Strašilka madagaskarská (Achrioptera manga) vs Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)

Strava — Strašilka madagaskarská (Achrioptera manga)

• Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
• Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, dobre prijímané
• Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, dobre prijímaný počas vegetačnej sezóny
• Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná alternatíva k ostružine
• Eukalyptus (Eucalyptus) — ak je dostupný, strašilka ho s obľubou prijíma
• Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
• Lieska (Corylus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička

Strava — Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)

• Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
• Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
• Eukalyptus (Eucalyptus) — pôvodná prirodzená potrava v Austrálii; ak je dostupný, strašilka ho s obľubou prijíma
• Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
• Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná alternatíva k ostružine
• Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
• Lieska (Corylus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička

O druhu — Strašilka madagaskarská (Achrioptera manga)

Strašilka madagaskarská (Achrioptera manga, Malagasy blue stick insect) je jedna z najfarebnejších strašiliek sveta a jeden z najefektnejších druhov, aké možno v teraristike chovať. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky) a do madagaskarského rodu Achrioptera (čeľaď Anisacanthidae, v širšom poňatí Phasmatidae). Jej najväčšou pozoruhodnosťou je extrémny pohlavný dimorfizmus: dospelý samec je nápadne elektricky modrý až tyrkysový s kontrastnými oranžovo-žltými tykadlami a nohami, zatiaľ čo samica je výrazne väčšia (~15–20 cm), mohutnejšia, hnedo-zelená až olivová a ostnatá — bez nápadnej modrej. Druh je endemitom suchých lesov severného Madagaskaru a je nočný: cez deň nehybne sedí na vetvičkách, ktoré imituje, a v noci spása lístie. Dôležitý je aj jeden taxonomický detail — tento druh sa v chove roky označoval ako Achrioptera fallax, kým ho v roku 2019 vedci neopísali ako samostatný druh A. manga, takže staršie zdroje a inzeráty môžu rovnaké zviera uvádzať pod menom „fallax“. Chov je vďačný, no náročnejší než pri klasických izbových strašilkách (indická, vietnamská): keďže ide o tropický druh, vyžaduje stabilné teplo ~24–28 °C — v chlade prijíma málo potravy, chradne a zle sa zvlieka. Vlhkosť stačí mierna, udržiavaná rosením; druh zo suchých lesov neznáša trvalo premočené terárium, vyhovuje mu skôr striedanie mierneho orosenia a preschnutia (nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť pri zvliekaní). Je to výhradný bylinožravec (folivor): hoci pochádza z Madagaskaru, v chove dobre prijíma bežné stredoeurópske dreviny — ostružinu (černicu) dostupnú aj v zime, doplnenú dubom, ružou/šípkou, hlohom a podľa dostupnosti eukalyptom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším technickým pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 50–60 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie; dôležité je aj vetranie proti plesni. Na rozdiel od mnohých teraristických strašiliek sa A. manga rozmnožuje výhradne pohlavne — na potomstvo treba mať samca aj samicu (partenogenéza nie je pri tomto druhu spoľahlivo doložená), preto sa množí pomalšie a býva drahšia a horšie dostupná. Je to pokojný a neškodný chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ho nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť dospelca je približne 1–1,5 roka. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: stredná — pre svoju potrebu tepla a vlhkosti je vhodnejšia pre pokročilejších chovateľov, no za odmenu ponúka jedno z najkrajších sfarbení v celej teraristike strašiliek. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

O druhu — Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)

Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum, Macleay's spectre / giant prickly stick insect / spiny leaf insect) je veľká a mimoriadne efektná austrálska strašilka a jedna z najobľúbenejších druhov v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 9). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Phasmatidae. Má výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je mohutná, dlhá ~15–20 cm, husto pokrytá tŕnistými výrastkami a bezkrídla — dokonale imituje suchý tŕnistý list alebo kúsok lišajníka; samec je naopak štíhly (~11–13 cm), takmer bez tŕňov a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta. Je nočná: cez deň nehybne visí medzi lístím so zadočkom efektne stočeným nad chrbát, v noci spása lístie. Najznámejšou vlastnosťou je obranná „škorpiónia“ póza — pri vyrušení sa postaví na predné nohy a stočí zadoček nad chrbát ako škorpión, prípadne sa zadnými nohami „kopne“ a uvoľní obranný pach pripomínajúci karamel; pôsobí to hrozivo, ale strašilka je úplne neškodná — nepichá ani nie je jedovatá (môže nanajvýš jemne pichnúť tŕnistými nohami pri zovretí). Druhou pozoruhodnosťou je partenogenéza: samica dokáže klásť životaschopné vajíčka aj bez samca, pričom z nich sa liahnu výlučne samice — dá sa tak chovať aj čisto samičia línia bez lietajúcich samcov. Vajíčka (~5–6 mm, hnedé s béžovým viečkom pripomínajúcim semeno) samica pohybom zadočka odhadzuje na zem a v prírode ich tukové teliesko láka mravce, ktoré ich roznesú (myrmekochória). Čerstvo vyliahnuté nymfy napodobňujú mravce (oranžová hlava, čierne telo). Pôvod: dažďové a eukalyptové lesy východnej Austrálie (Queensland, Nový Južný Wales); blízko príbuzný druh E. popa žije na Novej Guinei. Chov je vďačný, o niečo náročnejší než u strašilky indickej (väčšia, nymfy citlivejšie na vlhkosť): postačí izbová teplota 20–26 °C bez špeciálneho vyhrievania, mierna vlhkosť udržiavaná rosením (nymfy potrebujú okolo 60 %) a strava z ostružiny (černice), doplnená dubom, ružou, hlohom či eukalyptom (pôvodná potrava) — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 45–60 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (okrídlený samec dokáže odletieť). Je to pokojný a neškodný chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť: samica ~12–18 mesiacov, samce kratšie (~6–8 mesiacov). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: nízka až stredná — vďačný a vizuálne atraktívny druh pre začiatočníkov aj pokročilých. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.