Sklípkavec singapurský modrý (Omothymus violaceopes) vs Sklípkavec togský (Heteroscodra maculata)

Strava — Sklípkavec singapurský modrý (Omothymus violaceopes)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca bez nôh
• Šváby Blaptica dubia (vhodne veľké kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť, ktorú rád loví zo skrýše
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť vhodná pre rýchleho lovca
• Lietajúci a poletujúci hmyz (mole, mladé saranče) — arboreálny druh ho ochotne prepadáva v pavučine
• Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka pre veľký druh
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne

Strava — Sklípkavec togský (Heteroscodra maculata)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca bez nôh
• Šváby Blaptica dubia (vhodne veľké kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť, ktorú rád loví zo skrýše
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť vhodná pre rýchleho lovca
• Lietajúci a poletujúci hmyz (mole, mladé saranče) — arboreálny druh ho ochotne prepadáva v pavučine
• Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne

O druhu — Sklípkavec singapurský modrý (Omothymus violaceopes)

Sklípkavec singapurský modrý (Omothymus violaceopes, syn. Lampropelma violaceopes, anglicky Singapore Blue) je veľký arboreálny (stromový) sklípkavec čeľade Theraphosidae z juhovýchodnej Ázie (Singapur, Malajzia), kde žije v dutinách stromov a štrbinách kôry dažďových lesov. Dosahuje rozpätie nôh približne 18–22 cm — patrí tak k najväčším arboreálnym sklípkavcom — a jeho najväčším lákadlom sú nádherné kovovo modré nohy dospelcov (samec býva sýtejšie modrý, samica skôr olivovo-modrá s jemne ružovkastým zadočkom); mláďatá sú spočiatku nenápadne hnedasté a vyfarbujú sa až s dospievaním. Druh opísal Abraham v roku 1924 a dlho bol známy pod synonymom Lampropelma violaceopes. Povaha a riziko — KĽÚČOVÉ: O. violaceopes je rýchly a defenzívny druh Starého sveta a nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky — jeho obranou je bleskový útek, výhražný postoj a v krajnom prípade uhryznutie SILNÝM jedom. Uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, opuch a môže vyvolať svalové kŕče a celkové príznaky trvajúce hodiny až dni; nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Preto sa tento druh NIKDY neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri bezpečne istenom teráriu — je výhradne pre skúsených chovateľov, nie pre začiatočníka ani domácnosť s malými deťmi. Chov: VYSOKÉ vertikálne terárium (~40×40×50 cm, vyššie než širšie) s isteným vekom a zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako hlavným úkrytom, okolo ktorého si zviera natká husté pavučinové tunely; teplota 24–28 °C, vlhkosť 75–80 % dosahovaná orosením pri dobrom vetraní (nie premočením). Zaujímavosťou je, že mláďatá počas prvých mesiacov hrabú do substrátu a až s vekom prechádzajú na stromový spôsob života. Strava: cvrčky, šváby a poletujúci hmyz podávaný pinzetami — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; netreba prekrmovať. Rozmnožovanie: druh rastie pomerne rýchlo (dospelosť ~2–3 roky) a samica je plodná — z jedného kokonu sa môže vyliahnuť rádovo desiatky až do stovky mláďat. Životnosť: samice ~12–15 rokov, samce po dozretí len ~3–4 roky. Z pohľadu hluku je prakticky nemý (pri obrane môže slabo syčať/stridulovať). Ochrana: IUCN ho nehodnotí (NE) a nie je v CITES — v obchode sa vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, ktoré odporúčame uprednostniť. Celkovo ide o nádherný, veľký a vizuálne ohromujúci druh, ktorého kovovo modré sfarbenie z neho robí jeden z najžiadanejších arboreálnych sklípkavcov — chov je však výzvou a zodpovednosťou vyhradenou poučeným, skúseným chovateľom (rýchlosť + silný jed).

O druhu — Sklípkavec togský (Heteroscodra maculata)

Sklípkavec togský (Heteroscodra maculata, Togo Starburst Baboon Tarantula) je arboreálny (stromový) sklípkavec čeľade Theraphosidae zo západnej Afriky (Togo, Ghana), kde žije v dutinách stromov a štrbinách kôry tropických lesov. Dosahuje rozpätie nôh približne 12–14 cm a nesie nápadný kriedovo sivo-strieborný vzhľad s mozaikovým čierno-hnedým hviezdicovým („starburst“) vzorom, ktorý mu na kôre poskytuje dokonalú kamufláž; charakteristické sú aj jeho zhrubnuté zadné nohy. Druh opísal Pocock v roku 1899. Povaha a riziko — KĽÚČOVÉ: H. maculata je jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov vôbec, je mimoriadne defenzívna a nervózna a ako druh Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — jej obranou je bleskový útek, výhražný postoj a v krajnom prípade uhryznutie MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝM jedom. Uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, intenzívne svalové kŕče (aj oneskorené a vzdialené od rany), opuch a niekedy systémové príznaky trvajúce aj dni; nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Preto sa tento druh NIKDY neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri bezpečne istenom teráriu — je výhradne pre skúsených chovateľov, nie pre začiatočníka ani domácnosť s malými deťmi. Chov: VYSOKÉ vertikálne terárium (~30×30×40 cm, vyššie než širšie) s isteným vekom a zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako hlavným úkrytom, okolo ktorého si zviera natká husté pavučinové tunely; teplota 24–28 °C, vlhkosť 70–80 % dosahovaná orosením pri dobrom vetraní (nie premočením). Zaujímavosťou je, že mláďatá počas prvých mesiacov hrabú do substrátu a až s vekom prechádzajú na stromový spôsob života. Strava: cvrčky, šváby a poletujúci hmyz podávaný pinzetami — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; netreba prekrmovať. Rozmnožovanie: druh rastie rýchlo (dospelosť ~3 roky) a samica je veľmi plodná — z jedného kokonu sa môže vyliahnuť rádovo 75–130 mláďat. Životnosť: samice ~10–12, niekedy až 14 rokov, samce po dozretí len ~3 roky. Z pohľadu hluku je prakticky nemý (pri obrane môže slabo syčať/stridulovať). Ochrana: IUCN ho nehodnotí (NE) a nie je v CITES — v obchode sa vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, ktoré odporúčame uprednostniť. Celkovo ide o nádherný, rýchlo rastúci a vizuálne pôsobivý druh, ktorý je však výzvou a zodpovednosťou vyhradenou poučeným, skúseným chovateľom — pre nebezpečnosť (rýchlosť + jed) patrí k najnáročnejším bežne chovaným sklípkavcom Starého sveta.