Erdélyi kopó mal storočia dva typy — vyšší na medveďa a diviaka, nižší na líšku, zajaca a kamzíka v skalách. Držali sa spolu v jednej svorke. Obnovu plemena po roku 1968 prežil len jeden z nich a 6. apríla 2000 zmizol ten druhý aj z textu štandardu. Toto je príbeh oboch — a toho, čo z plemena ostalo.
Prepnite medzi obdobím, keď plemeno malo oba typy, a dneškom. Vyberte varietu a pozrite sa, čím sa líšili, na akú zver a v akom teréne pracovali — a v ktorom bode sa ich osudy rozišli.
Horná línia je vyššia varieta, dolná nižšia. Kliknite na ktorýkoľvek bod a prečítajte si, čo sa vtedy dialo.
Údaje o výške, hmotnosti, zveri a teréne oboch variet pochádzajú z FCI štandardu č. 241 a z maďarských plemenných zdrojov uvedených v pätičke. Modul opisuje doložený stav, nie odhad.
Keď dnes na Slovensku alebo v Maďarsku stretnete erdélyi kopóa, je to pes s výškou 55 až 65 centimetrov a hmotnosťou najmenej 25 kilogramov. Štandard k číslam pridáva dôležitú poznámku: rozhodujúca je celková vyváženosť psa, nie centimetre samotné. Je to stredne veľký durič atletickej stavby — podľa štandardu „ani hrubý, ani jemne kostnatý" — stavaný na prácu na dlhé vzdialenosti.
Poľovný pes, ktorý dokáže pracovať samostatne, aj vo veľkej vzdialenosti od svojho vodiča. Keď nájde čerstvý pach, ozve sa kňučivým hlasom; počas poľovačky hlási na stope zvučným, vysokým a zvonivým hlasom.
Silueta psa je vykreslená v mierke k postave vysokej 175 cm. Vedľa nej je pre porovnanie aj nižšia varieta v rozmeroch, aké uvádzajú maďarské zdroje.
Podklad je vždy čierny. Nad každým okom musí byť nie príliš tmavý pálený bod — štandard používa slovo „vždy". Pálenie je aj na papuli a na končatinách a musí byť od čiernej zreteľne ohraničené.
Biely znak smie byť na ňufáku, ako lyska na čele, ako obojok, na hrudi, na spodkoch nôh aj na špičke chvosta. Hranicou je pätina tela — viac bielej je nežiaduce.
Ucho potiahnuté dopredu má prekryť oko, ale ďalej normálne nesiaha. Nasadené je stredne vysoko, nesie sa priliehavo k lícam a nie je zložené.
Štandard to hovorí jednou vetou: „The tail is not docked." Siaha najlepšie jeden až dva centimetre za pätu a pri vzrušení sa nesie v oblúku nad chrbtom, nie však stočený.
Obe plemená sú čierne s pálením, obe patria do 6. skupiny FCI medzi stredne veľké duriče so skúškou z výkonu a obe pracujú na diviakovi. Na fotografii bez mierky sa naozaj dajú zameniť. Naživo sa však mýliť nedá — rozdiel je v celej veľkostnej triede.
Obe siluety sú kreslené v rovnakej mierke podľa hornej hranice výšky uvedenej v príslušnom štandarde.
| Znak | Sedmohradský durič (FCI 241) | Slovenský kopov (FCI 244) |
|---|---|---|
| Číslo a dátum štandardu | FCI 241, platný od 6. 4. 2000 | FCI 244, platný od 19. 8. 1996 |
| Krajina pôvodu | Maďarsko | Slovensko |
| Výška v kohútiku | 55–65 cm (bez rozlíšenia pohlaví) | psy 45–50 cm · suky 40–45 cm |
| Hmotnosť | minimálne 25 kg | 15–20 kg (ideál 16 kg) |
| Biele znaky | povolené — ňufák, lyska, obojok, hruď, nohy, špička chvosta; nežiaduce nad pätinu tela | chyba — štandard biele znaky výslovne uvádza medzi chybami |
| Znak nad okom | vždy pálený bod nad každým okom | štandard samostatný znak nad okom neuvádza; pálenie opisuje na končatinách |
| Stop (čelový zlom) | sotva znateľný | zviera uhol približne 45° |
| Zver | historicky veľká zver; dnes najmä diviak a dohľadávka | diviak a škodná |
Tabuľku posuniete do strany. Oba stĺpce vychádzajú priamo z textu príslušných FCI štandardov.
