Schillerov durič: durič, ktorý má zakázané pracovať vo svorke
Väčšina duričov na svete je stavaná na prácu v skupine. Tento nie. Jeho štandard hovorí doslova, že nie je svorkový pes ani pes lovený v páre — a švédsky skúšobný poriadok pozná pre neho jedinú formu lovu: jeden pes, jeden poľovník. Elegantný hnedý durič s čiernym plášťom, vyšľachtený na zajaca a líšku v zasnežených lesoch.
Slovo „durič" znamená dve úplne odlišné veci
Keď si predstavíte durenie, väčšina ľudí vidí to isté: kŕdeľ hlasných psov, jazdcov, lovecké rohy. To je jeden model. Existuje však druhý, ktorý vznikol na severe a robí presný opak — a Schillerov durič je jeho učebnicový príklad.
Zvyčajne sa rozdiel medzi plemenami duričov hľadá vo veľkosti, farbe alebo type srsti. Pri severských duričoch je zásadný rozdiel inde: v tom, koľko psov ide do lesa. A nie je to tradícia odovzdávaná ústne — je zapísaná v záväzných dokumentoch oboch tradícií, takže sa dá doslovne citovať.
Začnime pri texte, ktorý plemeno definuje. Oddiel „Použitie" vo FCI štandarde č. 131 je krátky a jednoznačný:
Tá veta má jeden detail, ktorý sa ľahko prehliadne. Švédske duriče sú tri a všetky tri majú v štandarde napísané, že nie sú svorkové psy. Ale iba Schillerov durič má navyše vylúčenú aj prácu v páre:
| Plemeno | FCI | Čo hovorí oddiel „Použitie" |
|---|---|---|
| Schillerov durič | 131 | Nie je svorkový pes, ani pes lovený v páre, ani sa nepoužíva na jeleniu zver. |
| Hamiltonov durič | 132 | Nie je svorkový pes a nikdy sa nepoužíva na jeleniu zver. |
| Smålandský durič | 129 | Nie je svorkový pes a nepoužíva sa na jeleniu zver. |
Znenia sú z platných anglických verzií štandardov (všetky z 22. 8. 2017), ktoré sme si stiahli a prečítali v origináli. Formulácia „ani pes lovený v páre" je v štandarde č. 131 aj vo francúzskej verzii („ni de chien chassant en couple").
Čo z toho vyplýva prakticky? To sa najlepšie ukáže, keď obe tradície postavíte vedľa seba a prejdete ich aspekt po aspekte.
Jeden pes, nie svorka — prečo severské duriče lovia samostatne
Prepínajte aspekty. Pri každom uvidíte vedľa seba severský sólo model a francúzsko-anglickú svorku — a pri každom je uvedený primárny dokument, z ktorého tvrdenie pochádza.
Citácie pochádzajú z platných znení FCI štandardov č. 131, 159, 161, 219 a 282, zo Skúšobného poriadku Svenska Stövarklubben 2023–2027, z dokumentu RAS toho istého klubu a z francúzskeho nariadenia z 18. marca 1982. Dokumenty sme stiahli a čítali v origináli; preklady do slovenčiny sú naše. Obrázky sú názorné schémy, nie mapy konkrétneho revíru.
Ako vyzerá: dvojfarebný pes, ktorý sa ľahko pomýli s trikolórom
Schillerov durič je stredne veľký, mierne obdĺžnikový a nápadne suchý pes. Štandard od neho žiada „dojem rýchlosti a sily" — bez akejkoľvek ťažkosti.
Farba je jeho najdôležitejší poznávací znak
Štandard je pri farbe nezvyčajne podrobný, pretože práve ona plemeno odlišuje. Hnedá (tan) s ostro ohraničeným čiernym plášťom. Čierna kryje zátylok a chrbát, hornú časť pliec, boky trupu, bedrá a hornú stranu chvosta. Hnedá kryje hlavu, hrdlo, hruď, spodnú časť pliec a všetky štyri nohy. Odtiene hnedej môžu ísť od zlatej po sýtu a hlbokú.
Biela je povolená len ako drobnosť — slabé znaky na hrudi a na prstoch. Nie je to tretia farba. A u dospelého psa nesmú byť čierne chlpy primiešané v hnedej; čierne znaky na lícach však prípustné sú.
Časté chyby podľa štandardu: neurčitý plášť s hojnou prímesou hnedých chlpov, alebo naopak priťažký čierny plášť, ktorý zabieha na spodok hrude, spodok trupu, plecia a stehná. Vylučujúce chyby sú okrem agresivity a prílišnej bojazlivosti aj odmeranosť, modré oko a výška mimo rozpätia.
Tri švédske duriče: ako ich rozoznať na prvý pohľad
Schillerov, hamiltonov a smålandský durič sa u nás pletú takmer pravidelne. Pritom ich odlíšite podľa dvoch vecí: koľko farieb má pes a aký je veľký.
| Znak | Schillerov durič (131) | Hamiltonov durič (132) | Smålandský durič (129) |
|---|---|---|---|
| Výška psy | 53–61 cm (ideál 57) | 53–61 cm (ideál 57) | 46–54 cm (ideál 50) |
| Výška suky | 49–57 cm (ideál 53) | 49–57 cm (ideál 53) | 42–50 cm (ideál 46) |
| Farba | hnedý s čiernym plášťom; biela len slabo na hrudi a prstoch | trikolór — čierny plášť, hnedá a plnohodnotná biela (lyska, hrdlo, nohy, špička chvosta) | čierny alebo pečeňovo hnedý s hnedými znakmi — nie plášť |
| Stavba | mierne obdĺžnikový | obdĺžnikový | takmer štvorcový |
| Chvost | dlhý, po päty | dlhý, po päty | dlhý alebo prirodzene krátky |
| Srsť | tvrdá, tesne priliehajúca | tvrdá, tesne priliehajúca | stredne dlhá, s podsadou |
| Povaha v štandarde | živý a pozorný | priateľský a vyrovnaný | pokojný, priateľský, verný a horlivý |
| Celkový dojem | dojem rýchlosti a sily | dojem veľkej sily a vytrvalosti | robustný, trochu elegantný |
Praktická pomôcka: uvidíte bielu lysku na hlave a bielu na nohách? Je to hamiltonov durič. Je pes výrazne menší, kratší a možno bez chvosta? Smålandský. Je to dvojfarebný pes s čiernym „sedlom" a bez bielej? Schillerov durič.
Zaujímavý detail: FCI dáva schillerovi a hamiltonovi presne rovnaké číselné rozpätie, hoci švédska prax opisuje schillera ako menšieho a ľahšieho. Rozdiel je teda v type a celkovom dojme, nie v čísle na meradle.
Roľník, ktorý sa uznania svojho plemena nedožil
Plemeno nesie meno človeka, ktorý zomrel v tridsiatich štyroch rokoch — pätnásť rokov predtým, než bolo jeho plemeno uznané.
- 1886Prvá výstava psov vo Švédsku. Medzi 189 duričmi aj súrodenci Tamburini a Ralla 1 roľníka Pera Schillera.
- 1892Per Schiller náhle zomiera v novoročnú noc vo veku 34 rokov. V chove pokračujú ďalší.
- 1907Švédsky kynologický zväz uznáva plemeno pod menom Schillerstövare.
- 1912Vzniká Svenska Stövarklubben — klub, ktorý dodnes zodpovedá za švédske duriče.
- 2009Rekordný rok chovu: 209 šteniat. Cieľ 150 zápisov ročne sa inak nedarí napĺňať.
- 2017Platné znenie štandardu FCI č. 131 (22. 8. 2017).
- 2023Nový skúšobný poriadok Svenska Stövarklubben na roky 2023–2027.
Na prvej švédskej výstave psov v roku 1886 bolo vystavených asi 189 duričov. Medzi nimi aj súrodenecká dvojica Tamburini a Ralla 1, ktorú vlastnil roľník Per Schiller. Pochádzali zo známych duričov chovaných na panstve Kaflås a podľa štandardu boli pravdepodobne juhonemeckého pôvodu — pomerne malé, hnedé s čiernym plášťom a s drobnými bielymi znakmi.
Na tomto základe sa ďalej stavalo dvoma prímesami, ktoré štandard menuje priamo: švajčiarskymi duričmi a značným podielom britských duričov, hlavne harrierov. Plemeno sa podľa štandardu rýchlo zjednotilo a prevládol v ňom kontinentálny typ. Švédsky kynologický zväz ho uznal v roku 1907.
Per Schiller sa toho nedožil. Zomrel náhle v novoročnú noc roku 1892, vo veku 34 rokov. Jeho chovateľskú prácu dokončila skupina ďalších chovateľov — a keďže plemeno malo malé počty, ich vplyv bol podľa klubového dokumentu dominantný. Plemeno sa konsolidovalo pri silnej príbuzenskej plemenitbe, a napriek prímesi bielo-strakatých anglických psov sa ustálilo na dvojfarebnom type, ktorý poznáme dnes.
Kde plemeno vo Švédsku naozaj žije
Plemeno je aj doma pomerne vzácne. Chovateľský cieľ 150 zápisov ročne sa dlhodobo nedarí dosiahnuť — jedinou výnimkou bol rok 2009 s 209 šteňatami. Priemerná veľkosť vrhu je celé dvetisíce roky stabilne nad šesť šteniat, rekordný rok 2017 mal 7,4. Na udržanie chovnej základne klub použil aj prímes luzernského, srbského a fínskeho duriča.
Napriek malým počtom si plemeno drží povesť: na švédskych majstrovstvách duričov na líšku býva asi polovica štartového poľa tvorená schillerovými duričmi.
Povaha: živý a pozorný — a odmeranosť je vylučujúca chyba
Štandard opisuje povahu dvoma slovami. Zaujímavejšie je to, čo v ňom stojí medzi vylučujúcimi chybami.
FCI 131 zhŕňa povahu ako „živý a pozorný". K tomu švédsky kynologický zväz dodáva vlastný opis: živý, s bdelým temperamentom, poddajný a vyrovnaný. Klub duričov pridáva, že duriče sú spravidla pokojné a harmonické psy, veľmi oddané a verné svojmu človeku.
Podstatný je ale zoznam vylučujúcich chýb. Okrem agresivity a prílišnej bojazlivosti je medzi nimi aj odmeranosť. To je pri poľovnom plemene silné stanovisko: pes, ktorý je voči ľuďom rezervovaný a nekontaktný, je z chovu vylúčený rovnako ako pes bojazlivý. Sólo lov totiž stojí a padá na tom, že pes s človekom naozaj spolupracuje — hoci je pol dňa mimo dohľadu.
Čo znamená „veľmi náročný na pohyb" v praxi
Švédsky kynologický zväz hodnotí aktivitu plemena ako vysokú. Klub duričov je ešte priamejší: duriče sú „veľmi náročné na pohyb" a hoci sú to príjemné rodinné psy, „nemajú sa obstarávať iba ako spoločenský pes".
Mierku dáva jeho vlastná práca. Na prvú cenu na skúškach musí pes duriť 120 minút a byť v teréne prakticky celý deň. Pri durení je bežne 1 až 10 minút za zverou. To je pes stavaný na hodiny súvislej práce nosom v teréne, nie na tridsaťminútovú prechádzku.
Ak nepoľujete, potrebuje náhradu, ktorá zamestná nos a vydrží dlho: stopovanie, dlhé terénne výbehy, systematickú pachovú prácu. Bežné psie športy postavené na poslušnosti mu nedajú to, čo hľadá.
Dobrá správa pre domácnosť: keďže bol vždy chovaný ako jediný pes jedného človeka, nepotrebuje psiu spoločnosť, aby bol spokojný. Nekupujete kus svorky — kupujete partnera. Švédske zdroje dodávajú, že plemeno sa dá pomerne ľahko naučiť nechať srnčiu zver na pokoji.
O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Srsť: najmenej práce, akú vám pes môže dať
Štandard opisuje srsť ako tvrdú, nie príliš krátku a veľmi tesne priliehajúcu k telu. Na hlave, ušiach a predných stranách nôh má byť krátka a hladká; pod chvostom a na zadnej strane stehien môže byť o niečo dlhšia.
Prakticky to znamená: nestrihá sa, netrimuje sa, nečeše sa hodinu. Švédsky kynologický zväz to zhŕňa slovami, že srsť je nenáročná a kúpe sa podľa potreby. Stačí bežné prejdenie gumovou rukavicou alebo kefou raz týždenne a v období, keď pes zhadzuje srsť, o niečo častejšie. Žiadny groomer, žiadne náklady na úpravu — pri poľovnom psovi s krátkou srsťou je táto položka v rozpočte prakticky nulová.
Čo si pozornosť zaslúži, sú uši a labky, ale nie zo zdravotných dôvodov — jednoducho preto, že pes pracujúci v hustom podraste a v snehu sa vracia s tým, čo v poraste nazbieral. Švédsky skúšobný poriadok má dokonca v protokole samostatnú kolónku, či pes skončil deň s nepoškodenými labkami, a skúška sa odkladá, keď je sneh taký hlboký, že sa cezeň pes prepadáva (orientačne 35 cm na otvorených plochách) alebo keď je silný mráz (orientačne −15 °C).
Koľko stojí Schillerov durič
Pri tomto plemene je najpoctivejšia odpoveď zároveň najmenej uspokojivá: kúpnu cenu sa nedá doložiť, pretože sa u nás nepredáva. Čo doložiť vieme, je všetko ostatné.
Prečo neuvádzame cenu šteňaťa. Plemeno nemá na Slovensku ani v Česku chov a v inzercii sa nevyskytuje, takže neexistuje trhová cena, z ktorej by sa dalo vychádzať. Švédski ani nórski chovatelia cenníky nezverejňujú. Akékoľvek konkrétne číslo, ktoré by sme tu uviedli, by bolo vymyslené — tak radšej uvádzame len položky, ktoré sa vypočítať dajú, a označujeme ich ako orientačný prepočet.
Čo sa vypočítať dá
Jednorazová výbava
Pelech, misky, obojok a vôdzka, prepravka pre stredne veľkého psa, hračky. Grooming vybavenie prakticky netreba — pri tejto srsti stačí gumová rukavica.
GPS obojok
Pri duričovi to nie je luxus, ale pracovná pomôcka. Švédsky skúšobný poriadok s GPS obojkom priamo počíta — hoci na počítanie času durenia sa použiť nesmie.
Krmivo mesačne
Pre aktívneho psa okolo 20 kg. Pri sezónnej práci v teréne sa dávka zvyšuje — je to plemeno, ktoré energiu naozaj spáli.
Bežná prevencia ročne
Preventívna starostlivosť, odčervenie a ochrana proti parazitom. Pes pracujúci v teréne ju potrebuje dôslednejšie než mestský pes.
Cesta po šteňa
Švédsko je zo Slovenska zhruba 1 500–1 800 km jedným smerom. Odhad pokrýva palivo, trajekt alebo objazd a nocľah — plus čip, pas spoločenského zvieraťa a očkovanie podľa pravidiel EÚ.
Prvý rok bez ceny šteňaťa
Výbava + GPS + krmivo na rok + prevencia + cesta po šteňa. Kúpna cena šteňaťa sa k tomu pripočíta a určí ju chovateľ.
Celoživotný odhad. Klub duričov uvádza pracovný vek do zhruba 12 rokov. Pri bežných ročných nákladoch okolo 700 – 1 100 € (krmivo, prevencia, drobná výbava) vychádza celoživotný súčet zhruba na 8 400 – 13 200 €, plus jednorazové položky prvého roku a cena šteňaťa.
Sú to orientačné prepočty z bežných slovenských cien, nie cenník. Skutočné náklady sa líšia podľa kraja, krmiva a toho, koľko s psom naozaj robíte.
