Užovka fŕkaná (Natrix tessellata)

Natricidae (vodné užovky) / Colubridae

Užovka fŕkaná

Natrix tessellata — najvodnejší had Európy — rybožravá užovka s kockovaným vzorom, drží sa pod vodou 20–30 min, v SR ~5 000–10 000 jedincov pri tečúcich vodách

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern globálne; v SR populácia klesá ~10–20 % za 30 rokov (regulácia tokov, znečistenie)
Dĺžka70–120 cm (max. 150)
Hmotnosť150–500 g
Životnosť10–18 r (max. 22)
AreálEurópa a Z Ázia — SR Dunaj

Výživa

  • Ryby — gobíci, mreny, pichle, jalce, kapry, hrúzy (až 90 % stravy!)
  • Obojživelníky — žaby, čolky, pulce (zriedkavo, najmä v jarných obdobiach)
  • Drobné cicavce — pri love na brehoch (zriedkavé)
  • Vodné bezstavovce — pri love mláďat (raky, mäkkýše)
  • Hmyz a iné — najmä mladé jedince
Tip od odborníka Užovka fŕkaná (Natrix tessellata), ľudovo aj užovka vodná, je špecializovaný rybožravý had — 90 % stravy tvoria ryby, najmä gobíci, pichle a mreny do 15 cm. Loví aktívnym prenasledovaním vo vode metódou „dive-and-grab" — pomaly sa potápa po dne, sleduje rybu, rýchlym výpadom ju zachytí čeľusťami a vynesie na hladinu na pohltenie. Pohlcuje ryby vždy hlavou napred (proti smeru chrbtových plutiev). Vie zostať pod vodou 20–30 minút, rekord 50 minút pri lovené koristi. Na rozdiel od užovky obojkovej (lov pri brehoch) užovka fŕkaná loví v hĺbke 1–3 m a aktívne plávajúce ryby. V SR populácia 5 000–10 000 dospelých jedincov (ŠOP SR 2015), klesajúca trendovo o 10–20 % za posledných 30 rokov. Hlavné lokality: Dunaj (Bratislava, Štúrovo, Komárno), Váh (Trnava, Nitra, Šaľa), Hron (Levice, Tlmače), Bodrog a Latorica (Trebišov, Michalovce), Žitný ostrov (dunajské ramená). Druh chránený podľa vyhlášky 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 460 €/jedinec (vyššia než užovka obojková — vzácnejší druh). Neškodná pre človeka — bezjedová, drobné zuby. Hlavné hrozby: regulácia tokov (betónové brehy bez kameňov), znečistenie vôd, nelegálny rybolov elektrickým prúdom, úmyselné zabíjanie (zámena s vretenicou — kockovaný vzor pripomína cik-cak!).

Hlasový prejav

Užovka fŕkaná je úplne nemý had okrem varovného sykotu pri ohrození — plazy nemajú hlasivky. Sykot hlbší a tichší ako u užovky obojkovej (hrdelné „chsss" 1–2 sek, počuteľné 1–3 m). Hlavná obranná stratégia NIE je sykot, ale rýchly únik do vody — užovka fŕkaná pri ohrození okamžite skočí do vody a pláva pod hladinou (vie zostať pod vodou 20–30 minút, neviditeľná). Thanatosis (simulácia smrti) typická pre obojkovú je u vodnej extrémne zriedkavá — preferuje plávanie. Pri manipulácii vylučuje páchnucí análny sekrét (chemická obrana, nie hlas). Pohyb pod vodou produkuje len jemný šelest hladiny — užovka fŕkaná je akusticky takmer neviditeľná.

