Škorpión cisársky (Pandinus imperator) vs Škorpión púštny (Hadrurus arizonensis)

Strava — Škorpión cisársky (Pandinus imperator)

• Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná korisť, výživná a bez zápachu
• Cvrčky domáce a stepné (Acheta, Gryllus) — bežná korisť, podávať primeranú veľkosť
• Kobylky a saranče — vhodná väčšia korisť pre dospelé jedince
• Zofóbasy (Zophobas morio) a múčne červy — striedmo, sú tučné — skôr ako doplnok
• Ružové (holé) myšky — len výnimočne dospelému jedincovi, max. raz za niekoľko týždňov
• Korisť veľkosti tela škorpióna alebo menšia — väčšiu korisť uprednostňuje rozdrviť klepetami
• Plytká miska s čistou vodou — vždy dostupná, mení sa denne

Strava — Škorpión púštny (Hadrurus arizonensis)

• Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná korisť, výživná a bez zápachu
• Cvrčky domáce a stepné (Acheta, Gryllus) — bežná korisť, podávať primeranú veľkosť
• Kobylky a saranče — vhodná väčšia korisť pre veľké dospelé jedince
• Zofóbasy (Zophobas morio) a múčne červy — striedmo, sú tučné — skôr ako doplnok
• Ružové (holé) myšky — len výnimočne dospelému jedincovi, max. raz za niekoľko týždňov
• Korisť veľkosti tela škorpióna alebo menšia — väčšiu korisť uprednostňuje rozdrviť klepetami
• Plytká miska s čistou vodou — vždy dostupná, ale plytká (púštny druh sa ľahko utopí)

O druhu — Škorpión cisársky (Pandinus imperator)

Škorpión cisársky (Pandinus imperator, Emperor scorpion) je jeden z najväčších a najobľúbenejších teráriových škorpiónov sveta — dospelý jedinec meria 15–20 cm, váži okolo 30 g a je lesklo čierny s mohutnými, takmer kontrastne tmavočervenými klepetami. Patrí do čeľade Scorpionidae (rad Scorpiones, trieda pavúkovce) a pochádza z tropických dažďových pralesov a saván západnej Afriky (Ghana, Togo, Nigéria a okolité krajiny), kde si v mäkkej vlhkej pôde hrabe nory a často žije v okolí termitísk. Povaha: napriek hrozivému vzhľadu je to pokojný, mierny druh — radšej utečie alebo varovne dvihne klepetá, než by zaútočil. Jeho jed je slabý, porovnateľný so včelím, a pri love aj obrane sa spolieha hlavne na klepetá, ktorými korisť rozdrví; štipnutie klepetami býva bolestivejšie než žihadlo (pozor však u alergikov). Zaujímavosti: pod UV svetlom žiari modrozelene (fluorescencia exoskeletu), je živorodý (samica rodí biele mláďatá a nosí ich na chrbte do prvého zvliekania) a patrí k mála škorpiónom, ktoré znášajú komunálny chov — pri dostatku priestoru, úkrytov a potravy (inak hrozí kanibalizmus). Chov: terárium od cca 40×30×30 cm s pôdorysom dôležitejším než výška, hlboký vlhký substrát (10–15 cm, kokos + hlina) na hrabanie, teplota 25–30 °C cez bočnú vykurovaciu podložku, vysoká vlhkosť 75–80 %, úkryt a plytká miska s vodou. Strava: dravec — šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti, dospelca 2–3× týždenne; počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Zdravie: najväčšími rizikami sú dehydratácia z nízkej vlhkosti, problémové zvliekanie a pád z výšky (krehký exoskelet praská) — preto vysoká vlhkosť a minimum manipulácie. Životnosť 6–8 rokov. Obtiažnosť nízka až stredná — vhodný aj pre začínajúceho teraristu, ktorý rešpektuje vlhkostné nároky a chápe, že ide o zviera na pozorovanie, nie na maznanie. Dôležité — CITES Príloha II: druh je medzinárodne chránený pred nadmerným odchytom, preto kupujte výhradne odchované jedince s dokladmi o pôvode. IUCN druh zatiaľ nehodnotil (NE).

O druhu — Škorpión púštny (Hadrurus arizonensis)

Škorpión púštny (Hadrurus arizonensis, Desert hairy scorpion) je najväčší škorpión Severnej Ameriky — dospelý jedinec meria zvyčajne okolo 14 cm (výnimočne až 18 cm) a je žltý so tmavým chrbtom, žltými klepetami a nohami, pričom telo pokrývajú jemné hnedé chĺpky, ktorými sníma vibrácie pôdy (odtiaľ meno „chlpatý“). Patrí do čeľade Caraboctonidae (rad Scorpiones, trieda pavúkovce) a pochádza z horúcich aridných púští juhozápadu USA a severozápadu Mexika — Sonorskej a Mojavskej púšte —, kde si v suchej piesočnatej pôde hĺbi hlboké vertikálne nory a uniká do nich pred denným horúčavom. Povaha: na rozdiel od pokojného škorpióna cisárskeho je defenzívnejší a temperamentnejší a je samotár — chová sa vždy jednotlivo, pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus. Jeho jed je slabý, porovnateľný so včelím či sršňovým; žihnutie je bolestivé, ale pre zdravého dospelého človeka nie je nebezpečné (pozor však u alergikov), pri love a obrane používa aj klepetá. Zaujímavosti: pod UV svetlom žiari modrozelene (fluorescencia exoskeletu), je živorodý (samica rodí biele mláďatá a nosí ich na chrbte do prvého zvliekania) a je mimoriadne dlhoveký — samice sa dožívajú 15–20, výnimočne až 25 rokov. Chov — kľúčový rozdiel oproti tropickým škorpiónom: vyžaduje SUCHO a teplo, nie vlhko. Terárium od cca 40×30×30 cm s pôdorysom dôležitejším než výška, hlboký suchý piesočno-hlinený substrát (10–15 cm) na hĺbenie nôr, teplota 25–35 °C cez deň cez bočnú vykurovaciu podložku, nízka vlhkosť (terárium suché a dobre vetrané, NEROSIŤ), úkryt (plochý kameň) a plytká miska s vodou. Strava: dravec — šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti, dospelca zhruba raz týždenne (pomalý metabolizmus); počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Zdravie: najväčšími rizikami sú premokrenie a vlhký substrát (najčastejšia chyba — opak tropických druhov), dehydratácia z úplného nedostatku vody, problémové zvliekanie a pád z výšky (krehký exoskelet praská) — preto suché vetrané terárium s prístupom k vode a minimum manipulácie. Životnosť 15–20 rokov u samíc. Obtiažnosť nízka až stredná — vhodný aj pre začínajúceho teraristu, ktorý rešpektuje suché nároky a chápe, že ide o defenzívne zviera na pozorovanie, nie na maznanie. Druh nie je v CITES ani hodnotený IUCN (NE), aj tak je vhodné uprednostniť odchované jedince.