Je alpský jazvečíkovitý durič farbiar alebo durič?
Podľa FCI je zaradený medzi FARBIARE — štandard č. 254 ho radí do skupiny 6, sekcie 2 „Leash (scent) hounds", teda medzi psy pracujúce na remeni, a to so skúškou z výkonu. Slovenský názov obsahuje slovo „durič", a to mýli: plemeno nie je v sekcii 1 (duriče), ale v sekcii 2 spolu s bavorským horským farbiarom a hannoverským farbiarom. Zaujímavé je, že štandard mu zároveň priznáva obe práce — je to „tracking hound for wounded deer" (dohľadávka poranenej raticovej zveri) aj „scenthound for hare and fox" (durenie zajaca a líšky). Do sekcie 2 bol v nomenklatúre FCI zaradený v roku 1991.
Prečo má alpský jazvečíkovitý durič také krátke nohy?
Nie je to kompromis ani chyba, ale stavba daná štandardom. FCI 254 predpisuje pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela 2 : 3 a hĺbku hrudníka „asi polovicu výšky v kohútiku" — pes je teda výrazne dlhší než vyšší a telo nesie nízko nad zemou. Poľovnícka literatúra o nízkonohých brakoch ako skupine uvádza, že zmyslom nízkej, pretiahnutej stavby bolo znížiť rýchlosť a rozsah lovu, aby pes neprebiehal do cudzích revírov a príliš neznepokojoval raticovú zver. Rakúsky Klub Dachsbracke opisuje plemeno ako „handlicher Jagdgebrauchshund" — dobre zvládnuteľného psa do lesného a horského revíru. Ako sa to prejaví v konkrétnom teréne, si vyskúšate v interaktívnom module vyššie na stránke.
Aký je rozdiel medzi alpským jazvečíkovitým duričom, jazvečíkom, dreverom a westfálskym jazvečíkovitým duričom?
Najrýchlejší test je farba: alpský jazvečíkovitý durič NEMÁ biele brakové znaky (povolená je len biela hviezda na hrudi) a je buď tmavo jelenie červený, alebo čierny s jasne ohraničenými červenohnedými znakmi. Westfálsky jazvečíkovitý durič (FCI 100, Nemecko, 30–38 cm) je červený až žltý s čiernym sedlom A s bielymi brakovými znakmi. Drever (FCI 130, Švédsko) má tiež biele znaky a vznikol práve z westfálskeho braka dovezeného do Švédska okolo roku 1910. Jazvečík je úplne inde — má vlastnú FCI skupinu 4 a namiesto kohútikovej výšky sa u neho meria obvod hrudníka. Zaradením je alpský jediný z tejto štvorice medzi farbiarmi (sekcia 2); ostatné tri sú malé duriče alebo samostatná skupina.
Koľko pohybu potrebuje a dá sa chovať v byte?
Nemecké chovateľské zdroje odporúčajú počítať minimálne s dvomi hodinami intenzívneho pohybu denne plus prácou pre nos. Ako čisto spoločenský alebo bytový pes sa plemeno neodporúča — optimum je vidiecke prostredie s priamym prístupom do prírody, dom so záhradou. V byte je chov možný len vtedy, ak psovi denne doprajete skutočné vyťaženie vonku. Nie je to plemeno pre začiatočníka: vyžaduje skúsenosť s poľovnými psami a dôsledné, no citlivé vedenie.
Hodí sa k rodine, keď nepoľujem?
Štandard opisuje výraz ako inteligentný a priateľský a povahu ako neohrozenú; rakúsky klub uvádza, že doma je to pes pokojný a prítulný k ľuďom. Zároveň je to však plemeno so železnou vôľou po stope, hlasité a s ostrosťou na zver — vlohy, ktoré nezmiznú tým, že sa nepoľuje. Bez náhradnej práce pre nos a bez bezpečného vedenia na vôdzke či dlhej šnúre si prácu nájde sám. Nemecký spolok chovateľov dokonca odovzdáva šteňatá výhradne poľovníkom, ktorí sú jeho členmi, čo o zameraní plemena hovorí veľa.
Aký veľký je a koľko váži?
Výška v kohútiku je podľa FCI 254 v rozpätí 34–42 cm, ideál pre psov 37–38 cm a pre suky 36–37 cm. Výška pod 34 cm a nad 42 cm je vylučujúcou chybou. Hmotnosť štandard vôbec neuvádza — v praxi sa uvádza približne 15–18 kg. Dĺžka života sa podľa chovateľských zdrojov pohybuje okolo 12–14 rokov. O zdravotných otázkach plemena sa vždy poraďte s veterinárom.
Aké skúšky musí absolvovať, aby bol na Slovensku poľovne upotrebiteľný?
Podmienky určuje vyhláška MP SR č. 344/2009 Z. z. a pokyny ministerstva o poľovnej upotrebiteľnosti. Predbežné skúšky farbiarov (PF) môžu absolvovať aj duriče, teriéry a jazvečíky. Podstatné je pokračovanie: hlavné (individuálne) skúšky farbiarov môžu absolvovať len farbiare, slovenský kopov, alpský jazvečíkovitý durič alebo štajerský durič — a to po absolvovaní predbežných skúšok farbiarov. Na skúškach duričov môžu štartovať psy do 50 cm v kohútiku a od 12 mesiacov veku. Plemeno je teda u nás reálne používané presne na to, na čo vzniklo: na dohľadávku raticovej zveri.
Koľko stojí šteňa a kde ho na Slovensku kúpiť?
Cena s preukazom pôvodu sa u tohto plemena verejne prakticky neuvádza — pri kontrole inzercie 18. 7. 2026 mali takmer všetky ponuky s PP uvedené „Dohodou". Plemeno sa pohybuje v uzavretom poľovníckom okruhu a cena sa dohaduje priamo s chovateľom. Správna cesta vedie cez Klub chovateľov Alpského jazvečíkovitého duriča (KCHAJD) pri SPZ, ktorý vedie zoznam chovných psov a súk aj aktuálnych vrhov a organizuje bonitácie a klubové výstavy. Pozor na ponuky „bez PP" a na kríženca vydávaného za plemeno — podrobný nákladový rozklad aj kontrolný zoznam pri kúpe nájdete nižšie.
