Sup bielohlavý vs Sup hnedý
Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.
| Parameter | Sup bielohlavý | Sup hnedý |
|---|---|---|
| Latinský názov | G. fulvus | A. monachus |
| Čeľaď | Accipitridae (jastrabovité) | Accipitridae (jastrabovité) |
| Rod | Gyps Savigny, 1809 (8 druhov supov sveta) | Aegypius Savigny, 1809 (monotypický rod) |
| Veľkosť | ||
| Dĺžka tela | 93–122 cm | 98–120 cm |
| Hmotnosť | 6,2–11 kg | 7,5–14 kg |
| Životnosť | 15–25 r (až 41) | 15–25 r (až 39) |
| Náročnosť | 4/5 | 5/5 |
| Ochrana | IUCN LC, CITES II | IUCN NT (2021), CITES II |
| Hlasitosť | 🔊🔊🔊 (3/5) | 🔊 (1/5) |
| Vzácnosť | ⭐⭐⭐⭐ | ⭐⭐⭐⭐⭐ |
Strava — Sup bielohlavý
- Mršiny veľkých kopytníkov (kone, ovce, kozy, dobytok) — 75 % stravy
- Vnútornosti a mäkké tkanivá — pľúca, pečeň, srdce (Gyps špecialista)
- Mršiny divej zveri — kamzík, kozorožec, jeleň, srnec, diviak
- Pôrodné placenty oviec a kôz — pôvodný cestovný „vulture restaurant" zdroj
- Mŕtve novorodené teľatá — v polnohospodárskej krajine Pyrenejí, Španielska
- Mršiny psov a mačiek pri obciach — využíva komunálne kafilérne miesta
- Vajcia veľkých vtákov (zriedka) — pri intenzívnom hlade
Strava — Sup hnedý
- Mršiny veľkých kopytníkov (kone, ovce, kozy, dobytok, jeleň) — 65 % stravy
- Koža, šľachy, chrupavky — silný zobák dokáže to, čo Gyps nezvládnu (komplementárna nika)
- Veľké kosti (rebrá, panva, lebka) — sekundárne pri kŕmení s Gyps
- Zajace, líšky a iné malé cicavce — zriedkavý aktívny lov
- Korytnačky a väčšie plazy — rozbíja krky a hlavy silným zobákom
- Mršiny vtákov (havran, sluka, vlk) — pri lovných sezónach
- Pôrodné placenty oviec a kôz — pôvodný „vulture restaurant" zdroj v Pyrenejach
O druhu — Sup bielohlavý
Sup bielohlavý (Gyps fulvus) je najbežnejší sup Európy a obligátny mršinožravec. Druh popísal Hablizl v roku 1783. Globálna populácia 648 000–688 000 jedincov (BirdLife 2021), z toho v Európe 30 000+ párov. Rozpätie krídel 230–280 cm, hmotnosť 6,2–11 kg. Dva uznávané poddruhy — G. f. fulvus (Európa, S Afrika, Stredná Ázia) a G. f. fulvescens (Pakistan, India). Hniezdi v kolóniách 5–500 párov na skalných stenách, kolektívne hľadá mršiny vysokým krúžením v termikách 200–1 500 m. Strava tvorená z 95+ % mŕtvymi kopytníkmi — preferuje vnútornosti a mäkké tkanivá. Európska populácia vyrazne stúpla od 1980 vďaka ochrane, „vulture restaurants" (Sierra de Cazorla od 1978) a zákazu poľovníckeho otrávenia. V SR vyhynul v 19. storočí, ale od 2017 sa letne objavujú nepravidelní hostia v Tatrách, Pieninách, Slovenskom raji a Slanských vrchoch (dravce.sk, biomonitoring.sk) — re-kolonizácia z Balkánu (Rhodopy VCF), Pyrenejí a Alp. IUCN Least Concern. Diclofenac crisis (1990–2007 India, Pakistan) spôsobila 99 % pokles príbuzných ázijských druhov (G. indicus, G. bengalensis) — Európa zatiaľ chránená zákazom diklofenaku, ale Španielsko a Taliansko legalizovali veterinárny diclofenac 2013 (VCF tlačí na zákaz). Hlavné hrozby: otrávené návnady (karbofuran), olovo z munície, kolízie s veternými elektrárňami, hlad pri zákazu „vulture restaurants" (EU BSE smernica 2002).
O druhu — Sup hnedý
Sup hnedý (Aegypius monachus) je najťažší dravec Európy — hmotnosť do 14 kg, rozpätie krídel 250–310 cm. Druh popísal Linné v roku 1766. Monotypický druh v monotypickom rode Aegypius (Savigny 1809). Najsilnejší zobák zo všetkých Old World vultures — dokáže preraziť kožu a šľachy mŕtveho dobytka, čo Gyps supy nezvládnu. Komplementárna nika voči Gyps fulvus — sup hnedý začína mršinu (rozbíja kožu), Gyps potom konzumujú vnútornosti. Hniezdi samostatne v korunách stromov (nie v kolóniách) — masívne hniezda do 2 m priemeru, 1,5 m hrubé, najčastejšie na duboch (Quercus) a sosnách (Pinus). Globálna populácia 7 800–10 500 hniezdiacich párov (BirdLife 2021), z toho v Európe 2 000+ (Španielsko 90 %, Grécko, Bulharsko, Macedónsko, Krym), v Mongolsku a Strednej Ázii 5 000–7 000+ jedincov. Najsilnejšia populácia globálne v Mongolsku (5 000+ jedincov, Reading et al. 2005). Európska populácia vyrazne stúpla od 1980 vďaka ochrane a „vulture restaurants" — Extremadura (Monfragüe) zo 100 párov v 1980 na 1 000+ dnes. IUCN Near Threatened (2021). V SR historicky nepravidelný letný hosť — dnes vzácne pozorovania z Balkánu (Rhodopy VCF). Hlavné hrozby: diclofenac (legalizovaný v ES, IT 2013), otrávené návnady (karbofuran), olovo z munície, kolízie s vetrnými elektrárňami, strata starých lesov.
Krátky verdikt
Obidva druhy patria do čeľade Accipitridae (jastrabovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.
Súvisiace porovnania
Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov