Labuť čierna vs Labuť veľká

Strava — Labuť čierna

• Vodné rastliny — močiarka (Potamogeton), Vallisneria, rdesno (Polygonum), hviezdoš
• Parožnatka (Chara) a rožkatec (Ceratophyllum) — kľúčové letné rastliny
• Žaburinka (Lemna) a iné plávajúce rastliny — povrchový plankton
• Pobrežná tráva a obilniny — pasie sa na lúkach v parkoch a poľnohospodárskej krajine
• Slimáky vodné (Lymnaea) — zdroj vápnika pre samice pri znáške
• Lariy chrostíkov, pakomárov a vodný hmyz — sezónne (mláďatá)
• Korene a hľuzy vodných rastlín — rozkopávané zobákom z dna

Strava — Labuť veľká

• Vodné rastliny — močiarka (Potamogeton), rdesno (Polygonum), hviezdoš (Callitriche), rožkatec (Ceratophyllum)
• Vodný stonožník (Myriophyllum) a parožnatka (Chara) — kľúčové letné rastliny
• Žaburinka menšia (Lemna minor) a väčšia (Spirodela polyrhiza) — povrchový plankton rastlín
• Pobrežná tráva a obilninové výhonky — pasenie na lúkach a poliach pri vode (zime kukurica, jačmeň)
• Slimáky vodné (Lymnaea, Planorbis) — zdroj vápnika pre samice pri znáške
• Lariy chrostíkov (Trichoptera) a pakomárov (Chironomidae) — sezónne
• Daphnia, Cyclops a planktónne kôrovce — pri pasení s mláďatami

O druhu — Labuť čierna

Labuť čierna (Cygnus atratus) je najslávnejšia austrálska labuť — celé čierne perie s bielymi vejármi pri lete, jasnočervený zobák s bielym pruhom pri špičke. Druh popísal Latham v roku 1790. Pôvodne rozšírená v Austrálii (vrátane Tasmánie), kde je symbolom Západnej Austrálie (znak štátu, vlajka, mince, motív v hymne „Black Swan of Trespass"). Pred kolonizáciou Austrálie bola v Európe považovaná za metaforu nemožného — Juvenál v 2. storočí (Satura VI: „Rara avis in terris nigroque simillima cygno" — „Vzácny vták na zemi a podobný iba čiernej labuti"). Holandský prieskumník Willem de Vlamingh ich prvýkrát zdokumentoval v roku 1697 pri rieke Swan v západnej Austrálii — odtiaľ názov mesta Perth na Swan River. Globálna populácia ~500 000 jedincov (IUCN 2024, Wetlands International 2023), populácia stabilná. V Novom Zélande introdukovaná v 1860s — dnes naturalizovaná populácia ~50 000 jedincov, najmä na Severnom ostrove. V SR sa nevyskytuje voľne — chovaná len v zoologických záhradách (ZOO Bratislava, ZOO Košice, ZOO Bojnice) a súkromných parkoch. Dĺžka 110–142 cm, rozpätie krídel 160–200 cm, hmotnosť 3,7–9 kg (samce väčšie). Diagnostické znaky — celé čierne perie (jediná čierna labuť sveta), biele vejáre pri lete (viditeľné iba pri rozprestrení krídel — sekundárky a tertiárky), jasnočervený zobák s bielym pruhom pri špičke a so 6–8 zubatými hrebienkami pri báze. Najdlhší krk medzi labuťami — proporcionálne 32 krčných stavcov (viac ako iné labute majú 23–25). Mláďatá („cygnets") sú prvý rok svetlosivé so čiernym zobákom, čierne perie získavajú postupne v 1.–2. roku. Dlhodobo monogamná, ale ~25 % „divorce rate" — vyššia ako u iných labutí (Sukenský et al. 2010, Univerzity of Melbourne). Homosexuálne páry tvoria ~6 % všetkých párov v populácii — dokumentované „pohyblivé" páry samec-samec, často úspešnejšie pri obrane hniezda. Hniezdo masívna hromada rastlín pri vode (priemer 1,5–2 m, výška 0,5–1 m), znáška 4–10 vajec (najväčšia znáška z labutí), inkubácia 35–48 dní (sedia obaja rodičia, čo je medzi labuťami unikátne — iné druhy sedí iba samica). Hlavné hrozby: úbytok mokradí v Austrálii (odber vody pre poľnohospodárstvo), znečistenie vôd, kolízie s vedeniami, otrava pesticídmi. V Austrálii chránená (Wildlife Conservation Act, Australian Government), populácia stabilná.

O druhu — Labuť veľká

Labuť veľká (Cygnus olor) je najznámejšia a najikonickejšia labuť Európy — symbol elegancie a vernosti v kultúre, ale aj agresívny strážca svojho teritória v hniezdnom období. Druh popísal Gmelin v roku 1789. Pôvodne hniezdila od strednej Európy po Mongolsko, v Európe sa v stredoveku stala polodomácou (v Anglicku všetky labute „kráľovskej rodiny" od 12. storočia — Swan Upping ceremónia každý júl). Slovenská populácia ~400–600 hniezdiacich párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", SOS/BirdLife Slovensko 2024) — prvé zdokumentované hniezdenie v roku 1948 na Žitnom ostrove, odvtedy expanzia z chovaných a divých populácií. Hniezdi na rybníkoch, mŕtvych ramenách Dunaja a Váhu, mestských parkoch a poľnohospodárskych nádržiach. Najťažší lietajúci vták Európy — dĺžka 140–160 cm, rozpätie krídel 200–240 cm, hmotnosť 8–15 kg (samce výrazne väčšie). Charakteristický oranžovo-červený zobák s čiernou hrčkou („knob") na báze (väčšia u samcov v hniezdnom období), typický „S" zakrivený krk a perfektne biele perie u dospelých. Mláďatá („cygnets") sú prvý rok sivo-hnedé, biele perie získavajú v druhom roku. Dlhodobo monogamná — páry sa formujú v 2.–3. roku života a vydržia celý život (15–20+ rokov), iba pri smrti partnera hľadá nového. Hniezdo je masívna hromada rastlín pri vode (priemer 1–2 m, výška 0,5–1 m), znáška 5–9 vajec, inkubácia 35–41 dní (sedí prevažne samica, samec stráži). Mláďatá vodia obaja rodičia 4–5 mesiacov, často ich nosia na chrbte v prvých týždňoch. Hlavné hrozby: otrava olovenými brokmi (EÚ zákaz od 2023), kolízie s vedeniami elektrického napätia (hlavná príčina úhynu dospelých), botulizmus v lete, znečistenie vôd, zachytenie do rybárskych vlascov. V SR je druh chránený (zákon 543/2002 Z. z.) a populácia stabilná až mierne rastúca.