Strašilka indická (Carausius morosus) vs Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)

Strava — Strašilka indická (Carausius morosus)

• Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
• Malina (Rubus idaeus) — list, výborne prijímaná alternatíva k ostružine
• Brečtan popínavý (Hedera helix) — celoročne dostupný, obľúbený, treba čerstvé netoxické výhonky
• Liguster vtáčí (Ligustrum) — sezónne, ochotne prijímaný
• Vajgélia (Weigela) — obľúbená náhrada, najmä keď je ostružina ošarpaná mrazom
• Dub (Quercus) — mladé listy, vhodné cez vegetačnú sezónu
• Hloh (Crataegus) a ruža/šípka — listy, vhodná doplnková potrava

Strava — Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)

• Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
• Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
• Eukalyptus (Eucalyptus) — pôvodná prirodzená potrava v Austrálii; ak je dostupný, strašilka ho s obľubou prijíma
• Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
• Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná alternatíva k ostružine
• Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
• Lieska (Corylus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička

O druhu — Strašilka indická (Carausius morosus)

Strašilka indická (Carausius morosus, Indian / laboratory stick insect) je najklasickejšia a najrozšírenejšia začiatočnícka strašilka — číslo 1 na chovateľskom zozname Phasmid Study Group a klasický školský i laboratórny druh už od začiatku 20. storočia. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Lonchodidae. Má štíhle palicovité telo dlhé 8–10 cm, sfarbené od svetlozelenej po tmavohnedú, s charakteristickými červenými škvrnami na vnútornej strane predných nôh (a žltkastými na stredných). Je bezkrídla, nočná a úplne nemá: cez deň nehybne sedí a dokonale imituje vetvičku, v noci spása lístie. Najzaujímavejšou vlastnosťou je partenogenéza — chovné populácie tvoria takmer výhradne samice, ktoré kladú plodné vajíčka úplne bez samcov; vajíčka (drobné, ~2 mm, hnedé) jednoducho nechá padnúť na dno a z nich sa liahnu opäť samice. Práve preto sa druh množí mimoriadne ľahko (na chov stačí jediná strašilka) a rozšíril sa po celom svete. Pôvod: južná India (chovné kmene zo štátu Tamil Nadu). Chov je veľmi jednoduchý a vďačný aj pre deti: postačí izbová teplota 18–25 °C bez vyhrievania, mierna vlhkosť (~60–70 %) udržiavaná rosením 1–2× týždenne a strava z ostružiny (černice) a brečtanu, doplnená ligustrom, vajgéliou, dubom či hlohom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÉ teárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 2× dĺžku tela (prakticky min. ~30 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie (sieťkové alebo presklené teárium) proti plesni. Je to pokojný, neškodný a tichý chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy, lebo si ich pri vyrušení môže odtrhnúť (nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť dospelca je približne jeden rok. ⚠️ Dôležité upozornenie: vďaka partenogenéze má Carausius morosus vysoký invázny potenciál a už zdivočel vo Veľkej Británii, Portugalsku, Južnej Afrike a USA — preto sa prebytočné jedince a vajíčka musia likvidovať zodpovedne a strašilka sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody. Obtiažnosť: najnižšia spomedzi strašilôk — ideálny prvý hmyzí chovanec. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

O druhu — Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)

Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum, Macleay's spectre / giant prickly stick insect / spiny leaf insect) je veľká a mimoriadne efektná austrálska strašilka a jedna z najobľúbenejších druhov v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 9). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Phasmatidae. Má výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je mohutná, dlhá ~15–20 cm, husto pokrytá tŕnistými výrastkami a bezkrídla — dokonale imituje suchý tŕnistý list alebo kúsok lišajníka; samec je naopak štíhly (~11–13 cm), takmer bez tŕňov a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta. Je nočná: cez deň nehybne visí medzi lístím so zadočkom efektne stočeným nad chrbát, v noci spása lístie. Najznámejšou vlastnosťou je obranná „škorpiónia“ póza — pri vyrušení sa postaví na predné nohy a stočí zadoček nad chrbát ako škorpión, prípadne sa zadnými nohami „kopne“ a uvoľní obranný pach pripomínajúci karamel; pôsobí to hrozivo, ale strašilka je úplne neškodná — nepichá ani nie je jedovatá (môže nanajvýš jemne pichnúť tŕnistými nohami pri zovretí). Druhou pozoruhodnosťou je partenogenéza: samica dokáže klásť životaschopné vajíčka aj bez samca, pričom z nich sa liahnu výlučne samice — dá sa tak chovať aj čisto samičia línia bez lietajúcich samcov. Vajíčka (~5–6 mm, hnedé s béžovým viečkom pripomínajúcim semeno) samica pohybom zadočka odhadzuje na zem a v prírode ich tukové teliesko láka mravce, ktoré ich roznesú (myrmekochória). Čerstvo vyliahnuté nymfy napodobňujú mravce (oranžová hlava, čierne telo). Pôvod: dažďové a eukalyptové lesy východnej Austrálie (Queensland, Nový Južný Wales); blízko príbuzný druh E. popa žije na Novej Guinei. Chov je vďačný, o niečo náročnejší než u strašilky indickej (väčšia, nymfy citlivejšie na vlhkosť): postačí izbová teplota 20–26 °C bez špeciálneho vyhrievania, mierna vlhkosť udržiavaná rosením (nymfy potrebujú okolo 60 %) a strava z ostružiny (černice), doplnená dubom, ružou, hlohom či eukalyptom (pôvodná potrava) — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 45–60 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (okrídlený samec dokáže odletieť). Je to pokojný a neškodný chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť: samica ~12–18 mesiacov, samce kratšie (~6–8 mesiacov). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: nízka až stredná — vďačný a vizuálne atraktívny druh pre začiatočníkov aj pokročilých. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.