Sup bielohlavý vs Sup hnedý

Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.

Sup bielohlavý

Sup bielohlavý

G. fulvus
Celý profil
VS
Sup hnedý

Sup hnedý

A. monachus
Celý profil
Parameter Sup bielohlavý Sup hnedý
Latinský názov G. fulvus A. monachus
Čeľaď Accipitridae (jastrabovité) Accipitridae (jastrabovité)
Rod Gyps Savigny, 1809 (8 druhov supov sveta) Aegypius Savigny, 1809 (monotypický rod)
Veľkosť
Dĺžka tela 93–122 cm 98–120 cm
Hmotnosť 6,2–11 kg 7,5–14 kg
Životnosť 15–25 r (až 41) 15–25 r (až 39)
Náročnosť 4/5 5/5
Ochrana IUCN LC, CITES II IUCN NT (2021), CITES II
Hlasitosť 🔊🔊🔊 (3/5) 🔊 (1/5)
Vzácnosť ⭐⭐⭐⭐ ⭐⭐⭐⭐⭐

Strava — Sup bielohlavý

  • Mršiny veľkých kopytníkov (kone, ovce, kozy, dobytok) — 75 % stravy
  • Vnútornosti a mäkké tkanivá — pľúca, pečeň, srdce (Gyps špecialista)
  • Mršiny divej zveri — kamzík, kozorožec, jeleň, srnec, diviak
  • Pôrodné placenty oviec a kôz — pôvodný cestovný „vulture restaurant" zdroj
  • Mŕtve novorodené teľatá — v polnohospodárskej krajine Pyrenejí, Španielska
  • Mršiny psov a mačiek pri obciach — využíva komunálne kafilérne miesta
  • Vajcia veľkých vtákov (zriedka) — pri intenzívnom hlade

Strava — Sup hnedý

  • Mršiny veľkých kopytníkov (kone, ovce, kozy, dobytok, jeleň) — 65 % stravy
  • Koža, šľachy, chrupavky — silný zobák dokáže to, čo Gyps nezvládnu (komplementárna nika)
  • Veľké kosti (rebrá, panva, lebka) — sekundárne pri kŕmení s Gyps
  • Zajace, líšky a iné malé cicavce — zriedkavý aktívny lov
  • Korytnačky a väčšie plazy — rozbíja krky a hlavy silným zobákom
  • Mršiny vtákov (havran, sluka, vlk) — pri lovných sezónach
  • Pôrodné placenty oviec a kôz — pôvodný „vulture restaurant" zdroj v Pyrenejach

O druhu — Sup bielohlavý

Sup bielohlavý (Gyps fulvus) je najbežnejší sup Európy a obligátny mršinožravec. Druh popísal Hablizl v roku 1783. Globálna populácia 648 000–688 000 jedincov (BirdLife 2021), z toho v Európe 30 000+ párov. Rozpätie krídel 230–280 cm, hmotnosť 6,2–11 kg. Dva uznávané poddruhy — G. f. fulvus (Európa, S Afrika, Stredná Ázia) a G. f. fulvescens (Pakistan, India). Hniezdi v kolóniách 5–500 párov na skalných stenách, kolektívne hľadá mršiny vysokým krúžením v termikách 200–1 500 m. Strava tvorená z 95+ % mŕtvymi kopytníkmi — preferuje vnútornosti a mäkké tkanivá. Európska populácia vyrazne stúpla od 1980 vďaka ochrane, „vulture restaurants" (Sierra de Cazorla od 1978) a zákazu poľovníckeho otrávenia. V SR vyhynul v 19. storočí, ale od 2017 sa letne objavujú nepravidelní hostia v Tatrách, Pieninách, Slovenskom raji a Slanských vrchoch (dravce.sk, biomonitoring.sk) — re-kolonizácia z Balkánu (Rhodopy VCF), Pyrenejí a Alp. IUCN Least Concern. Diclofenac crisis (1990–2007 India, Pakistan) spôsobila 99 % pokles príbuzných ázijských druhov (G. indicus, G. bengalensis) — Európa zatiaľ chránená zákazom diklofenaku, ale Španielsko a Taliansko legalizovali veterinárny diclofenac 2013 (VCF tlačí na zákaz). Hlavné hrozby: otrávené návnady (karbofuran), olovo z munície, kolízie s veternými elektrárňami, hlad pri zákazu „vulture restaurants" (EU BSE smernica 2002).

O druhu — Sup hnedý

Sup hnedý (Aegypius monachus) je najťažší dravec Európy — hmotnosť do 14 kg, rozpätie krídel 250–310 cm. Druh popísal Linné v roku 1766. Monotypický druh v monotypickom rode Aegypius (Savigny 1809). Najsilnejší zobák zo všetkých Old World vultures — dokáže preraziť kožu a šľachy mŕtveho dobytka, čo Gyps supy nezvládnu. Komplementárna nika voči Gyps fulvus — sup hnedý začína mršinu (rozbíja kožu), Gyps potom konzumujú vnútornosti. Hniezdi samostatne v korunách stromov (nie v kolóniách) — masívne hniezda do 2 m priemeru, 1,5 m hrubé, najčastejšie na duboch (Quercus) a sosnách (Pinus). Globálna populácia 7 800–10 500 hniezdiacich párov (BirdLife 2021), z toho v Európe 2 000+ (Španielsko 90 %, Grécko, Bulharsko, Macedónsko, Krym), v Mongolsku a Strednej Ázii 5 000–7 000+ jedincov. Najsilnejšia populácia globálne v Mongolsku (5 000+ jedincov, Reading et al. 2005). Európska populácia vyrazne stúpla od 1980 vďaka ochrane a „vulture restaurants" — Extremadura (Monfragüe) zo 100 párov v 1980 na 1 000+ dnes. IUCN Near Threatened (2021). V SR historicky nepravidelný letný hosť — dnes vzácne pozorovania z Balkánu (Rhodopy VCF). Hlavné hrozby: diclofenac (legalizovaný v ES, IT 2013), otrávené návnady (karbofuran), olovo z munície, kolízie s vetrnými elektrárňami, strata starých lesov.

 Krátky verdikt

Obidva druhy patria do čeľade Accipitridae (jastrabovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.

 Súvisiace porovnania

Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov