Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata) vs Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.

Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata)

Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata)

Acanthoscurria geniculata
Celý profil
VS
Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

Theraphosa stirmi
Celý profil
Parameter Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata) Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)
Latinský názov Acanthoscurria geniculata Theraphosa stirmi
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité) Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Acanthoscurria Theraphosa
Veľkosť
Dĺžka tela rozpätie ~18–22 cm rozpätie ~25–28 cm (10–11")
Hmotnosť
Životnosť ♀ ~15–20 r, ♂ ~3–5 r samice 15–25 r, samce ~3–4 r
Náročnosť 3/5 5/5
Ochrana IUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listed IUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listed
Hlasitosť 🔊 (1/5) 🔊 (1/5)
Vzácnosť ⭐⭐ ⭐⭐⭐

Strava — Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata)

  • Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná potrava: výživné, mäkké, dobre stráviteľné a neutekajú po stenách
  • Cvrčky (Acheta domestica, Gryllus) — bežná potrava, podávať gut-loaded (vykŕmené kvalitným krmivom 24–48 h pred skrmením)
  • Sarančatá a kobylky (Locusta, Schistocerca) — výborná veľká korisť, ktorú žravý bielokolenný sklípkavec ochotne prijíma
  • Argentínske šváby (Shelfordella lateralis) a iné nelietavé šváby — vydatná korisť bez rizika úniku
  • Zophobas (Zophobas morio) a múčne červy — len ako doplnok, sú tučné; nie ako základ jedálnička
  • Príležitostne väčšia korisť pre veľké, silné dospelce — väčší hmyz, výnimočne predzabitý drobný hlodavec (nie je nutné, druh prosperuje aj výhradne na hmyze)
  • Gut-loaded hmyz — krmivo vždy najprv vykŕmiť zeleninou a kvalitným granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu

Strava — Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

  • Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná potrava: výživné, mäkké, dobre stráviteľné a neutekajú po stenách
  • Cvrčky (Acheta domestica, Gryllus) — bežná potrava, podávať gut-loaded (vykŕmené kvalitným krmivom 24–48 h pred skrmením)
  • Sarančatá a kobylky (Locusta, Schistocerca) — výborná veľká korisť pre dospelého goliáša
  • Argentínske šváby (Blaptica/Shelfordella) a iné nelietavé šváby — vydatná korisť bez rizika úniku
  • Mole červy / zophobas (Zophobas morio) a múčne červy — len ako doplnok, sú tučné; nie ako základ
  • Príležitostne väčšia korisť pre veľké dospelce — väčší hmyz, výnimočne predzabitý drobný hlodavec (pri silných samiciach, nie je nutné)
  • Gut-loaded hmyz — krmivo vždy najprv vykŕmiť zeleninou a kvalitným granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu

O druhu — Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata)

Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata, Brazilian giant white knee tarantula) je veľký a mimoriadne efektný pozemný sklípkavec Nového sveta a jeden z najobľúbenejších „display“ druhov v teraristike. Patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a pochádza zo severovýchodnej Brazílie (amazonský región). Jeho vizitkou je silný kontrast: čierne zamatové telo s nápadnými bielymi až krémovými pruhmi na „kolenách“ a kĺboch nôh (odtiaľ „white knee“) a červenkavými chĺpkami na zadočku. S rozpätím nôh ~18–22 cm ide o mohutný druh — nie je síce taký obrovský ako goliáš (Theraphosa), no je robustný a pôsobivý. Patrí k najrýchlejšie rastúcim a najochotnejšie žerúcim sklípkavcom: pri pravidelnom kŕmení rýchlo dorastie z malej nymfy do impozantnej veľkosti (dospelosť cca za 2–3 roky), čo z neho robí vďačný a dynamický druh. Je otužilý a nenáročný na zdravie, vďaka čomu je vhodný aj pre mierne pokročilých (a pre začiatočníkov, čo chcú veľký, robustný druh a rešpektujú zásady bezpečnosti). ⚠️ Nie je to však druh na maznanie. Bielokolenný má žihavé (urtikujúce) chĺpky — pri vyrušení ich zadnými nohami oškrabáva zo zadočka a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu (svrbenie, pálenie, vyrážka), oči aj dýchacie cesty — a navyše býva skittish a defenzívny: dokáže náhle vyraziť, postaviť sa do hrozivej pózy a ukázať hryzadlá. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé, hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný. Preto sa odporúča chovať ho ako pozorovací druh za sklom, radšej ho nebrať do ruky (okrem žihavých chĺpkov a uhryznutia hrozí aj smrteľný pád krehkého bruška) a pri údržbe terária pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí. Chov je o priestore a vlhkosti: ako pozemný druh potrebuje pôdorysne dostatočné terárium (cca 40–50×30–40×30 cm) s vrstvou substrátu 8–15 cm na hrabanie úkrytu — nie vysoké (lezenie do výšky je preňho nebezpečné), teplotu 24–28 °C, miernu až vyššiu vlhkosť ~65–75 % a zároveň dobré krížové vetranie (najčastejšou chybou je vlhko bez vetrania → pleseň). Samozrejmosťou je plytká miska s čerstvou vodou a gut-loaded hmyz (Dubia, cvrčky, sarančatá). Životnosť je výrazne pohlavne rozdielna: samice ~15–20 rokov, samce po dospelosti len ~3–5 rokov. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj alebo darovanie skúsenému chovateľovi). Obtiažnosť: stredná (3/5) — odolný, rýchlo rastúci a dostupný druh, no skittish a so žihavými chĺpkami, vďačný najmä na pozorovanie. IUCN: nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení.

O druhu — Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi, Burgundy goliath birdeater) je jeden z najväčších pavúkov sveta — rozpätie nôh dosahuje ~25–28 cm. Patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a bol popísaný až v roku 2010 (Rudloff & Weinmann). V teráriách ide o bežne chovaného „goliáša“, pretože sa úspešne odchováva v zajatí — na rozdiel od príbuzného a podobne obrovského pravého goliáša Theraphosa blondi, ktorý je vzácny a prevažne z odchytu z prírody (rozlíšiť ich možno napr. podľa ochlpenia „kolien“ alebo farby tarzov u nymf). Napriek anglickému menu „bird-eater“ (požierač vtákov) sa goliáš vtákmi bežne neživí — meno vzniklo z dávnej rytiny; je to dravec loviaci najmä veľký hmyz a inú drobnú korisť. Pôvod: amazonský tropický dažďový les severnej Brazílie a Guyany; ide o pozemný, hrabavý a nočný druh, ktorý si hrabe dlhé nory (alebo využíva opustené nory hlodavcov). ⚠️ Toto NIE je druh na manipuláciu ani pre začiatočníkov. Goliáš patrí medzi najobrannejšie sklípkavce: je rýchly a nervózny, pri vyrušení oškrabáva zo zadočka mimoriadne dráždivé žihavé chĺpky (urtikujúce setae typ III — patria k najnepríjemnejším zo všetkých sklípkavcov), ktoré dráždia kožu, oči aj dýchacie cesty, hlasno syčí (stridulácia trením setae) a postaví sa s ukázaním veľkých hryzadiel. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (hryzadlá až ~2 cm), hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný. Preto sa chová výhradne na pozorovanie za sklom; pri údržbe terária treba pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí a pavúka nikdy nedvíhať do ruky (okrem žihavých chĺpkov a uhryznutia hrozí aj smrteľný pád krehkého bruška). Chov je o priestore a vlhkosti: potrebuje veľké pôdorysné terárium (cca 60×45×45 cm) s hlbokým substrátom 15–20 cm na hrabanie, teplotu 24–28 °C, vysokú vlhkosť ~75–80 % a zároveň silné krížové vetranie — najčastejšou chybou je vlhko bez vetrania (pleseň a úhyn) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Samozrejmosťou je plytká miska s čerstvou vodou. Životnosť je výrazne pohlavne rozdielna: samice 15–25 rokov (patria k najdlhovekejším pavúkom v chove), samce po dospelosti len ~3–4 roky. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj alebo darovanie skúsenému chovateľovi). Obtiažnosť: vysoká (5/5) — pôsobivý, dlhoveký a odolný, no veľký, defenzívny a dráždivý druh výhradne pre pokročilých. IUCN: nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení.

 Krátky verdikt

Obidva druhy patria do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.

 Súvisiace porovnania

Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov