FCI č. 63 · skupina 6 · Rakúsko

Rakúsky čierny a hnedý durič

Brandlbracke · Vieräugl · Kärntner Bracke · u nás aj „rakúsky hladkosrstý durič"

Nad každým okom má jeden hrdzavý bod. V šere, keď čierna srsť splynie s tmou, z nich a z očí vznikne dojem dvoch párov očí — a odtiaľ ľudové meno Vieräugl, štvoroký. Nie je to prezývka z internetu: to slovo stojí priamo v názve platného štandardu FCI — a pes, ktorý tie body nemá, je podľa toho istého štandardu vyradený.

dva body dve oči = 4
50–56 cm psy · 48–54 cm suky hladká srsť ~2 cm durenie + dohľadávka šteňatá len poľovníkom
Rakúsky čierny a hnedý durič (Brandlbracke) spredu — dva svetlé hrdzavé body nad očami

Plemeno v skratke

Všetky rozmery pochádzajú priamo zo štandardu FCI č. 63. Kde štandard mlčí, je to nižšie výslovne napísané.

Pôvod
RakúskoOficiálny jazyk štandardu je nemčina
Zaradenie
Skupina 6, sekcia 1.2Stredne veľké duriče, s pracovnou skúškou
Výška
50–56 / 48–54 cmPsy / suky, rozpätie plemena 48–56 cm
Hmotnosť
neuvedenáŠtandard hmotnosť vôbec nestanovuje; chovateľské zdroje uvádzajú ~16–27 kg
Srsť
hladká, ~2 cmPriliehavá, hustá, plná, s hodvábnym leskom
Farba
čierna s hrdzavými znakmiSvetlo- až tmavohnedé, ostro ohraničené; iné sfarbenie vyraďuje
Práca
durenie a dohľadávkaŤažká služba vo vysokých horách aj v nížine
Dĺžka života
10–14 rokovSekundárny údaj — FCI ani rakúsky klub ho neuvádzajú

Vieräugl: prečo mu hovoria štvoroký a čo tie body robia

Prepnite veľkosť a odtieň bodov nad očami a k tomu svetlo a uhol pohľadu. Uvidíte, kedy dojem „štyroch očí" vôbec vznikne — a čo na každú kombináciu hovorí štandard.

Interaktívny vysvetľovač znaku nad očami

Znenie štandardu je citované doslova z FCI č. 63. Škála „efektu štyroch očí" je názorná pomôcka na pochopenie javu, nie meranie.

Veľkosť a výraznosť bodov
Odtieň znakov (štandard pripúšťa celý tento rozsah)
Svetlo a uhol pohľadu
denné svetlo, spredu Schematická kresba, nie portrét konkrétneho psa — zámerne zjednodušená, aby bolo vidieť len to, o čo ide: štyri svetlé miesta na tmavej hlave.

Efekt štyroch očí

Ako to pôsobí

Ako sa Vieräugl vlastne vyslovuje? Nahrávka z nemeckého Wiktionary:

Nahrávka: Jeuwre, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.

Prečo práve v šere? Čierna srsť odráža veľmi málo svetla, hrdzavý znak podstatne viac. Za denného svetla vidíte celú hlavu aj s jej tvarom, takže body sú len detail v obraze. Keď svetla ubudne, tvar hlavy sa stratí prvý a viditeľné zostanú hlavne miesta s najvyšším odrazom — dve oči s lesklou rohovkou a dva svetlé body nad nimi. Až vtedy sa štyri body zoradia do dvoch párov a mozog ich prečíta ako dvoje očí. Preto meno vzniklo v poľovníckom prostredí, kde sa psy videli na svitaní a za súmraku, a nie na výstavnom kruhu za bieleho dňa.

Znak nad okom má aj rotvajler. Čo je na ňom teda plemenné?

Tu treba byť poctivý: samotný svetlý bod nad okom nie je vynález rakúskeho duriča. Je to bežná súčasť kresby „čierna so znakmi", ktorú nájdete u celého radu plemien — a u viacerých z nich stojí priamo v texte štandardu FCI. Prešli sme si znenia štandardov jedno po druhom.

