Bičnatec octový (Mastigoproctus giganteus) vs Bičovec (Damon diadema)

Strava — Bičnatec octový (Mastigoproctus giganteus)

• Cvrčky domáce a stepné (Acheta, Gryllus) vhodnej veľkosti — ideálna základná korisť
• Šváby Dubia (Blaptica dubia) a ich nymfy — výživná, bezzápachová korisť
• Iný mäkký hmyz — mušky, larvy potemníkov, malé saranče a kobylky pre dospelé jedince
• Drobné mnohonôžky a iné článkonožce — v prírode ich bičnatec bežne loví (širokospektrálny dravec)
• Korisť menšia než telo bičnatca (cca 1/3–1/2 dĺžky tela) — chytá ju silnými klepietkovitými pedipalpami a drví
• Korisť z chovu (feeder insects) — istota, že nie je kontaminovaná pesticídmi
• Vlhký substrát a rosené steny ako zdroj vody — vlhkosť prijíma z nory a povrchov

Strava — Bičovec (Damon diadema)

• Cvrčky domáce a stepné (Acheta, Gryllus) vhodnej veľkosti — ideálna základná korisť
• Šváby Dubia (Blaptica dubia) a ich nymfy — výživná, bezzápachová korisť
• Saranče a kobylky menšej veľkosti — vítaná väčšia korisť pre dospelé jedince
• Mäkký hmyz a mušky (octomilky, malé muchy) — najmä pre mláďatá a juvenily
• Korisť menšia než telo bičovca (cca 1/4–1/2 dĺžky tela) — chytá ju klepetami (pedipalpami)
• Korisť z chovu (feeder insects) — istota, že nie je kontaminovaná pesticídmi
• Vlhký substrát a rosené steny ako zdroj vody — vlhkosť olizuje z povrchov a kôry

O druhu — Bičnatec octový (Mastigoproctus giganteus)

Bičnatec octový (Mastigoproctus giganteus, anglicky giant vinegaroon / giant whip scorpion) je jeden z najfascinujúcejších a najmiernejších teráriových pavúkovcov — patrí do samostatného radu Thelyphonida / Uropygi (bičnatce), takže napriek menu NIE je ani pravý škorpión, ani bičovec (Amblypygi). Pochádza z južných USA (Arizona, Texas, Nové Mexiko, Oklahoma, Florida) a Mexika, kde žije ako prízemný hrabavý druh v samostatne vyhrabaných norách v suchých aj vlhkejších biotopoch. Vzhľad vs. povaha: jeho robustný, „škorpiónovitý" zjav (tmavé telo ~4–8 cm s veľkými klepietkovitými pedipalpami a tenkým bičíkovitým chvostíkom, flagellom, a prvým párom nôh premeneným na dlhé zmyslové „biče") je v príkrom protiklade s pokojnou, neunáhlenou povahou. Je úplne BEZ jedu a žihadla — korisť (cvrčky, šváby, iný hmyz a článkonožce) chytá a drví len pedipalpami. Jeho jedinou „zbraňou" je unikátna chemická obrana: pri vyrušení nasmeruje koniec zadočka k votrelcovi a strieka zmes obsahujúcu z ~85 % kyselinu octovú so silným octovým zápachom — odtiaľ jeho anglické meno „vinegaroon" (z vinegar = ocot). Kyselina dráždi oči a sliznice, no nie je nebezpečná pre zdravie — preto sa s bičnatcom manipuluje opatrne, nikdy nie pri tvári, a po manipulácii sa umývajú ruky. Odlíšenie od bičovca (rad Amblypygi, napr. Damon diadema): bičovec má ploché telo bez chvostíka, NEstrieka kyselinu a visí na zvislých plochách — bičnatec má chvostík, strieka kyselinu a hrabe noru. Chov: na rozdiel od bičovca potrebuje HORIZONTÁLNE terárium (od cca 30×20×20 cm) s hlbokým vlhkým substrátom (8–15 cm) na hrabanie nory, úkrytom, teplotou 24–28 °C a vlhkosťou ~60–80 % (s vlhkým a suchším rohom) plus plytkou miskou s vodou. Strava: dravec — cvrčky a menšie šváby vhodnej veľkosti, dospelca zhruba 1× týždenne (pomalý metabolizmus, ľahko sa prekŕmi); počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Rozmnožovanie: samica nakladie vajíčka do vaku pod zadočkom, ktorý chráni, a vyliahnuté biele mláďatá nesie na chrbte až do prvého zvliekania (rozvinutá materská starostlivosť); rozmnožuje sa spravidla iba raz za život a má relatívne málo mláďat (~30–40). Zdravie: najväčšími rizikami sú dehydratácia zo suchého terária, problémové zvliekanie a krehkosť chvostíka a dlhých nôh — preto vlhký substrát, pokoj a minimum manipulácie. Životnosť ~7 a viac rokov (samice dlhšie). Obtiažnosť nízka až stredná — vhodný aj pre začínajúceho teraristu, ktorý zvládne vlhký substrát a rešpektuje obrannú kyselinu (dráždi oči a sliznice). Druh nie je v CITES a IUCN ho zatiaľ nehodnotil (NE).

O druhu — Bičovec (Damon diadema)

Bičovec (Damon diadema, anglicky tailless whip scorpion / whip spider) je jeden z najfascinujúcejších a najmiernejších teráriových pavúkovcov — patrí do samostatného radu Amblypygi (bičovce), takže napriek menu NIE je ani pravý pavúk, ani škorpión. Pochádza z vlhkých lesov a jaskýň východnej Afriky (najmä Tanzánia a Keňa), kde žije prilepený plochým telom k zvislým plochám — k stenám jaskýň, skalným štrbinám a pod kôrou stromov, kde visí hlavou dolu. Vzhľad vs. povaha: jeho desivý zjav (ploché telo, ostnaté klepetá a najmä dva extrémne dlhé bičovité, tykadlovité predné nohy, vďaka ktorým dosahuje rozpätie okolo 20–25 cm) je v príkrom protiklade s úplne mierumilovnou povahou. Je totiž absolútne neškodný: nemá jed, žihadlo ani pavučinu — korisť vyhľadáva zmyslovými bičovitými nohami a chytá ju len klepetami (pedipalpami), ktorými ju rozdrví; pri vyrušení skôr bleskovo ubehne charakteristickou bočnou chôdzou. Zaujímavosti: patrí k najznášanlivejším pavúkovcom a dá sa chovať komunálne (skupinovo), samica nesie vaječný vak a neskôr biele mláďatá na tele a dokonca s nimi komunikuje dotykmi bičovitých nôh (jeden z mála dokázaných príkladov sociálnej „dotykovej reči" u pavúkovcov). Chov: na rozdiel od väčšiny bezstavovcov potrebuje VERTIKÁLNE terárium (od cca 30×30×45 cm na výšku) so stenami vystlanými korkovou kôrou, na ktorej visí a hlavne sa zvlieka hlavou dolu; ďalej teplotu 24–28 °C, vysokú vlhkosť 70–80 %, tmavé štrbiny ako úkryt a misku s vodou či rosenie. Strava: dravec — cvrčky a menšie šváby vhodnej veľkosti, dospelca 1–2× týždenne; počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Zdravie: najväčšími rizikami sú dehydratácia z nízkej vlhkosti, problémové zvliekanie (bez dostatočnej zvislej plochy sa zasekne) a krehkosť dlhých nôh (neopatrná manipulácia ich odlomí) — preto vysoká vlhkosť, korková kôra a minimum manipulácie. Životnosť 10 a viac rokov. Obtiažnosť nízka až stredná — vhodný aj pre začínajúceho teraristu, ktorý zvládne vlhkosť, vertikálne terárium a chápe, že ide o krehké zviera na pozorovanie. Druh nie je v CITES a IUCN ho zatiaľ nehodnotil (NE).