Neženie zver panicky preč. Pokojným, stálym brechotom ju vedie v širokom oblúku, ktorý ju privádza naspäť k stojacemu poľovníkovi — vytrvalý, hlasný a metodický pracant.
Drever (u nás švédsky jazvečíkovitý durič, po švédsky drever, anglicky Swedish Dachsbracke) je nízky, dlhý durič zo Švédska, vyšľachtený na durenie srnčej a inej zveri. Vo Švédsku patrí medzi najbežnejšie poľovné plemená — a takmer výhradne sa chová ako pracovný pes. Jeho meno pochádza zo švédskeho slova drev, ktoré označuje práve ten spôsob lovu, pri ktorom pes ženie zver k poľovníkovi.
Zdanlivá „nevýhoda" — krátke nohy — je v skutočnosti podstata plemena. Drever nie je rýchly prenasledovateľ: ženie pomaly a vytrvalo, takže zver sa nedá na bezhlavý útek, ale krúži vo svojom okrsku a vracia sa poľovníkovi na dostrel. Ako presne to funguje, si prejdeš v interaktívnej scéne nižšie. Najprv pár overených čísel zo štandardu FCI č. 130.
Pohľad na revír zhora. Poľovník stojí na priesekе (čakačka), niekde v húštine odpočíva srnec a drever ide na stope. Spusti hon, alebo krokuj tlačidlami — sleduj, ako drever vedie zver v širokom oblúku späť k stojacemu lovcovi. Ide o vecný opis loveckého remesla, bez detailov o zásahu.
Poľovník stojí na priesekе na vopred dohodnutom mieste (čakačke). Drever ide nasadený na stopu — nízko pri zemi, s nosom v pachu. Zver zatiaľ pokojne odpočíva v húštine.
Drivning nie je salónny trik — je to podstata plemena a prejaví sa aj mimo lesa. Toto je úprimná druhá strana:
Štandard FCI opisuje drevera ako temperamentného a vyrovnaného duriča, ktorý nie je nikdy agresívny, nervózny ani plachý. V teréne je to húževnatý, metodický pracant so silným loveckým pudom a istým nosom; doma pôsobí pokojne a priateľsky. Práve táto kombinácia z neho robí obľúbeného spoločníka švédskych poľovníkov — no vždy predovšetkým psa s prácou.
K rodine sa viaže a dobre vychádza s deťmi aj inými zvieratami. Zároveň je samostatný a húževnatý — vlastnosti neoceniteľné pri love, no pri výcviku poslušnosti si vyžadujú trpezlivosť a dôslednosť. Vo Švédsku sa drever chová takmer výlučne ako poľovný pes; „len ako gaučový spoločník" je preň netypické.
Orientačné škály podľa štandardu a klubových opisov — zelené body = silná stránka, oranžové = na čo si dať pozor.
Drever je malý pes — psy merajú v kohútiku ideálne 35 cm a vážia približne 14–16 kg. Zaujímavá je proporcia zo štandardu: vzdialenosť medzi zemou a hrudnou kosťou má byť 40 % výšky v kohútiku. Nohy sú teda krátke, no nie extrémne — presne toľko, aby bol pes pomalý a metodický, a pritom zvládol aj hlboký sneh.
Pes (ideál 35 cm v kohútiku) vs dospelý človek 175 cm. Vyznačené je aj pravidlo „podhrudie ≈ 40 % výšky".
Nízke telo na krátkych nohách zvádza k zámene. Drever však nie je jazvečík — je to väčší durič-brak stavaný do otvoreného terénu. A od westfálskeho jazvečíkovitého duriča, z ktorého priamo vznikol, ho delí len pár centimetrov. Takto ich rozlíšite.
Vľavo drever (~35 cm), v strede westfálsky brak (~33 cm ideál, o ~2 cm nižší), vpravo štandardný jazvečík (nižší a ešte dlhší) — v rovnakej mierke.
| Znak | Drever | Westfálsky brak | Jazvečík |
|---|---|---|---|
| FCI skupina | 6 · duriče (č. 130) | 6 · duriče (č. 100) | 4 · jazvečíky |
| Krajina | Švédsko | Nemecko | Nemecko |
| Výška v kohútiku | ideál 35 cm (32–38) | ~30–38 cm (o ~2 cm nižší ideál) | nižší, bez pevnej výšky |
| Typ / stavba | durič-brak, dlhé telo, krátke funkčné nohy | takmer ako drever, o niečo menší | veľmi dlhé a nízke telo |
| Práca | pomalé durenie zveri v teréne | durenie drobnej zveri | práca aj v norách |
| Vzťah | Drever vznikol z westfálskeho braka ako jeho väčšia švédska varieta (osamostatnená 1947). Oba sú duriče; jazvečík je samostatná skupina. | ||
Malý nemecký durič — westfálsky jazvečíkovitý durič — sa do Švédska dostal v roku 1910. Chovatelia ho prispôsobovali švédskemu terénu a zveri, a keď v krajine pribudla srnčia a jelenia zver, nízky stopár si získal povesť. V roku 1947 dostala väčšia švédska varieta v novinovej súťaži meno Drever a v roku 1953 bol uznaný ako samostatné švédske plemeno.
Od dovozu nemeckého braka po samostatné FCI č. 130.
Z nemeckého Vestfálska do Švédska — a odtiaľ vlastnou cestou.
Srsť je krátka, tvrdá a priliehavá — na hlave, ušiach a dolných častiach nôh kratšia, na krku, chrbte a zadnej strane stehien o niečo dlhšia. Údržba je nenáročná: občasné vyčesanie, žiadne strihanie ani salón. Prípustné sú všetky farby s bielymi znakmi; neprípustná je prevažne biela, farba merle a pečeňovohnedá. Biele znaky majú byť viditeľné zo všetkých strán a symetrické.
Vľavo trojfarebný (čierno-pálený s bielym), vpravo hnedo-biely (červený). Biele znaky: lyska, golier, labky/„ponožky" a koniec chvosta.
Vo Švédsku je drever bežný a lacnejšie dostupný ako u nás. Na Slovensku je raritný a realistickou cestou k šteňaťu je import zo Švédska alebo z Česka, vždy s preukazom pôvodu (PP). Nižšie je orientačný rozklad nákladov na malého psa (~14–16 kg) — nejde o presné čísla, ale o odhad.
Vo Švédsku býva šteňa lacnejšie, no k cene treba prirátať import. Preukaz pôvodu je pri raritnom plemene jediná istota, že ide naozaj o drevera.
Sumy sú orientačné a vychádzajú zo zahraničných cien a z prehľadov nákladov na malého psa, overené 18. 7. 2026. Pre drevera u nás živý cenník neexistuje, keďže sa tu prakticky nechová.
Keďže u nás ide o vzácne plemeno, z domácich vrhov ho zoženiete len výnimočne — realistická cesta je import zo Švédska (kde je bežný) alebo z Česka. Drever patrí do FCI skupiny 6 (duriče); na Slovensku plemená FCI zastrešuje SKJ, materským klubom plemena je švédsky Svenska Dreverklubben. Inzertné portály berte len ako prieskum — a s odstupom, keďže drever sa na nich takmer neobjavuje.




Je to malý, nízky durič s dlhým telom. Podľa štandardu FCI č. 130 merajú psy v kohútiku ideálne 35 cm (povolené 32–38 cm) a suky ideálne 33 cm (povolené 30–36 cm). Hmotnosť štandard neuvádza, v praxi sa pohybuje približne 14–16 kg. Charakteristická je proporcia: vzdialenosť medzi zemou a hrudnou kosťou má byť 40 % výšky v kohútiku — teda krátke, no funkčné nohy.
Drever je pomaly ženúci durič. Zver (najmä srnčiu) najprv pachom nájde a rozhoní, a potom ju ženie pokojným, vyrovnaným tempom stálym, hlasitým brechotom. Tajomstvom je práve to mierne tempo: zver nie je tlačená do panického úteku, drží sa svojho okrsku a beží v širokom oblúku, ktorý ju privádza späť k stojacemu (čakajúcemu) lovcovi. Za brechotom sa lovec v lese orientuje. Krátke nohy nie sú nevýhoda — vďaka nim je pes pomalý natoľko, že drev drží metodicky aj v snehu a hustom teréne. Celý priebeh si nižšie prejdeš krok po kroku.
Je to zámer, nie chyba. Nízka stavba robí psa pomalým a vytrvalým, takže zver ženie rovnomerne a nesplaší ju na bezhlavý útek — presne to, čo švédski poľovníci na love srnčej zveri potrebujú. Štandard dokonca predpisuje, aby vzdialenosť medzi zemou a hrudnou kosťou bola 40 % výšky v kohútiku: krátke, ale nie extrémne krátke nohy, ktoré zvládajú aj hlboký sneh. O zdravotných otázkach plemena sa vždy poraďte s veterinárom.
Doma je drever pokojný, vyrovnaný a milý spoločník, ktorý dobre vychádza s deťmi aj inými zvieratami. Zároveň je to však poľovný durič so silným loveckým pudom a potrebou pohybu a práce pre nos — vo Švédsku sa chová takmer výhradne ako pracovný poľovný pes. V byte vydrží, ak dostane dosť pohybu, pachovej práce a bezpečné vedenie na vôdzke či longline; nie je to typický mestský maznáčik na vankúš.
Áno, brechot je jeho pracovný nástroj — na stope ženie zver stálym, znelým hlasom a za týmto brechotom sa lovec orientuje. Aj mimo lovu má k hlasu blízko, keď zavetrí zver alebo sa nudí. Ak bývate v tesnej zástavbe s citlivými susedmi, počítajte s tým a zvážte to ešte pred kúpou.
Od jazvečíka (FCI skupina 4) sa drever líši typom: je väčší, vyšší na nohách a stavaný ako klasický durič-brak do otvoreného terénu, kým jazvečík je nižší, s ešte kratšími nohami a bol šľachtený aj do nôr. Westfálsky jazvečíkovitý durič (FCI č. 100) je drevrovi takmer na nerozoznanie — drever z neho priamo vznikol ako jeho väčšia švédska varieta, ktorá je o približne 2 cm vyššia v kohútiku a v roku 1947 sa osamostatnila pod vlastným menom.
Reálne počítajte s približne hodinou pohybu denne plus prácou pre nos — stopovanie, pachové hry alebo skutočné poľovné využitie. Potreba pohybu je stredná (nie extrémna ako u border kólie), no lovecký pud je silný, preto potrebuje voľný pohyb v bezpečnom teréne a zmysluplnú činnosť. Bez nej sa nudí, breše a hľadá si zábavu sám.
Vo Švédsku je drever jedným z najbežnejších poľovných psov, u nás je však raritný a domáce vrhy sa prakticky nevyskytujú (na inzertných portáloch ho takmer nenájdete). Reálnou cestou je import zo Švédska alebo z Česka, vždy s preukazom pôvodu (PP). Orientačne rátajte pri šteňati s PP približne 600–1 100 €, k tomu náklady a čas na import. Plemeno patrí do FCI skupiny 6 (duriče); na Slovensku ich zastrešuje SKJ, materským klubom je švédsky Svenska Dreverklubben.