Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata) vs Strašilka indická (Carausius morosus)

Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.

Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)

Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)

Medauroidea extradentata
Celý profil
VS
Strašilka indická (Carausius morosus)

Strašilka indická (Carausius morosus)

Carausius morosus
Celý profil
Parameter Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata) Strašilka indická (Carausius morosus)
Latinský názov Medauroidea extradentata Carausius morosus
Čeľaď Phasmatidae (podčeľaď Clitumninae, tribus Medaurini) Lonchodidae
Rod Medauroidea Carausius
Veľkosť
Dĺžka tela ♀ ~10–13 cm 8–10 cm
Hmotnosť
Životnosť ~1 rok ~1 rok
Náročnosť 1/5 1/5
Ochrana nehodnotená (chovný druh) nehodnotená (chovný/laboratórny druh)
Hlasitosť 🔊 (1/5) 🔊 (1/5)
Vzácnosť ⭐⭐ ⭐⭐

Strava — Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)

  • Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
  • Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
  • Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, ochotne prijímaný počas vegetačnej sezóny
  • Lieska (Corylus) — listy, dobre prijímaná alternatíva k ostružine
  • Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná náhrada za ostružinu
  • Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
  • Brečtan (Hedera helix) — listy, pre tento druh prijateľný doplnok (zelený aj v zime)

Strava — Strašilka indická (Carausius morosus)

  • Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
  • Malina (Rubus idaeus) — list, výborne prijímaná alternatíva k ostružine
  • Brečtan popínavý (Hedera helix) — celoročne dostupný, obľúbený, treba čerstvé netoxické výhonky
  • Liguster vtáčí (Ligustrum) — sezónne, ochotne prijímaný
  • Vajgélia (Weigela) — obľúbená náhrada, najmä keď je ostružina ošarpaná mrazom
  • Dub (Quercus) — mladé listy, vhodné cez vegetačnú sezónu
  • Hloh (Crataegus) a ruža/šípka — listy, vhodná doplnková potrava

O druhu — Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)

Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata, anámska strašilka; anglicky Annam stick insect / Annam walking stick) je dlhá, štíhla a palicovitá strašilka z Vietnamu a spolu so strašilkou indickou patrí medzi úplne najlepšie a najnenáročnejšie začiatočnícke strašilky v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 5). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky / palicovky), čeľade Phasmatidae (podčeľaď Clitumninae, tribus Medaurini). Samica meria približne 10–13 cm, je bezkrídla a jej dlhé tenké telo dokonale imituje suchú vetvičku (kryptická vetvičková mimikry) — cez deň nehybne visí natiahnutá medzi vetvičkami, v noci spása lístie. Najpozoruhodnejšou vlastnosťou je partenogenéza: druh je prevažne partenogenetický, samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca a z nich sa liahnu výlučne samice. Samce sú v chove vzácne, takže na rozbehnutie chovu stačí jediná samica a chov sa udržiava úplne sám. Pri vyrušení sa strašilka spolieha na znehybnenie (katalepsiu) — stuhne do strnulej pózy a predstiera kúsok vetvičky, niekedy sa mierne knísa; pri uchopení dokáže odvrhnúť nohu (autotómia), ktorú nymfy pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú (dospelce už nie). Je úplne neškodná — nepichá, nehryzie ani nie je jedovatá a je nemá, preto je vhodná aj pre deti pod dohľadom a do školských chovov. Chov je mimoriadne vďačný a jednoduchý: postačí bežná izbová teplota 20–26 °C (toleruje 20–30 °C) bez špeciálneho vyhrievania, mierna vlhkosť udržiavaná rosením každé 2–3 dni (nymfy o niečo vlhkejšie) a strava z ostružiny (černice), doplnená dubom, lieskou, ružou, malinou či hlohom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je dostatočne VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 30–40 cm a viac) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (drobné nymfy uniknú aj úzkou medzerou). Ide o dlhého a krehkého chovanca, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ho nikdy neťahajte za nohy. Životnosť je približne 1 rok (~12 mesiacov), počas ktorých samica nakladie až okolo 200 vajíčok (jednoducho ich púšťa na dno), z ktorých sa po 3–6 mesiacoch inkubácie liahnu nové samice. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: najnižšia — ideálny prvý hmyzí chovanec pre začiatočníkov, deti aj školské chovy. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

O druhu — Strašilka indická (Carausius morosus)

Strašilka indická (Carausius morosus, Indian / laboratory stick insect) je najklasickejšia a najrozšírenejšia začiatočnícka strašilka — číslo 1 na chovateľskom zozname Phasmid Study Group a klasický školský i laboratórny druh už od začiatku 20. storočia. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Lonchodidae. Má štíhle palicovité telo dlhé 8–10 cm, sfarbené od svetlozelenej po tmavohnedú, s charakteristickými červenými škvrnami na vnútornej strane predných nôh (a žltkastými na stredných). Je bezkrídla, nočná a úplne nemá: cez deň nehybne sedí a dokonale imituje vetvičku, v noci spása lístie. Najzaujímavejšou vlastnosťou je partenogenéza — chovné populácie tvoria takmer výhradne samice, ktoré kladú plodné vajíčka úplne bez samcov; vajíčka (drobné, ~2 mm, hnedé) jednoducho nechá padnúť na dno a z nich sa liahnu opäť samice. Práve preto sa druh množí mimoriadne ľahko (na chov stačí jediná strašilka) a rozšíril sa po celom svete. Pôvod: južná India (chovné kmene zo štátu Tamil Nadu). Chov je veľmi jednoduchý a vďačný aj pre deti: postačí izbová teplota 18–25 °C bez vyhrievania, mierna vlhkosť (~60–70 %) udržiavaná rosením 1–2× týždenne a strava z ostružiny (černice) a brečtanu, doplnená ligustrom, vajgéliou, dubom či hlohom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÉ teárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 2× dĺžku tela (prakticky min. ~30 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie (sieťkové alebo presklené teárium) proti plesni. Je to pokojný, neškodný a tichý chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy, lebo si ich pri vyrušení môže odtrhnúť (nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť dospelca je približne jeden rok. ⚠️ Dôležité upozornenie: vďaka partenogenéze má Carausius morosus vysoký invázny potenciál a už zdivočel vo Veľkej Británii, Portugalsku, Južnej Afrike a USA — preto sa prebytočné jedince a vajíčka musia likvidovať zodpovedne a strašilka sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody. Obtiažnosť: najnižšia spomedzi strašilôk — ideálny prvý hmyzí chovanec. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

 Krátky verdikt

Obidva druhy patria do čeľade Phasmatidae (podčeľaď Clitumninae, tribus Medaurini) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.

 Súvisiace porovnania

Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov