Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata) vs Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata)
Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.
| Parameter | Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata) | Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata) |
|---|---|---|
| Latinský názov | Eurycantha calcarata | Heteropteryx dilatata |
| Čeľaď | Lonchodidae (podčeľaď Eurycanthinae) | Heteropterygidae |
| Rod | Eurycantha | Heteropteryx |
| Veľkosť | ||
| Dĺžka tela | ♀ ~13–15 cm, ♂ ~10–12 cm | ♀ ~14–17 cm (30–65 g), ♂ menší a štíhlejší |
| Hmotnosť | — | — |
| Životnosť | ~1,5–2 roky | ~1,5–2 roky |
| Náročnosť | 2/5 | 3/5 |
| Ochrana | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný druh) |
| Hlasitosť | 🔊 (1/5) | 🔊 (1/5) |
| Vzácnosť | ⭐⭐ | ⭐⭐ |
Strava — Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata)
- Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
- Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
- Brečtan (Hedera helix) — listy, ochotne prijímaný a dostupný celoročne (stálozelený)
- Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
- Ruža a šípka (Rosa) — listy, vhodná alternatíva k ostružine (bez postrekov)
- Lieska (Corylus) a hloh (Crataegus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička
- Buk (Fagus) a ďalšie netoxické dreviny — sezónne alternatívy, najmä keď je ostružina ošarpaná mrazom
Strava — Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata)
- Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
- Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
- Buk (Fagus) — listy, obľúbená sezónna alternatíva
- Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, ochotne prijímané
- Ruža a šípka (Rosa) — listy, vhodná alternatíva k ostružine (bez postrekov)
- Lieska (Corylus) a hloh (Crataegus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička
- Guava (Psidium) — v tropickej domovine prirodzená potrava; ak je dostupná, prijíma ju
O druhu — Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata)
Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata, giant spiny stick insect / thorny devil) je robustná, tmavohnedá a ostnatá pozemná strašilka z Novej Guiney a jeden z najpôsobivejších „strašidelne“ vyzerajúcich fázmidov v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 23). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Lonchodidae (podčeľaď Eurycanthinae). Na rozdiel od štíhlych „palicových“ druhov, ktoré sa maskujú medzi lístím, je mohutná a žije pri zemi: cez deň sa ukrýva v dutinách, pod kôrou a v štrbinách pri zemi (často v skupinkách) a v noci vychádza spásať lístie — nie je teda typický listový mimik, spolieha sa skôr na skrytý spôsob života a na tŕnistú obranu. Má zreteľný pohlavný dimorfizmus: samica je väčšia a robustnejšia (~13–15 cm), tmavohnedá, bez výrazných tŕňov na nohách; samec je menší (~10–12 cm), ale má na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy). Najznámejšou vlastnosťou je práve obrana samca: pri vyrušení zadné nohy prudko zovrie ako svorku a tŕňmi dokáže bolestivo pichnúť a zaseknúť sa do kože — je to jediná bežne chovaná strašilka so „skutočnou“ obranou stiskom, nie iba blufom. Tie isté tŕne používa samec aj v súbojoch s inými samcami o samice. Ani jedno pohlavie nelieta (krídla sú zakrpatené až chýbajú), takže strašilka ani nestriduluje krídlami a je prakticky nemá. Rozmnožuje sa pohlavne (potrebný samec aj samica) a na rozdiel od strašilky ostnatej, ktorá vajíčka voľne odhadzuje na povrch, samica kladie vajíčka do vlhkého substrátu — preto v teráriu potrebuje vlhkejšiu vrstvu zeminy. Pôvod: vlhké tropické lesy Novej Guiney a okolitých ostrovov (Melanézia). Chov je vďačný a pomerne nenáročný: postačí teplota 20–26 °C bez špeciálneho vyhrievania, vyššia vlhkosť udržiavaná rosením a vlhkým substrátom, úkryty pri zemi (kôra, duté konáre) a strava z ostružiny (černice), doplnená dubom, brečtanom, ružou či malinou — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Dôležitým pravidlom je dostatočne VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 40–50 cm a viac) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie; dôležité je aj vetranie proti plesni. Je to pôsobivý a vďačný chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len so samcom buďte opatrní kvôli tŕnistým zadným nohám a strašilku nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť: približne 1,5 až 2 roky. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: nízka až stredná — vďačný a vizuálne atraktívny druh pre začiatočníkov aj pokročilých, s rešpektom k tŕňom samca. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.
O druhu — Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata)
Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata, Malaysian jungle nymph / giant Malaysian stick insect / Malayan wood nymph) je jedna z najväčších a najpôsobivejších strašiliek v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 18). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Heteropterygidae. Má výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je obrovská a mohutná, dlhá ~14–17 cm a ťažká 30–65 g — patrí medzi najťažší hmyz na svete — je nápadne jasno zelená (zriedkavo žltá alebo červenohnedá), má mohutné tŕnisté zadné nohy a len krátke zakrpatené krídla (nelieta); samec je naopak menší, štíhlejší, hnedý, ostnatý a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta. Je nočná: cez deň nehybne sedí medzi lístím, ktoré dokonale imituje, v noci spása lístie. Najznámejšou vlastnosťou je hlasná obrana — pri vyrušení sa postaví, dvíha a roztiahne ostnaté zadné nohy a pri kontakte ich zovrie ako nožnice (samica dokáže pichnúť a poškriabať do krvi), pričom krídlami hlasno striduluje (klikavo-syčivý zvuk, pri prudkej obrane prekvapivo silný, v literatúre opisovaný až okolo 100 dB) — na rozdiel od neškodnej „škorpiónej“ pózy strašilky ostnatej tu hrozí reálne pichnutie, preto je manipulácia opatrnejšia. Druhou pozoruhodnosťou je spôsob kladenia vajíčok: samica zaborí ovipozítor do vlhkej pôdy a veľké ťažké vajíčka (~7–8 mm, ~70 mg, jedny z najväčších medzi fázmidmi) ukladá pod povrch — preto v teráriu potrebuje hlbšiu vrstvu vlhkej zeminy. Rozmnožuje sa pohlavne (potrebný samec aj samica) a inkubácia vajíčok je výnimočne dlhá — 7 až 14 mesiacov. Pôvod: vlhké dažďové pralesy juhovýchodnej Ázie (Malajzia, Borneo, Sumatra, Thajsko). Chov je vďačný, no o niečo náročnejší než u začiatočníckych strašiliek: potrebuje teplotu 20–26 °C, vyššiu vlhkosť 70–80 % udržiavanú pravidelným rosením (aspoň 5× týždenne), hlbší vlhký substrát na znášku a stravu z ostružiny (černice), doplnenú dubom, bukom, ružou či guavou — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 50–60 cm a viac) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (okrídlený samec dokáže odletieť). Životnosť je medzi chovanými strašilkami mimoriadna — približne 1,5 až 2 roky, patrí medzi najdlhovekejšie fázmidy v chove; len ju nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: stredná — vďačný a vizuálne mimoriadne atraktívny druh pre mierne pokročilých. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.
Krátky verdikt
Obidva druhy patria do čeľade Lonchodidae (podčeľaď Eurycanthinae) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.
Súvisiace porovnania
Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov