnaAmerické kontinentySubsaharská Afrika, savana
AreálKapverdské ostrovy (endemit)GlobálneS./J. Amerika + Galapágysubsaharská Afrika

Zaujímavosti

1

Druh popísal Ernst Hartert v roku 1913 — nemecký ornitológ pracujúci na Walter Rothschild Zoological Museum (Tring, UK). Hartert popísal mnohé subspecies plamienok zo všetkých kontinentov.

2

Typový exemplár — samec zbieraný na Santiagu (Cabo Verde) 4. decembra 1897 W. Cabralom. Dnes uložený v Tring Museum (UK).

3

Druhový epitet „detorta" = „pokrivená" — odkazuje na geografickú izoláciu Kapverdských ostrovov od kontinentálnej Afriky (~600 km).

4

Taxonomicky diskutovaná — niektoré autority (Avibase, niektoré recentné publikácie) uznávajú ako samostatný druh Tyto detorta. IOC v15.2 stále vedie ako poddruh T. alba detorta. Molekulárne dáta naznačujú divergenciu ~1–2 milióny rokov.

5

Tmavšia než nominálna T. alba — diagnostický znak. Hartert popisuje druh ako „dark and richly buff" — temný a sýto béžový.

6

Endemit Kapverdských ostrovov — Cabo Verde, Atlantik, ~600 km západne od Senegalu. Vyskytuje sa na všetkých obývaných ostrovoch (Santiago, Santo Antão, Fogo, São Vicente, São Nicolau, Brava, Sal, Boa Vista, Maio) a neobývaných ostrovoch (Santa Luzia, Branco, Raso).

7

Santa Luzia (neobývaný ostrov) — kľúčové refúgium pre druh bez ľudského rušenia. Tu druh tvorí kľúčového predátora endemických jašterov Tarentola gigas.

8

Loví introdukované hlodavce — 55 % stravy tvoria Mus musculus a Rattus spp. Druh je dôležitý regulator hlodavcov v kapverdskom poľnohospodárstve.

Taxonomická klasifikácia

species Plamienka kapverdská
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Tytonidae (plamienkovité)
Rod Tyto Billberg, 1828
Druh T. detorta (Hartert, 1913)
Poddruhy Taxonomicky diskutovaný — niektoré autority uznávajú ako samostatný druh (T. detorta), iné stále ako poddruh (T. alba detorta). Avibase a niektoré recentné publikácie uznávajú ako druh. IOC v15.2 stále vedie ako poddruh T. alba detorta.

? Často kladené otázky

Endemicky iba na Kapverdských ostrovoch (Cabo Verde, Atlantik, ~600 km západne od Senegalu). Vyskytuje sa na všetkých obývaných ostrovoch (Santiago, Santo Antão, Fogo, São Vicente, São Nicolau, Brava, Sal, Boa Vista, Maio) a na neobývaných ostrovoch (Santa Luzia, Branco, Raso).

Taxonomicky diskutovaná. Niektoré autority (Avibase, niektoré recentné publikácie) uznávajú ako samostatný druh Tyto detorta. IOC v15.2 stále vedie ako poddruh T. alba detorta. Molekulárne dáta naznačujú divergenciu ~1–2 milióny rokov od T. alba.

Stredne veľký druh — dĺžka tela 33–39 cm, hmotnosť ~290–350 g. Sfarbenie tmavšie než nominálna T. alba — Hartert popisuje druh ako „dark and richly buff" (tmavá a sýto béžová). Prominentné škvrny na hornej časti peria.

Primárne introdukovanými hlodavcami — 55 % stravy tvoria domáce myši (Mus musculus), krysy potkanovité (Rattus rattus) a hnedé (R. norvegicus). 15 % drobné vtáky, 12 % hmyz, 10 % plazy (vrátane endemických Tarentola gigas na Santa Luzia).

Najznámejšie lokality: Santiago (najobývanejší ostrov, urbánny lov), Fogo (sopečné habituáty), Santo Antão (horské polohy), Santa Luzia (neobývaný ostrov, najprírodnejšie). Loví v noci pri cestných lampach a starých budovách.

IUCN Least Concern — ako súčasť T. alba (globálne LC). Populácia stabilná na Kapverdoch. Hlavné hrozby: rodenticídy, zrážky s vozidlami, renovácia budov. Druh je chránený CITES Appendix II a kapverdskou legislatívou (Decreto-Lei No. 7/2002).

 Taxonómia — Hartert 1913

Druh popísal Ernst Hartert v roku 1913 — nemecký ornitológ pracujúci na Walter Rothschild Zoological Museum (Tring, UK). Typový exemplár samec zbieraný na Santiagu 4. decembra 1897 W. Cabralom.

Druhový epitet „detorta" = „pokrivená" — odkazuje na geografickú izoláciu Kapverd.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Avibase, Cornell BoW.

 Areál — Kapverdské ostrovy

Areál: endemit Kapverdských ostrovov (Cabo Verde, Atlantik, ~600 km západne od Senegalu).

  • Santiago: najobývanejší ostrov, hlavná populácia
  • Santo Antão: horské polohy
  • Fogo: sopečné habituáty (Pico do Fogo 2 829 m)
  • São Vicente, São Nicolau, Brava: menšie populácie
  • Sal, Boa Vista, Maio: ploché ostrovy
  • Santa Luzia, Branco, Raso: neobývané, prírodné refúgia

 Právny status — CITES II + kapverdská legislatíva

Chránená podľa CITES Appendix II a kapverdskej legislatívy (Decreto-Lei No. 7/2002).

  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • Decreto-Lei No. 7/2002: Cabo Verde
  • IUCN: LC (ako súčasť T. alba)
  • Hlavné hrozby: rodenticídy, zrážky s vozidlami
  • Najlepšie pozorovať: Santiago, Santa Luzia
ZDROJ: Avibase

 Areál — Kapverdy

Areál: endemit Kapverdských ostrovov (Cabo Verde, Atlantik). Všetky obývané ostrovy + Santa Luzia, Branco, Raso.

 Video — Plamienka kapverdská

Overené YouTube nahrávky pre tento druh nemáme. Vyhľadaj:

 Cudzie názvy

Slovensky:   Plamienka kapverdská, Česky:   Sova pálená kapverdská, Anglicky:   Cape Verde Barn Owl, Nemecky:   Kapverdische Schleiereule, Francúzsky:   Effraie du Cap-Vert, Taliansky:   Barbagianni di Capo Verde, Španielsky:   Lechuza de Cabo Verde, Portugalsky:   Coruja-das-torres-cabo-verdiana, Krioul:   Koruja di Kabu Verdi