Kde ho kúpiť — a čo si overiť
Na Slovensku je plemeno prakticky neprítomné, a nie je to náš dojem — dá sa to overiť:
- Klub chovateľov duričov pri Slovenskom poľovníckom zväze zastrešuje takmer dvadsať plemien duričov (od štajerského a posávskeho cez gaskonské až po coonhoundy) — Schillerov durič medzi nimi nie je.
- Portál psy.sk pre toto plemeno hlási, že sa nenašiel žiadny inzerát ani chovateľská stanica.
- Vyhľadanie duričov na bazoši v SR aj ČR vracia alpského jazvečíkovitého, posávskeho, poľského, švajčiarskeho a sedmohradského duriča — ani jedného severského.
Cesta k šteňaťu preto vedie do Škandinávie, cez klubovú štruktúru:
Na čo si dať pozor pri kúpe práve tohto plemena
- Overte, že nekupujete hamiltonovho duriča. Toto je pri švédskych duričoch najčastejšia zámena — a jediné, čo musíte na fotke sledovať, je biela. Trikolórny pes s bielou lyskou, bielym hrdlom a bielymi nohami nie je Schillerov durič.
- Pýtajte sa na skúšky rodičov, nie na výstavy. Plemeno je vo FCI vedené v triede s pracovnou skúškou a jeho identitu drží práca. Vo švédskom systéme má zmysel pýtať sa, či rodičia majú cenu z drevprovu a v akej triede.
- Nechajte si vysvetliť hlas. Počuteľnosť a tón sa v pôvodnej krajine posudzujú ako samostatné vlastnosti. Chovateľ, ktorý o hlase svojich psov nemá čo povedať, nechová podľa toho, na čom plemeno stojí.
- Rátajte s čakaním a s tým, že šteniat je málo. Ani vo Švédsku sa nedarí napĺňať cieľ 150 zápisov ročne. Šteňatá sa zverejňujú cez klubový zoznam nakrytých súk; okamžitá dostupnosť „na telefón" je pri tomto plemene varovný signál.
- Ponuka „Schillerovho duriča" v našej inzercii je dôvod na opatrnosť. Keďže tu plemeno nemá chov ani klubové zázemie, inzerát bez preukazu o pôvode a bez overiteľného zahraničného chovu je najpravdepodobnejšie kríženec alebo iné plemeno.
- Pri dovoze z EÚ potrebujete papiere. Čip, pas spoločenského zvieraťa a platné očkovanie podľa pravidiel pre presun zvierat v rámci EÚ.
Časté otázky
Je Schillerov durič svorkový pes? Môžem mať dvoch?
Svorkový pes to nie je — a jeho štandard je v tom prísnejší než u ostatných švédskych duričov. FCI štandard č. 131 uvádza, že nejde o svorkového psa ani o psa loveného v páre. Švédsky skúšobný poriadok pozná pre duriče jedinú formu lovu, „nordickú formu s jedným psom". Nič vám nebráni mať doma dvoch psov ako spoločníkov, ale plemeno je stavané na to, aby pracovalo samo, a psiu spoločnosť na svoju prácu nepotrebuje.
Je naozaj najrýchlejší zo švédskych duričov?
Toto tvrdenie sa o plemene často opakuje, ale doložiť sa nedá a švédska prax hovorí skôr opak. Doložené je len to, že podľa štandardu má stavba tela budiť „dojem rýchlosti a sily" — čo je opis vzhľadu, nie meranie a nie porovnanie s inými plemenami. Švédske zdroje ho pritom opisujú ako psa, ktorý duruje primeraným, pokojným tempom a je stopovo presný, a skúšobný poriadok priamo žiada pokojný spôsob durenia. V posudzovacej tabuľke je poznámka „rýchly" dokonca vedená ako odchýlka, presne tak ako poznámka „pomalý". Doložená povesť plemena je iná: podľa Švédskeho poľovníckeho zväzu sa považuje za najlepšieho duriča na líšku.
Aký je rozdiel medzi schillerovým, hamiltonovým a smålandským duričom?
Najrýchlejšie sa rozlišujú podľa farby a veľkosti. Schillerov durič je v podstate dvojfarebný: hnedý (tan) s ostro ohraničeným čiernym plášťom, pričom biela je uňho iba tolerovaná drobnosť na hrudi a prstoch. Hamiltonov durič má rovnaké rozmery, ale je trikolórny — biela je uňho plnohodnotná tretia farba (lyska, hrdlo, nohy, špička chvosta). Smålandský durič je citeľne menší (psy 46–54 cm oproti 53–61 cm), takmer štvorcový, má čiernu alebo pečeňovo hnedú farbu s tan znakmi namiesto plášťa, srsť s podsadou a môže mať prirodzene krátky chvost.
Dá sa Schillerov durič kúpiť na Slovensku?
Prakticky nie. Slovenský Klub chovateľov duričov zastrešuje takmer dvadsať plemien duričov, ale Schillerov durič medzi nimi nie je. V slovenskej inzercii sa plemeno nevyskytuje — portál psy.sk pre toto plemeno hlási, že sa nenašiel žiadny inzerát ani chovateľská stanica, a vyhľadanie na bazoši v SR aj v ČR vracia iné duriče, ale žiadneho severského. Cesta k šteňaťu vedie cez švédskych alebo nórskych chovateľov združených okolo Svenska Schillerstövarföreningen.
Koľko pohybu naozaj potrebuje? Stačí mu záhrada?
Záhrada nestačí. Švédsky kynologický zväz hodnotí aktivitu plemena ako vysokú a Svenska Stövarklubben o duričoch píše priamo, že sú veľmi náročné na pohyb. Predstavu o miere dáva ich pôvodná práca: na skúškach sa na prvú cenu vyžaduje 120 minút súvislého durenia a pes je bežne celý deň v teréne. V domácnosti to znamená denne dlhé pohybové vyžitie a k tomu činnosť, ktorá zamestná nos — nie prechádzku okolo bloku.
Hodí sa do rodiny, ak nepoľujem?
Švédske zdroje ho opisujú ako pokojného, oddaného a verného psa, ktorý v rodine funguje dobre — ale zároveň veľmi jasne dodávajú, že durič by sa nemal obstarávať iba ako spoločenský pes a že veľký lovecký záujem majiteľa je v podstate podmienka. Ak nepoľujete, musíte plemenu ponúknuť náhradu, ktorá zamestná nos a vydrží dlho: stopovanie, dlhé terénne výbehy, systematickú prácu s pachom. Bez toho to nebude spokojný pes.
Ako náročná je jeho srsť?
Je to jedno z najmenej náročných plemien na úpravu. Štandard opisuje srsť ako tvrdú, nie príliš krátku a veľmi tesne priliehajúcu, na hlave, ušiach a predných stranách nôh krátku a hladkú. Švédsky kynologický zväz to zhŕňa slovami, že srsť je nenáročná a kúpe sa podľa potreby. Nestrihá sa ani netrimuje; stačí bežné prejdenie gumovou rukavicou či kefou a v období, keď pes zhadzuje srsť, o niečo častejšie.
Ako veľmi je hlasný?
Hlas je jeho pracovný nástroj, nie zlozvyk — pri durení hlási a jeho zvučnosť a počuteľnosť sa na skúškach posudzujú ako dve samostatné hodnotené vlastnosti. Vyplýva to zo spôsobu lovu: keďže pracuje sám a poľovník ho nevidí, hlas je jediné, čím dáva vedieť, čo sa deje. V bežnej zástavbe s tým treba rátať vopred — ide o plemeno vyšľachtené na to, aby ho bolo počuť na veľkú vzdialenosť.
Galéria
Úvodná fotografia: Pleple2000 · CC BY-SA 4.0 · Wikimedia Commons. Video zatiaľ nemáme — licenčne voľný a spoľahlivo overený záznam tohto plemena sa nám nepodarilo nájsť a nechceme na stránku dávať klip, pri ktorom si nie sme istí plemenom.