PlemenoFCIČo o znakoch nad očami hovorí štandardVyraďuje absencia?
Rakúsky čierny a hnedý durič63 „The two fawn markings above the eyes (Vieräugl) must be present." ÁNO — je to vyraďujúca chyba
Sedmohradský durič241 „There is always a not too dark tan point on each eyebrow." nie
Rotvajler147 Znaky „on the cheeks, muzzle, throat, chest and legs, as well as over both eyes…" nie samostatne
Dobermann143 Znaky „on the muzzle as a spot on the cheeks and the top of the eyebrow…" nie
Jazvečík (dvojfarebný)148 „…with tan markings…, over eyes, on sides of muzzle…" nie
Slovenský kopov244 „Black with brown to mahogany coloured tan markings on limbs." — znaky nad očami v texte štandardu vôbec nie sú nie

Tabuľku možno na mobile posunúť do strán. Citácie sú z anglických verzií štandardov FCI.

Záver je teda takýto: znak je všeobecný, plemenné je to, čo je okolo neho. Rakúsky durič je z porovnávaných plemien jediný, ktorý sa podľa tohto znaku ľudovo volá, má to meno v názve svojho oficiálneho štandardu a pri chýbajúcich výrazných bodoch psa vyraďuje. Nikde inde nie je jeden malý fľak povýšený až na takúto úroveň.

Drobnosť, ktorú si všimne málokto: v jednom a tom istom oficiálnom dokumente FCI č. 63 je to slovo napísané dvoma spôsobmi — v názve štandardu a v zozname vyraďujúcich chýb stojí Vieräugl, v odseku o farbe Vieräugel. Overili sme to priamo v nemeckom aj anglickom znení. Je to pekná stopa po tom, že ide o prevzaté nárečové slovo, nie o úradne ustálený termín.

Tri čierne duriče s hrdzavými znakmi — ako ich rozoznať

Pre slovenského čitateľa je to úplne prirodzená otázka. Rakúsky durič, náš kopov aj sedmohradský durič sú všetky čierne psy s hrdzavými znakmi, visiacimi ušami a loveckým určením. Rozdiel je najmä vo veľkosti, v srsti a v bielej farbe.

050100 150200 cm človek 175 cm 55–65 cm Sedmohradský durič (241) min. 25 kg 48–56 cm Rakúsky durič (63) hmotnosť neuvedená 40–50 cm Slovenský kopov (244) 15–20 kg výška v kohútiku v jednej mierke
Stĺpce sú v spoločnej mierke s postavou 175 cm vysokého človeka. Rozpätia sú doslovné hodnoty z platných štandardov FCI 63, 241 a 244. Sedmohradský durič uvádza výšku bez rozlíšenia pohlaví, ostatné dve plemená ju rozlišujú.
Rakúsky durič (63)Slovenský kopov (244)Sedmohradský durič (241)
KrajinaRakúskoSlovenskoMaďarsko
Výška psy50–56 cm45–50 cm55–65 cm
bez rozlíšenia pohlaví
Výška suky48–54 cm40–45 cm
Hmotnosťštandard neuvádza15–20 kg (ideál 16)min. 25 kg
Srsťhladká, ~2 cm, hodvábny lesk; podsada neuvedená 2–5 cm, hustá podsada aj v letekrátka, hustá, s podsadou, hrubá na dotyk
Znaky nad očamipovinné, absencia vyraďuje v texte štandardu nie sú„always … on each eyebrow"
Biele znakyneprípustné — iné sfarbenie vyraďuje štandard ich neuvádzaprípustné — lyska, golier, hruď, nohy, špička chvosta

Najrýchlejší praktický test. Vidíte na čiernom duričovi s hrdzavými znakmi bielu lysku, golier alebo bielu špičku chvosta? Potom to nie je rakúsky durič — u neho je akékoľvek iné sfarbenie vyraďujúcou chybou. Je pes výrazne menší a huňatejší, s hustou podsadou? Skôr slovenský kopov. Je veľký a ťažký, od 55 cm vyššie a nad 25 kg? Pozrite sa na sedmohradského duriča.

Aký naozaj je: nos, hlas a hory

Štandard FCI opisuje povahu tohto plemena nezvyčajne úsporne, ale každé slovo v tej vete niečo znamená: „Feinnasig, vor allem auch am Hasen spurlauter Hund, mit Spurwillen, Spursicherheit und angenehmen Wesen." Teda: jemný nos, hlasitý na stope a predovšetkým na zajačej, vôľa ísť po stope, istota na stope — a príjemná povaha. Bojazlivosť je naopak uvedená medzi chybami.

Rakúsky Brackenverein to rozvíja do dvoch pracovných rolí. Prvá je durenie: pes samostatne rozpracuje stopu jednej zveri — zajaca, líšky, jazveca, kuny alebo diviaka — a ženie ju s hlasom. Jeho hlas pritom poľovníkovi hovorí, kde zver je a o akú zver ide, pričom ju podľa klubu ženie tak, aby ju nespanikáril. Druhá rola je dohľadávka: pokojne a rozvážne spracovať náročnú pofarbenú stopu na dlhom remeni. Podľa štandardu je toto plemeno stavané na ťažkú službu vo vysokých horách aj v nížine — a rakúske Alpy sú presne ten terén, na ktorom sa to overovalo.

Z toho vyplýva aj to najdôležitejšie pre bežného záujemcu. Do chovu sa podľa klubu smú použiť len psy s vynikajúcim výkonom na skúškach a klub k tomu dodáva vetu, ktorá o plemene povie všetko: pekný vzhľad je pri chove len príjemná vedľajšia okolnosť. Toto nie je plemeno, ktoré by sa šľachtilo na spoločníka. Zároveň však ten istý klub opisuje Brandlbracke doma ako pokojného, k deťom priateľského psa — kontrast medzi domom a revírom je preň typický.

Úprava srsti kefovanie ~1× týždenne, nestrihá sa nízka Potreba pohybu a práce nosom sekundárne zdroje: min. 1–2 hodiny denne veľmi vysoká Hlasitosť na stope „spurlaut" je v štandarde ako žiadaná vlastnosť vysoká — a je to zámer Vhodnosť pre nepoľovníka klub vydáva šteňatá len do rúk poľovníkov veľmi nízka
Škály zhŕňajú to, čo o plemene hovoria štandard FCI 63 a chovateľské kluby. Presné minúty pohybu denne primárne zdroje neuvádzajú — hodnota vychádza zo zhodných chovateľských odporúčaní.

Od keltského braka po prvý zápis v rakúskej plemennej knihe

Štandard FCI je v tejto veci nezvyčajne úprimný. Plemeno síce označuje za skutočného potomka keltského braka, hneď však dodáva, že až do polovice 19. storočia neexistuje doložený dôkaz pôvodu — jednoducho preto, že dovtedy sa neviedol riadený chov. Všetko, čo je doložené, začína až tam, kde sa začali viesť zápisy.

1883 Ritter von Frank presadzuje chov z kmeňov „Kärntner Brandl (Vieräugl)" 1884 prvý zväzok rakúskej plemennej knihy ÖHZB zápis č. 1 je Brandlbracke „Bergmann" 1896 Rudolf Klotz zakladá vo Viedni rakúsky brakový klub 1922 juhonemecko-rakúsky brakový klub 1950 vzniká dnešný Österreichischer Brackenverein (ÖBV) 1995/96 platný štandard FCI č. 63 Zdroj dát: kronika Österreichischer Brackenverein a hlavička štandardu FCI č. 63.
Osobnosti raného chovu podľa klubových zdrojov: Ritter von Frank, Karl Barbolani zo Štajerska (býva označovaný za patriarchu rakúskeho chovu tohto plemena) a vojvoda Ludwig Wilhelm v Bavorsku. Že prvým psom vôbec zapísaným do rakúskej plemennej knihy bol práve Brandlbracke, hovorí kronika rakúskeho klubu.
alpský oblúk Korutánsko „Kärntner Bracke" — druhé meno plemena Štajersko odtiaľ pochádza Karl Barbolani Viedeň klub 1896 Schematická mapka, nie presný kartografický podklad.
Druhé doložené meno plemena — Kärntner Bracke, korutánsky brak — ukazuje, kde má plemeno svoje jadro: v horskom juhu Rakúska. Práve tam dáva zmysel štandardom spomínaná „ťažká služba vo vysokých horách".

Srsť, línanie a čo plemeno reálne potrebuje

Srsť je pri tomto plemene tá jednoduchšia časť rovnice. Štandard ju opisuje presne: hladká, pevne priliehavá, hustá, plná, elastická, s hodvábnym leskom a dlhá približne 2 cm. Nestrihá sa, netrimuje sa, nepotrebuje salón. Stačí kefovanie zhruba raz týždenne a po každom výjazde do terénu kontrola uší, očí a labiek — visiace ucho a práca v podraste sú kombinácia, ktorá si to pýta.

Pozor na rozšírený nezmysel: krátka srsť neznamená „nelínajúce plemeno". Rakúsky durič líniuje ako každý iný pes a v žiadnom plemennom ani klubovom zdroji nie je nič, čo by tvrdilo opak. Čierne chlpy na svetlom oblečení sú súčasť balíka.

Náročná je druhá strana. Toto je pes stavaný na to, aby sám pracoval v horskom teréne celé hodiny. Presné číslo „koľko minút denne" neuvádza ani FCI, ani rakúsky klub — a preto ho tu nebudeme predstierať. Sekundárne chovateľské zdroje sa zhodujú na tom, že bez aspoň jednej až dvoch hodín denne to nejde, pričom rozhodujúca nie je prechádzka po chodníku, ale práca nosom. Rovnaké zdroje sa zhodujú aj v tom, že to nie je bytový ani mestský pes; ideál je dom so záhradou pri lese a život so svojím poľovníkom.

O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.

Koľko stojí rakúsky čierny a hnedý durič

Toto plemeno nemáme v systéme sledovania živých cien z inzerátov — a nižšie je vysvetlené, prečo by ani nemalo zmysel ho tam mať.

Prečo tu nie je graf vývoja cien

Pri bežných plemenách vieme ceny čítať z inzertného trhu. Tu to nejde, a to je samo osebe najdôležitejšia informácia o dostupnosti. Keď sme 19. júla 2026 priamo prehľadali zvierata.bazos.sk, výsledok bol takýto:

„brandlbracke"

0

inzerátov na slovenskom bazoši

„rakúsky durič"

0

inzerátov na slovenskom bazoši

„brandlbracke" (CZ)

0

inzerátov na českom bazoši

pre porovnanie: „kopov"

20+

inzerátov na jednu stránku výsledkov

Inými slovami: rakúsky durič sa u nás na voľnom inzertnom trhu prakticky neobchoduje. Nie je to plemeno, ktoré si nájdete cez inzerát — je to plemeno, ktoré si objednáte v klube a počkáte si naň.

Nákladový rozklad

Čísla nižšie sú orientačné a odvodené od veľkosti a spôsobu využitia plemena. Kúpna cena vychádza z rakúskych a nemeckých chovateľských zdrojov, prevádzkové náklady z hmotnosti stredne veľkého veľmi aktívneho psa pri slovenských cenách.

PoložkaSumaPoznámka
Šteňa s PP od chovateľa800 – 1 500 € Rakúsko / Nemecko, cez klub. U zavedeného chovateľa skôr v hornej polovici rozpätia.
Šteňa bez PP z inzerátu Zámerne neuvádzame. Na SK ani CZ inzertnom trhu sa plemeno nevyskytuje, takže neexistuje trh, z ktorého by sa dala cena odčítať. Každé číslo by bolo vymyslené.
Pelech pre stredne veľkého psa30 – 70 €
Misky, základné vybavenie10 – 25 €
Obojok a vodidlo20 – 45 €
Dlhý dohľadávkový remeň (8–10 m)25 – 60 €
Prepravka alebo mriežka do auta60 – 150 €
Signálny/reflexný obojok alebo vesta do revíru20 – 50 €
Základná lekárnička do terénu20 – 35 €
Jednorazová výbava spolu185 – 435 € Bez nákupnej ceny psa. Dlhý remeň a signálne vybavenie sú tu preto, že ide o dohľadávkové plemeno.
Krmivo — mesačne25 – 48 € Pri hmotnosti okolo 20 kg a vysokej dennej záťaži zhruba 300–400 g granúl denne, teda 9–12 kg mesačne pri cene 2,5–4 €/kg. Nemecké zdroje uvádzajú 50–80 €/mes., čo zodpovedá tamojším cenám a drahšiemu krmivu.
Prevencia — mesačne8 – 17 € Očkovanie, odčervenie, ochrana proti kliešťom, bežné kontroly — cca 100–200 € ročne.
Mesačne spolu33 – 65 €
Poistenie zodpovednosti0 – 100 € / rok V Rakúsku a Nemecku bežná položka, na Slovensku dobrovoľná.
Výcvik a poľovné skúškyindividuálne Plemenne špecifická položka. Bez absolvovaných skúšok pes nemá plemenné uplatnenie a klub ho nepustí do chovu. Grooming naopak neplatíte vôbec — krátka srsť sa nestrihá.
Prvý rok spolucca 1 385 – 2 715 € Šteňa + výbava + dvanásť mesiacov prevádzky.
Celoživotne (10–14 rokov)cca 5 000 – 12 900 € Prvý rok + ďalšie roky prevádzky pri 400–780 € ročne. Bez výcviku, skúšok a nečakaných výdavkov.

Tabuľku možno na mobile posunúť do strán.

Kde ho zohnať a na čo si dať pozor

Na Slovensku plemeno nemá vlastný chovateľský klub. Overili sme si to: Klub chovateľov duričov pri SPZ vo svojom zozname plemien vedie štajerského duriča, srbského trojfarebného, švajčiarskeho, poľského ogara, istrijského krátkosrstého, sedmohradského duriča a ďalšie — rakúsky hladkosrstý durič medzi nimi nie je. Ako poľovné plemeno je pritom u nás riadne uznaný: v oficiálnom zozname plemien poľovných psov pre udeľovanie CACT je uvedený ako „Österreichische glatthaarige Bracke (Brandlbracke — rakúsky hladkosrstý durič)".

Na čo pozor pri kúpe práve tohto plemena

  1. Overte si, či vám vôbec šteňa predajú. Nemecký Brackenverein to formuluje bez okolkov: pre silnú loveckú vášeň a výkonnostne orientovaný chov klub vydáva Brandlbracken „nur in Jägerhände" — len do rúk poľovníkov. Kto vám bez otázok o poľovnom lístku ponúkne šteňa hneď a z ruky, obchádza pravidlá klubu, a to je prvý varovný signál.
  2. Pozrite sa psovi nad oči. Dva výrazné hrdzavé body tam musia byť. Ich absencia je vyraďujúcou chybou podľa štandardu — šteňa bez nich nemá v plemennom chove čo hľadať a nikto seriózny ho ako plnohodnotné plemenné šteňa neponúkne.
  3. Biele znaky = zle. Ak má šteňa bielu lysku, bielu hruď alebo bielu špičku chvosta, niečo nesedí — akékoľvek iné sfarbenie než čierne s hrdzavými znakmi štandard vyraďuje. Môže ísť o kríženca alebo o zámenu so sedmohradským duričom, ktorý bielu má povolenú.
  4. Pýtajte si výsledky skúšok rodičov. Toto je plemeno, kde sa do chovu púšťajú len psy s dokázaným výkonom. Chovateľ, ktorý o skúškach rodičov nevie nič alebo to zľahčuje, nechová podľa klubových pravidiel.
  5. Nedajte sa nachytať na „rakúskeho duriča" z inzerátu. Keďže sa plemeno na našom inzertnom trhu prakticky nevyskytuje, každá náhla ponuka si zaslúži dvojnásobnú kontrolu: preukaz pôvodu, číslo zápisu, čip a možnosť vidieť matku so šteňatami priamo u chovateľa. Čierny durič s hrdzavými znakmi „bez papierov" býva v skutočnosti kopov alebo jeho kríženec.
  6. Počítajte s čakaním. Vrhy sú vzácne a objednávky sa radia do poradia. Ponuka „ihneď k odberu" je pri tomto plemene skôr dôvod na opatrnosť než na radosť.

Časté otázky

Prečo sa rakúskemu duričovi hovorí „Vieräugl", teda štvoroký?
Nad každým okom má pes jeden svetlý hrdzavý bod. Keď sa naňho pozriete spredu — a najmä v šere, keď čierna srsť splynie s tmou a viditeľné zostanú len svetlé miesta — dva body a dve oči pôsobia ako dva páry očí. Odtiaľ „štvoroký". Nie je to prezývka z blogov: slovo Vieräugl je priamo v názve platného štandardu FCI č. 63, ktorý sa volá „BRANDLBRACKE (VIERÄUGL)", a znovu sa objavuje v jeho zozname vyraďujúcich chýb. Nemecký Wiktionary ho vedie ako výraz poľovníckej reči s odkazom na lexikón poľovníckej terminológie. Samotné spojenie mena so znakmi je pritom tradovaný ľudový výklad — kroniky neuvádzajú prvý doložený zápis toho, kto meno vymyslel. Isté je, že už v roku 1883 sa v rakúskych chovateľských kruhoch hovorilo o kmeňoch „Kärntner Brandl (Vieräugl)".
Musí mať tie body nad očami každý jedinec? Čo sa stane, ak ich nemá?
Musí. Štandard FCI 63 hovorí doslova: „The two fawn markings above the eyes (Vieräugl) must be present." A ide ešte ďalej — chýbajúce výrazné znaky nad očami sú uvedené medzi VYRAĎUJÚCIMI chybami: „Lack of well defined fawn markings above eyes (Vieräugl)." Vyraďujúca chyba znamená, že takýto pes nemôže na výstave uspieť a v praxi ho to vylučuje z chovu. Je to nezvyčajne tvrdé: pri väčšine plemien je jeden konkrétny znak vecou hodnotenia, tu je podmienkou. Odtieň znakov je naopak voľnejší — štandard pripúšťa celý rozsah od svetlej plavej po tmavohnedú, žiada však, aby boli ostro ohraničené.
Aký je rozdiel medzi rakúskym duričom a slovenským kopovom?
Sú to dve rôzne plemená, hoci obe sú čierne s hrdzavými znakmi. Rakúsky durič je väčší: podľa FCI 63 merajú psy 50 až 56 cm a suky 48 až 54 cm, kým slovenský kopov má podľa FCI 244 psy 45 až 50 cm a suky 40 až 45 cm. Rozdiel je aj v srsti — rakúsky durič má hladkú priliehavú srsť dlhú približne 2 cm s hodvábnym leskom a štandard mu podsadu neuvádza, zatiaľ čo kopov má srsť 2 až 5 cm a hustú podsadu, ktorá podľa štandardu nesmie chýbať ani v lete. A je tu jeden pekný detail: štandard slovenského kopova pri farbe spomína hrdzavé znaky iba na končatinách, znaky nad očami v jeho texte vôbec nie sú, hoci veľa kopovov ich v skutočnosti má. U rakúskeho duriča sú naopak podmienkou.
Ako ho odlíšim od sedmohradského duriča?
Najrýchlejšie podľa bielej farby a podľa veľkosti. Sedmohradský durič má podľa FCI 241 povolené biele znaky — lysku na čele, golier, hruď, spodné časti nôh aj špičku chvosta (biela smie zaberať najviac pätinu povrchu). U rakúskeho duriča je akékoľvek iné sfarbenie než čierne s hrdzavými znakmi vyraďujúcou chybou, takže biele znaky tam jednoducho nepatria. Sedmohradský je zároveň výrazne väčší a ťažší: 55 až 65 cm a minimálne 25 kg, kým rakúsky durič meria 48 až 56 cm. Zaujímavé je, že aj sedmohradský durič má hrdzavý bod nad každým okom priamo v štandarde — takže samotný znak vás medzi týmito dvoma plemenami nerozlíši, rozlíši vás biela a veľkosť.
Môže mať rakúskeho duriča aj človek, ktorý nepoľuje?
Prakticky sa k nemu ani nedostane. Nemecký Brackenverein to hovorí otvorene: „Auf Grund der stark ausgeprägten Jagdpassion und der leistungsorientierten Zucht, werden Brandlbracken vom Verein nur in Jägerhände abgegeben" — pre silnú loveckú vášeň a výkonnostne orientovaný chov klub vydáva šteňatá len do rúk poľovníkov. Rakúsky Brackenverein k tomu dodáva, že do chovu sa smú použiť iba psy s vynikajúcim výkonom na skúškach a že „pekný vzhľad je pri chove len príjemná vedľajšia okolnosť". Aj keby ste šteňa získali, dostanete psa, ktorý je hlasitý na stope, samostatne duri zver a potrebuje denne hodiny pohybu a práce nosom. Nie je to bytový ani mestský pes.
Koľko meria, váži a ako dlho žije?
Výška je v štandarde presná: psy 50 až 56 cm, suky 48 až 54 cm, celkové rozpätie plemena 48 až 56 cm. Hmotnosť štandard FCI 63 vôbec neuvádza — overili sme to v nemeckej aj anglickej verzii. Čísla, ktoré nájdete inde, sú preto sekundárne: chovateľské a plemenné portály sa pohybujú okolo 16 až 27 kg, pričom ako želanú uvádzajú približne 20 až 22 kg. Dĺžku života neuvádza ani FCI, ani rakúsky klub; sekundárne zdroje sa zhodujú na 10 až 14 rokoch. O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Koľko stojí a dá sa kúpiť na Slovensku?
Na slovenskom inzertnom trhu sa prakticky nevyskytuje. Keď sme 19. júla 2026 hľadali na zvierata.bazos.sk výrazy „brandlbracke" aj „rakúsky durič", nenašli sme ani jeden inzerát — pritom „kopov" alebo „durič" vrátia plné stránky ponúk. Rovnako nula na českom bazose. Cesta k šteňaťu vedie cez rakúsky Österreichischer Brackenverein, ktorý vedie plemennú knihu, prípadne cez nemecký Brackenverein — a znamená čakanie v poradí rádovo mesiace. Cena šteňaťa s preukazom pôvodu sa v Rakúsku a Nemecku pohybuje približne od 800 do 1 500 eur, u zavedeného chovateľa skôr v hornej polovici. Cenu „bez papierov" tu zámerne neuvádzame — trh, z ktorého by sa dala odčítať, u nás neexistuje.
Koľko pohybu a starostlivosti potrebuje?
Srsť je najjednoduchšia časť: krátka, hladká, priliehavá, dlhá približne 2 cm. Nestrihá sa ani netrimuje, stačí kefovanie približne raz týždenne a po práci v teréne kontrola uší, očí a labiek. Pozor na rozšírený nezmysel — krátkosrstý neznamená nelínajúci, plemeno líniuje ako každý iný pes. Náročná je druhá strana: štandard ho opisuje ako psa s jemným nosom, hlasitého na stope, s vôľou a istotou na stope, ktorý je stavaný na ťažkú službu vo vysokých horách. Presné minúty denne neuvádza žiadny primárny zdroj, sekundárne chovateľské zdroje hovoria minimálne o jednej až dvoch hodinách denne — a hlavne o práci nosom, nie o prechádzke po chodníku.

