Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri) vs Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis)

Strava — Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca bez nôh
• Šváby Blaptica dubia (vhodne veľké kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť, ktorú rád loví
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť vhodná pre rýchleho lovca
• Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
• Lietajúci a poletujúci hmyz (mole, mladé saranče) — ochotne ho prepadáva pri vchode do nory
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) a pri komunálnom chove drobné jedince — drobná korisť 2× týždenne

Strava — Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca bez nôh
• Šváby Blaptica dubia (vhodne veľké kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť, ktorú rád loví
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť vhodná pre rýchleho lovca
• Lietajúci a poletujúci hmyz (mole, mladé saranče) — arboreálny druh ho ochotne prepadáva v pavučine
• Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne

O druhu — Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri)

Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri, Socotra Island Blue Baboon / Balfour's tarantula) je hrabavý (fosoriálny) sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najobľúbenejších „modrých“ terarijných pavúkovcov vôbec. Je to endemit ostrova Sokotra (jemenské súostrovie v Indickom oceáne pri Africkom rohu), kde žije v norách a štrbinách suchých kríkovitých biotopov. Dosahuje rozpätie nôh približne 11–13 cm a jeho najväčším lákadlom je nádherné sfarbenie — kovovo modré nohy v kontraste s krémovo-béžovým, chlpatým krunierom a zadočkom. Najznámejšou zvláštnosťou druhu je jeho komunálnosť: patrí k úplnej menšine sklípkavcov, ktoré sa navzájom tolerujú a dajú sa chovať v skupine — súrodenci z jednej znášky pri dostatku úkrytov a koristi zdieľajú pavučinovú štruktúru a niekedy aj spoločne lovia, pričom samica sa o mláďatá stará nezvyčajne dlho (náznak rodičovskej tolerancie, u sklípkavcov vzácny). Povaha a riziko — KĽÚČOVÉ: M. balfouri je druh Starého sveta, čo znamená, že nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky a pri ohrození sa spolieha na útek do nory, výhražný postoj a v krajnom prípade na uhryznutie MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝM jedom (silnejším než u bežných druhov Nového sveta) — uhryznutie spôsobuje bolesť, svalové kŕče a opuch, nie je síce smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Preto sa tento druh NIKDY neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri tesne uzavretom teráriu; jeho sociálnosť sa týka len iných pavúkov, nie človeka. Chov: je pomerne odolný a suchomilný — postačí pozemné terárium orientované do šírky s hlbokým substrátom (8–15 cm) na vyhrabanie nory a úkrytom, teplota 24–28 °C a prevažne suché prostredie (vlhkosť ~50–60 %) s dobrým vetraním (trvalé premokrenie mu škodí); vodu poskytnite v plytkej miske. Druh tká mimoriadne bohato, takže okolo nory čoskoro vznikne efektná pavučinová štruktúra. Strava: cvrčky a šváby podávané pinzetami — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; pri komunálnom chove kŕmte často a rozptýlene, aby ste predišli kanibalizmu. Životnosť: samice 12 a viac rokov, samce po dozretí len ~3–4 roky. Z pohľadu hluku je prakticky nemý (pri obrane môže veľmi slabo syčať). Ochrana: druh je IUCN nehodnotený (NE) a bez CITES — v obchode sa vyskytujú prakticky výhradne odchované (captive-bred) jedince, čo nezaťažuje divokú ostrovnú populáciu. Obtiažnosť: stredná — vďaka odolnosti a komunálnosti je vďačný a fascinujúci, no ako druh Starého sveta s medicínsky významným jedom je vyhradený poučenému chovateľovi (nie úplnému začiatočníkovi) a NIKDY sa nemanipuluje. Celkovo ide o jeden z najkrajších a najzaujímavejších sklípkavcov v chove — modrý klenot Sokotry s výnimočným spoločenským správaním.

O druhu — Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis)

Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis, Indian Ornamental Tarantula) je arboreálny (stromový) sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najobdivovanejších — no zároveň najnáročnejších a najnebezpečnejších — terarijných pavúkovcov. Pochádza z Indie (Východné a Západné Gháty), kde žije v dutinách stromov a štrbinách kôry listnatých a horských lesov. Dosahuje rozpätie nôh približne 15–18 cm a nesie nádherný sivo-čierno-krémový mozaikový („ornamentálny“) vzor na krunieri a abdomene s charakteristickými žltými výstražnými znakmi na spodnej strane nôh — práve táto kresba dala rodu meno „ozdobné“ sklípkavce. Povaha a riziko — KĽÚČOVÉ: P. regalis je jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov, je defenzívna a ako druh Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — jej obranou je výhražný postoj, bleskový útek a v krajnom prípade uhryznutie MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝM jedom. Uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, intenzívne svalové kŕče (aj oneskorené a vzdialené od rany), opuch a niekedy systémové príznaky trvajúce aj dni; nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Preto sa tento druh NIKDY neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri bezpečne istenom teráriu — je výhradne pre skúsených chovateľov, nie pre začiatočníka ani domácnosť s malými deťmi. Chov: VYSOKÉ vertikálne terárium (~30×30×40 cm, vyššie než širšie) s isteným vekom a zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako hlavným úkrytom; teplota 26–28 °C, vlhkosť 70–80 % dosahovaná orosením pri dobrom vetraní (nie premočením). Strava: cvrčky, šváby a poletujúci hmyz podávaný pinzetami — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; netreba prekrmovať. Zvláštnosť: patrí k mála komunálne znášanlivým sklípkavcom (technika pre pokročilých). Životnosť: samice 12–15 rokov, samce po dozretí len ~3–4 roky; druh pritom rastie pomerne rýchlo. Z pohľadu hluku je prakticky nemý (pri obrane môže slabo syčať/stridulovať). Ochrana: IUCN ho hodnotí ako Least Concern (2008), no celý rod Poecilotheria je od r. 2019 (CoP18) v CITES Príloha II kvôli zberu pre obchod a úbytku biotopu — kupovať treba výhradne odchované (captive-bred) jedince s dokladom o pôvode. Celkovo ide o ohromujúco krásny a dlhoveký druh, ktorý je však výzvou a zodpovednosťou vyhradenou poučeným, skúseným chovateľom.