Kačica divia vs Kačica mandarínska

Strava — Kačica divia

• Semená vodných rastlín — hviezdoš (Callitriche), rdesno (Polygonum), močiarka (Potamogeton)
• Žaburinka menšia (Lemna minor) — masívne na povrchu rybníkov a stojatých vôd
• Obilniny zo strniska — kukurica, jačmeň, pšenica (poľné kŕdle na jeseň)
• Lariy pakomárov (Chironomidae) a chrostíkov (Trichoptera) z dna plytkých vôd
• Slimáky vodné — Lymnaea, Planorbis (zdroj vápnika pre samice pri znáške)
• Daphnia a iné planktónne kôrovce — filtrované cez lamely zobáka
• Dospelý vodný hmyz — vodné chrobáky (Dytiscidae), dvojkrídlovce

Strava — Kačica mandarínska

• Žalude duba (Quercus) — kľúčová potrava v jeseni a zime
• Gaštany jedlé (Castanea sativa) — z lesných parkov
• Bukvice (Fagus sylvatica) — sezónne v lesoch
• Semená vodných rastlín — Polygonum, ostrice
• Žaburinka menšia (Lemna minor) — z hladiny stojatých vôd
• Hmyz vodný a suchozemský — lariy pakomárov, chrostíkov
• Slimáky vodné — Lymnaea, Bithynia

O druhu — Kačica divia

Kačica divia (Anas platyrhynchos) je najúspešnejšia kačica na svete — kozmopolitný druh celej Holarktickej oblasti od Aljašky po Marocká, od Anglicka po Japonsko. Druh popísal Linné v roku 1758. Slovenská populácia ~30 000–50 000 hniezdiacich párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", SOS/BirdLife Slovensko 2024) — najbežnejší vodný vták SR. Hniezdi na všetkých typoch stojatých a tečúcich vôd od kaluží po Dunaj. Dĺžka 50–65 cm, rozpätie krídel 81–98 cm, hmotnosť 0,9–1,4 kg. Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec má kovovo-zelenú hlavu s bielym golierom, hrdzavú hruď a sivý chrbát, samica je nenápadne hnedo škvrnitá (krycia farba pre hniezdenie). Predok všetkých domácich plemien kačíc (okrem kačice pižmovej) — pekinská, kampbel, indický bežec, rouenska. Domestikácia v Číne pred ~4 000 rokmi a v Európe pred ~2 000 rokmi. Hniezdo na zemi v húštinách pri vode, výnimočne v dutinách stromov alebo nad zemou. Znáška 8–13 vajec, inkubácia 27–28 dní (samica sama). Mláďatá prekociálne (nidifúgne) — sotva oschnú a plávajú za matkou, samostatne sa kŕmia. Druh je kľúčovým modelom etológie — Konrad Lorenz na ňom popísal imprinting (Nobelova cena 1973). V SR sa loví ako poľovná zver (sezóna 1. 9. – 15. 1.), ale druh je stabilný a expandujúci najmä v mestských vodách. Hlavné hrozby: otrava olovenými brokmi (EÚ zákaz pri mokradiach od 2023), botulizmus v lete, znečistenie vôd, hybridizácia s domestikovanými plemenami v parkoch (genetické rozpúšťanie pôvodnej populácie).

O druhu — Kačica mandarínska

Kačica mandarínska (Aix galericulata) je najfarebnejšia kačica sveta — symbol vernosti a manželského šťastia v čínskej, japonskej a kórejskej kultúre. Druh popísal Linné v roku 1758. Pôvodný areál pokrýva východnú Áziu — Čínu, Japonsko, Kóreu, Sibírsky Ďaleký východ (Amur, Ussuri), Mandžusko, Taiwan. V SR nehniezdi voľne — vyskytuje sa len v zoologických parkoch (ZOO Bojnice, Bratislava, Košice), okrasných chovoch a parkovných jazerách (Bratislava — Štrkovec, Praha — Stromovka). V Európe introdukované populácie: prvá introdukcia v Británii 1745 (šľachtické parky), voľne žijúca populácia v Británii od 1970. rokov (~7 000 párov, dnes vyše ako pôvodná čínska populácia, RSPB 2024), Holandsko (~1 000 párov), Nemecko (~500 párov), Francúzsko, Belgicko. Dĺžka 41–49 cm, rozpätie krídel 65–75 cm, hmotnosť 444–550 g. Extrémne výrazný pohlavný dimorfizmus — samec v hniezdnom šate je najfarebnejší vták Eurázie: oranžová „bradka", fialová hruď, biela tvár s kovovo-zeleným pruhom, čierno-biele lopatkové perá a charakteristické oranžové „sails" perá na chrbte (zvätšené 8.–10. krídelné kryty, ktoré stoja zvislo ako malé plachty). Samica nenápadne hnedo-sivá s bielym očným prstencom a tenkým bielym pruhom za okom — krycia farba pre hniezdenie v dutine. Hniezdi v dutinách stromov do 10 m výšky (vzácne medzi kačicami — len mandarínska, karolínska a hohol severný v SR), znáška 9–12 vajec, inkubácia 28–30 dní. Káčaťa skacajú z hniezda na zem v prvý deň života (z výšky do 10 m, väčšina prežíva — sú ľahké a páperím tlmené). Pôvodne migrant (severná populácia zimuje v južnej Číne, Japonsku, Kórei), v Európe rezidentná. Globálna populácia 65 000–66 000 párov (BirdLife 2023), z toho v Číne a Sibíri len ~20 000 (klesajú kvôli strate lesov), v Japonsku ~10 000, v Británii ~7 000 (rastúce — najväčšia západná populácia). IUCN Least Concern. Symbol vernosti v Číne — pár darovaný novomanželom prináša šťastie, kresby a sochy mandariniek v čínskych chrámoch.