Nie preto, že by ich mal jeden pes. Preto, že štandard pripúšťa niekoľko dĺžok naraz — a ani jednu z nich neoznačí za správnu.
Je to najmenší zo švédskych duričov typu stövare a jedno z mála plemien, kde sa dá presne ukázať, čo vlastne znamená „znak plemena", keď ho má len časť jedincov.
Pri väčšine plemien je štandard zoznam vlastností, ktoré má mať každý jedinec. Smålandský durič je výnimka, na ktorej sa dá ukázať niečo iné: štandard vie opísať aj vlastnosť, ktorú má len časť psov — a pritom to nie je chyba, nie je to varieta a nie je to ani nedopatrenie.
Tou vlastnosťou je dĺžka chvosta. Časť smålandských duričov sa rodí s chvostom plnej dĺžky, časť s výrazne kratším a časť niekde medzi tým. Všetky sú podľa platného štandardu v poriadku, všetky súťažia v tej istej triede a všetky sa zapisujú do tej istej plemennej knihy. Líši sa len jedno: čo sa o nich do tej knihy napíše.
Nasledujúci nástroj to rozoberá na tri inštancie, ktoré o psovi rozhodujú nezávisle od seba — text štandardu, posudzovanie na výstave a zápis do plemennej knihy — a ukazuje, že sa nezhodujú v tom, ako podrobne vec riešia. Štandard opisuje. Plemenná kniha meria. A výstava sa na dĺžku chvosta prakticky nepozerá.
Vyberte podobu chvosta. Silueta sa prekreslí, prúžok pod ňou ukáže, koľko chvostových stavcov tomu zodpovedá podľa švédskych registračných pravidiel, a tri stĺpce nižšie ukážu, ako sa s tým vyrovná štandard, výstava a plemenná kniha. Pri každom výstupe je uvedená úroveň dôkazu.
chvost plnej dĺžky
hellång svans
plný počet stavcov
Úrovne dôkazu: ŠTANDARD = doslovné znenie FCI 129 (EN aj FR, PDF parsované lokálne) · KLUBOVÉ PRAVIDLO = záväzný predpis SKK alebo stanovisko ŠVPS SR · NÁZORNÉ = naše priradenie dvoch zdrojov k sebe. Priradenie švédskych ľudových názvov (björn/stubb/halv/hel, Svenska Jägareförbundet) ku kódom plemennej knihy (AS/ST/KS/LS, SKK) je naše zosúladenie dvoch dokumentov — každý z nich používa vlastné názvoslovie a SKK ich nikde výslovne nestotožňuje. Čísla stavcov sú doslovné zo SKK. Registračné číslo v ukážke je vymyslené, prípona je skutočný kód.
Keď má vlastnosť len časť jedincov, ponúkajú sa tri vysvetlenia. Pri smålandskom duričovi neplatí ani jedno z prvých dvoch — a to tretie je práve to zaujímavé.
Chyba je odchýlka od opísaného stavu a posudzovateľ ju má zohľadniť podľa jej stupňa. Dĺžka chvosta sa v zozname chýb FCI 129 nenachádza — je tam len nesenie chvosta nad líniou chrbta. Vo vylučujúcich chybách chvost nie je vôbec.
Varieta by znamenala rozdelenie plemena na skupiny, ktoré sa posudzujú a zapisujú oddelene — ako to niektoré plemená majú pri srsti alebo farbe. Tu k ničomu takému nedošlo: jeden štandard, jedna trieda, jedna plemenná kniha. Rozdiel sa nesie len ako prípona za registračným číslom.
Kupírovanie je zákrok, vrodene krátky chvost je stav pri narodení. Práve preto, že zvonku môžu vyzerať rovnako, žiada švédska plemenná kniha pri psovi narodenom s pahýľom potvrdenie, že sa taký narodil.
Štandard opisuje rozsah prípustných stavov namiesto jednej hodnoty. Neurčuje, ktorý je správny, a nekáže chovateľovi vybrať si. Presne toto myslí veta v celkovom vzhľade: „chvost má byť prirodzene krátky alebo dlhý".
Táto veta hovorí ešte niečo navyše. Rovnocenné sú si varianty v texte štandardu — ale v chovateľskom úsilí to tak historicky nebolo. Obnova plemena na začiatku 20. storočia mierila hlavne na pahýľchvostý typ a klubový dokument menuje aj konkrétneho človeka: baróna Fredrika J. von Essena zo Strömsbergu pri Jönköpingu, ktorý sa uvádza ako najaktívnejší v zachovaní pahýľchvostého variantu. Štandard z roku 1921 nakoniec pripustil oba a odvtedy sa to nezmenilo.
