Španielsky durič
Väčšina duričov loví vo voľnej svorke. Tento nie. Španielsky durič pracuje sám na dlhej vôdzke — metodicky sleduje jednu stopu (rastro) a je špecialista na dohľadávku poranenej zveri. Nie je to iná povaha, je to iný spôsob lovu.
Sabueso Español je stredne veľký španielsky durič s mimoriadnym čuchom a nezameniteľným vzhľadom: biela srsť s oranžovými škvrnami, dlhé ovisnuté uši a smutný, ušľachtilý pohľad. Zaujímavý však nie je tým, ako vyzerá, ale tým, ako pracuje — na rozdiel od svorkových duričov ho poľovník vedie sám, na dlhej vôdzke, po jednej stope. Nižšie si tento spôsob práce prekliknite fázu po fáze.
Kliknite na fázu. Pes na dlhej vôdzke sa posunie po stope (rastro) a uvidíte, čo v danej chvíli robí a čo od neho poľovník potrebuje. Pri každej fáze je označená úroveň dôkazu.
Overí miesto a „zaľahne" na správnu líniu. Rozozná studenú stopu od čerstvej (rastro viejo/reciente) a vyberie tú pravú.
Úroveň dôkazu: ŠTANDARDPresne označí východisko — posledný kontakt so zverou alebo nástrel pri dohľadávke — a privedie psa pokojne, nech nasaje pach.
FCI 204: „rastro viejo o reciente" (studená/čerstvá stopa)
Remeň verzus svorka — v čom je rozdiel
Väčšinu duričov púšťajú poľovníci vo svorke, ktorá zver hľadá a hlási naraz. Španielsky durič patrí k výnimkám. Anglická encyklopédia to hovorí priamo: plemeno má „výrazne nezávislý charakter, lebo bolo šľachtené loviť samo alebo s jedným-dvomi psami, a preto to nie je pravé svorkové plemeno". V severnom Španielsku sa diviak loví spôsobom „caza a traílla", pri ktorom pes vedie poľovníkov na vôdzke.
Sám na dlhej vôdzke (traílla)
Jeden pes drží jednu stopu, metodicky a pod kontrolou. Ideálne na presnú prácu — najmä na dohľadávku poranenej zveri po stope po krvi, kde sa nesmie stratiť ani meter línie.
Vo voľnej svorke (rehala)
Viac psov beží voľne a naháňa spoločne. Výborné na plošné vyhľadanie a nadhánanie zveri — ale jednu presnú líniu by taká svorka rozdelila a pokrížila.
Čo hovorí štandard FCI 204
Štandard opisuje presne to, čo z plemena robí špecialistu na stopu. Účel plemena definuje ako „perro de rastro" — pes na sledovanie stopy — a menuje jeho dve špeciality: zajaca loveného „a vuelta" (zajac uteká v slučkách a durič drží každú) a dohľadávku po krvi („rastro de sangre"), v ktorej je „sumamente efectivo".
| Pôvod | Španielsko (hornaté oblasti severu) |
| Zaradenie FCI | skupina 6, sekcia 1.2 (stredné duriče), so skúškou z výkonu |
| Účel | durič na sledovanie stopy („perro de rastro"); špecialista na zajaca „a vuelta" a na dohľadávku po krvi |
| Výška v kohútiku | samce 52–57 cm, samice 48–53 cm (+1 cm tolerancia pri výnimočných jedincoch) |
| Hmotnosť | štandard neuvádza; sekundárne ~20–30 kg |
| Dožitie | štandard neuvádza; sekundárne ~10–14 rokov |
| Srsť | hustá, krátka, jemná, priľahlá (hladká) |
| Sfarbenie | len biele a oranžové (od citrónovej po sýtu hrdzavohnedú), nepravidelné škvrny |
| Uši | veľké, dlhé, ovisnuté, mäkké, stočené „do vývrtky"; presahujú za nos |
| Povaha | láskavá a mierna („cariñoso y manso"); pri veľkej zveri odvaha |
| Uznanie FCI | definitívne 15. 11. 1957 (karta plemena fci.be) |
Rok uznania berieme z karty plemena na fci.be (15. 11. 1957). Dátum 26. 5. 1982 je publikácia platného znenia štandardu a 24. 7. 2000 je dátum tohto prekladu — ani jeden nie je rokom uznania. Hmotnosť a dožitie štandard neuvádza; dopĺňame ich zo sekundárnych zdrojov a označujeme to.
Veľkosť v mierke — a výrazný rozdiel medzi psom a sučkou
Sabueso je stredne veľký durič. Štandard pri ňom osobitne zdôrazňuje výrazný pohlavný dimorfizmus: sučky sú zreteľne menšie a jemnejšie než psy. Nižšie sú obe pohlavia v mierke oproti človeku (kohútiková výška, stred rozpätia zo štandardu).
Výšky sú z FCI 204 (samce 52–57 cm, samice 48–53 cm), pre kresbu použitý stred rozpätia. Telo je pritom podľa štandardu výrazne dlhšie než výška (o 7–10 cm) — plemeno je „longilíneo". Siluety sú schematické, v mierke podľa kohútikovej výšky.
Kedysi dva typy: „gran" a „lebrero"
Historicky sa rozlišovali dva typy (uvádzajú to sekundárne španielske zdroje, nie platný štandard). Väčší gran sabueso español (rádovo 25–30 kg) sa hodil skôr na diviaka; menší a ľahší sabueso español lebrero (rádovo 20–24 kg) bol špecialista na zajaca — jeho meno pochádza od slova „liebre" (zajac).
Platný štandard FCI 204 z roku 1982 už tieto typy zjednotil do jedného plemena. Dnešný štandard preto o dvoch varietách nehovorí a uvádza jednu výšku. Nešlo teda o „vypustenie" jednej variety, ale o ich spojenie do jedného opisu.
Pôvod: staré plemeno — ale opatrne s dôkazmi
Štandard FCI 204 aj španielske zdroje odvodzujú plemeno od iberských duričov opísaných už v neskorom stredoveku. Sám štandard uvádza, že sú „majstrovsky opísané" v „Libro de la Montería" kráľa Alfonza XI (14. storočie) a u Argota de Molina (1582). Treba to však čítať presne: tieto pramene opisujú iberské duriče všeobecne (podľa Wikipedie ide o kapitolu 39), teda predkov — nie dnešné štandardizované plemeno v modernom zmysle. Priamo do stredovekého rukopisu sme nenahliadli, preto tieto zmienky uvádzame ako tvrdenie štandardu a zdrojov, nie ako doloženú nepretržitú kontinuitu plemena.
Na mobile potiahnite os prstom doľava/doprava.
Neskôr, v 20. storočí, plemeno oslabili nekontrolované kríženia s francúzskymi duričmi a po občianskej vojne mu hrozilo vyhynutie. Na jeho obnove pracuje Real Sociedad Canina de España a chovatelia dodnes; početnosť je nízka a kolíše.
Povaha a nároky — pracovný pes s jemným čuchom
K ľuďom je španielsky durič pokojný a láskavý (štandard: „cariñoso y manso") a citovo naviazaný. Zároveň je to vytrvalý pracovný pes so silným loveckým pudom, jemným čuchom a hlasom, ktorý počuť. Bez dostatočného pohybu a čuchovej práce sa nudí a býva hlučný.
Bol šľachtený, aby na stope rozhodoval sám. Je preto o niečo nezávislejší — výcvik chce trpezlivosť a zmysel pre motiváciu.
Hlas je pracovný nástroj (latir/llatir). Doma to znamená psa, ktorý brechá viac, najmä keď sa nudí alebo je sám.
Špičkový čuch a pud na stopu. Ideálna zábava je čuchová práca a stopovanie, nie iba prechádzka.
Krátka, hustá, priľahlá — nestriha sa, stačí gumená kefa. Plemeno pritom lína; nie je nelínajúce ani hypoalergénne.
Ako spoznáte pravého sabuesa (a čím nie je)
Najspoľahlivejší znak je sfarbenie. Štandard pripúšťa len bielu a oranžovú — a naopak vyslovene diskvalifikuje trojfarebnosť aj pálenie na papuli a nohách. Preto durič ponúkaný ako „sabueso español" v tricolóre, s čiernym sedlom alebo jednofarebný nezodpovedá plemenu.
Ďalej pozor: „sabueso" po španielsky znamená všeobecne „durič", takže sa pod ním ponúkajú aj iné plemená. Bavorský farbiar či hannoverský durič sú jednofarebné (červené/žíhané); bloodhound, foxhound a talianske či anglo-francúzske duriče bývajú trojfarebné. Vlnitá alebo dlhá srsť je podľa štandardu znak kríženia.
Ako plemeno vyzerá
Všetky fotografie sme overili vizuálne (bielo-oranžový stredný durič s dlhými ovisnutými ušami — nie bavorský farbiar, foxhound ani kolumbijský „sabueso fino"). Licencie: CC BY / CC BY-SA, autori uvedení pri každej fotke.
Koľko stojí a čo obnáša španielsky durič
Toto plemeno nemáme v dennom sledovaní cien, a to zámerne: na slovenskom ani českom trhu sa bežne neponúka a je vzácne aj v domovine. Cena šteňaťa je preto skôr rádový odhad než cenník — hlavné náklady sú aj tak dovoz a bežný chov. Nižšie je rozklad orientačných nákladov prvého roka.
Reálny rozklad nákladov
| Šteňa s PP od chovateľa (Španielsko)Plemeno sa chová takmer výhradne ako pracovný lovecký pes a je vzácne — doložený cenník konkrétneho chovateľa sme nezískali. Reálna cesta vedie cez španielske kluby a chovateľov, k cene treba pripočítať dopravu a papiere. | rádovo stovky €odhad |
| Šteňa bez PP z inzerátu (SK/CZ)Španielsky durič sa na slovenskom ani českom trhu bežne neponúka — je ohrozené aj v domovine. Pes ponúkaný pod týmto menom bez preukazu pôvodu nie je doložené plemeno (najčastejšie zámena alebo kríženec). Aktuálnu ponuku si over cez odkazy nižšie. | bežne žiadna ponukaodhad |
| Doprava a papiere pri dovozeOrientačne: cesta alebo prepravca, veterinárne úkony pred prevozom, prepis a zápis do SPKP. Rádová položka. | 250 – 600 €odhad |
| Jednorazová výbava pre psa ~25 kgPelech, obojok, dlhá stopovacia vôdzka (remeň), prepravný box do auta (L), misky, gumená kefa. | 150 – 300 €odhad |
| Krmivo mesačneOdvodené od hmotnosti ~20–30 kg (sekundárne zdroje; štandard hmotnosť neuvádza). Pri pracovnom zaťažení je spotreba vyššia. | 40 – 70 €odhad |
| Prevencia mesačne (priemer)Odčervenie a antiparazitiká rozpočítané na mesiac. Pes pracujúci v poraste má častejší kontakt s kliešťami. | 9 – 14 €odhad |
| Ročná prehliadka a očkovanieBežná ročná návšteva veterinára. | 55 – 90 €odhad |
| Strihanie u groomeraSrsť je podľa FCI 204 „hustá, krátka, jemná a priľahlá". Nestriha sa, stačí gumená kefa. Grooming odpadá. | 0 €zo štandardu |
Kde ho kúpiť a na čo si dať pozor
- Španielsko (domovská scéna): Real Sociedad Canina de España a Club del Sabueso Español y Razas Afines.
- Slovensko: zastrešuje SKJ; poľovné plemená vedie SPKP pri SPZ. Klub chovateľov duričov pri SPZ toto plemeno nezastrešuje.
- Realita: k šteňaťu sa dostanete najskôr dovozom zo Španielska cez tamojšie kluby a chovateľov.
- zvierata.bazos.sk — „sabueso"
- zvirata.bazos.cz — „sabueso"
- Burzy a inzercia zvierat na LePet.sk
- Ponuku overte sami — plemeno sa na SK/CZ trhu bežne nevyskytuje, počítajte s dovozom.
- Sfarbenie. Pravý sabueso je len bielo-oranžový. Tricolór, čierne sedlo, pálenie na papuli a nohách či jednofarebnosť sú podľa štandardu diskvalifikujúce — taký pes nie je toto plemeno.
- Zámena mena. „Sabueso" znamená všeobecne „durič". Nezameňte so Sabuesom de Baviera (bavorský farbiar), s bloodhoundom, foxhoundom ani s kolumbijským „sabueso fino".
- Preukaz pôvodu (LOE/pedigree) a čip. Bez papierov nie je čím doložiť plemeno; pri dovoze pýtajte aj veterinárne doklady.
- Vzácnosť. „Šteňatá na počkanie" bez klubového zázemia sú pri takto vzácnom plemene podozrivé. Overte chovateľa cez klub.
- Účel. Je to pracovný durič so silným hlasom, jemným čuchom a pudom na stopu — nie pokojný bytový spoločník bez vyžitia.