Zaujímavá zhoda: zaniknutá nižšia varieta sedmohradského duriča mala 45 až 50 cm — presne toľko, koľko štandard predpisuje psom slovenského kopova.
Štandard opisuje povahu ako dobrácku, odvážnu a vytrvalú, v základe pokojnú a vyrovnanú, no zároveň rozhodnú a živú. To je presný opis — ale nepovie vám, čo to znamená v paneláku. Toto áno.
Krátka priliehavá srsť. Žiadne strihanie ani trimovanie — stačí gumená kefa.
Štandard výslovne uvádza podsadu pod krycou srsťou, takže plemeno sezónne líni. Nie je to nelínajúci pes.
Minimálne hodina aktívneho pohybu denne. Tri krátke prechádzky okolo bloku nestačia.
Štandard opisuje hlas ako zvučný, vysoký a zvonivý. Hlásenie na stope je vyšľachtená vlastnosť, nie zlozvyk.
Pes stavaný na prácu vo veľkej vzdialenosti od vodiča. Vie sa rozhodovať sám — a bude to robiť aj vtedy, keď to nechcete.
Štandard uvádza, že znáša aj extrémne poveternostné podmienky.
Samostatná práca ďaleko od vodiča je to, na čo bolo plemeno stáročia šľachtené. Neberte ju ako neposlušnosť — je to vlastnosť, za ktorú sa platilo storočiami výberu. V praxi to znamená dlhú stopovaciu šnúru, bezpečné oplotenie a rešpekt namiesto drilu.
Hlásenie na stope je súčasť pracovného výkonu, nie zlozvyk. Kto hľadá tichého psa do radovej zástavby, hľadá iné plemeno.
Maďarské klubové zdroje uvádzajú, že kopov na jednej poľovačke aj dnes zabehne 50 až 60 kilometrov. Hodina pohybu denne je minimum, nie cieľ. Bez práce pre nos a telo si prácu nájde sám.
Cudzia mačka alebo králik sú pre neho zver. S deťmi vychádza dobre, no plemeno sa neodporúča k celkom malým deťom — nie pre povahu, ale pre silu a temperament stredne veľkého pracovného psa.
Štandard výslovne uvádza, že znáša aj extrémne poveternostné podmienky. Krátka srsť s podsadou a tvrdá karpatská selekcia urobili svoje.
Maďarské zdroje zdôrazňujú naviazanie od ôsmeho až desiateho týždňa veku. Pes, ktorý má pracovať samostatne, potrebuje mať s vodičom pevný vzťah vybudovaný veľmi zavčasu.
Krátka, rovná, hustá a priliehavá srsť pokrýva celé telo vrátane spodku brucha; na krku, kohútiku, zadnej strane stehien a spodku chvosta je dlhšia. Na dotyk je tvrdšia a lesklá a pod krycou srsťou je podsada. Z toho vyplýva všetko podstatné: nestrihá sa, netrimuje sa, stačí gumená kefa a po práci v poraste kontrola srsti a uší. Podsada však znamená, že plemeno sezónne líni — označenie „nelínajúci pes" by pri sedmohradskom duričovi bolo nepravdivé.
O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Krajinou pôvodu je podľa štandardu Maďarsko, no domovom plemena je Sedmohradsko a karpatský oblúk. Štandard hovorí, že plemeno bolo rozvojom poľnohospodárstva a lesníctva zatlačené do neschodných karpatských lesov — a práve tam ho terén rozdelil na dva typy.
Slovo „kopó" je v maďarských písomnostiach doložené od roku 1237. Vrchol plemeno podľa štandardu dosiahlo v stredoveku, keď bolo obľúbeným poľovným psom šľachty.
Zápisy do knihy „Magyar Vadászeb Törzskönyv" sa začali formálne v roku 1886, reálne však až začiatkom 20. storočia — teda v čase, keď už plemeno bolo na ústupe.
V období 1944 až 1969 nie je oficiálne zapísaný žiadny vrh. Maďarské zdroje uvádzajú ako jeden z faktorov aj rumunské nariadenie z roku 1947, ktoré plemeno označilo za škodcu zveri.
Plemeno spravuje od roku 2005 Magyarországi Erdélyi Kopó Klub. Odhaduje sa 1200 až 1500 jedincov a 120 až 150 šteniat ročne z ôsmich až dvanástich chovateľských staníc.
Portrét plemena z produkcie Novum TV. Vidno na ňom sfarbenie aj typickú stavbu psa naživo, v pohybe a v bežnom prostredí. Zdroj: kanál Novum TV na YouTube. Licenčne voľný klip tohto plemena sa nám nájsť nepodarilo — Wikimedia Commons ani voľné videobanky ho nevedú, preto je tu zatiaľ odkaz na cudzie video namiesto nášho zostrihu.
Začnime tým, čo je pri tomto plemene najdôležitejšie: sedmohradský durič sa na slovenskom inzertnom trhu prakticky nepredáva. Pri kontrole 18. júla 2026 nebol na zvierata.bazos.sk k výrazu „sedmohradsky" ani jeden inzerát — a nie je to chyba merania, kontrolný nezmyselný výraz vrátil rovnaký prázdny výsledok, kým výraz „kopov" vrátil dvadsať inzerátov. Kto toto plemeno chce, nekupuje ho z inzerátu; ide za klubom a za chovateľom.
| Položka | Orientačná cena |
|---|---|
| Pelech pre 25–35 kg psa | 40–70 € |
| Obojok, vodítko a dlhá stopovacia šnúra | 25–50 € |
| Prepravka / box veľkosti L–XL | 60–120 € |
| Misky, hrebeň a gumená kefa | 20–35 € |
| GPS lokátor na obojok | 100–200 € |
| Povinné veterinárne úkony (čipovanie, očkovanie proti besnote) | 60–100 € |
| Spolu | 305–575 € |
Dve položky sú pri tomto plemene špecifické a nie sú luxus: dlhá stopovacia šnúra a lokátor na obojok. Pes vyšľachtený na samostatnú prácu vo veľkej vzdialenosti od vodiča sa za pachom vzdiali tak, ako to má v pôvode — a to je presne tá chvíľa, keď sa investícia do lokátora vráti.
| Položka | Orientačne za mesiac |
|---|---|
| Krmivo — 350–500 g granúl denne podľa hmotnosti a záťaže | 40–70 € |
| Antiparazitárna prevencia a odčervenie | 8–15 € |
| Pamlsky, výmena vybavenia, drobnosti | 8–15 € |
| Spolu mesačne | 56–100 € |
Dávka krmiva vychádza z hmotnosti plemena — pes s najmenej 25 kilogramami a hodinou aktívneho pohybu denne zje výrazne viac než durič veľkosti slovenského kopova. Naopak, na úprave srsti sa neminie prakticky nič: plemeno sa nestrihá ani netrimuje, takže položka za salón v tomto rozpočte chýba úplne.
Ako sme k číslam prišli: cena šteňaťa je odvodená od rozpätia, v ktorom sa na Slovensku a v Česku pohybovali inzeráty porovnateľných duričov (350 až 600 € na bazos.sk, 7 000 až 15 000 Kč na bazos.cz), s prirážkou za vzácnosť plemena a za dovoz od klubového chovateľa. Maďarskí chovatelia ceny verejne neuvádzajú, preto ich neuvádzame ani my ako fakt — vyžiadajte si ich priamo. Ostatné položky sú orientačné trhové odhady pre Slovensko v roku 2026, nie údaje zo štandardu.
Na Slovensku plemeno zastrešuje Klub chovateľov duričov pri Slovenskom poľovníckom zväze, ktorý má sedmohradského duriča vo svojom zozname plemien. Zastrešujúcou organizáciou je Slovenská kynologická jednota. Ťažisko chovu je však v Maďarsku pod klubom MEKK (Magyarországi Erdélyi Kopó Klub), ktorý plemeno spravuje od roku 2005 a schvaľuje párenia.