Kde táto stránka končí. Genetické pozadie vrodene krátkeho chvosta je u psov predmetom výskumu — práca Hytönena a kolektívu (2009) testovala 23 plemien a variant v géne T našla vo viacerých, no nie vo všetkých. Smålandský durič medzi testovanými plemenami tejto štúdie nebol, takže preň doložený mechanizmus nemáme; klubový chovný program žiadne pravidlo o chvoste neobsahuje. Ďalej sa do toho nepúšťame: chovateľské otázky patria plemennému klubu a o zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Toto sa často zjednodušuje na „kupírovanie je zakázané". Zákon je o čosi presnejší — a práve tá presnosť rozhoduje o tom, ako dopadne smålandský durič.
Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v § 22 zakazuje týranie zvieraťa vrátane trvalého poškodenia neobnoviteľných častí organizmu — a z tohto zákazu vymenúva niekoľko výnimiek. Jednou z nich je kupírovanie časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní od narodenia. Kupírovanie uší výnimku nemá vôbec.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR to vysvetľuje tak, že kupírovanie chvosta je povolené len vtedy, ak to štandard plemena povoľuje. A tu prichádza pointa pre naše plemeno: FCI 129 kupírovanie nespomína ani raz. Opisuje výhradne chvosty, s ktorými sa pes narodí. Zákonná výnimka sa preto na smålandského duriča nevzťahuje.
K tomu podľa ŠVPS platí od 1. januára 2025 rozhodnutie Generálneho výboru FCI, že na výstavách pod záštitou FCI nemožno vystavovať kupírované jedince plemien, ktoré kupírovanie nemajú uvedené v štandarde. Švédska plemenná kniha to rieši rovnako prísne už dávnejšie: kupírované šteňatá dostávajú automatický zákaz výstav a jediná výnimka platí pre plemená skupiny 7 — smålandský durič patrí do skupiny 6.
Poznámka k zdroju: text zákona sme čítali v platnom znení priamo, nie cez druhotné výklady; formulácia výnimky je citovaná doslovne v našom podklade k stránke.
Toto tvrdenie sa oplatí povedať presne, lebo v bežných zdrojoch sa komolí. Svenska Jägareförbundet uvádza, že smålandský durič je v kohútikovej výške najmenší zo stövare. Menší švédsky durič však existuje.
Všetko v jednej mierke. Zľava: človek 170 cm · Schillerov a hamiltonovský durič (ideál 57 cm) · gotlandský durič (ideál 52 cm) · smålandský durič (ideál 50 cm, tmavý) · drever (ideál 35 cm). Smålandskému duričovi je tu zámerne nakreslený pahýľ — je to jediné z týchto plemien, kde je to podľa štandardu v poriadku.
| Plemeno | Psy | Suky | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Schillerstövare (FCI 131) | 53–61 cm (ideál 57) | 49–57 cm (ideál 53) | tan s čiernym plášťom |
| Hamiltonstövare (FCI 132) | 53–61 cm (ideál 57) | 49–57 cm (ideál 53) | trikolór s bielou |
| Gotlandsstövare | ideál 52 cm (48–56) | ideál 48 cm (44–52) | národné plemeno, neuznané FCI |
| Smålandsstövare (FCI 129) | 46–54 cm (ideál 50) | 42–50 cm (ideál 46) | čierny s tan znakmi, štyri podoby chvosta |
| Drever (FCI 130) | ideál 35 cm (32–38) | ideál 33 cm (30–36) | jazvečíkovitý durič, nie „stövare" |
Drever je teda výrazne menší, ale nepatrí medzi stövare — je to jazvečíkovitý durič s krátkymi nohami, zaradený v sekcii malých duričov. Formulácia „najmenší zo švédskych stövare" je preto presná, kým „najmenší švédsky durič" by presná nebola.
Malý vzrast pritom nie je vedľajšia vlastnosť, ale identita plemena. Plemenný spolok to pri projekte na rozšírenie chovnej základne napísal veľmi priamo: smålandský durič má byť citeľne menší než ostatné plemená a práve v tom je veľká časť jeho opodstatnenia — menší a ľahší pes, ktorý zvládne tú istú prácu ako väčší, a v náročnom teréne často lepšie. Preto sa pri krížení hľadali plemená podobnej veľkosti, nie tie najbližšie príbuzné.
Durič, ktorý pri práci hlási, na zajaca a líšku. Štandard k tomu pridáva vetu, ktorú netreba prehliadnuť: nie je to svorkový pes a na jeleniu zver sa nepoužíva.
„Pokojný, priateľský pes s oddaným a horlivým temperamentom." Odmeranosť je pritom vylučujúca chyba — plemeno, ktoré sa drží bokom od ľudí, štandard odmieta.
Podľa švédskeho poľovníckeho zväzu ľahko naberá zver a je neodbytný; má silné labky, rýchlo sa zotaví a spravidla si nájde cestu späť k poľovníkovi. SKK ho opisuje ako rýchleho „upptagare" s hustým a odtieňovaným hlasom.
Zväz to zhŕňa slovami, že je príjemný rodinný pes a doma ho „nie je cítiť". SKK zároveň bez okolkov dodáva, že sa nehodí len ako spoločenský pes a že by počas sezóny mal mať možnosť chodiť do lesa, nie sedieť v koterci alebo v byte.
SKK na ne kladie nezvyčajný dôraz: majú byť dobre zovreté a husto osrstené okolo vankúšikov, aby vydržali lov niekoľko dní po sebe. Štandard to potvrdzuje požiadavkou hustej srsti medzi prstami a vankúšikmi.
Klubové zdroje sú v tomto konkrétnejšie než väčšina plemenných opisov. Svenska Stövarklubben uvádza, že durič je veľmi náročný na pohyb a prospieva mu základný výcvik, a že na účelný lov treba mať k dispozícii asi 200 ha dobre sceleného lesa, na líšku o niečo viac. Pri durení býva pes bežne 1 až 10 minút za zverou a lovecká sezóna vo Švédsku trvá od 1. septembra do 15. februára (inde do konca februára). SKK hodnotí aktivitu plemena stupňom 4 z 5.
Hodnotenie plemena tak, ako ho na svojej stránke uvádza Svenska Kennelklubben. Srsť je jediná položka na spodku škály — a je to jediná dobrá správa pre toho, kto rieši údržbu.
Štandard ju opisuje ako strednej dĺžky, tvrdú a priliehavú, na chrbte a krku hrubšiu, s krátkou hustou a mäkkou podsadou; na hlave, ušiach a predných stranách nôh krátku a hladkú. SKK to pre majiteľa zjednodušuje na „krátka a nenáročná, kúpe sa podľa potreby" a hodnotí náročnosť stupňom 1 z 5. Žiadne strihanie ani trimovanie sa nerobí — stačí bežné vyčesávanie.
Sfarbenie je čierne alebo pečeňovohnedé s tan znakmi v odtieňoch od jantárovej po teplú gaštanovú; znaky majú byť nad očami, po stranách papule, na hrdle, hrudi, nohách a labkách, pod hruďou a bruchom, na vnútorných stranách stehien, pod chvostom a okolo konečníka. Malé biele znaky na hrudi a prstoch sú prípustné. U hnedých psov je aj nos tmavohnedý a oči svetlejšie, prednostne orieškové.
Licenčne voľných snímok tohto plemena existuje veľmi málo — na Wikimedia Commons sú v jeho kategórii štyri súbory a všetky sú v nízkom rozlíšení. Ukazujeme tri, ktoré sú breed-strict overiteľné.
Na prvých dvoch záberoch nie je dlhý chvost vidieť. Zámerne z toho nerobíme záver o tom, ktorý variant tieto psy majú — bez zápisu v plemennej knihe sa to zo snímky spoľahlivo určiť nedá, a presne o tom je celá táto stránka.
Plemeno má nezvyčajne dobre zdokumentovaný začiatok — vrátane toho, že vôbec prvým psom vystaveným vo Švédsku bola suka práve tohto plemena.
Zvýraznené roky sú tri zlomy: prvá výstava, prvý štandard a vznik plemenného spolku. Popis k jednotlivým rokom je nižšie.
| 1789 | Neurodzené obyvateľstvo získava prístup k poľovaniu, dovtedy výsade kráľovského domu a šľachty. Lov s duričmi sa od začiatku 19. storočia rozmáha a v Smålande sú „smålandské psy" bežné. |
|---|---|
| 1873 | Nils Månsson Mandelgren počas ciest po Smålande zakresľuje duriče Fritza z Åsenu a Pana z farnosti Odensjö — jeden z najstarších obrazových dokladov typu. |
| 1886 | Prvá výstava psov vo Švédsku. Zúčastnilo sa 444 psov, z toho 189 duričov. Suka smålandského duriča Clerry bola vystavená ako číslo 1 — bola teda vôbec prvým vystavovaným psom vo Švédsku. |
| 1912 | Po vzniku Svenska Kennelklubben (1889) a prvých lokálnych duričárskych klubov (1901) vzniká špeciálny klub Svenska Stövarklubben. |
| 1921 | SKK schvaľuje prvý štandard plemena — a pripúšťa v ňom prirodzene krátky aj dlhý chvost, hoci chovateľské úsilie dovtedy smerovalo najmä k pahýľchvostému typu. |
| 1922 | Prvý zápis do plemennej knihy SKK: Skoj av Myren 789 V, majiteľka Mary Stephens. Krátko nato bol žltý gotlandský durič načas zlúčený so smålandskými a o pár rokov neskôr prevedený k hamiltonovmu plemenu. |
| 1969 | Po poklese záujmu v 60. rokoch zvolali chovatelia „generálnu prehliadku" plemena vo Värname (1968) a 19. apríla 1969 vzniká plemenný spolok, dnes Svenska Smålandsstövareföreningen. |
| 2021 | Po dvoch desaťročiach pokusov o rozšírenie chovnej základne (od 2001 luzernský durič a dunker) sa konečne narodili šteňatá, ktoré môžu mať v plemene trvalý vplyv — pochádzajú z kríženia so Schillerovým duričom z roku 2010. |
| dnes | Plemenný spolok pripravil projekt otvorenia plemennej knihy voči brandlbracke (FCI 63) a tirolerbracke (FCI 68) — vybraným práve preto, že sú veľkosťou blízke a nezväčšili by plemeno. |
Tu treba byť opatrný: dva oficiálne švédske zdroje uvádzajú odlišné čísla. Uvádzame obe, aj s tým, odkiaľ pochádzajú.
Uvádza Svenska Jägareförbundet na svojej stránke plemena (stav k februáru 2025).
Uvádza plemenný spolok v dokumente k projektu rozšírenia chovnej základne — za Švédsko spolu so zvyškom Severu, priemer za posledných 10 rokov.
Tabuľka zápisov v klubovom dokumente RAS za roky 1995–2008 ukazuje rozpätie od 58 do 164 s veľkými výkyvmi medzi rokmi.
Nezávisle od toho, ktoré číslo si vyberiete, hodnotenie je rovnaké: Svenska Kennelklubben označuje plemeno za početne malé a za nezvyčajné aj vo Švédsku. Plemenný spolok k tomu dodáva, že príbuznosť v rámci plemena je veľmi veľká a že s každou generáciou je ťažšie nájsť dostatočne nepríbuzné chovné jedince; nárast príbuzenskej plemenitby sa za posledných 10 rokov darilo držať okolo 2,5 % ročne, ale bez zásahu by pravdepodobne stúpal.
Preto má plemeno aj zvláštne registračné obmedzenie, ktoré inde nie je bežné: potomstvo po psovi, ktorý už mal šesť vrhov, sa nezapíše. Platí to od roku 2003 a je to opatrenie proti tomu, aby sa úzka základňa ešte viac zúžila okolo niekoľkých obľúbených krycích psov.
Na LePet.sk pri väčšine druhov sledujeme ceny z inzerátov a kreslíme z nich denne dopĺňaný graf. Pri tomto plemene by taký graf bol výmysel — nie je z čoho ho postaviť. Overili sme to tromi nezávislými spôsobmi a všetky tri dávajú ten istý výsledok:
Vyhľadanie chovateľských staníc pre plemeno „Smalandský durič" vracia „Nič sa nenašlo".
Dopyt „durič" vracia inzeráty na alpského jazvečíkovitého a ďalšie duriče — ani jeden severský.
Slovenský Klub chovateľov duričov má vo svojom zozname jedenásť plemien a smålandský durič medzi nimi nie je.
Rovnako sa nám nepodarilo doložiť konkrétnu kúpnu cenu šteňaťa ani vo Švédsku — plemenný spolok ani SKK Köpahund cenu neuvádzajú. Preto ju tu neuvádzame ako fakt. Nasledujúci rozklad je orientačný prepočet položiek, ktoré vyčísliť vieme, v slovenských cenách, a nie cenník.
| Položka | Orientačne | Poznámka k plemenu |
|---|---|---|
| Šteňa s preukazom pôvodu | nedoložené | Cena sa tvorí u švédskeho alebo nórskeho chovateľa; verejne zverejnená nie je. |
| Doprava zo Škandinávie | 200 – 500 € | Reálna položka práve pri tomto plemene — na Slovensku sa nekupuje. |
| Prepravka (stredná) | 60 – 120 € | Pes 46–54 cm, teda stredná veľkosť. |
| Pelech, misky, obojok, vôdzka | 60 – 125 € | Bežná výbava pre stredne veľkého psa. |
| Kefa / gumová rukavica | 10 – 20 € | Srsť si podľa SKK vystačí s bežným vyčesávaním (1/5). |
| GPS obojok (ak sa poľuje) | 150 – 400 € | Pes pri durení pracuje mimo dohľadu; švédsky skúšobný poriadok používanie GPS pripúšťa. |
| Jednorazová výbava spolu | ≈ 480 – 1 165 € | bez ceny šteňaťa |
| Krmivo (mesačne) | 30 – 55 € | Prepočítané na psa okolo 17 kg s vysokou aktivitou (4/5). |
| Prevencia, odčervenie, antiparazitiká | 8 – 15 € / mes. | Priemer rozpočítaný na mesiace. |
| Bežná veterinárna starostlivosť | 60 – 110 € / rok | Prehliadka a očkovanie. |
| Prevádzka ročne | ≈ 516 – 950 € | krmivo + prevencia + bežná veterina |
| 1. rok spolu (bez ceny šteňaťa) | ≈ 1 000 – 2 115 € | výbava + doprava + celoročná prevádzka |
| Orientačne za život | ≈ 6 700 – 12 600 € | 12 rokov × ročné náklady + jednorazová výbava |
Pre dĺžku spolužitia sme použili pracovný vek do zhruba 12 rokov, ktorý uvádza Svenska Stövarklubben — je to jediný primárny klubový údaj o veku, aký sa nám podarilo doložiť. FCI štandard č. 129 neuvádza ani hmotnosť, ani dĺžku života; sekundárne zdroje uvádzajú približne 15–20 kg a 12–15 rokov, a práve z ich stredu je odvodená hmotnosť 17 kg použitá na výpočet dávky krmiva. Celý rozklad je odhad, nie cenník.
Za povšimnutie stojí, čo v tabuľke chýba: pri tomto plemene neexistuje položka za strihanie ani trimovanie, ktorá by pri pudlovi alebo jorkšírovi tvorila stovky eur ročne. Náklady sa presúvajú inam — do dopravy a do vybavenia na prácu v teréne.
Realistická odpoveď znie: na Slovensku ani v Česku nie. Cesta vedie cez Švédsko, prípadne Nórsko a Åland, kde má plemenný spolok odbočky. Šteňatá sa sprostredkúvajú cez plemenný spolok a cez SKK Köpahund; treba počítať s čakaním.
Švédska plemenná kniha zapisuje za registračné číslo kód AS, ST, KS alebo LS. Ak ho v papieroch nevidíte, pýtajte sa naň — je to štandardná súčasť zápisu tohto plemena.
Pes narodený s pahýľom musí vedieť preukázať, že sa taký narodil. Toto je presne tá vec, ktorá odlišuje vrodený stav od zákroku — a pri dovoze ju budete potrebovať.
Vo Švédsku sa potomstvo po psovi so šiestimi vrhmi nezapíše. Je to legitímna otázka a chovateľ na ňu má vedieť odpovedať.
Plemeno sa u nás nechová a bez preukazu pôvodu sa čierny pes s tan znakmi nedá odlíšiť od kríženca ani od iných plemien. „Smålandský durič bez papierov" je tvrdenie, ktoré sa nedá overiť.
SKK priamo píše, že sa nehodí len ako spoločenský pes a že by mal počas sezóny chodiť do lesa. Klubový údaj o revíri hovorí o asi 200 ha. Toto je otázka na vás, nie na chovateľa.
Pretože to tak pripúšťa štandard plemena — a pripúšťal to už úplne prvý štandard z roku 1921. Krátky chvost nie je následok zákroku ani odchýlka, ktorú by chov toleroval; je to stav, s ktorým sa šteňa narodí. Historický úvod FCI štandardu to opisuje priamo: v Smålande sa v 19. storočí líšila veľkosť, farba aj dĺžka chvosta a niektoré psy sa rodili s krátkym chvostom. Keď sa na začiatku 20. storočia plemeno obnovovalo, úsilie smerovalo hlavne k pahýľchvostému typu, no prvý štandard nakoniec pripustil oba.
Nie. V zozname chýb FCI štandardu č. 129 nie je ani jedna položka o dĺžke chvosta a vo vylučujúcich chybách sa chvost nespomína vôbec. Jediná chyba, ktorá sa chvosta týka, je jeho nesenie — „chvost nesený nad líniou chrbta". Posudzuje sa teda to, ako pes chvost nosí, nie aký je dlhý. Pes s pahýľom a pes s dlhým chvostom súťažia v tej istej triede a posudzujú sa podľa toho istého textu.
Nie je, a je to rozdiel, ktorý má praktické dôsledky. Vrodene krátky chvost je stav, s ktorým sa šteňa narodí; kupírovanie je zákrok. Keďže zvonku môžu vyzerať podobne, švédske registračné pravidlá žiadajú, aby pes narodený s pahýľom vedel preukázať potvrdením, že sa taký narodil. Zoznam značiek chvosta, ktoré sa pri tomto plemene zapisujú za registračné číslo, obsahuje štyri kódy pre vrodené stavy — a kód pre kupírovaný chvost v ňom nie je, hoci pri mnohých iných plemenách v tom istom dokumente uvedený je.
Slovenský zákon o veterinárnej starostlivosti (č. 39/2007 Z. z., § 22) nezakazuje kupírovanie chvosta úplne — pripúšťa ho ako výnimku, ak sa robí v súlade s uznanými plemennými znakmi a do veku 14 dní od narodenia. Kupírovanie uší je zakázané bez výnimky. Štátna veterinárna a potravinová správa to zhŕňa tak, že kupírovanie chvosta je povolené len vtedy, ak to štandard plemena povoľuje. Pri smålandskom duričovi štandard kupírovanie neuvádza vôbec, takže sa naň táto výnimka nevzťahuje. K tomu podľa ŠVPS platí od 1. januára 2025 rozhodnutie FCI, že kupírované jedince plemien bez kupírovania v štandarde nemožno vystavovať na výstavách pod záštitou FCI.
Závisí od toho, ktorý dokument čítate, a rozdiel je vecný. Štandard FCI pomenúva tri polohy: dlhý chvost siahajúci sotva po päty, polodlhý chvost a vrodene krátky chvost (pahýľ alebo medvedí chvost). Švédsky poľovnícky zväz hovorí o štyroch podobách a menuje ich: björnsvans, stubbsvans, halvlång a hellång. Švédska plemenná kniha používa štyri kódy, ktoré sa líšia počtom chvostových stavcov: 0–3, 4–7, najmenej 8 ale kratší než bežne, a plná dĺžka. Zjednodušenie „krátky alebo dlhý" teda vynecháva stred.
Presnejšie povedané je najmenší zo švédskych duričov typu stövare — tak to uvádza aj Svenska Jägareförbundet. Psy majú 46–54 cm (ideál 50), suky 42–50 cm (ideál 46), zatiaľ čo Schillerov aj hamiltonovský durič majú 53–61 cm a gotlandský durič ideálnych 52 cm. Menší švédsky durič však existuje: drever meria v ideáli len 35 cm, patrí ale medzi jazvečíkovité duriče, nie medzi stövare. Malý vzrast je pritom pre plemeno identitou — jeho klub píše, že smålandský durič má byť citeľne menší než ostatné plemená a že práve v tom je veľká časť jeho opodstatnenia.
Prakticky nie. Slovenský Klub chovateľov duričov toto plemeno medzi svojimi plemenami nemá, na psy.sk nie je preň evidovaná ani jedna chovateľská stanica a vo vyhľadávaní na Bazoši sa neobjavuje. Plemeno je zriedkavé aj vo Švédsku — samotná Svenska Kennelklubben ho označuje za početne malé plemeno. Cesta k šteňaťu vedie cez švédsky plemenný spolok alebo cez SKK Köpahund, s tým, že šteňatá sa sprostredkúvajú a treba počítať s čakaním aj s dopravou.
Spracoval Vladimír · LePet.sk · Aktualizované 24. 8. 2026
Štandard FCI č. 129 (anglické aj francúzske znenie), švédske registračné pravidlá SKK a chovateľské dokumenty Svenska Stövarklubben boli stiahnuté ako PDF a spracované lokálne, nie cez sprostredkované zhrnutia. Tam, kde sa zdroje rozchádzajú (počty zápisov), uvádzame obe čísla. Tam, kde doklad chýba (cena šteňaťa, genetické pozadie krátkeho chvosta u tohto plemena), to hovoríme priamo namiesto dopĺňania odhadom.
Zdroje:
Súvisiace stránky: Schillerov durič · Drever