Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum) vs Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata)

Strava — Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)

• Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
• Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
• Eukalyptus (Eucalyptus) — pôvodná prirodzená potrava v Austrálii; ak je dostupný, strašilka ho s obľubou prijíma
• Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
• Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná alternatíva k ostružine
• Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
• Lieska (Corylus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička

Strava — Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata)

• Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
• Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
• Buk (Fagus) — listy, obľúbená sezónna alternatíva
• Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, ochotne prijímané
• Ruža a šípka (Rosa) — listy, vhodná alternatíva k ostružine (bez postrekov)
• Lieska (Corylus) a hloh (Crataegus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička
• Guava (Psidium) — v tropickej domovine prirodzená potrava; ak je dostupná, prijíma ju

O druhu — Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)

Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum, Macleay's spectre / giant prickly stick insect / spiny leaf insect) je veľká a mimoriadne efektná austrálska strašilka a jedna z najobľúbenejších druhov v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 9). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Phasmatidae. Má výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je mohutná, dlhá ~15–20 cm, husto pokrytá tŕnistými výrastkami a bezkrídla — dokonale imituje suchý tŕnistý list alebo kúsok lišajníka; samec je naopak štíhly (~11–13 cm), takmer bez tŕňov a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta. Je nočná: cez deň nehybne visí medzi lístím so zadočkom efektne stočeným nad chrbát, v noci spása lístie. Najznámejšou vlastnosťou je obranná „škorpiónia“ póza — pri vyrušení sa postaví na predné nohy a stočí zadoček nad chrbát ako škorpión, prípadne sa zadnými nohami „kopne“ a uvoľní obranný pach pripomínajúci karamel; pôsobí to hrozivo, ale strašilka je úplne neškodná — nepichá ani nie je jedovatá (môže nanajvýš jemne pichnúť tŕnistými nohami pri zovretí). Druhou pozoruhodnosťou je partenogenéza: samica dokáže klásť životaschopné vajíčka aj bez samca, pričom z nich sa liahnu výlučne samice — dá sa tak chovať aj čisto samičia línia bez lietajúcich samcov. Vajíčka (~5–6 mm, hnedé s béžovým viečkom pripomínajúcim semeno) samica pohybom zadočka odhadzuje na zem a v prírode ich tukové teliesko láka mravce, ktoré ich roznesú (myrmekochória). Čerstvo vyliahnuté nymfy napodobňujú mravce (oranžová hlava, čierne telo). Pôvod: dažďové a eukalyptové lesy východnej Austrálie (Queensland, Nový Južný Wales); blízko príbuzný druh E. popa žije na Novej Guinei. Chov je vďačný, o niečo náročnejší než u strašilky indickej (väčšia, nymfy citlivejšie na vlhkosť): postačí izbová teplota 20–26 °C bez špeciálneho vyhrievania, mierna vlhkosť udržiavaná rosením (nymfy potrebujú okolo 60 %) a strava z ostružiny (černice), doplnená dubom, ružou, hlohom či eukalyptom (pôvodná potrava) — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 45–60 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (okrídlený samec dokáže odletieť). Je to pokojný a neškodný chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť: samica ~12–18 mesiacov, samce kratšie (~6–8 mesiacov). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: nízka až stredná — vďačný a vizuálne atraktívny druh pre začiatočníkov aj pokročilých. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

O druhu — Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata)

Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata, Malaysian jungle nymph / giant Malaysian stick insect / Malayan wood nymph) je jedna z najväčších a najpôsobivejších strašiliek v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 18). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Heteropterygidae. Má výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je obrovská a mohutná, dlhá ~14–17 cm a ťažká 30–65 g — patrí medzi najťažší hmyz na svete — je nápadne jasno zelená (zriedkavo žltá alebo červenohnedá), má mohutné tŕnisté zadné nohy a len krátke zakrpatené krídla (nelieta); samec je naopak menší, štíhlejší, hnedý, ostnatý a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta. Je nočná: cez deň nehybne sedí medzi lístím, ktoré dokonale imituje, v noci spása lístie. Najznámejšou vlastnosťou je hlasná obrana — pri vyrušení sa postaví, dvíha a roztiahne ostnaté zadné nohy a pri kontakte ich zovrie ako nožnice (samica dokáže pichnúť a poškriabať do krvi), pričom krídlami hlasno striduluje (klikavo-syčivý zvuk, pri prudkej obrane prekvapivo silný, v literatúre opisovaný až okolo 100 dB) — na rozdiel od neškodnej „škorpiónej“ pózy strašilky ostnatej tu hrozí reálne pichnutie, preto je manipulácia opatrnejšia. Druhou pozoruhodnosťou je spôsob kladenia vajíčok: samica zaborí ovipozítor do vlhkej pôdy a veľké ťažké vajíčka (~7–8 mm, ~70 mg, jedny z najväčších medzi fázmidmi) ukladá pod povrch — preto v teráriu potrebuje hlbšiu vrstvu vlhkej zeminy. Rozmnožuje sa pohlavne (potrebný samec aj samica) a inkubácia vajíčok je výnimočne dlhá — 7 až 14 mesiacov. Pôvod: vlhké dažďové pralesy juhovýchodnej Ázie (Malajzia, Borneo, Sumatra, Thajsko). Chov je vďačný, no o niečo náročnejší než u začiatočníckych strašiliek: potrebuje teplotu 20–26 °C, vyššiu vlhkosť 70–80 % udržiavanú pravidelným rosením (aspoň 5× týždenne), hlbší vlhký substrát na znášku a stravu z ostružiny (černice), doplnenú dubom, bukom, ružou či guavou — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 50–60 cm a viac) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (okrídlený samec dokáže odletieť). Životnosť je medzi chovanými strašilkami mimoriadna — približne 1,5 až 2 roky, patrí medzi najdlhovekejšie fázmidy v chove; len ju nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: stredná — vďačný a vizuálne mimoriadne atraktívny druh pre mierne pokročilých. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.