Kačica mandarínska vs Kačica karolínska

Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.

Kačica mandarínska

Kačica mandarínska

A. galericulata
Celý profil
VS
Kačica karolínska

Kačica karolínska

A. sponsa
Celý profil
Parameter Kačica mandarínska Kačica karolínska
Latinský názov A. galericulata A. sponsa
Čeľaď Anatidae (kačicovité) Anatidae (kačicovité)
Rod Aix Boie, 1828 Aix Boie, 1828
Veľkosť
Dĺžka tela 41–49 cm 47–54 cm
Hmotnosť 0,44–0,55 kg 0,5–0,7 kg
Životnosť 10–15 r 10–15 r
Náročnosť 4/5 4/5
Ochrana IUCN LC IUCN LC
Hlasitosť 🔊🔊 (2/5) 🔊🔊 (2/5)
Vzácnosť ⭐⭐⭐⭐ ⭐⭐⭐⭐

Strava — Kačica mandarínska

  • Žalude duba (Quercus) — kľúčová potrava v jeseni a zime
  • Gaštany jedlé (Castanea sativa) — z lesných parkov
  • Bukvice (Fagus sylvatica) — sezónne v lesoch
  • Semená vodných rastlín — Polygonum, ostrice
  • Žaburinka menšia (Lemna minor) — z hladiny stojatých vôd
  • Hmyz vodný a suchozemský — lariy pakomárov, chrostíkov
  • Slimáky vodné — Lymnaea, Bithynia

Strava — Kačica karolínska

  • Žalude duba (Quercus alba, Q. rubra) — kľúčová potrava na jeseň a v zime
  • Semená Sagittaria (šíp-listová) — diagnostická potrava na vodných okrajoch
  • Semená rdesnov (Polygonum) a ostríc (Carex)
  • Žaburinka menšia (Lemna minor) — z hladiny stojatých vôd
  • Hmyz vodný — lariy pakomárov, chrostíkov, vodných chrobákov
  • Slimáky vodné — Lymnaea, Planorbis (vápnik pre samice)
  • Bobule a plody z brehových porastov — bezy, kalina, hloh

O druhu — Kačica mandarínska

Kačica mandarínska (Aix galericulata) je najfarebnejšia kačica sveta — symbol vernosti a manželského šťastia v čínskej, japonskej a kórejskej kultúre. Druh popísal Linné v roku 1758. Pôvodný areál pokrýva východnú Áziu — Čínu, Japonsko, Kóreu, Sibírsky Ďaleký východ (Amur, Ussuri), Mandžusko, Taiwan. V SR nehniezdi voľne — vyskytuje sa len v zoologických parkoch (ZOO Bojnice, Bratislava, Košice), okrasných chovoch a parkovných jazerách (Bratislava — Štrkovec, Praha — Stromovka). V Európe introdukované populácie: prvá introdukcia v Británii 1745 (šľachtické parky), voľne žijúca populácia v Británii od 1970. rokov (~7 000 párov, dnes vyše ako pôvodná čínska populácia, RSPB 2024), Holandsko (~1 000 párov), Nemecko (~500 párov), Francúzsko, Belgicko. Dĺžka 41–49 cm, rozpätie krídel 65–75 cm, hmotnosť 444–550 g. Extrémne výrazný pohlavný dimorfizmus — samec v hniezdnom šate je najfarebnejší vták Eurázie: oranžová „bradka", fialová hruď, biela tvár s kovovo-zeleným pruhom, čierno-biele lopatkové perá a charakteristické oranžové „sails" perá na chrbte (zvätšené 8.–10. krídelné kryty, ktoré stoja zvislo ako malé plachty). Samica nenápadne hnedo-sivá s bielym očným prstencom a tenkým bielym pruhom za okom — krycia farba pre hniezdenie v dutine. Hniezdi v dutinách stromov do 10 m výšky (vzácne medzi kačicami — len mandarínska, karolínska a hohol severný v SR), znáška 9–12 vajec, inkubácia 28–30 dní. Káčaťa skacajú z hniezda na zem v prvý deň života (z výšky do 10 m, väčšina prežíva — sú ľahké a páperím tlmené). Pôvodne migrant (severná populácia zimuje v južnej Číne, Japonsku, Kórei), v Európe rezidentná. Globálna populácia 65 000–66 000 párov (BirdLife 2023), z toho v Číne a Sibíri len ~20 000 (klesajú kvôli strate lesov), v Japonsku ~10 000, v Británii ~7 000 (rastúce — najväčšia západná populácia). IUCN Least Concern. Symbol vernosti v Číne — pár darovaný novomanželom prináša šťastie, kresby a sochy mandariniek v čínskych chrámoch.

O druhu — Kačica karolínska

Kačica karolínska (Aix sponsa) je severoamerická sestra kačice mandarínskej — jeden z najfarebnejších vodných vtákov sveta. Druh popísal Linné v roku 1758. Pôvodný areál pokrýva celú Severnú Ameriku — od južnej Kanady (Britská Kolumbia, Quebec, Nová Škótia) po severné Mexiko, od Atlantického po Tichý oceán. V SR nehniezdi voľne — vyskytuje sa len v zoologických parkoch (ZOO Bojnice, ZOO Bratislava, ZOO Košice) a okrasných chovoch súkromníkov. V Európe drobné introdukované populácie: Británia ~50–100 párov (Lever 2005 „Naturalised Birds of the World"), Holandsko, Nemecko, Belgicko, Francúzsko. Dĺžka 47–54 cm, rozpätie krídel 66–73 cm, hmotnosť 500–700 g. Extrémne výrazný pohlavný dimorfizmus — samec v hniezdnom šate je nezabudnuteľný: kovovo-zelená chocholatá hlava s charakteristickým bielym „uzdovým" pruhom od oka cez líce a druhým pruhom od zobáka, červeno-oranžové oči a červený zobák, fialovo-červená hruď s bielymi škvrnami, hnedo-zlaté boky, modré speculum. Samica nenápadne sivo-hnedá s bielym očným prstencom slzového tvaru a krátkym chocholom — krycia farba pre hniezdenie v dutine. Hniezdi v dutinách stromov do 15 m výšky (vzácne medzi kačicami — len kačica karolínska, mandarínska a hohol severný v SR/Európe). Znáška 9–14 vajec, inkubácia 28–37 dní. Káčaťa skacajú z hniezda v prvý deň života (z výšky do 15 m, väčšina prežíva). V Severnej Amerike najpočetnejší pôvodný vodný vták — globálna populácia 3,9 milióna jedincov (USFWS Waterfowl Population Status 2023). Kľúčový druh ochrany v USA: populácia bola koncom 19. storočia takmer vyhubená (komerčný lov), zachránená masívnym programom hniezdnych búdok od 1930. rokov (Ducks Unlimited, ~1 milión búdok v USA). IUCN Least Concern, populácia stabilná až rastúca. Národný vták štátu Mississippi (USA, od 1944). Hlavné hrozby: strata listnatých lesov, eliminácia dutín stromov pri ťažbe.

 Krátky verdikt

Obidva druhy patria do čeľade Anatidae (kačicovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.

 Súvisiace porovnania

Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov