Špecialista na dosled poranenej zveri — pracuje na dlhom remeni, po krvnej („farbovej") stope, s mimoriadnym čuchom a vytrvalosťou. Nie je to gaučový pes: patrí do rúk poľovníka.
Bavorský horský duric (u nás známy najmä ako bavorský farbiar) je stredne veľký, ľahký a pohyblivý poľovný pes vyšľachtený na jedinú vec: dohľadať poranenú raticovú zver — jeleniu, danieliu či mufloniu — po jej krvnej stope, často mnoho hodín po zásahu a v ťažkom horskom teréne. „Farbiar" je od slova farba, čo je poľovnícky výraz pre krv.
Je pokojný, vyrovnaný a k svojmu vodičovi mimoriadne oddaný, no k cudzím zdržanlivý. Pri práci je samostatný, vytrvalý a tvrdý; má jemný nos a veľkú chuť do práce. Práve tá zo psa robí skvelého pracanta v revíri — a zároveň nevhodného „bytového maznáčika" bez uplatnenia. Nasledujúci vysvetľovač ukazuje, ako dosled prebieha, a poctivo ti povie, či je toto plemeno pre teba.
Najprv si prejdi, ako farbiar pracuje na remeni (klikni na kroky), potom vyplň úprimný checklist — dostaneš verdikt.
Zaškrtni, čo o tebe platí. Dve podmienky s červeným štítkom MUSÍ platiť — bez nich farbiar nie je správna voľba.
Štandard opisuje farbiara ako pokojného a vyrovnaného, sebaistého a nebojácneho — ani plachého, ani agresívneho. K rodine je verný a úzko viazaný, k cudzím zdržanlivý. Pri práci je samostatný a vytrvalý; doma potrebuje pokoj, nie chaos.
K vlastnej rodine láskavý a trpezlivý, no krik a hrubú manipuláciu malých detí znáša zle. So socializáciou od šteňaťa a rešpektujúcimi deťmi to funguje — ostražitosť voči cudzím je prirodzená.
Pri dosledu sa rozhoduje sám a sleduje stopu aj proti vôli okolia. Tá istá tvrdohlavosť z neho robí náročného psa pre nedôsledného majiteľa — výcvik trvá roky.
O konkrétnych zdravotných otázkach plemena (napr. RTG bedrových kĺbov DBK pred chovom) sa vždy poraď s veterinárom.
Psy merajú v kohútiku 47–52 cm, suky 44–48 cm, hmotnosť sa orientačne pohybuje okolo 17–30 kg. Telo je ľahšie a nižšie ako u väčšieho hanoverského farbiara — stavané na pohyb v strmom horskom teréne.
Srsť je krátka, hustá, priliehavá a odolná voči počasiu. Povolené sfarbenia podľa štandardu:
Bavorský farbiar vznikol koncom 19. storočia v bavorských horách, keď barón Karg-Babenburg potreboval ľahšieho a obratnejšieho psa na dosled v strmom teréne, než bol ťažší hanoverský farbiar. Krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom vyšľachtil dnešný typ. Roku 1912 vznikol v Mníchove chovateľský klub. Na Slovensku sa farbiar rozšíril viac než jeho väčší príbuzný — práve preto, že naše revíry sú prevažne v hornatých oblastiach.
Farbiar sa bežne „nepredáva" ako spoločenské plemeno — chovatelia združení v klube dávajú šteňatá najmä poľovníkom, ktorí psa reálne využijú na dosled. Hlavnou bariérou teda nie je cena, ale poľovnícke zázemie. Nižšie sú orientačné čísla (bez živého cenového grafu — plemeno nesledujeme cenovo denne).
Choď cez oficiálny klub a poľovnícke kanály — nie cez náhodný inzerát:



