Sup bradatý vs Sup bielohlavý

Strava — Sup bradatý

• Kosti veľkých kopytníkov (kamzík, kozorožec, ovce) — 70–90 % strava (Margalida & Bertran 2000)
• Stehenná kosť (femur), holenná kosť (tibia), panva, rebrá — preferované veľké rúrkové kosti
• Kostná dreň — energeticky najbohatšia časť (kalorická hodnota 4 700 kJ/kg)
• Pancier korytnačiek — hádže ich zo skál (legenda Aischyla 458 BC — smrť dramatika)
• Mršiny — zvyšky svalu a kože pri konzumácii kostí
• Mláďatá kamzíkov a kôz — zriedkavý aktívny lov pri nedostatku mršín
• Vajcia pštrosov (G. b. meridionalis Afrika) — tlčie pancier kameňom alebo zhadzuje

Strava — Sup bielohlavý

• Mršiny veľkých kopytníkov (kone, ovce, kozy, dobytok) — 75 % stravy
• Vnútornosti a mäkké tkanivá — pľúca, pečeň, srdce (Gyps špecialista)
• Mršiny divej zveri — kamzík, kozorožec, jeleň, srnec, diviak
• Pôrodné placenty oviec a kôz — pôvodný cestovný „vulture restaurant" zdroj
• Mŕtve novorodené teľatá — v polnohospodárskej krajine Pyrenejí, Španielska
• Mršiny psov a mačiek pri obciach — využíva komunálne kafilérne miesta
• Vajcia veľkých vtákov (zriedka) — pri intenzívnom hlade

O druhu — Sup bradatý

Sup bradatý (Gypaetus barbatus) je najunikátnejší dravec sveta — jediný vták planéty so stravou tvorenou z 70–90 % kosťami (osteofág, Margalida & Bertran 2000, Vulture Conservation Foundation 2024). Druh popísal Linné v roku 1758 ako „supoorla" — kombinácia supa a orla. Rozpätie krídel 235–282 cm, hmotnosť 4,5–7,8 kg. Dva uznávané poddruhy: G. b. barbatus (Euráziá) a G. b. meridionalis (subsaharská Afrika). Hádže kosti zo skál z výšky 50–150 m („ossuaire" — kostné lámky), opakuje do 30+ krát. Žalúdok pH 0,7–1,0 — najkyslejší zo všetkých dravcov, rozpustí kosť do 24 hodín. Kúpe sa v železitej hline — červené sfarbenie peria (geofágia, Boudoint 1976), čo neslúži termoregulácii ani parazitom, ale signalizácii statusu. Európska populácia v 20. storočí vyhynula vo Švajčiarsku (1887), Rakúsku (1906), Nemecku (1855). Vulture Conservation Foundation od 1986 re-introdukuje v Alpách (Berchtesgaden, Hohe Tauern, Mercantour, Stelvio) — dnes 200+ párov. Prvé voľne narodené mláďa od vyhynutia 1997 (Haute-Savoie). IUCN Near Threatened (2021, populácia 1 300–6 700 dospelých). V SR sa plánuje re-introdukcia vo Vysokých Tatrách od 2024+ (ŠOP SR, VCF, dravce.sk). Hlavné hrozby: otrava olovom z poľovníckych mršín, otrávené návnady (karbofuran), diclofenac, kolízie s vedeniami. Druh symbolizuje najunikátnejšiu evolučnú špecializáciu medzi vtákmi.

O druhu — Sup bielohlavý

Sup bielohlavý (Gyps fulvus) je najbežnejší sup Európy a obligátny mršinožravec. Druh popísal Hablizl v roku 1783. Globálna populácia 648 000–688 000 jedincov (BirdLife 2021), z toho v Európe 30 000+ párov. Rozpätie krídel 230–280 cm, hmotnosť 6,2–11 kg. Dva uznávané poddruhy — G. f. fulvus (Európa, S Afrika, Stredná Ázia) a G. f. fulvescens (Pakistan, India). Hniezdi v kolóniách 5–500 párov na skalných stenách, kolektívne hľadá mršiny vysokým krúžením v termikách 200–1 500 m. Strava tvorená z 95+ % mŕtvymi kopytníkmi — preferuje vnútornosti a mäkké tkanivá. Európska populácia vyrazne stúpla od 1980 vďaka ochrane, „vulture restaurants" (Sierra de Cazorla od 1978) a zákazu poľovníckeho otrávenia. V SR vyhynul v 19. storočí, ale od 2017 sa letne objavujú nepravidelní hostia v Tatrách, Pieninách, Slovenskom raji a Slanských vrchoch (dravce.sk, biomonitoring.sk) — re-kolonizácia z Balkánu (Rhodopy VCF), Pyrenejí a Alp. IUCN Least Concern. Diclofenac crisis (1990–2007 India, Pakistan) spôsobila 99 % pokles príbuzných ázijských druhov (G. indicus, G. bengalensis) — Európa zatiaľ chránená zákazom diklofenaku, ale Španielsko a Taliansko legalizovali veterinárny diclofenac 2013 (VCF tlačí na zákaz). Hlavné hrozby: otrávené návnady (karbofuran), olovo z munície, kolízie s veternými elektrárňami, hlad pri zákazu „vulture restaurants" (EU BSE smernica 2002).