Slovenský kopov Jediné pôvodné slovenské plemeno duriča — a jedno z mála plemien, ktoré sa do chovu dostane až cez prácu v revíri.
Čierny, ľahký, húževnatý pes stredných hôr. Štandard mu priznáva „mimoriadne vyvinutý zmysel pre orientáciu" a hodiny trvajúce hlasité sledovanie teplej stopy. Chová sa prakticky výhradne na prácu.
Pes, ktorý vznikol z potreby, nie z módy
Slovenský kopov nevznikol na výstavných kruhoch. Vznikol v horských revíroch stredného Slovenska ako odpoveď na jednoduchú otázku: aký pes zvládne celý deň pracovať v strmom, členitom teréne, hlasom oznamovať, kadiaľ ide zver, obstáť pri diviakovi — a potom sa sám vrátiť k svojmu vodičovi? Odpoveďou bol ľahký, stredne veľký čierny durič s hrdzavým pálením, ktorý sa nechá viesť, ale v teréne pracuje samostatne.
Práve tá samostatnosť je zdrojom nedorozumení. Kopov nie je neposlušný — je stavaný na to, aby rozhodoval sám, keď je od človeka ďaleko a keď človek nevidí, čo vidí a cíti pes. V revíri je to prednosť. V meste, na vôdzke a na malej záhrade je to trvalý konflikt.
Rozmery a srsť podľa FCI štandardu č. 244 (platný štandard datovaný 16. 4. 1963, publikácia prekladu 19. 8. 1996).
Cesta k chovnosti — čo musí slovenský kopov splniť
Toto je informácia, ktorú o kopovovi najčastejšie hľadajú ľudia, čo to s ním myslia vážne — a ktorú nikde nenájdu pekne pokope. Chov slovenského kopova je naviazaný na poľovné skúšky a klubovú bonitáciu. Prejdite si šesť krokov, ktoré musí jedinec absolvovať, kým sa dostane do chovu.
Od šteňaťa k chovnému jedincovi
Posuňte vek psa a odklikajte, čo už máte splnené. Cesta hore sa vypĺňa podľa toho, ako ďaleko ste.
Snímka bedrových kĺbov u certifikovaného posudzovateľa.
- Do chovu klub pripúšťa stupne A/A, A/B, B/A, B/B.
- Röntgenologické vyšetrenie sa smie u jedného jedinca vykonať iba raz — nie je „druhý pokus".
- Minimálny vek jedinca pri vyšetrení: 12 mesiacov.
Posúdenie exteriéru rozhodcom na výstave pod záštitou SKJ.
- Vyžaduje sa ocenenie výborný alebo veľmi dobrý.
- Výstava musí byť usporiadaná pod záštitou SKJ (Slovenská kynologická jednota).
- Jedinec musí byť v čase ocenenia starší ako 12 mesiacov.
Skúšky duričov, prípadne skúšky duričov na diviačiu zver. Toto je brána, ktorá drží plemeno pracovné.
- SD (skúšky duričov): absolvované v I. cene, alebo v II. cene s minimálnym ohodnotením disciplín Hľadanie 3 · Durenie – diviak 3 · Hlasitosť 3 · Odvaha 3 · Čuch 3.
- SDD (skúšky duričov na diviačiu zver): absolvované v I. cene, alebo v II. cene s minimálnym ohodnotením Hľadanie 3 · Durenie 3 · Hlasitosť na stope 3.
- Podľa skúšobného poriadku sú SD prípustné pre psa, ktorý v deň konania skúšok dosiahol vek 12 mesiacov. Skúšky sa konajú dva dni.
Podrobné klubové posúdenie stavby a povahy — prísnejšie a adresnejšie než výstava.
- Sedem okruhov: A celkový vzhľad a kostra · B hlava, ucho, oko · C chrup · D telesná stavba · E chvost · F srsť, sfarbenie, pigmentácia · G povahové vlohy.
- Jedinec ju smie absolvovať iba raz — jedinou výnimkou je opakované posúdenie osrstenia.
- Podľa klubu sú akékoľvek mechanické chyby, aj potvrdené veterinárom, neprípustné do chovu.
- Bonitáciu môže absolvovať jedinec starší ako 12 mesiacov.
Preskúšanie odvahy pri diviačej zveri v oplôtku — klubová previerka nad rámec skúšok.
- Preskúšanie odvahy trvá podľa podmienok klubu 10 minút v diviačom oplôtku.
- Možno ho opakovať 2×, teda celkovo najviac 3 pokusy.
- Predpokladom je splnenie predchádzajúcich bodov.
- Pozor na rozdiel: na samotných skúškach duričov sa podľa skúšobného poriadku odvaha v oplôtku skúša 5 minút od chvíle, keď pes diviaka našiel. Klubová bonitácia je teda dlhšia previerka.
Posledná administratívna brána — bez výsledku DNA sa chovnosť nepotvrdí.
- DNA test je povinný pre každého jedinca zaraďovaného do chovu.
- Vzorku odoberá poradca chovu priamo pri bonitácii z výkonu.
- Preukaz o pôvode sa posiela na SPZ až po doručení výsledkov DNA, ktoré potvrdia chovnosť.
Prečo je taká cesta pre plemeno dobrá
Keď je chovnosť naviazaná na výkon v revíri, do ďalšej generácie sa nedostane pes, ktorý „len dobre vyzerá". Sito je nepríjemné pre majiteľa, ale je jediným dôvodom, prečo kopov po deväťdesiatich rokoch riadeného chovu stále robí to, na čo bol vyšľachtený. Pri plemenách, ktoré sa od práce odstrihli, pracovné vlohy do dvoch–troch generácií zoslabnú.
Čo to znamená pre kupujúceho
Ak si vyberáte šteňa, pozrite sa na rodičov cez tento zoznam: majú absolvované skúšky? Sú bonitovaní? Je vrh krytý na odporúčanie klubu? Chovateľ, ktorý touto cestou prešiel, do nej investoval roky a rád vám o nej porozpráva. Ten, kto vám o skúškach nevie povedať nič, pravdepodobne cez ňu neprešiel.
Čo sa reálne skúša na skúškach duričov
Skúšky duričov nie sú poslušnostná skúška s pár povelmi. Sú to dvojdňové skúšky v revíri, kde sa hodnotí celá práca psa — od nosa cez hlas až po to, či sa vie po durení sám vrátiť. Práve tu sa ukazuje, či je kopov kopovom.
- Čuch
- Hľadanie
- Durenie
- Hlasitosť na stope
- Dohľadávka diviaka
- Odvaha
- Poslušnosť
- Správanie po výstrele
- Správanie pri zastrelenej zveri
- Správanie na stanovišti
- Vytrvalosť
- Orientácia
- Vodenie psa
- Odloženie
Žltým sú zvýraznené tie disciplíny, z ktorých klub vyžaduje pri II. cene minimálne známku 3, aby sa výsledok uznal do chovnosti.
Ceny a body
Najnižší počet bodov pre cenu je podľa rozhodcovskej tabuľky 150 bodov pre I. cenu, 120 pre II. cenu a 90 pre III. cenu. Klub uznáva do chovnosti I. cenu, alebo II. cenu s určenými minimálnymi známkami. III. cena nestačí.
Odvaha v oplôtku
Na skúškach sa odvaha skúša 5 minút od chvíle, keď pes diviaka našiel. Pes ide do oplôtku bez obojka a s jediným povelom — každý ďalší povel znižuje známku o stupeň. Najvyššie sa hodnotí vytrvalý kontakt a hlas, nie útok.
Dohľadávka
Umelo založená stopa musí byť najmenej 3 hodiny stará, dlhá minimálne 500 krokov s dvoma zmenami smeru. Pes môže pracovať ako vodič na remeni, hlásič alebo oznamovač. Na stope smie pracovať najviac 45 minút.
Orientácia je samostatná známka
Toto je disciplína, ktorá kopova vystihuje najlepšie a inde ju nenájdete. Skúšobný poriadok od duriča žiada, aby sa dobre orientoval aj v neznámom teréne a po skončení priehonu bol do pol hodiny pri svojom vodičovi — bez bezradného potulovania a zavíjania. Ak sa pes nevráti do konca poľovačky, dostane z orientácie nulu. Nie náhodou má FCI štandard v povahe napísané „mimoriadne vyvinutý zmysel pre orientáciu".
Hlas musí byť čitateľný
Od duriča sa nežiada len to, aby bol hlasitý. Hlas má byť výrazný, zvučný a odlišný pri durení zajaca alebo líšky od durenia diviaka — vodič má na požiadanie rozhodcu podľa hlasu určiť, akú zver pes práve durí. Poľovník tak vie, čo sa v húštine deje, aj keď nič nevidí.
Psovi, ktorý sa umiestni v I. cene a preukázateľne sa sústredil len na diviačiu zver, možno udeliť titul „diviačiar"; SPZ ho na žiadosť majiteľa zapíše do Knihy diviačiarov a titul sa píše pred menom psa.
Zdroj tejto kapitoly: Skúšobný poriadok pre skúšky duričov (Slovenská poľovnícka komora / SPZ, znenie 3. 5. 2013). Koeficienty jednotlivých disciplín tu zámerne neuvádzame — v dostupnom prepise dokumentu sa nedali jednoznačne priradiť k disciplínam.
Ako kopov vyzerá — a prečo práve tak
Každý bod štandardu má pôvod v práci v horskom teréne. Ľahšia stavba s pevnou kostrou, obdĺžnikový formát, priliehavá srsť s podsadou, čierne pigmenty a žiadne vlčie pazúry na zadných končatinách — to nie je estetika, to je výbava na celodennú prácu v húštine, v mraze aj v snehu.
Ideálne miery štandardu: pes 46 cm, suka 43 cm, hmotnosť 16 kg. Povolené rozpätie: psy 45–50 cm, suky 40–45 cm, 15–20 kg. Štandard uvádza aj ďalšie ideálne miery — dĺžka tela 55 cm, obvod hrude za poslednými rebrami 54 cm, hĺbka hrude 31,5 cm.
Farba: vždy čierna s pálením
Štandard je jednoznačný — „vždy sýto čierna s pálením", hnedé až mahagónové znaky na končatinách. Iná farba, biele znaky alebo nejasné ohraničenie pálenia sú chybou. Nos, viečka aj pazúry sú vždy čierne, koža tmavohnedá až čierna.
Srsť: kratšia, ale s podsadou
Srsť 2–5 cm, stredne hrubá a priliehavá, dlhšia na chrbte, krku a chvoste. Podsada musí byť hustá — najmä v zimných mesiacoch, ale nesmie chýbať ani v lete. Srsť príliš krátka a bez podsady je podľa štandardu chyba.
Detaily z práce
Chvost nasadený nižšie, v pokoji visí, pri pozornosti sa dvíha do šabľovitého oblúka. Uši nasadené kúsok nad líniou očí, nesené ploché. Na zadných končatinách žiadne vlčie pazúry. Pohyb živý a vyrovnaný.
Slovenský kopov vs. rakúsky čierny a hnedý durič (brandlbracke)
Sú si podobné až na zamyslenie: obe plemená sú čierne s hrdzavým pálením, obe patria do FCI skupiny 6, sekcie 1.2 a obe pracujú v horách. Keď si však položíte štandardy vedľa seba, rozdiel je zreteľný — a je hlavne vo veľkosti, v srsti a v znakoch nad očami.
← grafiku potiahnite do strany, aby ste videli obe plemená vedľa seba →
| Znak | Slovenský kopov (FCI 244) | Brandlbracke (FCI 63) |
|---|---|---|
| Krajina pôvodu | Slovensko | Rakúsko |
| Výška — psy | 45–50 cm | 50–56 cm |
| Výška — suky | 40–45 cm | 48–54 cm |
| Hmotnosť v štandarde | 15–20 kg (ideál 16 kg) | štandard hmotnosť neuvádza |
| Srsť | 2–5 cm, stredne hrubá, hustá podsada aj v lete | hladká, priliehavá, dĺžka asi 2 cm, hodvábny lesk |
| Znaky nad očami | štandard ich menovite nevyžaduje; pálenie uvádza na končatinách | dva plavé znaky nad očami musia byť prítomné — ich absencia je vylučujúca chyba |
| Typické použitie podľa štandardu | hodiny trvajúce durenie s hlasom; diviak a škodná | ťažká práca v horách i v rovine, hlas predovšetkým na zajaca, dohľadávanie poranenej zveri |
| Povaha v štandarde | živý temperament, mimoriadne vyvinutý zmysel pre orientáciu | jemný nos, ochotné a pevné sledovanie stopy, príjemný temperament |
| Pohyb | živý a vyrovnaný | priestranný, elegantný |
Porovnanie je zostavené priamo z textov oboch štandardov: FCI 244 a FCI 63. V praxi si všímajte hlavne veľkosť a osrstenie: kopov pôsobí ľahšie a „huňatejšie" na chrbte a chvoste, brandlbracke je vyššia a hladká. Nezamieňajte kopova ani s jagdteriérom (výrazne menší, iný typ hlavy) či dobermanom (podstatne vyšší, štíhly, iná stavba hlavy).
Aký je kopov v skutočnosti — a pre koho nie je
FCI štandard opisuje povahu kopova tromi vecami: živý temperament, „keenness" (dôraz, húževnatosť) a mimoriadne vyvinutý zmysel pre orientáciu. Slovenské poľovnícke zdroje k tomu pridávajú, že ide o psa jedného pána — k majiteľovi oddaného, k cudzím nedôverčivého a dobrého strážcu, ktorý je k členom rodiny priateľský a prítulný.
Kde kopov exceluje
V členitom, zarastenom horskom teréne, kde musí pracovať samostatne, mimo dohľadu, celé hodiny a v každom počasí. Vie sa vrátiť z miest, kde by sa iný pes stratil. Doma je k svojej rodine priateľský a k deťom pomerne tolerantný — pokiaľ je poriadne vyťažený.
Kde to bude bolieť
Nudiaci sa kopov si prácu nájde sám a jeho predstava o práci je stopa. Ploty, privolanie a susedovi mačky sú preto trvalá téma. Slovenské zdroje sa zhodujú, že plemeno potrebuje veľa pozornosti, pohybu a psychického aj fyzického zamestnania — inak sa rýchlo nudí, a to nikdy nedopadne dobre.
Výchova
Poľovnícke zdroje odporúčajú výchovu „láskyplnú, ale dôslednú a spravodlivú" od útleho veku. Násilie a tvrdý výcvik sa pri kopovovi neosvedčujú — pes, ktorý stratí dôveru, prestane spolupracovať práve vtedy, keď je ďaleko a nikto ho nevidí.
Pohyb
Konkrétne „minúty denne" žiadny štandard ani klub neuvádza, preto tu žiadne číslo nenájdete. Realistická miera je iná: plemeno je stavané na hodiny trvajúce durenie v horách. Podľa toho odhadnite, čo mu doma ponúkate — voľný pohyb v teréne a prácu nosom, nie prechádzku okolo bloku.
Srsť a údržba
Nestrihá sa, netrimuje sa, groomer nie je potrebný. Stačí pravidelné kefovanie, o niečo častejšie v období prelínania — podsada je hustá a kopov normálne líňa. Po práci v teréne skontrolujte uši, labky a srsť na kliešte a bodliaky.
Táto stránka sa zdravotným otázkam nevenuje. O zdraví a prevencii sa poraďte so svojím veterinárom.
Deväťdesiat rokov riadeného chovu
Kopovy sa v našich horách spomínajú už v 17. a 18. storočí — vrátane zákazov ich kríženia s inými psami. Riadený chov sa však začal píše až v roku 1936, keď sa v Banskej Bystrici konal prvý chovný zvod.
← časovú os potiahnite do strany →
Mená, ktoré plemeno vytvorili
Na čele prvého vedenia klubu chovateľov duričov v roku 1936 stál Andrej Renčo ako predseda a Koloman Slimák ako vedúci chovu. Renčovo meno nesie dodnes vrcholné podujatie plemena — Memoriál Andreja Renča (MAR), ktorý KCHSK organizuje každý druhý rok. Základ riadeného chovu tvorilo iba 26 jedincov (14 psov a 12 súk); v roku 1953 už bolo registrovaných 52 chovných psov a súk.
Koľko kopovov sa rodí
Podľa chovateľských štatistík za obdobie 1988–2020 sa na Slovensku rodilo v priemere 80 vrhov ročne — minimum 63 vrhov (2003), maximum 125 vrhov (1999). Priemerne 4,9 šteňaťa na vrh, teda okolo 393 šteniat ročne. Kopov tak patrí k najpočetnejším poľovným plemenám u nás, chovaným najmä v horských lesných revíroch.
Mapa je schematická ilustrácia, nie presný kartografický podklad. Zdroje kapitoly: KCHSK — história plemena a článok História a súčasnosť chovu slovenského kopova (eCanis, 3. 6. 2021). Presný deň vzniku samostatného klubu sa v zdrojoch líši (uvádza sa 24. 4. aj 30. 1. 1988), preto uvádzame iba rok.
Cena šteňaťa a reálne náklady
Kopov nie je drahé plemeno na kúpu — je to plemeno, ktoré stojí čas. Nižšie je snímka trhu z 24. 8. 2026, kedy sme prešli inzeráty na bazoš.sk aj bazoš.cz, a rozklad nákladov odvodený od parametrov plemena.
Šteňa s preukazom pôvodu od chovateľskej stanice. Overené konkrétne ponuky: 350 € (SK) a 9 000 Kč ≈ 360 € (CZ). Väčšina staníc cenu neinzeruje a rieši sa dohodou — pásmo je orientačné.
Pes bez preukazu pôvodu z inzerátu. K 18. 7. 2026 sme na bazoš.sk našli aj kopova zadarmo a šteňa za 80 €. Takýto pes nemá doložený pôvod, rodičia nemajú overené pracovné výsledky a do chovu sa nikdy nedostane.
| Položka | Orientačne | Poznámka k plemenu |
|---|---|---|
| Šteňa s PP od chovateľa | 300 – 450 € | jednorazovo; z overených inzerátov 18. 7. 2026 |
| Základná výbava | 120 – 220 € | pelech, misky, vôdzka a hladký pracovný obojok, prepravka pre 15–20 kg psa, kefa |
| Krmivo | 20 – 40 € / mesiac | odhad pre psa 15–20 kg s vysokou dennou aktivitou (~250–350 g granúl denne) |
| Bežná prevencia a odčervenie | podľa veterinára | sumy neuvádzame — líšia sa podľa pracoviska a regiónu |
| Úprava srsti | 0 € | kopov sa nestrihá ani netrimuje — groomera nepotrebuje, stačí kefa |
| Cesta k chovnosti (ak plánujete chov) | samostatná kapitola nákladov | rtg DBK, výstava, skúšky duričov, bonitácia z exteriéru aj z výkonu, DNA test — poplatky sa menia, overte si ich u klubu |
Prvý rok pri šteňati s PP tak vychádza orientačne na 660 – 1 150 € (šteňa 300–450 € + výbava 120–220 € + krmivo 12 × 20–40 €). Pri dĺžke života okolo 12–14 rokov — údaj nepochádza zo štandardu a zdroje sa v ňom líšia — a ročných nákladoch na krmivo 240–480 € je samotné kŕmenie za celý život rádovo 3 000 – 6 700 €; k tomu treba pripočítať veterinárnu starostlivosť. Sumy za veterinárne úkony a klubové poplatky zámerne neuvádzame, pretože sa menia a nemáme ich z primárneho zdroja.
Klub, chovateľské stanice a inzeráty
Kopov je jedno z mála plemien, pri ktorých je cesta ku slušnému šteňaťu naozaj jednoduchá: začnite u klubu. KCHSK vedie zoznamy chovných psov a súk, vydané odporúčania na párenie aj prehľad aktuálnych vrhov.
- Klub chovateľov slovenských kopovov (KCHSK)
- KCHSK — aktuálne vrhy a chovné jedince
- Slovenská kynologická jednota (SKJ)
- Slovenský poľovnícky zväz (SPZ)
- Aktuálne inzeráty — bazoš.sk
- Aktuálne inzeráty — bazoš.cz
- Burzy a trhy zvierat na LePet.sk
Na čo si dať pozor práve pri kopovovi
- Slovo „kopov" v inzeráte ešte nie je plemeno. Pri kontrole 18. 7. 2026 bol medzi inzerátmi na „slovenský kopov" aj ponuka, ktorá v texte priznávala kríženca jagdteriéra a poľského duriča — slovo „kopov" bolo len v kľúčových slovách. Vždy si prečítajte celý text, nie nadpis.
- Pýtajte sa na skúšky rodičov, nie na „poľovnícky pôvod". Konkrétna otázka znie: v akej cene majú rodičia SD alebo SDD a či sú bonitovaní. Chovateľ, ktorý cez cestu k chovnosti prešiel, odpovie okamžite a s číslami.
- Preukaz pôvodu vydáva plemenná kniha, nie chovateľ. Šteňatá poľovných plemien združených v SPZ sa zapisujú do plemennej knihy SPZ. „Papiere doložíme neskôr" alebo „rodičia majú papiere, šteňatá nie" znamená, že kupujete psa bez pôvodu — a to je úplne iná cena aj iná budúcnosť.
- Vrh má byť krytý na odporúčanie klubu. Odporúčanie na párenie vydáva poradca chovu; klub ich zverejňuje. Ak vrh v klubovom prehľade nie je, spýtajte sa prečo.
- Pozor na zámenu s brandlbracke a s krížencami duričov. Ak je pes na fotke výrazne vyšší, hladko osrstený a s dvoma nápadnými plavými znakmi nad očami, pravdepodobne sa nepozeráte na kopova.
- Nekupujte kopova ako „lacného psa do dvora". Plemeno je lacné na kúpu a drahé na životný štýl. Väčšina kopovov, ktoré končia v inzerátoch ako dospelé „do dobrých rúk", nezlyhala — zlyhal výber majiteľa.
Galéria
Hero fotografia: Svenska Mässan · CC BY 2.0 · Wikimedia Commons.
Video: predstavenie plemena
Slovenská poľovnícka relácia HALALI venovala kopovovi samostatné predstavenie plemena — s pohľadmi ľudí, ktorí s ním reálne poľujú.
Zdroj videa: kanál HALALI na YouTube, vložené cez youtube-nocookie. Licenčne voľný breed-strict videoklip slovenského kopova sa nám na Wikimedia Commons ani na voľných videobankách zatiaľ nepodarilo nájsť; vlastný zostrih sem doplníme, keď taký zdroj bude k dispozícii.
Na čo sa ľudia pri kopovovi pýtajú najčastejšie
Aký je rozdiel medzi slovenským kopovom a rakúskym čiernym a hnedým duričom (brandlbracke)?
Obe plemená sú čierne s hrdzavým pálením a obe patria do FCI skupiny 6, sekcie 1.2 — preto sa mýlia. Rozdiel je najmä vo veľkosti a v znakoch: kopov je menší (psy 45–50 cm, suky 40–45 cm, 15–20 kg), brandlbracke výrazne väčšia (psy 50–56 cm, suky 48–54 cm). Kopov má srsť dlhú 2–5 cm s hustou podsadou, brandlbracke hladkú srsť dlhú asi 2 cm s hodvábnym leskom. A hlavne: brandlbracke musí mať dva plavé znaky nad očami (odtiaľ prezývka „Vieräugl", štvorooký) — ich absencia je vylučujúca chyba; štandard kopova takúto podmienku nemá a pálenie uvádza na končatinách. Líši sa aj typická práca: kopov je podľa štandardu určený na diviaka a škodnú, brandlbracke je hlasitá „predovšetkým na zajaca" a používa sa aj na dohľadávanie poranenej zveri.
Aké skúšky musí slovenský kopov absolvovať, aby mohol ísť do chovu?
Podľa podmienok Klubu chovateľov slovenských kopovov musí mať pes alebo suka absolvované poľovné skúšky — buď skúšky duričov (SD), alebo skúšky duričov na diviačiu zver (SDD). Uznáva sa I. cena, prípadne II. cena s minimálnymi známkami z určených disciplín (pri SD: Hľadanie 3, Durenie – diviak 3, Hlasitosť 3, Odvaha 3, Čuch 3; pri SDD: Hľadanie 3, Durenie 3, Hlasitosť na stope 3). Skúškou to však nekončí — nasleduje ešte klubová bonitácia z exteriéru aj z výkonu a DNA test. Znenie podmienok sa môže meniť, preto si aktuálnu verziu vždy overte priamo u klubu.
Prečo sa kopov bez pracovnej skúšky do chovu nedostane?
Pretože plemeno je definované prácou, nie vzhľadom. FCI vedie slovenského kopova ako plemeno „s pracovnou skúškou" a slovenský klub na to nadviazal podmienkami, ktoré vyžadujú absolvované poľovné skúšky. Výsledok je, že do ďalšej generácie sa dostávajú psy, ktoré v revíri preukázateľne hľadali, durili s hlasom a obstáli pri diviakovi. Je to pomalšie a drahšie než chov na exteriér — ale je to dôvod, prečo kopov aj po desaťročiach pracuje tak, ako má.
Môže mať slovenského kopova aj nepoľovník?
Kúpiť ho môže ktokoľvek, ale je čestné povedať, že plemeno je šľachtené na hodiny trvajúce samostatné durenie v horskom teréne. Štandard mu pripisuje živý temperament a mimoriadne vyvinutý zmysel pre orientáciu — teda presne tie vlastnosti, ktoré v paneláku a na krátkych prechádzkach na vôdzke robia problém. Bez práce nosom, voľného pohybu v teréne a dôslednej výchovy sa kopov nudí a hľadá si zamestnanie sám. Ak nemáte prístup k revíru alebo aspoň k dlhým denným výbehom v prírode, vyberte si iné plemeno.
Koľko stojí šteňa slovenského kopova s preukazom pôvodu?
Väčšina chovateľských staníc cenu v inzeráte neuvádza a rieši sa dohodou. Z konkrétnych ponúk, ktoré sme si overili 18. 7. 2026: 350 € za sučku s preukazom pôvodu na bazoš.sk a 9 000 Kč (približne 360 €) za ročnú fenku s PP na českom bazoši. Reálne pásmo pri šteňati s PP od chovateľskej stanice sa tak pohybuje orientačne okolo 300–450 €. Psy bez preukazu pôvodu sa objavujú aj zadarmo alebo za 80 €, no nemajú doložený pôvod ani pracovné výsledky rodičov a do chovu sa nikdy nedostanú.
Ako sa stará o srsť a koľko líňa?
Starostlivosť je nenáročná: srsť je podľa štandardu 2–5 cm dlhá, stredne hrubá a priliehavá, dlhšia na chrbte, krku a chvoste. Kopov sa nestrihá ani netrimuje, stačí pravidelné kefovanie. Pozor však na rozšírený omyl, že ide o „krátkosrstého psa bez podsady" — štandard výslovne žiada hustú podsadu, ktorá je najvýraznejšia v zime, ale nesmie chýbať ani v lete. To znamená, že kopov normálne líňa a v období prelínania sa chlpy nájdu všade.
Čo znamená titul „diviačiar" pri mene psa?
Je to ocenenie zo skúšok duričov. Podľa skúšobného poriadku ho možno udeliť psovi, ktorý sa umiestnil v I. cene a z celého jeho správania bolo zrejmé, že sa pri hľadaní zameriaval len na diviačiu zver, dával jej prednosť pred inou zverou a preukázateľne a opakovane s ňou počas celých skúšok intenzívne pracoval. Na žiadosť majiteľa zapíše SPZ psa do „Knihy diviačiarov" a titul sa potom píše pred menom psa.