Brandlbracke · Vieräugl · Kärntner Bracke · u nás aj „rakúsky hladkosrstý durič"
Nad každým okom má jeden hrdzavý bod. V šere, keď čierna srsť splynie s tmou, z nich a z očí vznikne dojem dvoch párov očí — a odtiaľ ľudové meno Vieräugl, štvoroký. Nie je to prezývka z internetu: to slovo stojí priamo v názve platného štandardu FCI — a pes, ktorý tie body nemá, je podľa toho istého štandardu vyradený.
Všetky rozmery pochádzajú priamo zo štandardu FCI č. 63. Kde štandard mlčí, je to nižšie výslovne napísané.
Prepnite veľkosť a odtieň bodov nad očami a k tomu svetlo a uhol pohľadu. Uvidíte, kedy dojem „štyroch očí" vôbec vznikne — a čo na každú kombináciu hovorí štandard.
Znenie štandardu je citované doslova z FCI č. 63. Škála „efektu štyroch očí" je názorná pomôcka na pochopenie javu, nie meranie.
—
—
Ako sa Vieräugl vlastne vyslovuje? Nahrávka z nemeckého Wiktionary:
Nahrávka: Jeuwre, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.Prečo práve v šere? Čierna srsť odráža veľmi málo svetla, hrdzavý znak podstatne viac. Za denného svetla vidíte celú hlavu aj s jej tvarom, takže body sú len detail v obraze. Keď svetla ubudne, tvar hlavy sa stratí prvý a viditeľné zostanú hlavne miesta s najvyšším odrazom — dve oči s lesklou rohovkou a dva svetlé body nad nimi. Až vtedy sa štyri body zoradia do dvoch párov a mozog ich prečíta ako dvoje očí. Preto meno vzniklo v poľovníckom prostredí, kde sa psy videli na svitaní a za súmraku, a nie na výstavnom kruhu za bieleho dňa.
Tu treba byť poctivý: samotný svetlý bod nad okom nie je vynález rakúskeho duriča. Je to bežná súčasť kresby „čierna so znakmi", ktorú nájdete u celého radu plemien — a u viacerých z nich stojí priamo v texte štandardu FCI. Prešli sme si znenia štandardov jedno po druhom.
| Plemeno | FCI | Čo o znakoch nad očami hovorí štandard | Vyraďuje absencia? |
|---|---|---|---|
| Rakúsky čierny a hnedý durič | 63 | „The two fawn markings above the eyes (Vieräugl) must be present." | ÁNO — je to vyraďujúca chyba |
| Sedmohradský durič | 241 | „There is always a not too dark tan point on each eyebrow." | nie |
| Rotvajler | 147 | Znaky „on the cheeks, muzzle, throat, chest and legs, as well as over both eyes…" | nie samostatne |
| Dobermann | 143 | Znaky „on the muzzle as a spot on the cheeks and the top of the eyebrow…" | nie |
| Jazvečík (dvojfarebný) | 148 | „…with tan markings…, over eyes, on sides of muzzle…" | nie |
| Slovenský kopov | 244 | „Black with brown to mahogany coloured tan markings on limbs." — znaky nad očami v texte štandardu vôbec nie sú | nie |
Tabuľku možno na mobile posunúť do strán. Citácie sú z anglických verzií štandardov FCI.
Záver je teda takýto: znak je všeobecný, plemenné je to, čo je okolo neho. Rakúsky durič je z porovnávaných plemien jediný, ktorý sa podľa tohto znaku ľudovo volá, má to meno v názve svojho oficiálneho štandardu a pri chýbajúcich výrazných bodoch psa vyraďuje. Nikde inde nie je jeden malý fľak povýšený až na takúto úroveň.
Drobnosť, ktorú si všimne málokto: v jednom a tom istom oficiálnom dokumente FCI č. 63 je to slovo napísané dvoma spôsobmi — v názve štandardu a v zozname vyraďujúcich chýb stojí Vieräugl, v odseku o farbe Vieräugel. Overili sme to priamo v nemeckom aj anglickom znení. Je to pekná stopa po tom, že ide o prevzaté nárečové slovo, nie o úradne ustálený termín.
Pre slovenského čitateľa je to úplne prirodzená otázka. Rakúsky durič, náš kopov aj sedmohradský durič sú všetky čierne psy s hrdzavými znakmi, visiacimi ušami a loveckým určením. Rozdiel je najmä vo veľkosti, v srsti a v bielej farbe.
| Rakúsky durič (63) | Slovenský kopov (244) | Sedmohradský durič (241) | |
|---|---|---|---|
| Krajina | Rakúsko | Slovensko | Maďarsko |
| Výška psy | 50–56 cm | 45–50 cm | 55–65 cm bez rozlíšenia pohlaví |
| Výška suky | 48–54 cm | 40–45 cm | |
| Hmotnosť | štandard neuvádza | 15–20 kg (ideál 16) | min. 25 kg |
| Srsť | hladká, ~2 cm, hodvábny lesk; podsada neuvedená | 2–5 cm, hustá podsada aj v lete | krátka, hustá, s podsadou, hrubá na dotyk |
| Znaky nad očami | povinné, absencia vyraďuje | v texte štandardu nie sú | „always … on each eyebrow" |
| Biele znaky | neprípustné — iné sfarbenie vyraďuje | štandard ich neuvádza | prípustné — lyska, golier, hruď, nohy, špička chvosta |
Najrýchlejší praktický test. Vidíte na čiernom duričovi s hrdzavými znakmi bielu lysku, golier alebo bielu špičku chvosta? Potom to nie je rakúsky durič — u neho je akékoľvek iné sfarbenie vyraďujúcou chybou. Je pes výrazne menší a huňatejší, s hustou podsadou? Skôr slovenský kopov. Je veľký a ťažký, od 55 cm vyššie a nad 25 kg? Pozrite sa na sedmohradského duriča.
Štandard FCI opisuje povahu tohto plemena nezvyčajne úsporne, ale každé slovo v tej vete niečo znamená: „Feinnasig, vor allem auch am Hasen spurlauter Hund, mit Spurwillen, Spursicherheit und angenehmen Wesen." Teda: jemný nos, hlasitý na stope a predovšetkým na zajačej, vôľa ísť po stope, istota na stope — a príjemná povaha. Bojazlivosť je naopak uvedená medzi chybami.
Rakúsky Brackenverein to rozvíja do dvoch pracovných rolí. Prvá je durenie: pes samostatne rozpracuje stopu jednej zveri — zajaca, líšky, jazveca, kuny alebo diviaka — a ženie ju s hlasom. Jeho hlas pritom poľovníkovi hovorí, kde zver je a o akú zver ide, pričom ju podľa klubu ženie tak, aby ju nespanikáril. Druhá rola je dohľadávka: pokojne a rozvážne spracovať náročnú pofarbenú stopu na dlhom remeni. Podľa štandardu je toto plemeno stavané na ťažkú službu vo vysokých horách aj v nížine — a rakúske Alpy sú presne ten terén, na ktorom sa to overovalo.
Z toho vyplýva aj to najdôležitejšie pre bežného záujemcu. Do chovu sa podľa klubu smú použiť len psy s vynikajúcim výkonom na skúškach a klub k tomu dodáva vetu, ktorá o plemene povie všetko: pekný vzhľad je pri chove len príjemná vedľajšia okolnosť. Toto nie je plemeno, ktoré by sa šľachtilo na spoločníka. Zároveň však ten istý klub opisuje Brandlbracke doma ako pokojného, k deťom priateľského psa — kontrast medzi domom a revírom je preň typický.
Štandard FCI je v tejto veci nezvyčajne úprimný. Plemeno síce označuje za skutočného potomka keltského braka, hneď však dodáva, že až do polovice 19. storočia neexistuje doložený dôkaz pôvodu — jednoducho preto, že dovtedy sa neviedol riadený chov. Všetko, čo je doložené, začína až tam, kde sa začali viesť zápisy.
Srsť je pri tomto plemene tá jednoduchšia časť rovnice. Štandard ju opisuje presne: hladká, pevne priliehavá, hustá, plná, elastická, s hodvábnym leskom a dlhá približne 2 cm. Nestrihá sa, netrimuje sa, nepotrebuje salón. Stačí kefovanie zhruba raz týždenne a po každom výjazde do terénu kontrola uší, očí a labiek — visiace ucho a práca v podraste sú kombinácia, ktorá si to pýta.
Pozor na rozšírený nezmysel: krátka srsť neznamená „nelínajúce plemeno". Rakúsky durič líniuje ako každý iný pes a v žiadnom plemennom ani klubovom zdroji nie je nič, čo by tvrdilo opak. Čierne chlpy na svetlom oblečení sú súčasť balíka.
Náročná je druhá strana. Toto je pes stavaný na to, aby sám pracoval v horskom teréne celé hodiny. Presné číslo „koľko minút denne" neuvádza ani FCI, ani rakúsky klub — a preto ho tu nebudeme predstierať. Sekundárne chovateľské zdroje sa zhodujú na tom, že bez aspoň jednej až dvoch hodín denne to nejde, pričom rozhodujúca nie je prechádzka po chodníku, ale práca nosom. Rovnaké zdroje sa zhodujú aj v tom, že to nie je bytový ani mestský pes; ideál je dom so záhradou pri lese a život so svojím poľovníkom.
O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Toto plemeno nemáme v systéme sledovania živých cien z inzerátov — a nižšie je vysvetlené, prečo by ani nemalo zmysel ho tam mať.
Pri bežných plemenách vieme ceny čítať z inzertného trhu. Tu to nejde, a to je samo osebe najdôležitejšia informácia o dostupnosti. Keď sme 19. júla 2026 priamo prehľadali zvierata.bazos.sk, výsledok bol takýto:
inzerátov na slovenskom bazoši
inzerátov na slovenskom bazoši
inzerátov na českom bazoši
inzerátov na jednu stránku výsledkov
Inými slovami: rakúsky durič sa u nás na voľnom inzertnom trhu prakticky neobchoduje. Nie je to plemeno, ktoré si nájdete cez inzerát — je to plemeno, ktoré si objednáte v klube a počkáte si naň.
Čísla nižšie sú orientačné a odvodené od veľkosti a spôsobu využitia plemena. Kúpna cena vychádza z rakúskych a nemeckých chovateľských zdrojov, prevádzkové náklady z hmotnosti stredne veľkého veľmi aktívneho psa pri slovenských cenách.
| Položka | Suma | Poznámka |
|---|---|---|
| Šteňa s PP od chovateľa | 800 – 1 500 € | Rakúsko / Nemecko, cez klub. U zavedeného chovateľa skôr v hornej polovici rozpätia. |
| Šteňa bez PP z inzerátu | — | Zámerne neuvádzame. Na SK ani CZ inzertnom trhu sa plemeno nevyskytuje, takže neexistuje trh, z ktorého by sa dala cena odčítať. Každé číslo by bolo vymyslené. |
| Pelech pre stredne veľkého psa | 30 – 70 € | |
| Misky, základné vybavenie | 10 – 25 € | |
| Obojok a vodidlo | 20 – 45 € | |
| Dlhý dohľadávkový remeň (8–10 m) | 25 – 60 € | |
| Prepravka alebo mriežka do auta | 60 – 150 € | |
| Signálny/reflexný obojok alebo vesta do revíru | 20 – 50 € | |
| Základná lekárnička do terénu | 20 – 35 € | |
| Jednorazová výbava spolu | 185 – 435 € | Bez nákupnej ceny psa. Dlhý remeň a signálne vybavenie sú tu preto, že ide o dohľadávkové plemeno. |
| Krmivo — mesačne | 25 – 48 € | Pri hmotnosti okolo 20 kg a vysokej dennej záťaži zhruba 300–400 g granúl denne, teda 9–12 kg mesačne pri cene 2,5–4 €/kg. Nemecké zdroje uvádzajú 50–80 €/mes., čo zodpovedá tamojším cenám a drahšiemu krmivu. |
| Prevencia — mesačne | 8 – 17 € | Očkovanie, odčervenie, ochrana proti kliešťom, bežné kontroly — cca 100–200 € ročne. |
| Mesačne spolu | 33 – 65 € | |
| Poistenie zodpovednosti | 0 – 100 € / rok | V Rakúsku a Nemecku bežná položka, na Slovensku dobrovoľná. |
| Výcvik a poľovné skúšky | individuálne | Plemenne špecifická položka. Bez absolvovaných skúšok pes nemá plemenné uplatnenie a klub ho nepustí do chovu. Grooming naopak neplatíte vôbec — krátka srsť sa nestrihá. |
| Prvý rok spolu | cca 1 385 – 2 715 € | Šteňa + výbava + dvanásť mesiacov prevádzky. |
| Celoživotne (10–14 rokov) | cca 5 000 – 12 900 € | Prvý rok + ďalšie roky prevádzky pri 400–780 € ročne. Bez výcviku, skúšok a nečakaných výdavkov. |
Tabuľku možno na mobile posunúť do strán.
Na Slovensku plemeno nemá vlastný chovateľský klub. Overili sme si to: Klub chovateľov duričov pri SPZ vo svojom zozname plemien vedie štajerského duriča, srbského trojfarebného, švajčiarskeho, poľského ogara, istrijského krátkosrstého, sedmohradského duriča a ďalšie — rakúsky hladkosrstý durič medzi nimi nie je. Ako poľovné plemeno je pritom u nás riadne uznaný: v oficiálnom zozname plemien poľovných psov pre udeľovanie CACT je uvedený ako „Österreichische glatthaarige Bracke (Brandlbracke — rakúsky hladkosrstý durič)".
Fotografie z Wikimedia Commons, licenčne voľné. Autori a licencie sú uvedené pri každej fotke.