Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata) vs Strašilka indická (Carausius morosus)
Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.
| Parameter | Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata) | Strašilka indická (Carausius morosus) |
|---|---|---|
| Latinský názov | Medauroidea extradentata | Carausius morosus |
| Čeľaď | Phasmatidae (podčeľaď Clitumninae, tribus Medaurini) | Lonchodidae |
| Rod | Medauroidea | Carausius |
| Veľkosť | ||
| Dĺžka tela | ♀ ~10–13 cm | 8–10 cm |
| Hmotnosť | — | — |
| Životnosť | ~1 rok | ~1 rok |
| Náročnosť | 1/5 | 1/5 |
| Ochrana | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný/laboratórny druh) |
| Hlasitosť | 🔊 (1/5) | 🔊 (1/5) |
| Vzácnosť | ⭐⭐ | ⭐⭐ |
Strava — Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)
- Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
- Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
- Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, ochotne prijímaný počas vegetačnej sezóny
- Lieska (Corylus) — listy, dobre prijímaná alternatíva k ostružine
- Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná náhrada za ostružinu
- Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
- Brečtan (Hedera helix) — listy, pre tento druh prijateľný doplnok (zelený aj v zime)
Strava — Strašilka indická (Carausius morosus)
- Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
- Malina (Rubus idaeus) — list, výborne prijímaná alternatíva k ostružine
- Brečtan popínavý (Hedera helix) — celoročne dostupný, obľúbený, treba čerstvé netoxické výhonky
- Liguster vtáčí (Ligustrum) — sezónne, ochotne prijímaný
- Vajgélia (Weigela) — obľúbená náhrada, najmä keď je ostružina ošarpaná mrazom
- Dub (Quercus) — mladé listy, vhodné cez vegetačnú sezónu
- Hloh (Crataegus) a ruža/šípka — listy, vhodná doplnková potrava
O druhu — Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)
Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata, anámska strašilka; anglicky Annam stick insect / Annam walking stick) je dlhá, štíhla a palicovitá strašilka z Vietnamu a spolu so strašilkou indickou patrí medzi úplne najlepšie a najnenáročnejšie začiatočnícke strašilky v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 5). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky / palicovky), čeľade Phasmatidae (podčeľaď Clitumninae, tribus Medaurini). Samica meria približne 10–13 cm, je bezkrídla a jej dlhé tenké telo dokonale imituje suchú vetvičku (kryptická vetvičková mimikry) — cez deň nehybne visí natiahnutá medzi vetvičkami, v noci spása lístie. Najpozoruhodnejšou vlastnosťou je partenogenéza: druh je prevažne partenogenetický, samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca a z nich sa liahnu výlučne samice. Samce sú v chove vzácne, takže na rozbehnutie chovu stačí jediná samica a chov sa udržiava úplne sám. Pri vyrušení sa strašilka spolieha na znehybnenie (katalepsiu) — stuhne do strnulej pózy a predstiera kúsok vetvičky, niekedy sa mierne knísa; pri uchopení dokáže odvrhnúť nohu (autotómia), ktorú nymfy pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú (dospelce už nie). Je úplne neškodná — nepichá, nehryzie ani nie je jedovatá a je nemá, preto je vhodná aj pre deti pod dohľadom a do školských chovov. Chov je mimoriadne vďačný a jednoduchý: postačí bežná izbová teplota 20–26 °C (toleruje 20–30 °C) bez špeciálneho vyhrievania, mierna vlhkosť udržiavaná rosením každé 2–3 dni (nymfy o niečo vlhkejšie) a strava z ostružiny (černice), doplnená dubom, lieskou, ružou, malinou či hlohom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je dostatočne VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 30–40 cm a viac) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (drobné nymfy uniknú aj úzkou medzerou). Ide o dlhého a krehkého chovanca, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ho nikdy neťahajte za nohy. Životnosť je približne 1 rok (~12 mesiacov), počas ktorých samica nakladie až okolo 200 vajíčok (jednoducho ich púšťa na dno), z ktorých sa po 3–6 mesiacoch inkubácie liahnu nové samice. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: najnižšia — ideálny prvý hmyzí chovanec pre začiatočníkov, deti aj školské chovy. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.
O druhu — Strašilka indická (Carausius morosus)
Strašilka indická (Carausius morosus, Indian / laboratory stick insect) je najklasickejšia a najrozšírenejšia začiatočnícka strašilka — číslo 1 na chovateľskom zozname Phasmid Study Group a klasický školský i laboratórny druh už od začiatku 20. storočia. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Lonchodidae. Má štíhle palicovité telo dlhé 8–10 cm, sfarbené od svetlozelenej po tmavohnedú, s charakteristickými červenými škvrnami na vnútornej strane predných nôh (a žltkastými na stredných). Je bezkrídla, nočná a úplne nemá: cez deň nehybne sedí a dokonale imituje vetvičku, v noci spása lístie. Najzaujímavejšou vlastnosťou je partenogenéza — chovné populácie tvoria takmer výhradne samice, ktoré kladú plodné vajíčka úplne bez samcov; vajíčka (drobné, ~2 mm, hnedé) jednoducho nechá padnúť na dno a z nich sa liahnu opäť samice. Práve preto sa druh množí mimoriadne ľahko (na chov stačí jediná strašilka) a rozšíril sa po celom svete. Pôvod: južná India (chovné kmene zo štátu Tamil Nadu). Chov je veľmi jednoduchý a vďačný aj pre deti: postačí izbová teplota 18–25 °C bez vyhrievania, mierna vlhkosť (~60–70 %) udržiavaná rosením 1–2× týždenne a strava z ostružiny (černice) a brečtanu, doplnená ligustrom, vajgéliou, dubom či hlohom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÉ teárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 2× dĺžku tela (prakticky min. ~30 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie (sieťkové alebo presklené teárium) proti plesni. Je to pokojný, neškodný a tichý chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy, lebo si ich pri vyrušení môže odtrhnúť (nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť dospelca je približne jeden rok. ⚠️ Dôležité upozornenie: vďaka partenogenéze má Carausius morosus vysoký invázny potenciál a už zdivočel vo Veľkej Británii, Portugalsku, Južnej Afrike a USA — preto sa prebytočné jedince a vajíčka musia likvidovať zodpovedne a strašilka sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody. Obtiažnosť: najnižšia spomedzi strašilôk — ideálny prvý hmyzí chovanec. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.
Krátky verdikt
Obidva druhy patria do čeľade Phasmatidae (podčeľaď Clitumninae, tribus Medaurini) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.
Súvisiace porovnania
Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov