Athene — Strigidae (sovovité)
Diagnostický znak — biele „obočia" nad očami. Druhový epitet superciliaris = „nad obočím". Žiadny iný malgašský sovi druh ich nemá.
Vlastné znaky:
Pôvodne v rode Ninox (Ninox superciliaris). Recentné molekulárne analýzy DNA presunuli druh do rodu Athene — príbuzenstvo s indickými kuvikmi.
Diagnostické volanie je hlboké „boo-boo-boo-boo" — séria 4–7 hlbokých kvákavých hlasov. Aj „pruuh-pruuh" pri toku. Pár vytvára antifonálny duet. Vokalizácia najintenzívnejšia september–november pred dažďovou sezónou.
Samec spieva „boo-boo-boo" z vrcholu kríku alebo baobabu. Pár vytvára antifonálny duet.
Vajcia biele, ~38 × 32 mm. Hniezdo v diere v zemi alebo termitišti.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť — primárne hmyz a hlodavce.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne hmyzom v dažďovej sezóne.
Mláďatá opúšťajú dieru po ~4 týždňoch, lietajú v 6 týždňoch. Závislé do 3 mesiacov.
Juvenily sa rozptyľujú v západných suchých lesoch. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Kuvik madagaskarský | Kuvik obyčajný | Kuvik škvrnitý | Kuvik lesný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23–30 cm | 21–23 cm | 19–21 cm | 23 cm |
| Váha | ~236 g | 160–230 g | ~110–115 g | ~240 g |
| Dožitie | ~10 r | ~9 r | ~9 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC, chránený v SR | IUCN LC | IUCN EN |
| Povaha | Biele „obočia", endemit Madagaskaru | Holarktický, urbánny | Indický kuvik, urbánny | Endemit Indie, znovuobjavený 1997 |
| Dostupnosť v SR | Madagaskar (endemit) | Európa, Ázia, S. Afrika | India, Pakistan, Mjanmarsko | centrálna India (endemit) |
Príznaky: Strata habitatov a hniezdnych miest
Madagaskar stratil >80 % pôvodných lesov. Suché západné lesy sa strácajú rýchlosťou ~1–2 % ročne.
Príznaky: Strata hniezd v hniezdnej sezóne
Tradičné madagaskárske spaľovanie tráv (tavy) ničí podrasť a hniezda. Mortalita mláďat ~20–30 % v ohnivých zónach.
Príznaky: Otrava cez hmyz z polí
V Imerina (centrálne planiny) intenzívne ryžové farmárstvo s pesticídmi. Druh tu hromadí toxíny.
Príznaky: Mačky domáce a krysy potkany
V dedinách invazívne mačky a krysy predujú v nízkych hniezdach. Druh však hniezdi prevažne v dierach v zemi.
Druh popísal Louis Jean Pierre Vieillot v roku 1817 — francúzsky ornitológ, jeden z prvých systematických popisovateľov vtákov Afriky a Madagaskaru. Druhový epitet „superciliaris" = „nad obočím" — odkazuje na výrazné biele „obočia".
Diagnostické biele „obočia" sú kľúčový identifikačný znak druhu. Biele pruhy nad očami siahajú od základne zobáka po stranu hlavy — žiadny iný malgašský sovi druh ich nemá.
Rod Ninox → Athene — pôvodne klasifikovaný v rode Ninox (Ninox superciliaris). Molekulárne analýzy DNA naznačili, že druh patrí do rodu Athene a je príbuzný indických kuvikov (A. brama, A. blewitti).
Veľká okrúhla hlava bez „ear tufts" — typické pre rod Athene. Žltozelené oči s tmavým okrajom. Hnedé sfarbenie s béžovými škvrnami.
Hniezdi v diere v zemi alebo termitišti — netypicky pre rod Athene. Vyhľadáva dier v ravinastej skale, opustených termitiskách alebo dutinách baobabov.
Endemit Madagaskaru — vyskytuje sa primárne v západných suchých lesoch (Kirindy, Tsingy de Bemaraha) a južnej spinífexovej krovine (Andohahela, Berenty). Vzácny vo vlhkých východných lesoch.
Striktne nočný — kľúčový rozdiel oproti niektorým iným malgašským sovám (napr. Asio madagascariensis je súmrakový). Loví v dolných partiách vegetácie.
Príbuzný indickému kuvikovi — molekulárne dáta naznačujú, že rod Athene má 3 hlavné rady: európsky (A. noctua), indický (A. brama, A. blewitti) a malgašský (A. superciliaris). Divergencia ~5–7 miliónov rokov.
Endemicky iba na Madagaskare. Vyskytuje sa primárne v západných suchých lesoch (Kirindy, Tsingy de Bemaraha) a južnej spinífexovej krovine (Andohahela, Berenty). Vzácny vo vlhkých východných lesoch. Druh sa vyskytuje od pobrežia po 1 800 m v centrálnych planinách.
Biele „obočia" sú výrazný diagnostický znak druhu — odtiaľ aj druhový epitet superciliaris („nad obočím"). Biele pruhy nad očami siahajú od základne zobáka po stranu hlavy. Žiadny iný malgašský sovi druh ich nemá.
Stredne veľký druh — dĺžka tela 23–30 cm, rozpätie krídel ~60–70 cm, hmotnosť ~236 g. Sfarbenie hnedé s béžovými škvrnami, výrazné biele „obočia", žltozelené oči, veľká okrúhla hlava bez „ear tufts".
Oportúnny insektivor — 45 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, sarancie, modlivky). 22 % drobné cicavce (myš endemická Eliurus, Macrotarsomys). 13 % plazy (chameleony, gekonidy). 10 % žaby. Loví striktne nočne v polootvorených habitátoch.
Pôvodne klasifikovaný v rode Ninox (Ninox superciliaris), recentné molekulárne dáta presunuli druh do rodu Athene. Najbližšie príbuzný je indický kuvik A. brama a kriticky ohrozený A. blewitti. Niektoré staršie zdroje stále používajú Ninox.
IUCN Least Concern — populácia stabilná. Hlavné hrozby: odlesňovanie západných suchých lesov (~1–2 % ročne), spaľovanie tráv (tavy), pesticídy. Hlavné chránené územia: Kirindy Forest, Tsingy de Bemaraha, Andohahela NP, Berenty Reserve.
Druh popísal Louis Jean Pierre Vieillot v roku 1817 — francúzsky ornitológ, jeden z prvých systematických popisovateľov vtákov Afriky a Madagaskaru. Druhový epitet superciliaris = „nad obočím".
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: endemit Madagaskaru — vyskytuje sa primárne v západných suchých lesoch a južnej spinífexovej krovine. Vzácny vo vlhkých východných lesoch.
Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: na Madagaskare pod Direction Générale des Forêts (Ordinance 60-126).
Kuvik madagaskarský Berenty
Sovy Madagaskaru rozmanitost
