FCI č. 100 · skupina 6 · sekcia 1.3 · Nemecko

Pes, ktorý má byť pomalý — a je to zámer

Westfälische Dachsbracke · vestfálsky jazvečíkovitý durič

Štandard ho definuje jedinou vetou: je to nízkonohá forma nemeckého duriča. To isté plemeno, jediná zmenená premenná — dĺžka nôh. A práve tá rozhoduje o tom, ako rýchlo pes tlačí zver, ako ďaleko sa hon vzdiali a či má poľovník, ktorý ide pešo, vôbec šancu.

30–38 cm v kohútiku vysokonohá forma 40–53 cm hmotnosť v štandarde nie je cca 250 psov na svete

Foto: Stute.s · CC BY-SA 3.0 · Wikimedia Commons

Prečo by si niekto prial pomalšieho psa?

V kynológii sa rýchlosť takmer vždy považuje za prednosť. U brakov je to naopak — a je to zapísané čierne na bielom.

Nemecký poľovnícky zväz opisuje brakovanie triezvo: nejde o štvanicu, pretože zver je zreteľne rýchlejšia než pes. Celá metóda stojí na tom, že zajac po vyplašení zo sasky neuteká priamo preč — v širokom oblúku sa vracia tam, kde bol nadhonený, lebo neopúšťa svoj známy okrsok a snaží sa pomaly prenasledujúceho psa striasť na domácej pôde. Poľovník teda nikam nebeží. Stojí, počúva hlas psa a čaká, kým sa oblúk uzavrie.

„Es handelt sich nicht um eine Hetzjagd, da der Hase deutlich schneller ist als der Hund."

„Nejde o štvanicu, pretože zajac je zreteľne rýchlejší než pes." Bracke je pritom zámerne pomalšia než zajac.

LITERATÚRA Deutscher Jagdverband — Brackieren

Ak má byť pes zámerne pomalší, treba to niekde zabudovať do jeho stavby. A tu prichádza na rad dĺžka nôh. Poľovnícka literatúra hovorí o zámere nízkej stavby úplne otvorene:

„Der niedrige, langgestreckte Körperbau sollte hauptsächlich dafür sorgen, die enorme Schnelligkeit und damit natürlich auch die Weiträumigkeit des Jagens, die die hochläufigen Bracken zeigten, herabzusetzen. So sollte das für die Hunde lebensgefährliche Überjagen in andere Reviere und gleichzeitig eine zu starke Beunruhigung des Schalenwildes vermieden werden."

„Nízka, pretiahnutá stavba tela mala predovšetkým znížiť obrovskú rýchlosť a tým prirodzene aj rozsah lovu, ktoré ukazovali vysokonohé braky. Malo sa tak zabrániť pre psy životu nebezpečnému prebiehaniu do cudzích revírov a súčasne prílišnému znepokojovaniu raticovej zveri."

LITERATÚRA Wildhüter St. Hubertus e.V. — Westfälische Dachsbracke

Všimnite si, že doložené ciele sú dva, nie jeden. Nejde len o tempo — rovnako dôležitý je rozsah. Pes, ktorý beží rýchlo, sa aj ďaleko vzdiali; a keď sa vzdiali priďaleko, opustí revír. To bol praktický dôvod vzniku celého plemena: v druhej polovici 19. storočia sa poľovné revíry drobili a brakovať s vysokonohými psami už nebolo kde.

ŠTANDARD — doslova z textu FCI štandardu (PDF stiahnuté a parsované lokálne).

ZÁKON — znenie právneho predpisu.

LITERATÚRA — poľovnícke a klubové zdroje.

NÁZORNÝ MODEL — ilustračná škála bez číselného podkladu v zdrojoch. Nie sú to merané dáta.

Dĺžka nôh určuje tempo honu

Posuňte výšku psa v kohútiku od 30 do 53 cm — od nízkonohej formy až po vysokonohú — a sledujte, čo sa stane s honom a s poľovníkom, ktorý stojí na mieste.

Ako sa mení hon s výškou psa

Pohľad zhora na revír. Poľovník stojí tam, kde bola zver nadhonená — a čaká, kým sa oblúk vráti.

Výška v kohútiku: 34 cm

30 cm38 | 4053 cm

Rozpätie 30–38 cm je doslovné znenie FCI 100, rozpätie 40–53 cm doslovné znenie FCI 299. Medzi nimi je medzera, ktorú žiadny z oboch štandardov nepokrýva.

Tempo, akým pes tlačí zver NÁZORNÝ MODEL –

Odstup, na ktorý zver psa pustí SMER DOLOŽENÝ –

Rozsah honu (polomer oblúka) NÁZORNÝ MODEL –

Potrebná plocha revíru NÁZORNÝ MODEL –

––

Ako modul počíta. Jediná vstupná premenná je výška v kohútiku — a to je jediné číslo, ktoré je v tejto téme doložené (FCI 100: 30–38 cm, FCI 299: 40–53 cm). Tempo rastie priamo úmerne s výškou, polomer oblúka rastie rýchlejšie (s mocninou 1,5) a potrebná plocha ako druhá mocnina polomeru — teda zhruba s treťou mocninou pomeru výšok. Referenčná hodnota 100 % je nastavená na 34 cm, čo je stred rozpätia vestfálskeho jazvečíkovitého duriča. Žiadny zo zdrojov neuvádza rýchlosti v km/h, vzdialenosti v metroch ani polomery oblúkov — tieto škály sú preto názorné a slúžia na pochopenie vzťahu, nie na meranie. Doložený je iba smer vzťahov: nižší pes je pomalší, má menší rozsah a zver ho pustí bližšie k sebe. Jediné tvrdé číslo o ploche je zákonné: v Nemecku je brakovanie na ploche menšej než 1 000 ha zakázané.

Prečo zver pustí malého psa bližšie

Poľovnícke zdroje uvádzajú, že zver má sklon pustiť tohto malého poľovného psa bližšie k sebe než veľkého. Menší pes pôsobí ako menšia hrozba, zver preto neprepadá panike a namiesto zúfalého úteku volí ten pokojnejší návratový oblúk. To je presne to, čo poľovník potrebuje.

LITERATÚRA Wildhüter St. Hubertus

Zákonná hranica, ktorú neobíde ani pomalý pes

Nemecký zákon o poľovníctve zakazuje „die Brackenjagd auf einer Fläche von weniger als 1 000 Hektar auszuüben" — brakovať na ploche menšej než 1 000 hektárov. Aj najnižší a najpomalší durič teda potrebuje plochu, ktorá je desaťkrát väčšia než priemerný slovenský kataster obce. Krátke nohy hranicu posúvajú, ale nerušia.

ZÁKON § 19 ods. 1 č. 16 Bundesjagdgesetz

Jedno plemeno, dve výšky

Štandard FCI 100 začína vetou, ktorá je pre celé plemeno kľúčová — a ktorá zároveň vysvetľuje, prečo je porovnanie s nemeckým duričom také čisté.

„Die Westfälische Dachsbracke ist die Niederlaufform der Deutschen Bracke. Sie entspricht in wesentlichen Punkten der hochläufigen Form, wirkt aber kompakter und kräftiger als diese."

„Vestfálsky jazvečíkovitý durič je nízkonohá forma nemeckého duriča. V podstatných bodoch zodpovedá vysokonohej forme, pôsobí však kompaktnejšie a mohutnejšie než ona."

ŠTANDARD FCI-Standard N° 100, záväzné nemecké znenie (02. 08. 1994), platný štandard z 24. 6. 1987

To je nezvyčajne priaznivá situácia. Pri väčšine porovnaní dvoch plemien sa mení naraz desať vecí — pôvod, veľkosť, srsť, povaha, účel. Tu sa mení prakticky jedna: dĺžka nôh. Zvyšok si obe formy podľa štandardu zodpovedá „v podstatných bodoch". Preto sa na tejto dvojici dá čítať vplyv dĺžky nôh takmer ako v laboratórnom pokuse.

Veľkostné porovnanie v mierke

Sýta časť pásu je spodná hranica rozpätia, svetlá jeho horná hranica. ŠTANDARD Všetky štyri psie rozpätia sú doslovné znenia štandardov FCI 100, 299, 254 a 130.

Plemeno	FCI	Sekcia	Výška v kohútiku	Ako to zapisuje štandard
Vestfálsky jazvečíkovitý durič	100	6 / 1.3 malé duriče	30–38 cm	iba vo vete v opise celkového vzhľadu; samostatná kapitola o veľkosti chýba
Nemecký durič (Deutsche Bracke)	299	6 / 1.3 malé duriče	40–53 cm	„SIZE: Height at withers: 40 to 53 cm."
Alpský jazvečíkovitý durič	254	6 / 2 farbiare	34–42 cm	ideál psy 37–38, suky 36–37; mimo rozpätia je to vylučujúca chyba
Drever	130	6 / 1.3 malé duriče	32–38 / 30–36 cm	ideál psy 35, suky 33 cm; podvozok = 40 % výšky

Pozor na jednu vec: FCI 100 nerozdeľuje výšku na psov a suky a hmotnosť neuvádza vôbec. Overené v celom texte anglického aj záväzného nemeckého znenia.

Čistý profil ukazuje pomer nôh a tela lepšie než akékoľvek číslo. Toto je dvojfarebný ráz — štandard ho označuje za nežiaduci, v praxi sa však vyskytuje. Foto: Volbu1 · CC BY-SA 3.0 · Commons

Vestfálsky jazvečíkovitý durič na vôdzke pri stojacom poľovníkovi v poli — mierka voči človeku — Presne o tomto je celá stránka: pes takmer zmizne v poraste, poľovník stojí vedľa neho. Práve preto sa hon riadi sluchom — poľovník psa pri práci nevidí. Foto: Stute.s · CC BY-SA 3.0 · Commons

Rodina brakov — a jedno slovo, ktoré mätie všetkých

„Westfälische Bracke" a „Westfälische Dachsbracke" sa líšia jediným slovom. Rozdiel medzi nimi je pritom viac než 15 centimetrov v kohútiku.

Westfälische Bracke

Vysokonohý vestfálsky brak — jediné brakové plemeno, ktoré sa v Nemecku zachovalo. Spojením jeho najvýznamnejšieho lokálneho rázu, trojfarebnej Sauerländer Holzbracke, s miestnymi Steinbracken vznikol jednotný typ, ktorý sa od roku 1900 označuje ako „Deutsche Bracke". Hovorí to doslova historický odsek štandardu FCI 299.

ŠTANDARD FCI 299

Westfälische Dachsbracke

Nízkonohá forma toho istého okruhu, dnes samostatné plemeno FCI 100. Uznané VDH v roku 1935, federáciou FCI v roku 1954. Podľa Deutscher Bracken-Club je to jediný nízkonohý poľovný pes pochádzajúci z Nemecka.

LITERATÚRA DBC, VDH

Švédska odbočka, ktorá potvrdzuje tézu

Ak niekto pochybuje, že sa v tejto skupine berie dĺžka nôh smrteľne vážne, stačí pozrieť na drever. Štandard FCI 130 hovorí doslova, že „malý nemecký durič, vestfálsky jazvečíkovitý durič, bol dovezený do Švédska v roku 1910". A potom prichádza detail, ktorý stojí za pozornosť: v roku 1947 dostala väčšia švédska varieta — vyššia v kohútiku o celé dva centimetre — vlastné meno Drever. Dva centimetre stačili na oddelenie variety, ktorá sa v roku 1953 stala samostatným plemenom.

A kruh sa uzavrel: keď sa v Nemecku ukázalo, že chovná základňa vestfálskeho jazvečíkovitého duriča je príliš úzka, schválil VDH v rokoch 2012 až 2017 projekt prikríženia drevera. Švédsky potomok sa po storočí vrátil posilniť nemeckého predka.

Odkiaľ sa vzal? Tri verzie a žiadna istota

Rozšírená domnienka hovorí o krížení duriča s jazvečíkom. Pramene sú oveľa opatrnejšie — a samotný štandard hovorí niečo iné.

1 · Mutačná forma

Nízkonohosť vznikla mutáciou priamo vo vestfálskom brakovi a chovatelia ju potom ustálili výberom. Túto verziu podporuje aj to, ako plemeno definuje štandard — ako formu, nie ako kríženca.

2 · Prikríženie jazvečíka

Do braka bol prikrížený jazvečík (Teckel). Proti tejto verzii však stojí zistenie Dr. Friedricha Jungklausa, že typ dachsbracke je veľmi starý a vo Vestfálsku bol známy už pred všeobecným rozšírením jazvečíka.

3 · Menšie braky a Steinbracken

Plemeno bolo koncom 19. storočia vyšľachtené z menších nemeckých brakov a z dnes už vyhynutých Steinbracken. Túto verziu uvádza nemecká Wikipédia.

Poľovnícke pramene to zhŕňajú vetou, ktorú netreba vylepšovať: „Die Entstehung ist unbekannt" — vznik je neznámy. My preto neuvádzame žiadnu z verzií ako fakt.

Čo hovorí štandard o jazvečíkovi

Zaujímavé je, že FCI 100 jazvečíka spomína dvakrát — a zakaždým preto, aby ho odlíšil:

„Chest: Narrower than with the Dachshund, strongly supported by the forelegs." (hrudník užší než u jazvečíka)

„Hind legs are far more strongly developed in relation to forelegs than with the Dachshound." (zadné končatiny oveľa silnejšie vyvinuté voči predným než u jazvečíka)

Vestfálsky jazvečíkovitý durič teda rozhodne nie je „jazvečík s brakovými znakmi". Je to durič, ktorému sa skrátili nohy. ŠTANDARD

Časová os plemena

Ako vyzerá: brakové znaky sú poznávacie znamenie

Farba je najrýchlejší test, ktorým odlíšite vestfálskeho jazvečíkovitého duriča od alpského.

„Red to yellow with black saddle or mantle and the white « Bracken » markings: Blaze or snip, white muzzle and white collar, white chest, legs and tip of tail."

„Červená až žltá s čiernym sedlom alebo plášťom a s bielymi brakovými znakmi: lyska alebo šnipka, biela papuľa a biely golier, biela hruď, nohy a koniec chvosta." Nežiaduce sú dvojfarebné psy a psy s čiernymi znakmi na hlave; čokoládovohnedá je chyba.

ŠTANDARD FCI-Standard N° 100

Detail znakov vestfálskeho jazvečíkovitého duriča — lyska, biela papuľa, biely golier a čierne sedlo — Všetky brakové znaky naraz: lyska cez čelo, biela papuľa, biely golier, biela hruď a nohy, nad tým čierne sedlo. Nos má podľa štandardu svetlý, takmer telovo sfarbený pruh cez stred. Foto: Stute.s, úprava Anka Friedrich · CC BY-SA 3.0 · Commons

Šteňa vestfálskeho jazvečíkovitého duriča — brakové znaky na hlave — Šteňa — brakové znaky na hlave sú čitateľné od začiatku. Uši sú podľa štandardu stredne dlhé, široké, priliehavé a na konci tupo zaoblené. Foto: Jörg Erich · CC BY-SA 4.0 · Commons

Rozlišovacia tabuľka

Znak	Vestfálsky (100)	Alpský (254)	Jazvečík (148)
Biele brakové znaky	ÁNO — lyska, papuľa, golier, hruď, nohy, koniec chvosta	NIE — len biela hviezda na hrudi	—
Základná farba	červená až žltá + čierne sedlo/plášť	tmavá jelenia červená alebo čierna s pálením	—
Skupina / sekcia FCI	6 / 1.3 malé duriče	6 / 2 farbiare	skupina 4
Výška	30–38 cm	34–42 cm	meria sa obvod hrudníka

Pozn.: Richard Strebel svojho času považoval alpské a vestfálske dachsbracke len za farebné variety jedného plemena. V kynológii sú o tejto teórii veľké pochybnosti — obe majú geograficky celkom odlišné pozadie.

Povaha a čo si vyžaduje

Nemecká zastrešujúca organizácia VDH ho opisuje ako „malého lesného úžitkového psa" — a je v tom všetko podstatné.

„Anpassungsfähiger und freundlicher Jagdhund mit feiner Nase, großer Spurpassion und Schärfe (kleiner Waldgebrauchshund)."

„Prispôsobivý a priateľský poľovný pes s jemným nosom, veľkou vášňou pre stopu a ostrosťou (malý lesný úžitkový pes)." Štandard k tomu dodáva, že výraz je „verný, priateľský, vážny a pozorný".

LITERATÚRA VDH · ŠTANDARD FCI 100

Srsť je najmenší problém

Štandard predpisuje „veľmi hustú a hrubú" srsť po celom tele vrátane spodku, krátku na hlave, ušiach a dolných častiach nôh, dlhšiu na chrbte, krku a spodnej strane chvosta. Prakticky to znamená žiadne strihanie ani trimovanie, mierne línanie a pravidelné kefovanie. Je to srsť stavaná do lesa a do počasia, nie na úpravu.

Hlas nie je zlozvyk

Pes pracuje hlasito na stope a poľovník ho pri práci vôbec nevidí — celý hon riadi sluchom podľa hlasu. Sklon k častému a hlasitému ozývaniu je teda zabudovaný v plemene. V paneláku sa z toho stane problém, ktorý sa výchovou neodstráni, len zmierni.

Plemeno je silne naviazané na svojich ľudí a zle znáša samotu; má vysokú potrebu pohybu a výrazný lovecký pud, takže potrebuje denne skutočné vyťaženie a prácu pre nos. Chovateľské zdroje sa zhodujú, že mestské a bytové prostredie mu nesvedčí. O zdravotných otázkach plemena sa vždy poraďte s veterinárom.

Obe formy vedľa seba

Krátke video z kanála poľovníckej akadémie porovnáva nemeckého duriča s vestfálskym jazvečíkovitým duričom — teda presne tú dvojicu, o ktorej je celá táto stránka.

Zdroj: Fair Hunt (by Black Forest Hunting Academy) — vložené cez youtube-nocookie. Na oboch psoch sú dobre viditeľné biele brakové znaky a typická práca s nosom pri zemi. Lokálny zostrih pridáme, keď bude k dispozícii licenčne voľný zdroj — pre plemeno s približne 250 zapísanými psami na svete zatiaľ na Wikimedia Commons ani na fotobankách žiadny neexistuje.

Koľko stojí vestfálsky jazvečíkovitý durič

Pri tomto plemene je najdôležitejšia informácia o cene tá, že sa u nás prakticky nedá kúpiť.

Overenie inzercie — 19. 7. 2026

Vlastná kontrola inzertných portálov v deň spracovania stránky:

· Bazoš SK, výraz „dachsbracke" → 0 inzerátov. Výraz „westfálsky" → 0 inzerátov.
· Bazoš SK, výraz „durič" → inzeráty existujú, ale ani jeden vestfálsky (alpský jazvečíkovitý durič, tatranský durič, malý modrý gaskonský durič, poľský durič, slovenský kopov).
· Bazoš CZ, výraz „westfálský" → 3 inzeráty, všetko kone.
· Bazoš CZ, výraz „brakýř" → 7 inzerátov, všetko alpský a štajerský brakýř.

Preto na tejto stránke neuvádzame žiadnu slovenskú cenu s preukazom pôvodu — nemali by sme ju z čoho odvodiť a vymyslené číslo je horšie než žiadne.

Čo je o cene doložené

Položka	Suma	Poznámka
Šteňa s PP (Nemecko, cez klub)	od cca 1 500 €	nemecké zdroje uvádzajú „spravidla nie pod 1 500 €"; odovzdáva sa zásadne aktívnym poľovníkom
Šteňa bez PP	—	u plemena s cca 250 zapísanými psami na svete nemá „bez PP" reálny zmysel; ponuka na SK/CZ neexistuje
Doprava z Nemecka	cca 150–300 €	orientačne, podľa vzdialenosti chovateľskej stanice — vlastný odhad, nie doložený údaj

Jednorazová výbava

Rozmery zodpovedajú psovi 30–38 cm a približne 13–16 kg. Ceny sú orientačné podľa bežnej slovenskej maloobchodnej ponuky.

Položka	Orientačne	Poznámka k plemenu
Pelech (veľkosť M)	30–60 €	dlhé telo — radšej obdĺžnikový než okrúhly
Prepravka do auta / box	60–130 €	nízky, ale dlhý pes; rozhoduje dĺžka, nie výška
Obojok, vodítko, dlhá stopovacia šnúra	35–70 €	šnúra 10 m je pri loveckom pude prakticky povinná
Misky, kefa, základná výbava	25–50 €	srsť nevyžaduje nič zvláštne — stačí gumová kefa
Reflexná / signálna vesta	25–55 €	pes je nízky a v poraste ho nevidno; v revíri sa to používa bežne
Výbava spolu	cca 175–365 €	jednorazovo

Mesačné a ročné náklady

Položka	Mesačne	Ročne	Poznámka
Krmivo	25–45 €	300–540 €	pre psa 13–16 kg; pracovný pes v sezóne zožerie viac
Odčervenie a prevencia	7–12 €	85–145 €	pes sa denne pohybuje v poraste — kliešte sú téma celý rok
Bežná veterinárna starostlivosť	8–15 €	95–180 €	preventívne prehliadky a očkovania
Pamlsky, hračky, doplnky	5–12 €	60–145 €	odmeny pri stopovaní
Spolu	45–84 €	540–1 010 €	bez výcviku a skúšok

1. rok spolu

cca 2 400–3 200 €

Šteňa z Nemecka (od 1 500 €) + doprava + výbava + prvý rok prevádzky. Pri tomto plemene je najväčšou položkou samotné šteňa.

Celoživotne (10–15 rokov)

cca 7 400–17 000 €

Nákup a výbava jednorazovo, k tomu 540–1 010 € ročne po dobu 10 až 15 rokov. Rozpätie je široké, lebo je široké aj dožitie.

Špecifiká plemena

Na rozdiel od pudla či yorkšíra tu nie sú žiadne náklady na strihanie — srsť sa neupravuje. Naopak počítajte s nákladmi na poľovnícky výcvik a skúšky, ktoré chovateľ spravidla očakáva.

Ceny výbavy a prevádzky sú orientačné odhady podľa bežnej slovenskej ponuky, nie doložené údaje zo zdrojov. Doložená je iba nemecká cena šteňaťa.

Kde plemeno hľadať

Jediná spoľahlivá cesta — Nemecko

Deutscher Bracken-Club e.V. (DBC), založený 1896, sídlo Olpe. Vedie zároveň nemeckého duriča aj vestfálskeho jazvečíkovitého duriča a šteňatá sprostredkúva výhradne sám.

deutscher-bracken-club.de

Počítajte s tým, že klub odovzdáva šteňatá aktívnym poľovníkom a kupujúci sa spravidla zaväzuje predviesť psa na skúškach vlôh a výkonu aj na výstavách.

Slovensko

Samostatný slovenský plemenný klub pre toto plemeno neexistuje. Málopočetné plemená zastrešuje Klub chovateľov málopočetných plemien psov, zastrešujúcou organizáciou je SKJ.

Plemeno je pritom v oficiálnom zozname SPZ medzi plemenami, ktorým možno udeľovať CACT: uvádzajú sa LSMP, VSMP, FD a SD, pre medzinárodný pracovný certifikát LSMP, VSMP a SD.

Bazoš SK — zvieratá Bazoš CZ — zvířata Burzy a trhy

Na čo si dať pozor práve pri tomto plemene

1 · Zámena s alpským duričom

Najčastejšia zámena. Rozhodujú biele brakové znaky — vestfálsky ich má (lyska, biela papuľa, golier, hruď, nohy, koniec chvosta), alpský nie. Ak inzerát ukazuje jednofarebne červeného psa bez bielych znakov, nie je to vestfálsky.

2 · Zámena s krížencom jazvečíka

Kríženec jazvečíka s trikolórnym psom môže vyzerať podobne. Štandard však žiada hrudník užší než u jazvečíka a výrazne silnejšie zadné končatiny. Bez preukazu pôvodu to nerozlíšite — a pri tomto plemene je PP jediná istota.

3 · Ponuka „bez PP" je varovný signál

Celá svetová populácia je asi 250 zapísaných psov a ročne padne približne 35–50 šteniat, všetky cez jeden klub. Šteňa „bez papierov" ponúkané na inzertnom portáli takmer isto nie je toto plemeno.

4 · Overte si, či ste cieľová skupina

Chovatelia odovzdávajú šteňatá poľovníkom, ktorí psa budú viesť. Nie je to prekážka, ktorú treba obísť — je to ochrana psa. Pes s veľkou vášňou pre stopu a hlasitou prácou nebude v meste šťastný.

Časté otázky

Prečo má vestfálsky jazvečíkovitý durič také krátke nohy?

Nie je to chyba ani kompromis — je to celý zmysel plemena. Poľovnícka literatúra to hovorí priamo: nízka, pretiahnutá stavba tela mala predovšetkým znížiť „obrovskú rýchlosť a tým aj rozsah lovu, ktoré ukazovali vysokonohé braky". Malo sa tým zabrániť dvom veciam naraz — prebiehaniu psa do cudzích revírov, ktoré je pre psa životu nebezpečné, a prílišnému znepokojovaniu raticovej zveri. Dôvod vzniku bol praktický: v druhej polovici 19. storočia sa poľovné revíry zmenšovali a brakovať s vysokonohými psami už jednoducho nebolo kde. Krátke nohy sú teda nástroj na spomalenie a zmenšenie honu, nie handicap.

Je to kríženec nemeckého duriča a jazvečíka?

To je rozšírená domnienka, ktorú sa nepodarilo potvrdiť. Samotný štandard FCI č. 100 plemeno definuje ako „Niederlaufform der Deutschen Bracke" — nízkonohú FORMU nemeckého duriča, nie kríženca — a jazvečíka spomína dvakrát práve na to, aby ho odlíšil: hrudník má byť „užší než u jazvečíka" a zadné končatiny sú „oveľa silnejšie vyvinuté voči predným než u jazvečíka". Poľovnícke pramene uvádzajú, že vznik plemena je neznámy a do úvahy prichádza mutačná forma vestfálskeho braka alebo prikríženie jazvečíka. Dr. Friedrich Jungklaus navyše upozornil, že typ dachsbracke je veľmi starý a vo Vestfálsku bol známy už pred všeobecným rozšírením jazvečíka. Nemecká Wikipédia uvádza tretiu verziu — vyšľachtenie z menších nemeckých brakov a dnes už vyhynutých Steinbracken. Poctivá odpoveď preto znie: nevieme to isto a v hre sú tri verzie.

Aký je rozdiel medzi vestfálskym a alpským jazvečíkovitým duričom?

Najrýchlejší test je farba. Vestfálsky MÁ biele brakové znaky — štandard ich vymenúva doslova: lysku alebo šnipku, bielu papuľu, biely golier, bielu hruď, nohy a koniec chvosta, na červenom až žltom podklade s čiernym sedlom alebo plášťom. Alpský ich naopak nemá (povolená je len biela hviezda na hrudi) a je buď tmavo jelenie červený, alebo čierny s červenohnedými znakmi. Druhý rozdiel je zaradenie: vestfálsky je v sekcii 1.3 medzi malými duričmi, kým alpský patrí do sekcie 2 medzi farbiare. A tretí je výška — vestfálsky 30 až 38 cm, alpský 34 až 42 cm.

Aký je rozdiel medzi „Westfälische Bracke" a „Westfälische Dachsbracke"?

Líšia sa jedným slovom a je to najčastejší zdroj zmätku v celej téme. „Westfälische Bracke" je VYSOKONOHÝ vestfálsky brak — jediné brakové plemeno, ktoré sa v Nemecku zachovalo, a priamy predok dnešného nemeckého duriča (Deutsche Bracke, FCI 299, 40 až 53 cm). Štandard nemeckého duriča to hovorí doslova: spojením jeho najvýznamnejšieho lokálneho rázu, trojfarebnej Sauerländer Holzbracke, s miestnymi Steinbracken vznikol jednotný typ, ktorý sa od roku 1900 označuje ako „Deutsche Bracke". „Westfälische Dachsbracke" je oproti tomu NÍZKONOHÁ forma toho istého plemenného okruhu — 30 až 38 cm, FCI 100. Jedno slovo teda znamená rozdiel viac než 15 centimetrov v kohútiku.

Aký veľký je a koľko váži?

Výška v kohútiku je 30 až 38 cm. Stojí za pozornosť, ako je to v štandarde zapísané: FCI 100 nemá samostatnú kapitolu o veľkosti a údaj sa nachádza iba vo vete v opise celkového vzhľadu. Štandard tiež nerozdeľuje výšku na psov a suky a hmotnosť neuvádza vôbec. V sekundárnych zdrojoch sa hmotnosť rozchádza výrazne — poľovnícke zdroje uvádzajú približne 13 až 15 kg pre psov a 11 až 13 kg pre suky, niektoré komerčné portály až 18 až 24 kg. Vzhľadom na výšku a na príbuzné plemená (drever približne 14 až 16 kg, alpský jazvečíkovitý durič približne 15 až 18 kg) je hodnovernejšie nižšie pásmo, teda zhruba 13 až 16 kg. Dožitie sa uvádza okolo 10 až 15 rokov. O zdravotných otázkach plemena sa vždy poraďte s veterinárom.

Dá sa chovať v byte a ako veľmi breše?

Hlas je u tohto plemena pracovný nástroj, nie zlozvyk — je to pes pracujúci hlasito na stope a poľovník ho pri práci vôbec nevidí, riadi sa výhradne sluchom. Vrodený sklon k častému a hlasitému ozývaniu preto z psa nezmizne tým, že sa presťahuje do mesta. Chovateľské zdroje sa zhodujú, že do bytu a do mestského prostredia sa hodí zle a optimum je vidiek a dom so záhradou. K tomu treba počítať s vysokou potrebou pohybu, výrazným loveckým pudom a s tým, že pes je silne naviazaný na svojich ľudí a zle znáša samotu.

Koľko stojí šteňa a dá sa kúpiť na Slovensku?

Na Slovensku prakticky nie. Pri kontrole inzercie 19. 7. 2026 nevrátil Bazoš SK na výrazy „dachsbracke" ani „westfálsky" ani jeden inzerát a medzi ponukami na výraz „durič" nebol ani jeden vestfálsky; na českom Bazoši boli pod výrazom „westfálský" iba kone a pod výrazom „brakýř" iba alpské a štajerské. Cesta vedie do Nemecka cez Deutscher Bracken-Club, ktorý šteňatá sprostredkúva výhradne sám. Nemecké zdroje uvádzajú cenu spravidla nie pod 1 500 €, pričom šteňatá sa odovzdávajú zásadne aktívnym poľovníkom a kupujúci sa zvyčajne zaväzuje predviesť psa na skúškach. Celá svetová populácia je pritom asi 250 zapísaných psov a ročne padne približne 35 až 50 šteniat.

Na čo je na Slovensku poľovne upotrebiteľný?

Plemeno je uvedené v oficiálnom zozname SPZ medzi plemenami skupiny 6, ktorým možno udeľovať CACT. Podľa tohto zoznamu prichádzajú do úvahy lesné skúšky malých plemien (LSMP), vodné skúšky malých plemien (VSMP), farbiarske skúšky duričov (FD) a skúšky duričov (SD); pre vydanie medzinárodného pracovného certifikátu sa uvádzajú LSMP, VSMP a SD. Samostatný slovenský klub pre plemeno neexistuje — málopočetné plemená zastrešuje Klub chovateľov málopočetných plemien psov, zastrešujúcou organizáciou je SKJ.

O tomto texte

Spracoval Vladimír · Aktualizované 19. 7. 2026

Údaje o výške, farbe, stavbe tela a zaradení pochádzajú z doslovného znenia štandardov FCI, ktoré boli stiahnuté ako PDF a spracované lokálne (anglické aj záväzné nemecké znenie FCI 100, ďalej FCI 299, 254 a 130). Údaje o pracovnom využití a o zámere nízkej stavby pochádzajú z poľovníckych a klubových zdrojov a sú v texte označené ako literatúra. Škály tempa, odstupu, rozsahu a plochy v interaktívnom module sú názorný model bez číselného podkladu v zdrojoch — nie sú to merané dáta. Ceny výbavy a prevádzky sú orientačné odhady; inzercia bola overená 19. 7. 2026.

Zdroje:

Súvisiace plemená na Lepet.sk: alpský jazvečíkovitý durič · nemecký durič · drever · jazvečík