Škorpión plochý skalný (Hadogenes troglodytes) vs Škorpión cisársky (Pandinus imperator)

Strava — Škorpión plochý skalný (Hadogenes troglodytes)

• Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná korisť, výživná a bez zápachu
• Cvrčky domáce a stepné (Acheta, Gryllus) — bežná korisť, podávať primeranú veľkosť
• Kobylky a menšie saranče — vhodná väčšia korisť pre dospelé jedince
• Zofóbasy (Zophobas morio) a múčne červy — striedmo, sú tučné — skôr ako doplnok
• Korisť podávaná pinzetou priamo k štrbine — plachý a pomalý druh tak ľahšie korisť uchopí
• Korisť veľkosti tela škorpióna alebo menšia — väčšiu korisť uprednostňuje rozdrviť klepetami
• Plytká miska s čistou vodou — vždy dostupná, dosť plytká, aby sa zviera neutopilo

Strava — Škorpión cisársky (Pandinus imperator)

• Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná korisť, výživná a bez zápachu
• Cvrčky domáce a stepné (Acheta, Gryllus) — bežná korisť, podávať primeranú veľkosť
• Kobylky a saranče — vhodná väčšia korisť pre dospelé jedince
• Zofóbasy (Zophobas morio) a múčne červy — striedmo, sú tučné — skôr ako doplnok
• Ružové (holé) myšky — len výnimočne dospelému jedincovi, max. raz za niekoľko týždňov
• Korisť veľkosti tela škorpióna alebo menšia — väčšiu korisť uprednostňuje rozdrviť klepetami
• Plytká miska s čistou vodou — vždy dostupná, mení sa denne

O druhu — Škorpión plochý skalný (Hadogenes troglodytes)

Škorpión plochý skalný (Hadogenes troglodytes, Flat rock scorpion) je pozoruhodný druh hneď z niekoľkých dôvodov — je to najdlhší škorpión sveta: samce vďaka mimoriadne predĺženému, tenkému chvostu (metasóme) merajú až okolo 20–21 cm (nie je však najťažší — telom je robustnejší napríklad škorpión cisársky, ale kratší). Jeho najnápadnejšou črtou je extrémne sploštené, takmer „papierové“ telo, ktoré je dokonalým prispôsobením na život v úzkych skalných štrbinách — tam sa zaklíni, zaprie a roztiahne tak pevne, že ho nemožno vytiahnuť bez zranenia. Patrí do čeľade Hormuridae (rad Scorpiones, trieda pavúkovce) a pochádza zo suchých skalnatých výchozov a balvanov južnej Afriky — JAR, Zimbabwe a Mozambiku. Povaha: patrí k najmiernejším a najpokojnejším škorpiónom v chove — je pomalý, plachý a neagresívny, pri vyrušení sa skôr stiahne do štrbiny, než by zaútočil. Jeho jed je slabý, porovnateľný so včelím, a hoci má veľké, mohutné klepetá, používa ich neochotne (pozor však u alergikov). Zaujímavosti: pod UV svetlom žiari (fluorescencia exoskeletu) ako všetky škorpióny, je živorodý (samica rodí biele mláďatá a nosí ich na chrbte do prvého zvliekania) a má medzi škorpiónmi nezvyčajne výrazný pohlavný dimorfizmus v dĺžke chvosta. Najdôležitejšie pre chovateľa: je extrémne dlhoveký — dožíva sa 25–30 a viac rokov — a zároveň extrémne pomaly rastie (dospelosť až po 6–7 rokoch), takže chov je dlhodobý záväzok. Chov — kľúčový rozdiel oproti hrabavým škorpiónom: nehrabe nory, preto nepotrebuje hlboký substrát, ale skalnú stenu z navrstvených plochých kameňov a bridlice so štrbinami (stabilne podopretú, aby ho nezalisovala). Terárium od cca 40×30×30 cm, suché a dobre vetrané s nízkou vlhkosťou, teplota 24–28 °C cez bočnú/zadnú vykurovaciu podložku a plytká miska s vodou. Strava: dravec — šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti, dospelca zhruba raz za 1–2 týždne (pomalý metabolizmus); počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Zdravie: najväčšími rizikami sú premokrenie a trvalá vlhkosť (najčastejšia chyba — opak tropických druhov), zranenie pri násilnom vyťahovaní zo štrbiny, problémové zvliekanie a dehydratácia z úplného nedostatku vody. Obtiažnosť nízka až stredná — vďaka miernej povahe a slabému jedu je vhodný aj pre začínajúceho teraristu, ktorý rešpektuje suché skalnaté nároky a chápe, že ide o dlhoveké zviera na pozorovanie, nie na maznanie. Druh nie je v CITES ani hodnotený IUCN (NE), no keďže dospelce sú často divo odchytené, je vhodné uprednostniť aklimatizované jedince.

O druhu — Škorpión cisársky (Pandinus imperator)

Škorpión cisársky (Pandinus imperator, Emperor scorpion) je jeden z najväčších a najobľúbenejších teráriových škorpiónov sveta — dospelý jedinec meria 15–20 cm, váži okolo 30 g a je lesklo čierny s mohutnými, takmer kontrastne tmavočervenými klepetami. Patrí do čeľade Scorpionidae (rad Scorpiones, trieda pavúkovce) a pochádza z tropických dažďových pralesov a saván západnej Afriky (Ghana, Togo, Nigéria a okolité krajiny), kde si v mäkkej vlhkej pôde hrabe nory a často žije v okolí termitísk. Povaha: napriek hrozivému vzhľadu je to pokojný, mierny druh — radšej utečie alebo varovne dvihne klepetá, než by zaútočil. Jeho jed je slabý, porovnateľný so včelím, a pri love aj obrane sa spolieha hlavne na klepetá, ktorými korisť rozdrví; štipnutie klepetami býva bolestivejšie než žihadlo (pozor však u alergikov). Zaujímavosti: pod UV svetlom žiari modrozelene (fluorescencia exoskeletu), je živorodý (samica rodí biele mláďatá a nosí ich na chrbte do prvého zvliekania) a patrí k mála škorpiónom, ktoré znášajú komunálny chov — pri dostatku priestoru, úkrytov a potravy (inak hrozí kanibalizmus). Chov: terárium od cca 40×30×30 cm s pôdorysom dôležitejším než výška, hlboký vlhký substrát (10–15 cm, kokos + hlina) na hrabanie, teplota 25–30 °C cez bočnú vykurovaciu podložku, vysoká vlhkosť 75–80 %, úkryt a plytká miska s vodou. Strava: dravec — šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti, dospelca 2–3× týždenne; počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Zdravie: najväčšími rizikami sú dehydratácia z nízkej vlhkosti, problémové zvliekanie a pád z výšky (krehký exoskelet praská) — preto vysoká vlhkosť a minimum manipulácie. Životnosť 6–8 rokov. Obtiažnosť nízka až stredná — vhodný aj pre začínajúceho teraristu, ktorý rešpektuje vlhkostné nároky a chápe, že ide o zviera na pozorovanie, nie na maznanie. Dôležité — CITES Príloha II: druh je medzinárodne chránený pred nadmerným odchytom, preto kupujte výhradne odchované jedince s dokladmi o pôvode. IUCN druh zatiaľ nehodnotil (NE).