Kuvicok sjostedtov (Glaucidium sjostedti) — endemit Zapadnej strednej Afriky v dazdovom pralesu

Glaucidium — Strigidae (sovovité)

Kuvicok sjostedtov

Glaucidium sjostedti Reichenow, 1893 — endemit Zapadnej strednej Afriky; monotypicky druh nizinneho dazdoveho pralesa

IUCN: LC (Least Concern) — areal ~3 mil km² | Areal: Nigéria – DRC, typova lokalita Cameroon Mt.
Dlzka20-25 cm
Vaha~140-170 g
Rozpätie~45-50 cm
Primarne nizinne dazdove pralesy Zapadnej strednej Afriky ukryvaju endemita pomenovaneho po svedskom zoologovi B. Yngve Sjöstedtovi. Druh popisal A. Reichenow v r. 1893 z Cameroon Mountain. Vacsia nez G. tephronotum — 20-25 cm. Charakteristicke husté biele pruhovanie na chrbte. Striktne lesny druh — vyhyba sa otvorenej krajine. V Korup NP (KM) a Lopé NP (GA) suciatocna nocna sova. Diurnny prvok.

 Identifikacia — husté biele pruhy na chrbte

3 diagnostické znaky vs G. tephronotum: (1) vacsia velkost (20-25 cm vs 18-20 cm); (2) husté biele pruhy na chrbte (vs popolovo-sedy chrbat); (3) hlbsie volanie „pooh-pooh".

Vlastné znaky:

  • Hlava, krk a vrchny chrbat husto pruhovaný bielymi pruhmi
  • Dolny chrbat a kridla cervenohnede
  • Brusko biele s tmavymi pruhmi
  • Zlte oci (typicke pre rod Glaucidium)
  • „Falošné oci" na zatylku
  • Vacsia velkost — 20-25 cm

 B. Yngve Sjöstedt — svedsky zoolog (1866-1948)

Druh popisal Anton Reichenow v r. 1893 a pomenoval ho na pocest Bror Yngve Sjöstedta (1866-1948), svedskeho zoologa a kustoda Naturhistoriska Riksmuseet v Stockholme.

  • 1866: Yngve Sjöstedt sa narodil v Skövde, Svedsko
  • 1890-1892: zbieraniska expedicia v Kamerune
  • 1893: Reichenow popisuje druh na zaklade jeho exemplarov
  • 1905-1906: velka africka expedicia (Kilimanjaro)
  • 1948: umiera v Stockholme
  • Vyznam: spoluautor Westafrika a Kilimandjaro-Meru expedicii
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

50% 22% 15% 10% STRAVA zloženie
Hmyz — velke chrobaky, cikady, kobylky dazdoveho pralesa 50%
Drobne stavovce — gekony, sciny, drobne hady 22%
Drobne cicavce — mysi pralesa, soricomorfi 15%
Drobne vtaky — spevavce nizinneho pralesa 10%
Pavuky a iné bezstavovce 3%

Odporúčané potraviny

  • Velke nocne chrobaky — Cetoniidae, Scarabaeidae
  • Cikady tropickeho pralesa
  • Kobylky a sarancie
  • Modlivky (Mantodea)
  • Drobne mysi pralesa — Hylomyscus, Praomys
  • Soricomorfi — Crocidura
  • Gekony — Hemidactylus, Lygodactylus
  • Sciny — Trachylepis
  • Drobne hady — Atheris squamigera (mlade)
  • Drobne spevavce — bulbuli, illadopsisy

Zakázané potraviny

  • Otravene insekty z plantaznych pesticidov
  • Otravene drobne cicavce z rodenticidov
  • Velke stavovce nad lovnou kapacitu
Tip od odborníka Kuvicok sjostedtov (Glaucidium sjostedti) je druh nizinneho dazdoveho pralesa Zapadnej strednej Afriky — 50 % stravy tvori hmyz. Lovi z perchu swoopovanim. Aktivny aj cez den (diurnny prvok). V Korup NP (Kamerun) a Lopé NP (Gabon) suciatocna nocna sova. Vacsi nez G. tephronotum — typicky pre nizinne primarne lesy.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Diagnostické volanie je seria hlbokych nizkych nôt „pooh-pooh-pooh" s pomaleho tempa, frekvencia 500-900 Hz. Pocutene 200-500 m v hustom dazdovom pralesu. Hlbsie nez G. tephronotum. Aktivne najma za uvitania (svit) a vecera. Pri toku duet paru.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Plachy lesny druh nizinneho dazdoveho pralesa. V zoo extrémne zriedkavy. V terénu v Korup NP, Lopé NP a Salonga NP sa pozoruje pri stmievani z porastov.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Diurnny aj nocny prvok — aktivny rano, vecer a v noci. Cez den casto v hustom porastu pod korunou. Rezident — nemigruje, par drzi teritorium 2-5 km² v nizinnom dazdovom pralesu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatri medzi mimicke sovy — volanie geneticky fixovane.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Diagnostické volanie je seria hlbokych nizkych nôt „pooh-pooh-pooh" s pomaleho tempa, frekvencia 500-900 Hz. Pocutene 200-500 m. Hlbsie nez G. tephronotum a G. capense. Aktivne najma za uvitania a vecera. Pri toku duet paru. Pri narusení vysoke „kek-kek".

Dokáže hovoriť? Druh nepatri medzi mimicke sovy. V zoo extrémne zriedkavy.

Typické zvuky

  • Teritorialne volanie samca — hlboke „pooh-pooh-pooh"
  • Duet paru pri toku
  • Alarmove „kek-kek" pri narusení
  • Mladata pri kŕmení — pisclive piskavé
  • Bill-snap — klepanie zobákom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — vrchol vokalizacie v suchsej casti roka, december–marec Hniezdenie v dutinach po datloch, januar–april Inkubacia ~28-30 dni, mladata v dutine ~30 dni Juvenily v rodicovskom teritoriu az 2-3 mesiace Rezident — cez den ukryty v hustom porastu pod korunou Pelichanie po skoneci hniezdnej sezony

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Stromova dutina po datlovi alebo barbetovi
Vlastne neexkavuje. Vyska 8-25 m. Vajcia ~30 x 25 mm, biele. Klade 2-3 vajcia. Hniezdo v primarnom dazdovom pralesu.
Nadmorska vyska
0-1 200 m (typicke 200-900 m)
Druh nizinnych a podhorskych pralesov. V Kamerune az do 1 200 m. V niziny Konga 200-500 m.
Biotop
Primarny nizinny dazdovy prales
Striktne lesny druh — vyhyba sa otvorenej krajine. Vyzaduje suvisly korunny porast vyspleho primarneho pralesa.
Teplota
Tropicka, 20-32 °C, velka vlhkost
Vyzaduje vysoku vlhkost dazdoveho pralesa. Konstantna teplota ako v Kongu.
Voda
Pri lesnych potokoch a rekách Ogooué, Kongo
Vyuziva lesne pramene a riecne galerie. Vodu ziska aj z koristi.
Spolocnost
Monogamny par, teritorium ~2-5 km²
Par obhajuje teritorium volaniami. V hustote nizinneho pralesa 1 par / 2-5 km².

Rozmnožovací cyklus

Tok
December–marec

Samec spieva hlboke „pooh-pooh" pri uvitani. Par tvori duet pri toku.

Znaska
2-3 vajcia (priemer 2-3)

Vajcia ~30 x 25 mm, biele. Hniezdo v dutine po datlovi v nizinnom dazdovom pralesu.

Inkubacia
~28-30 dni

Sedi vyhradne samica, samec ju krmi koristou.

Liahnutie
Februar–maj

Mladata pokryte bielym páperím. Krmia oba rodicia hmyzom a drobnymi stavovcami.

Mladata
~30 dni v dutine

Mladata opustaju dutinu po ~30 dnoch. Zavislé na rodicoch.

Samostatnost
8-10 tyzdnov

Juvenily v rodicovskom teritoriu az 2-3 mesiace. Pohlavna zrelost v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kuvicok sjostedtov 20-25 cm Kuvicok cervenoprsy 18-20 cm Kuvicok africky 20-22 cm Kuvicok gastanovy 20-21 cm
Kuvicok sjostedtov Kuvicok cervenoprsy Kuvicok africky Kuvicok gastanovy
Dĺžka20-25 cm18-20 cm20-22 cm20-21 cm
Váha~140-170 g~70-90 g~100 g~85-100 g
Dožitie~6 r~7 r~8 r~6 r
Hlučnosť4/54/52/54/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN DD
PovahaHusté pruhy, Z Stredna AfrikaCervenohneda hrudPruhovany, lesnyGastanohneda farba
Dostupnosť v SRNigeria – DRCRovnikova AfrikaJuzna a vyc. AfrikaAlbertin Rift

Choroby a prevencia

Strata nizinneho dazdoveho pralesa
stredná

Príznaky: Vyrubavanie pre tazbu dreva, kakao a palmu olejnu

V Kamerune, Gabone a DRC sa nizinny prales straca rychlostou 0,5-1 % rocne. Druh je striktne lesny.

Sekundarna otrava
nízka

Príznaky: Otravene insekty a hlodavce z plantaznych pesticidov

V plantaziach kakaa a banánu lokalne. V chranenych oblastiach (Korup, Lopé, Salonga) bezna sova.

Stratu dutinotvornych stromov
stredná

Príznaky: Selektivna tazba starych stromov s dutinami po datloch

Druh vyzaduje dutiny po datloch. Tazba selektivnych drevín pokles stromov >100 r.

Prevencia Kuvicok sjostedtov je chraneny podla CITES Appendix II. V naroch areale chraneny v naroch zakonoch: Kamerun (Loi 94-01), Gabon (Loi 016/2001), Kongo, DRC (Loi 14/003). IUCN Least Concern, areal ~3 mil km². Pre ochranu klucové zachovanie nizinneho primarneho dazdoveho pralesa a starych dutinotvornych stromov.

Zaujímavosti

1

Druh popisal Anton Reichenow v roku 1893 z exemplara z Cameroon Mountain. Druhovy epitet „sjostedti" je pomenovany po svedskom zoologovi Bror Yngve Sjöstedtovi (1866-1948), ktory zbieral v Kamerune v 90. rokoch 19. storocia.

2

Monotypicky druh — bez uznavanych poddruhov (IOC v15.2). Geneticky najbliz priznem G. tephronotum a G. capense. Nedavne fylogeneticke studie potvrdili samostatnost druhu.

3

Endemit Zapadnej strednej Afriky — od juznej Nigérie cez Kamerun, Stredoafricku republiku, Gabon, Kongo, severozapadnu a centralnu DRC. Typova lokalita: Cameroon Mountain (Kamerun).

4

Stredne velka sova — 20-25 cm, hmotnost ~140-170 g. Vacsia nez G. tephronotum (18-20 cm). Charakteristicke husté biele pruhovanie na chrbte a kridlach — preto „Barred Owlet" v anglictine.

5

Druh primarneho nizinneho dazdoveho pralesa — striktne lesny, vyhyba sa otvorenej krajine, savane aj druhotnym lesom. Vyzaduje vyspely primarny prales.

6

Diurnny prvok — aktivny aj cez den, najma rano a vecer. Casto videt na exponovanom perchu pod korunou v hustom dazdovom pralesu Korup NP a Lopé NP.

7

V Lopé National Park (Gabon) patri k pravidelne pozorovanym sovam — vyskytuje sa v rovnakom habitatu ako mandril (Mandrillus sphinx) a Pongo populace.

8

Volanie hlbokych nizkych nôt „pooh-pooh-pooh" je klucova akusticka identifikacia. Hlbsie nez G. tephronotum a G. capense. Pocuté v Korup NP pred uvitanim a po zapade slnka.

Taxonomická klasifikácia

species Kuvicok sjostedtov
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Glaucidium Boie, 1826
Druh G. sjostedti Reichenow, 1893
Poddruhy Monotypicky druh — bez uznavanych poddruhov (IOC v15.2). Druh pomenovany na pocest svedskeho zoologa Bror Yngve Sjöstedta (1866-1948), ktory zbieral v Kamerune.

? Často kladené otázky

V Zapadnej strednej Afrike — od juznej Nigérie cez juzny Kamerun, Stredoafricku republiku, rovnikovu Guineju, Gabon, Kongo po severozapadnu a centralnu DRC. Typova lokalita: Cameroon Mountain. Areal ~3 mil km².

Stredne velka sova — dlzka tela 20-25 cm, hmotnost ~140-170 g. Vacsia nez G. tephronotum (18-20 cm). Charakteristicke husté biele pruhovanie na chrbte — preto „Sjöstedt's Barred Owlet".

Druh popisal Anton Reichenow v r. 1893 a pomenoval ho po svedskom zoologovi Bror Yngve Sjöstedtovi (1866-1948), ktory zbieral v Kamerune v 90. rokoch 19. storocia. Sjöstedt bol kustod Naturhistoriska Riksmuseet v Stockholme.

Insektivor a oportunny dravec — 50 % stravy tvori velky hmyz (chrobaky, cikady, kobylky, modlivky). 22 % drobne stavovce (gekony, sciny, drobne hady). 15 % drobne cicavce. 10 % drobne vtaky. Lovi z perchu swoopovanim.

G. sjostedti je vacsi (20-25 cm vs 18-20 cm), ma husté biele pruhovanie na chrbte (vs popolovo-sedy chrbat u tephronotum) a hlbsie volanie. Sjostedtov druh ma uzkesi areal — len Zapadna stredna Afrika.

IUCN Least Concern (LC) — populacia stabilna, areal ~3 mil km². Lokalne pokles kvoli strate nizinneho dazdoveho pralesa (tazba dreva, palma olejna). V chranenych oblastiach (Korup, Lopé, Salonga) bezna sova.

 Taxonomia — Reichenow 1893, monotypicky

Druh popisal Anton Reichenow v r. 1893 z Cameroon Mountain. Druhovy epitet „sjostedti" pomenovany po B. Yngve Sjöstedtovi.

Monotypicky druh — bez uznavanych poddruhov (IOC v15.2). Geneticky najbliz priznem G. tephronotum a G. capense.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areal — Zapadna stredna Afrika

Areal: od juznej Nigérie cez Kamerun po DRC — areal ~3 mil km² (BirdLife).

  • Juzna Nigéria: Cross River, Akwa Ibom
  • Kamerun: Korup NP, Cameroon Mt. (typova lokalita)
  • Stredoafricka rep.: Dzanga-Sangha
  • Gabon: Lopé NP, Ivindo NP
  • Kongo, DRC: Salonga NP, severozapadna DRC
  • Nadmorska vyska: 0-1 200 m

 Pravny status — CITES II, IUCN LC

Chraneny podla CITES Appendix II a narocnych zakonov v Kamerune (Loi 94-01), Gabone (Loi 016/2001), DRC (Loi 14/003).

  • CITES Appendix II: regulovany medzinarodny obchod
  • IUCN 2024: Least Concern (LC)
  • Areal: ~3 mil km² (BirdLife)
  • Hlavne hrozby: strata primarneho nizinneho pralesa, palma olejna
  • Najlepsie pozorovat: Korup NP (KM), Lopé NP (GA), Salonga NP (DRC)

 Areal — Z stredna Afrika

Areal: Z stredna Afrika — Nigéria, Kamerun, Gabon, Kongo, DRC. Typova lokalita Cameroon Mountain. Areal ~3 mil km².

 Cudzie nazvy

Slovensky:   Kuvicok sjostedtov, Cesky:   Kulisek Sjöstedtuv, Anglicky:   Sjöstedt\'s Barred Owlet, Sjöstedt\'s Owlet, Nemecky:   Sjöstedt-Zwergkauz, Francuzsky:   Chevêchette de Sjöstedt, Spanielsky:   Mochuelo de Sjöstedt, Holandsky:   Sjöstedts dwerguil, Svedsky:   Kameruncuckuv