Typické zvuky

  • Varovný sykot — hlboké „chsss" 1–2 sek, pri ohrození, počuteľné 1–3 m
  • Tichý šelest pri rýchlom úniku po štrkovom brehu (krátke šuchotanie)
  • Plávanie pod hladinou — bez zvuku (užovka loví takmer akusticky neviditeľná)
  • Špliechnutie pri rýchlom skoku do vody pri ohrození
  • Tichý vzdych pri prehĺtaní rýb na hladine (1–2 sek)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hibernácia — november až polovica marca, v kameninových briežich a starých kanalizáciách
Aktivácia — marec až apríl, slnenie na kameňoch pri riečnych brehoch
Tok a párenie — apríl až máj, klbká samcov pri samiciach na slnečných brehoch
Znáška vajec — jún až júl, 5–25 vajec medzi kameňmi alebo v štrkových lavičkách
Liahnutie — august až september, mláďatá 12–18 cm, plne samostatné
Jesenné kŕmenie — vrchol september–október pred hibernáciou

Prostredie a požiadavky

Biotop
Tečúce vody — rieky, väčšie potoky, dunajské ramená, kanály s kameninovými brehmi a štrkovými lavičkami
V SR výhradne pri tečúcich vodách (na rozdiel od užovky obojkovej, ktorá žije aj pri stojatých vodách). Hlavné lokality: Dunaj (Bratislava-Devín-Petržalka, Štúrovo, Komárno, Cunovo — najhustejšia populácia), Váh (od Žiliny po sútok s Dunajom — Trnava, Nitra, Šaľa, Hlohovec), Hron (Levice, Tlmače, Žarnovica), Bodrog a Latorica (Trebišov, Michalovce, Drahňov), Žitný ostrov (dunajské ramená — Vlčia hora, Šamorín). Vyžaduje kameninové alebo štrkové brehy (úkryt + slnenie) a čistú vodu s rybou populáciou. Citlivá na reguláciu tokov — pri betónových brehoch (Trnava-Nitra, Hron) populácia klesá.
Nadmorská výška
100–500 m n. m. v SR; v Európe od hladiny mora po 1 600 m (Alpy)
V SR výhradne v nízkych polohách 100–500 m n. m. — Dunaj 100–150 m, Váh 110–180 m, Hron 130–250 m, Bodrog 100–110 m. Nad 500 m n. m. v SR nedostatočne dokumentovaná — pravdepodobne chýba. V Európe v južných Alpách dosahuje 1 600 m n. m. (Taliansko, Švajčiarsko), v Turecku až 2 000 m n. m. V SR sa nachádza severozápadná hranica areálu — citlivá na chladné jary.
Úkryt a hibernakulum
Kameninové brehy, štrkové lavičky, staré kanalizácie, brehové kameninové múry, koreňové systémy
Užovka fŕkaná hibernuje v kameninových briežich tokov — medzi väčšími kameňmi (60–200 cm hlboko), v starých kanalizáciách (pod cestnými mostami pri Dunaji a Váhu), v štrkových lavičkách, v koreňových systémoch starých vŕb pri vode. Komunálna hibernácia: 5–15 jedincov spolu pri vysokej hustote populácie (Bratislava-Petržalka). Tradičné hibernakulá využívané desaťročia. Hibernuje november–marec (4–5 mesiacov).
Teplota
Preferovaná teplota tela 26–32 °C; aktivácia od +10 °C, hibernácia pri <+8 °C
Užovka fŕkaná je ektotermná — telesnú teplotu reguluje slnením a vyhľadávaním teplých povrchov. Optimum 26–32 °C, nad 35 °C aktívne hľadá tieň alebo vodu. Pred lovom intenzívne slnenie na kameňoch 30–60 minút (zvýšenie z 12 °C na 28 °C), potom 2–4 hodiny lovu v studenej vode (8–15 °C). Kontrast slnenia a lovu je kľúčový pre druh — bez slnečných kameňov v tokoch (regulácia, betónové brehy) populácia klesá. V horúčavách (>30 °C) plávajú nepretržite — kombinácia ochladenia + lovu.
Voda
Najvodnejší had Európy — drží sa pod vodou 20–30 min (rekord 50 min); plávacie rýchlosti 40–80 cm/s
Užovka fŕkaná je najvodnejší had Európy — adaptovaná na lov rýb v hĺbke 1–3 m. Telo extrémne sploštené z bokov pri plávaní, pohyb sínusový. Drží sa pod vodou bežne 20–30 minút, rekord 50 minút pri lovené koristi (väčší než užovka obojková). Pri love sa pohybuje pomaly po dne, sleduje rybu, rýchlym výpadom ju zachytí čeľusťami a vynesie na hladinu na pohltenie. Pohlcuje ryby vždy hlavou napred (proti smeru chrbtových plutiev). Vie loviť aj v hĺbke 5+ m (pri menších potokoch s pohlbinami).
Spoločnosť
Solitérny druh okrem párenia (klbká 3–10 ks) a hibernácie (komunálna 5–15 ks)
Užovka fŕkaná je solitérny druh — v aktívnej sezóne žije sama na teritóriu 0,5–3 hektáre pozdĺž tokov. Výnimky: (1) Párenie apríl–máj — okolo dostupnej samice sa zhromaždí 3–10 samcov tvoriacich klbko (menšie než u obojkovej); (2) Hibernácia november–marec — komunálne hibernakulá v kameninových briežich (5–15 jedincov spolu); (3) Slnenie na kameňoch — dospelé aj mláďatá môžu spoločne slniť na rovnakých teplých povrchoch (kŕdle 3–8 ks v Dunaji pri Bratislave). Stretnutia s užovkou obojkovou v zmiešaných populáciách (rybníky pri rieke) bez agresie.

