Jubula hrivnatý (Jubula lettii) — Maned Owl, dažďový les Afriky

Jubula — Strigidae (sovovité)

Jubula hrivnatý

Jubula lettii (Büttikofer, 1889) — Maned Owl; jediný druh monotypického rodu Jubula

IUCN: LC (predtým DD) | Areál: dažďový les záp. a stred. Afriky
Dlzka~25 cm
Vaha~80–120 g
IUCNLC
Jubula hrivnatý je jediný druh rodu Jubula a endemit dažďových lesov záp. a stred. Afriky. Druh popísal Johann Büttikofer v roku 1889 v Libérii. Rod Jubula bol oddelený od Lophostrix v roku 1929 (Bates). Charakteristické hrivnaté pierka na hlave — biele konce dlhých peripherálnych pierok korunky a ear-tufts tvoria akoby „hrivu". Slabšie pazúry a chodidlá ako typické výry — adaptácia na hmyzožravú diétu. Druh je extrémne zriedka pozorovaný — máme veľmi málo údajov o správaní v teréne.

 Jediný druh rodu Jubula — charakteristická hriva

Monotypický rod oddelený od Lophostrix v roku 1929 (Bates). Charakteristické hrivnaté pierka na hlave.

  • Popis: Johann Büttikofer 1889 (Libéria)
  • Rod: Jubula Bates 1929 — monotypický
  • „Hriva": dlhé peripherálne pierka korunky + ear-tufts
  • Rufus sfarbenie s tmavým pruhovaním
  • Slabšie pazúry — adaptácia na hmyz
  • Veľkosť: ~25 cm, ~80–120 g
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 15% 15% 12% STRAVA zloženie
Veľký hmyz — kobylky, chrobáky, modlivky dažďového lesa 50%
Modlivky a švehely Mantodea 15%
Cikády a koníky Cicadidae 15%
Drobné stavovce — gekony, žaby (málo údajov) 12%
Motýle veľké a iný hmyz 5%
Pavúky a stonožky 3%

Odporúčané potraviny

  • Veľké kobylky a koníky (Tettigoniidae)
  • Chrobáky — Lucanidae, Scarabaeidae
  • Cikády (Cicadidae)
  • Modlivky Mantodea
  • Motýle veľké (Saturnidae)
  • Gekony lesné (Hemidactylus, Cnemaspis)
  • Drobné žaby stromové
  • Drobné stavovce (málo údajov)
  • Pavúky veľké
  • Mnohonôžky a stonožky

Zakázané potraviny

  • Pesticídy z kakaovníkov záp. Afriky
  • Bushmeat hunting
  • Otrava hmyzu v lesných koncesiách
Tip od odborníka Jubula hrivnatý (Jubula lettii) má slabšie pazúry a chodidlá ako typické výry — adaptácia naznačujúca prevažne hmyzožravú diétu. Strava slabo dokumentovaná, no všetko nasvedčuje tomu, že lovenie sa sústreďuje na veľký hmyz dažďového lesa záp. Afriky. Drobné stavovce iba občasne. Druh je extrémne zriedka pozorovaný — máme veľmi málo údajov o správaní v teréne.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Hlas je séria clarinettných píščal nasledujúcich po hútkaní. Vokalizácia slabo dokumentovaná — druh je veľmi zriedka pozorovaný v teréne. Podľa niektorých zdrojov hlas „úplne neznámy" — extrémne zriedkavé pozorovania.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci lesný druh — v zajatí takmer žiadne záznamy. Veľmi plachý druh, ukrytý cez deň v hustom poraste blízko zeme.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Nočný druh. Cez deň ukrytý blízko zeme v hustom poraste s hustými lianami. Rezident — pár pravdepodobne drží teritórium 2–5 km² v dažďovom lese.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi mimické sovy. V zoo nedokumentovaný.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Hlas slabo dokumentovaný. Niektoré zdroje uvádzajú sériu clarinettných píščal nasledujúcich po hútkaní. Iné zdroje označujú vokalizáciu za „úplne neznámu" kvôli extrémnej zriedkavosti druhu v teréne. Hlas tlmený dažďovým lesom.

Dokáže hovoriť? Voľne žijúci druh — mimické napodobňovanie reči nedokumentované.

Typické zvuky

  • Spev (predpokladaný) — séria píščal po hútkaní
  • Vokalizácia slabo dokumentovaná
  • Pri ohrození pravdepodobne klepanie zobákom
  • Mláďatá — prosebné volania v dutine

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — marec–máj v stred. Afrike (variabilne) Hniezdenie v dutinách stromov alebo opustených hniezdach, 3–4 vajcia Inkubácia ~28 dní (extrapolácia), mláďatá ~30 dní Rezident — celoročne v dažďovom lese Cez deň ukrytý blízko zeme v hustom poraste s lianami Pelichanie počas hlavnej dažďovej sezóny

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutiny v stromoch alebo opustené hniezda dravcov (málo údajov)
Hniezdo môže byť tiež na zemi alebo na nízkej rímse. Veľmi málo etologických údajov — druh je extrémne zriedka pozorovaný.
Nadmorská výška
Od morskej hladiny do ~1 000 m
Najčastejšie nížiny do 800 m. Vyhýba sa horským oblastiam — striktne nížinný druh.
Biotop
Nížinný primárny dažďový les so zatvoreným zápojom a hustými lianami
Charakteristické lokality: Sapo NP (Libéria), Tai NP (Pobr. Slonoviny), Korup NP (Kamerun), Lopé NP (Gabon), Salonga NP (DR Kongo). Vyžaduje primárny les — sekundárny zriedka.
Teplota
Tropická, +22 až +30 °C celoročne
Adaptovaný na trvalo vlhké tropické podnebie záp. a stred. Afriky. Dažďový les má 1 800–3 500 mm zrážok ročne.
Voda
Pri lesných potokoch a riekach
Vodu získava z koristi a sezónne pri potokoch. Často pri okrajoch lesných riek a forest islands.
Spoločnosť
Pravdepodobne monogamný pár (málo údajov)
Hustota populácie nízka — druh je veľmi zriedka pozorovaný napriek rozsiahlemu areálu.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Marec–máj (stred. Afrika)

Variabilne podľa regiónu. Pravdepodobne pred dažďovou sezónou. Detaily nezdokumentované.

Znáška
3–4 vajcia (extrapolácia)

Vajcia pravdepodobne biele (extrapolácia). Hniezdenie v dutinách stromov alebo opustených hniezdach dravcov.

Inkubácia
~28 dní (extrapolácia)

Pravdepodobne sedí výhradne samica. Všetky údaje extrapolované z iných lesných sov.

Liahnutie
Apríl–jún (stred. Afrika)

Mláďatá pravdepodobne pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia prevažne hmyzom.

Mláďatá
~30 dní v hniezde (odhad)

Mláďatá pravdepodobne opúšťajú hniezdo skôr než vedia lietať. Závislé od rodičov ďalšie 2–3 mesiace.

Samostatnosť
~4 mesiacov (odhad)

Juvenily pravdepodobne dispergujú v okruhu 5–15 km. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Jubula hrivnatý ~25 cm Sova Lophostrix cristata 38–43 cm Výr Fraserov 39–44 cm Výr akunský 40–46 cm
Jubula hrivnatý Sova Lophostrix cristata Výr Fraserov Výr akunský
Dĺžka~25 cm38–43 cm39–44 cm40–46 cm
Váha~80–120 g425–700 g575–815 g485–540 g
Dožitie?~10 r~12 r~12 r
Hlučnosť5/53/54/54/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaDažďový les záp. Afriky — jediný druh roduPríbuzný rod v LatamLesný výr záp. AfrikyHmyzožravý výr záp. Afriky
Dostupnosť v SRZáp. a stred. AfrikaStredná a juž. AmerikaZáp. a stred. AfrikaZáp. a stred. Afrika

Choroby a prevencia

Odlesňovanie Guineo-kongénskeho lesa
vysoká

Príznaky: Strata primárneho dažďového lesa

Guineo-kongénsky lesný blok stráca ~0,5–1 % ročne kvôli ťažbe dreva, kakaovníkom, palmovému oleju a banánovníkom. Druh vyžaduje primárny les — vysoko citlivý na fragmentáciu.

Pesticídy z kakaovníkov
stredná

Príznaky: Sekundárna otrava cez hmyzí krm

V Pobr. Slonoviny, Ghane a Kamerune sa intenzívne používajú insekticídy v kakaovníkoch. Druh je prevažne hmyzožravý a citlivý na bioakumuláciu.

Bushmeat hunting
stredná

Príznaky: Lov pre mäso

V niektorých regiónoch záp. Afriky sa lesné sovy lovia pre mäso alebo tradičnú medicínu.

Fragmentácia primárneho lesa
stredná

Príznaky: Izolácia subpopulácií

Druh vyžaduje primárny les so zatvoreným zápojom. Fragmentácia drasticky znižuje habitat.

Prevencia Jubula hrivnatý je IUCN Least Concern (LC, 2024), predtým hodnotený ako DD (Data Deficient). Chránený podľa CITES Appendix II. Najlepšie lokality: Sapo NP (Libéria), Tai NP (Pobr. Slonoviny), Korup NP (Kamerun), Lopé NP (Gabon), Salonga NP (DR Kongo). Pre prežitie druhu kritické: zachovanie primárneho dažďového lesa, redukcia insekticídov v kakaovníkoch, monitorovanie populácie.

Zaujímavosti

1

Jediný druh rodu Jubula — monotypický rod oddelený od Lophostrix v roku 1929 (Bates). Druh popísal Johann Büttikofer v roku 1889 v Libérii.

2

„Maned Owl" — názov odráža charakteristické hrivnaté pierka na hlave. Biele konce dlhých peripherálnych pierok korunky a ear-tufts tvoria akoby „hrivu".

3

Stredne malý druh — ~25 cm, ~80–120 g — Rufus sfarbenie s tmavým pruhovaním. Veľmi podobný rodu Lophostrix.

4

Slabšie pazúry a chodidlá ako typické výry — adaptácia naznačujúca prevažne hmyzožravú diétu.

5

Areál: záp. a stred. Afrika — od Libérie cez Pobr. Slonoviny, Ghanu, Kamerun, Gabon, Kongo až po DR Kongo.

6

Striktne nížinný druh — najčastejšie do 800 m, vyhýba sa horám.

7

Vyžaduje primárny les so zatvoreným zápojom a hustými lianami — vysoko citlivý na fragmentáciu.

8

Vokalizácia slabo dokumentovaná — niektoré zdroje uvádzajú „úplne neznámu" kvôli extrémnej zriedkavosti pozorovaní.

9

Roostuje blízko zeme — atypické pre veľké sovy. Cez deň ukrytý v hustom poraste s lianami.

10

IUCN status: predtým DD (Data Deficient), dnes LC (Least Concern). Druh slabo dokumentovaný, no s rozsiahlym areálom.

Taxonomická klasifikácia

species Jubula hrivnatý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Jubula Bates, 1929
Druh J. lettii (Büttikofer, 1889)
Poddruhy Monotypický druh — jediný druh rodu Jubula. Popísal švajčiarsky ornitológ Johann Büttikofer v roku 1889 z Libérie. Rod Jubula bol oddelený od Lophostrix v roku 1929 (Bates). Latinský epitet odkazuje na zberateľa typového exempláru. Slovenský názov „hrivnatý" odráža typické hrivnaté pierka na hlave.

? Často kladené otázky

V nížinných primárnych dažďových lesoch záp. a stred. Afriky — od Libérie cez Pobr. Slonoviny, Ghanu, Kamerun, Gabon, Kongo až po DR Kongo. Habitat: striktne primárny les so zatvoreným zápojom a hustými lianami.

Druh má charakteristické hrivnaté pierka na hlave — biele konce dlhých peripherálnych pierok korunky a ear-tufts tvoria akoby „hrivu". Diagnostický znak rodu Jubula.

IUCN Least Concern (LC, 2024), predtým hodnotený ako Data Deficient (DD). Druh je slabo dokumentovaný, ale má rozsiahly areál. Hlavné hrozby: odlesňovanie, fragmentácia primárneho lesa, pesticídy v kakaovníkoch, bushmeat hunting.

Johann Büttikofer v roku 1889 — švajčiarsky ornitológ. Typový exemplár pochádza z Libérie. Rod Jubula bol oddelený od Lophostrix v roku 1929 (Bates).

~25 cm dĺžka, ~80–120 g hmotnosť (odhad — málo údajov). Stredne malý druh. Rufus sfarbenie s tmavým pruhovaním. Charakteristické hrivnaté pierka na hlave.

Najlepšie lokality: Sapo NP (Libéria), Tai NP (Pobr. Slonoviny), Korup NP (Kamerun), Lopé NP (Gabon), Salonga NP (DR Kongo). Druh je extrémne zriedka pozorovaný — vyžaduje skúseného sprievodcu a značnú trpezlivosť.

 Taxonómia — Büttikofer 1889

Druh popísal Johann Büttikofer v roku 1889 — švajčiarsky ornitológ. Typový exemplár z Libérie.

Rod Jubula bol oddelený od Lophostrix v roku 1929 (Bates) na základe morfologických rozdielov. Je monotypický — jediný druh rodu.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Wikipedia.

 Areál — záp. a stred. Afrika

Areál: dažďový les záp. a stred. Afriky — od Libérie po DR Kongo.

  • Záp. Afrika: Libéria, Pobr. Slonoviny, Ghana
  • Stred. Afrika: Kamerun, Gabon, Stredoafrická republika
  • Kongo a DR Kongo: Salonga NP, Lopé NP
  • Habitat: nížinný primárny dažďový les
  • Výška: 0–1 000 m

 Právny status — CITES II, IUCN LC

CITES Appendix II + IUCN LC (predtým DD).

  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • IUCN 2024: Least Concern (LC)
  • Predtým: Data Deficient (DD)
  • Hlavné hrozby: odlesňovanie, pesticídy
  • Kľúčové rezervácie: Sapo, Tai, Korup, Lopé, Salonga
ZDROJ: IUCN Red List
ZDROJ: IUCN Red List, Wikipedia, The Owl Pages, BirdLife DataZone, U.S. FWS, Avibase, IOC v15.2, Büttikofer 1889, Bates 1929 (oddelenie rodu)

 Areál — Afrika

Areál: dažďový les záp. a stred. Afriky — od Libérie po DR Kongo. IUCN LC.

 Video — Jubula hrivnatý

Overené YouTube nahrávky pre tento druh nemáme. Vyhľadaj:

 Cudzie názvy

Slovensky:   Jubula hrivnatý, Česky:   Sova hřívnatá, Anglicky:   Maned Owl, Nemecky:   Mähneneule, Francúzsky:   Duc à crinière, Taliansky:   Gufo crinato, Španielsky:   Búho crinado, Holandsky:   Manen-uil