Galéria

Fotografie z Wikimedia Commons, licenčne voľné. Autori a licencie sú uvedené pri každej fotke.

Rakúsky čierny a hnedý durič (Brandlbracke) — Hlava spredu — na tejto fotke sú oba svetlé body nad očami zreteľne vidieť. Presne toto je „Vieräugl".
Hlava spredu — na tejto fotke sú oba svetlé body nad očami zreteľne vidieť. Presne toto je „Vieräugl". Foto: Steffen Heinz (Caronna) · Wikimedia Commons · CC BY-SA 2.5
Rakúsky čierny a hnedý durič (Brandlbracke) — Ten istý pes z boku: predĺžený rámec, hladká priliehavá srsť a dlhý chvost nesený dole v pokoji.
Ten istý pes z boku: predĺžený rámec, hladká priliehavá srsť a dlhý chvost nesený dole v pokoji. Foto: Steffen Heinz (Caronna) · Wikimedia Commons · CC BY-SA 2.5
Rakúsky čierny a hnedý durič (Brandlbracke) — Postoj na výstave — vysoko nasadené, hladko visiace uši zaoblené na konci a hrdzavé znaky na končatinách.
Postoj na výstave — vysoko nasadené, hladko visiace uši zaoblené na konci a hrdzavé znaky na končatinách. Foto: Canarian · Wikimedia Commons · CC BY-SA 4.0
Rakúsky čierny a hnedý durič (Brandlbracke) — Celá postava v exteriéri: „kräftiger, langgestreckter" rámec, ktorý štandard opisuje ako silný a predĺžený.
Celá postava v exteriéri: „kräftiger, langgestreckter" rámec, ktorý štandard opisuje ako silný a predĺžený. Foto: Canarian · Wikimedia Commons · CC BY 4.0

Spracoval Vladimír · Aktualizované 2026-07-19

Zdroje: FCI štandard č. 63 (DE) · FCI štandard č. 63 (EN) · FCI 244 · FCI 241 · FCI 147 · FCI 143 · FCI 148 · Österreichischer Brackenverein · ÖBV — kronika · Deutscher Brackenverein · Wiktionary — Vieräugl · ÖKV · SPZ — zoznam poľovných plemien · SKJ · zvierata.bazos.sk (živé overenie ponuky 19. 7. 2026)

Štandardy FCI boli stiahnuté ako PDF a spracované lokálne, nie prevzaté z druhej ruky. Údaje, ktoré štandard neuvádza (hmotnosť, dĺžka života, denná potreba pohybu), sú na stránke výslovne označené ako sekundárne.