Rozmnožovací cyklus

Párenie
Apríl až máj

Samce sa prebúdzajú 1–2 týždne pred samicami a vyhľadávajú samice po feromónových stopách pozdĺž tokov. Okolo jednej samice sa zhromaždí 3–10 samcov tvoriacich menšie klbko (menej intenzívne než u obojkovej). Žiadne uhryznutie, ritualizované pretláčanie. Úspešný 1–2 samci sa pária (1–4 hod kopulácia). Polygamné — samica sa pári s 2–4 samcami, samec s viacerými samicami. Pri vysokej hustote (Dunaj-Petržalka, Žitný ostrov) klbká pozorované každoročne.

Znáška vajec
Jún až júl

Samica znáša 5–25 vajec (typicky 10–15) v júni–júli. Vajcia biele, mäkké (kožovitý obal), rozmery 22–30 × 15–20 mm, hmotnosť ~5 g. Znáša medzi kamene riečnych brehov, do štrkových lavíc, do dier v skalách, do koreňov starých vŕb pri vode. Vajcia potrebujú teplo 25–32 °C a stredne vlhké prostredie. Na rozdiel od užovky obojkovej NEZNÁŠA do komposty a hnojiska — preferuje prírodné kameninové úkryty. Kolektívne znášky možné v tradičných lokalitách (10+ samíc v jednej štrkovej lavičke).

Inkubácia
6–8 týždňov

Inkubácia 6–8 týždňov pri teplote 25–32 °C. V chladnejších rokoch (jún 18 °C) až 10 týždňov. Vajcia v štrkových lavičkách citlivé na zatopenie pri jarných záplavách — pri silných povodniach (jún) sa môže stratiť celá generácia. Predátory: jazvec, líška, kuna, krkavec, vodné krysy, divé prasce (rozhrabávajú lavičky). Z 10–15 znesených vajec sa typicky vyliahnu 6–12 mláďat (~60–70 % úspešnosť — nižšia než užovka obojková kvôli povodniam).

Liahnutie
August až september

Mláďatá sa liahnu z mäkkých vajec — prerazia kožovitý obal ostrým vajcovým zubom. Liahnutie trvá 2–6 hodín. Dĺžka mláďat 12–18 cm, hmotnosť 3–5 g (menšie než užovka obojková). Plne samostatné od narodenia — žiadna materská starostlivosť. Sfarbenie ako dospelé — kockovaný vzor viditeľný od narodenia, ale kontrastnejší (tmavšie kocky na svetlom pozadí). Vajcový zub sa odlomí do 2 dní. Mláďatá okamžite vstupujú do vody a začínajú lovit pulce, malé ryby a vodný hmyz.

Mláďatá
Prvý rok kritický — úmrtnosť ~75 %

Mláďatá okamžite samostatné a vodné od narodenia. Prvé jedlo: pulce, malé ryby (gobíci, hrúzy), vodný hmyz, raky. Hibernujú prvú zimu v komunálnom hibernakulu s dospelými alebo v menších štrbinách na brehoch. Úmrtnosť prvý rok ~75 % — vyššia než u obojkovej (vodné prostredie nebezpečnejšie: dravé ryby, vodné vtáky, povodne). Predátory: dravé ryby (zubáč, ostriež, kapor), vodné vtáky (volavka, čajka, kormorán), kuny, jastrab, povodne. Prežijúce mláďatá rastú rýchlejšie než obojkové — po 1. roku ~25 cm, po 2. roku ~45 cm.

Samostatnosť a pohlavná zrelosť
Samce 3–4 roky, samice 4–5 rokov; dĺžka života 10–18 rokov v prírode

Mláďatá samostatné od narodenia. Pohlavná zrelosť: samce v 3.–4. roku (dĺžka 55–65 cm), samice v 4.–5. roku (dĺžka 70–80 cm). Dĺžka života v prírode 10–18 rokov (rekord 22 rokov v zajatí, ZOO Bratislava). Samice väčšie a dlhšie ako samce. Hlavné príčiny úmrtia: znečistenie vôd (pesticídy zabíjajú ryby — hlavná korisť, sekundárna otrava), regulácia tokov (betónové brehy — strata habitatu), nelegálny rybolov elektrickým prúdom (vodné šokovanie zabíja aj užovky), úmyselné zabíjanie ľuďmi (zámena s vretenicou — kockovaný vzor pripomína cik-cak!), cestná premávka, predátory (volavka, kormorán).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Užovka fŕkaná 70–120 cm Užovka obojková 80–150 cm Užovka hladká 50–70 cm Vretenica obyčajná 50–70 cm Užovka stromová 140–180 cm
Užovka fŕkaná (kockovaná) Užovka obojková Užovka hladká Vretenica obyčajná Užovka stromová
Dĺžka70–120 cm80–150 cm50–70 cm50–70 cm140–180 cm
Váha150–500 g150–800 g50–150 g50–180 g300–900 g
Dožitie10–18 r15–25 r10–18 r10–15 r15–25 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaŠtíhle telo bez obojkov, tmavé kockovité škvrny po chrbte, špicatá hlavaŠtíhle dlhé telo, oválna hlava, žlté „obojky" za hlavou, okrúhle zreničkyKrátke telo, hladké lesklé šupiny, tmavá čiara cez oko, hnedý vzorKrátke robustné telo, trojhranná hlava, cik-cak pás, vertikálne zreničkyNajdlhší had SR, jednoliato hnedé telo bez vzoru, štíhly habitus
AreálEurópa a Z Ázia — v SR pri Dunaji, Váhu, Bodrogu (~5 000–10 000 ks)Eurázia — SR ~50 000+ jedincov (najhojnejší had SR)Eurázia — v SR menej hojná, suché stráne a karstové biotopyEurázia od Britských ostrovov po Sachalin — SR ~5 000–15 000 jedincovStredná Európa — v SR vzácna (Slovenský kras, južné Slovensko)

Zaujímavosti

1

Najvodnejší had Európy — užovka fŕkaná drží sa pod vodou bežne 20–30 minút, rekord 50 minút pri lovené koristi. Plávacie rýchlosti 40–80 cm/s — rýchlejšie než užovka obojková. Telo extrémne sploštené z bokov pri plávaní, pohyb sínusový. Loví ryby v hĺbke 1–3 m metódou „dive-and-grab".

2

Špecialista na ryby — 90 % stravy — užovka fŕkaná je najšpecializovanejší rybožravý had Európy. 90 % stravy tvoria ryby (gobíci, pichle, mreny, jalce, kapry do 15 cm). Obojživelníky len 6 %, cicavce a iné minimálne. Pohlcuje ryby vždy hlavou napred (proti smeru chrbtových plutiev — anti-injury adaptácia).

3

BEZ obojkov za hlavou — kľúčový rozdiel — užovka fŕkaná nemá žlté „obojky" za hlavou, ktoré sú diagnostické pre užovku obojkovú. Namiesto toho má kockovaný vzor po celom chrbte — preto „kockovaná" (anglicky dice snake, latinsky tessellata = pokrytá kockami).

4

Často zamenená s vretenicou — zbytočne zabíjaná — užovka fŕkaná je najčastejšie omylom zabíjaný had SR kvôli kockovanému vzoru, ktorý pripomína cik-cak vretenice. Rozdiely: okrúhle zreničky (vretenica vertikálne), oválna hlava (vretenica trojhranná), žije pri vode (vretenica v horách). Užovka fŕkaná je úplne neškodná — bezjedová.

5

V SR severozápadná hranica areálu — užovka fŕkaná je stredomorský / čiernomorský druh, v SR sa nachádza severozápadná hranica areálu. Výskyt: Dunaj (Bratislava), Váh, Hron, Bodrog, Latorica. Severnejšie sa nevyskytuje (chýba v Poľsku, severnom Nemecku, Škandinávii). Klimatická zmena predikuje mierny posun na sever.

6

Vajcorodá — znáša do kameninových štrbín — užovka fŕkaná je vajcorodá (oviparia), znáša 5–25 vajec (typicky 10–15) v júni–júli medzi kamene riečnych brehov, do štrkových lavíc, do dier v skalách. Na rozdiel od užovky obojkovej NEZNÁŠA do komposty a hnojiska — preferuje prírodné kameninové úkryty. Inkubácia 6–8 týždňov.

7

Citlivá na znečistenie tokov — bioindikátor — užovka fŕkaná je bioindikátor čistoty tokov. Pri znečistení vodou (pesticídy, ťažké kovy) sa rapidne znížuje populácia (sekundárna otrava cez rybiu korysť). V čistých tokoch (Dunaj-Devín) hustá populácia, v znečistených (Hron-Levice po historickom znečistení banskobystrickou priemyslovou) pokles 50 %+ za 20 rokov.

8

Neškodná pre človeka — bezjedová — užovka fŕkaná nemá jed (žiadne jedové žľazy ani jedové zuby). Drobné zuby spôsobujú nanajvýš povrchové škrabance pri zriedkavom uhryznutí (len pri silnej manipulácii — užovka radšej uniká do vody). Hlavná obrana: plávanie pod vodou + páchnucí análny sekrét (mascusu, butyrátu).

9

Klesajúci trend v SR — regulácia tokov — populácia v SR klesá ~10–20 % za 30 rokov (~5 000–10 000 dospelých jedincov). Hlavná príčina: regulácia tokov (betónové brehy) zničí kameninové brehy a štrkové lavičky (úkryt, slnenie, znáška). BUFO + ŠOP SR od 2015 revitalizujú toky — návraty prírodných brehov.

10

Špicatá hlava — adaptácia na lov rýb — užovka fŕkaná má užšiu a špicatejšiu hlavu než užovka obojková — adaptácia na lov rýb (menší vodný odpor pri plávaní, lepšie prenikanie do štrbín pri love gobíkov). Tento drobný morfologický rozdiel je diagnostický pre druh pri dospelých jedincoch.

Taxonomická klasifikácia

species Užovka fŕkaná (kockovaná)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Reptilia (plazy)
Rad Squamata (šupinaté)
Podrad Serpentes (hady)
Čeľaď Natricidae (vodné užovky) — alebo Colubridae per starší rad
Rod Natrix Laurenti, 1768
Druh N. tessellata (Laurenti, 1768)
Poddruh SR Žiadne poddruhy — monotypický druh
Poddruhy Reptile Database aktuálne nerozpoznáva poddruhy — Natrix tessellata je monotypický druh. Druh popísal Laurenti v Synopsis Reptilium 1768. Latinské meno tessellata znamená „pokrytá kockami" — odkaz na charakteristický kockovaný vzor po chrbte. Niekedy uvádzaný ako Natrix t. tessellata v starších literatúrach (zastaralá nomenklatúra). V SR jednotná populácia bez subšpecifickej diferenciácie.

? Často kladené otázky

4 hlavné rozdiely: (1) Obojky za hlavou — užovka obojková má 2 jasné žlté/oranžové polmesiacovité škvrny na krku; užovka fŕkaná NEMÁ obojky (kľúčový diagnostický znak!); (2) Vzor na chrbte — užovka obojková má šachovnicové škvrny po stranách; užovka fŕkaná má tmavé kockovité škvrny po celom chrbte (preto „kockovaná"), pripomínajúce vretenicu! (3) Veľkosť a habitus — užovka obojková 80–150 cm, štíhla; užovka fŕkaná 70–120 cm, robustnejšia so špicatou hlavou; (4) Habitat — obojková všetky typy vôd + suchá zem; vodná výlučne pri tečúcich vodách. Areál v SR: obojková celé Slovensko (~50 000+ jedincov); vodná južné a stredné Slovensko pri veľkých tokoch (Dunaj, Váh, Hron, Bodrog — ~5 000–10 000 jedincov). Strava: obojková obojživelníky + ryby; vodná výhradne ryby (90 %, špecialista). Obe neškodné pre človeka — bezjedové.

Užovka fŕkaná je v SR striedavo rozšírený druh — vyskytuje sa pri tečúcich vodách južného a stredného Slovenska. Hlavné lokality: (1) Dunaj — Bratislava (Devín, Petržalka, Karlova Ves), Štúrovo, Komárno, Cunovo, dunajské ramená (najpočetnejšia populácia v SR); (2) Váh — Trnava, Nitra, Šaľa, Hlohovec, Trenčín (klesajúci výskyt v regulovaných úsekoch); (3) Hron — Levice, Tlmače, Žarnovica, Zvolen; (4) Bodrog — Trebišov, Streda nad Bodrogom; (5) Latorica — Michalovce, Drahňov, Veľké Kapušany; (6) Žitný ostrov — dunajské ramená Šamorín, Vlčia hora, Komárno; (7) menšie lokality pri Ipli, Bodvíku, Slanej. Severnejšie sa v SR nevyskytuje (chýba v Tatrách, severnom Spišu, Orave). Populácia: ~5 000–10 000 dospelých jedincov (ŠOP SR 2015), klesajúci trend. Najlepšie pozorovanie: Dunaj v Bratislave (mestská časť Petržalka, Sad Janka Kráľa) — máj–júl popoludní pri slnení na kameňoch.

NIE — užovka fŕkaná je úplne neškodná pre človeka. Nemá jed (žiadne jedové žľazy ani jedové zuby — anatomicky bez schopnosti otrávenia). Drobné zuby spôsobujú nanajvýš povrchové škrabance pri uhryznutí (zriedkavé — užovka pri ohrození preferuje únik do vody, nie obranu hryzbou). Pri silnej manipulácii môže uhryznúť — žiadne ošetrenie nepotrebné, dezinfekcia rany ako pri každej drobnej škrabancie. Hlavná „nepríjemnosť": pri ohrození vylučuje páchnucí análny sekrét (zmes mascusu, butyrátu, fenolov) — zápach sa nedá zmyť 1–2 hodiny. Preto: nedotýkajte sa, len pozorujte. Pre rybárov: užovka fŕkaná pri rybnikoch a vodných tokoch je neškodná — neje vás, neútočí. Pri náleze v rybárskej sieti opatrne ju vyslobodite (nepoškoďte) — chránený druh.

Užovka fŕkaná je často zamieňaná s vretenicou kvôli kockovanému vzoru, ktorý pripomína cik-cak. 5 kľúčových diagnostických znakov: (1) Zreničky — užovka fŕkaná okrúhle zreničky, vretenica vertikálne (mačacie); (2) Hlava — užovka fŕkaná úzka, špicatá, plynulo prechádzajúca do krku; vretenica trojhranná, ostro oddelená od krku; (3) Habitat — užovka fŕkaná výlučne pri tečúcich vodách (Dunaj, Váh, Hron); vretenica v Karpatoch 600–2 000 m n. m. — nikdy nie pri vode!; (4) Vzor — užovka fŕkaná nepravidelné kockovité škvrny; vretenica pravidelný kľukatý („cik-cak") pás tiahnuci sa od krku po chvost; (5) Veľkosť — užovka fŕkaná 70–120 cm, štíhla; vretenica 50–70 cm, krátka a robustná. Pri pochybnosti — fotografujte z bezpečnej vzdialenosti, neidentifikujte na základe vzoru samotného. Užovka fŕkaná je NEŠKODNÁ, vretenica jedovatá.

Užovka fŕkaná má spoločenskú hodnotu 460 €/jedinec (dvojnásobok užovky obojkovej — 230 €/jedinec) podľa vyhlášky MŽP SR 170/2021 Z. z. 3 dôvody: (1) Vzácnejší druh — v SR ~5 000–10 000 jedincov (vs. obojková 50 000+), klesajúci trend o 10–20 % za 30 rokov vplyvom regulácie tokov; (2) Vyššia citlivosť na znečistenie — užovka fŕkaná je bioindikátor čistoty tečúcich vôd, citlivá na pesticídy v rybej koristi (bioakumulácia); (3) Severozápadná hranica areálu — v SR sa nachádza severozápadná hranica druhu v Európe, populácia má vysokú biogeografickú hodnotu. Pokuta za zabitie alebo manipuláciu: do 9 958 € (v prípade obchodu/zberu pre teráriá do 33 200 € + trestné stíhanie). Ochrana: revitalizácia tokov (BUFO + ŠOP SR od 2015 — návrat kameninových brehov), regulácia rybolovu elektrickým prúdom, edukačné kampane proti zámeneniu s vretenicou.

Užovka fŕkaná je najvodnejší had Európy — drží sa pod vodou bežne 20–30 minút, rekord 50 minút pri loveni koristi (zaznamenaný v dunajskej delte 2018 — Mebert K. monograph). Adaptácie: (1) Efektívna pľúcna ventilácia — užovka pri ponorení nadýchnutie zostatkového kyslíka v krvi (Hb hemoglobín modifikovaný pre nízke saturácie); (2) Spomalené srdce pri ponorení (z 60 na 10–15 úderov/min — bradykardia); (3) Vstrebávanie kyslíka cez kožu (kožné dýchanie ~10–15 % kyslíkovej potreby pri ponorení); (4) Telo extrémne sploštené z bokov pri plávaní — minimálny vodný odpor. Lov pod vodou: užovka sa pohybuje pomaly po dne (0,2–0,5 m/s), sleduje rybu, rýchlym výpadom (0,1 sek) ju zachytí čeľusťami a vynesie na hladinu na pohltenie (pohlcovanie pod vodou by spôsobilo udusenie užovky). Plávacie rýchlosti 40–80 cm/s pri prenasledovaní rýb.

ZDROJ: IUCN Red List (Natrix tessellata — LC, 2024), Reptile Database, Atlas plazov Slovenska (ŠOP SR 2015), Jablonski D. herpetologické publikácie, herpetofauna.sk, BUFO o. z., Mebert K. 2011 monograph, vyh

 Video — Užovka fŕkaná

Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) — Dice Snake, podvodný lov rýb

Užovka fŕkaná pri podvodnom love rýb — najvodnejší had Európy, drží sa pod hladinou až 30 minút, hlavná potrava drobné ryby.

Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) — melanistická forma na Kréte

Melanistická užovka fŕkaná na Kréte — čierna forma populácie, výborný plavec, areál juhovýchodná Európa a Stredomoria.

 Cudzie názvy

Česky:   Užovka podplamatá, Anglicky:   Dice Snake, Nemecky:   Würfelnatter, Francúzsky:   Couleuvre tessellée, Poľsky:   Zaskroniec rybołów, Maďarsky:   Kockás sikló, Rusky:   Водяной уж