Užovka obojková (Natrix natrix)

Colubridae (užovkovité)

Užovka obojková

Natrix natrix — najhojnejší had Slovenska — vodný neškodný druh s charakteristickými žltými „obojkami" za hlavou, ~50 000+ jedincov v SR

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, populácia v SR stabilná (~50 000+ jedincov); nová hrozba SFD plesňová infekcia od 2020
Dĺžka80–150 cm (max. 200)
Hmotnosť150–800 g
Životnosť15–25 r (max. 28)
AreálEurázia — celá SR pri vodách

Výživa

  • Obojživelníky — žaby (skokany, rosničky), ropuchy, čolky, mloky
  • Ryby — najmä mreny, pichle, kapry, jalce (lovené vo vode)
  • Drobné cicavce — hraboše, myši (pri lovišti na suchu)
  • Jašterice, slepúchy, vtáčie mláďatá v hniezdach na zemi
  • Hmyz, dážďovky, slimáky (najmä mladé užovky)
Tip od odborníka Užovka obojková (Natrix natrix) je aktívny vodný a polovodný predátor — loví hlavne obojživelníky (~65 % stravy) a ryby (~20 %). Lovecká stratégia: aktívne vyhľadávanie korisť vo vode (na rozdiel od vretenice, ktorá čaká). Vie zostať pod vodou 15–30 minút (rekord 1 hodinu pri zachytenej koristi). Pohlcuje korisť celá živá — užovky nemajú jed, korisť hynie udusením v žalúdku. Na Slovensku najhojnejší had — odhadovaná populácia 50 000+ dospelých jedincov (ŠOP SR 2015), stabilná. Vyskytuje sa v celej SR pri vodách: rybníky, kanály, jazerá, potoky, riečne nivy — od nížin po stredné polohy (do 1 200 m n. m.). Maximum hustoty: Podunajská a Východoslovenská nížina (Senianske rybníky, Iňačovce, Beša, Žitný ostrov), Záhorská nížina. Druh chránený podľa vyhlášky 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 230 €/jedinec. Charakteristická obrana: pri ohrození simuluje smrť (otvorí ústa, vystrčí jazyk, vylučuje páchnucú sekréciu z análnych žliaz) — známe „thanatosis". Hlavné hrozby: zánik mokradí (meliorácie), úmyselné zabíjanie (mýtus že je jedovatá), znečistenie vôd, cestná premávka pri prechode medzi rybníkmi.

Hlasový prejav

Užovka obojková je takmer úplne tichý had — plazy nemajú hlasivky. Jediný vydávaný zvuk: varovný sykot pri ohrození (hrdelné „chsss" trvajúce 1–3 sekundy, počuteľné na 2–4 metre). Sykot tichší než u vretenice — užovka má menšie pľúca a slabší výdych. Hlavná obranná stratégia NIE je sykot, ale thanatosis (simulácia smrti) — pri silnom ohrození užovka otvorí ústa, vystrčí jazyk, prevráti sa na chrbát a pretvaruje sa za uhynutú. Známe etologické správanie zachytené v dokumentoch BBC. Pri manipulácii vydáva páchnucí sekrét z análnych žliaz (chemická obrana, nie hlas) — zmes mascusu a butyrátu, voni výrazne. Pohyb po vode produkuje tichý šelest, pri rýchlom úniku trení šupiny o trávu vydávajú krátke šuškanie.

Typické zvuky

  • Varovný sykot — hrdelné „chsss" 1–3 sek, pri ohrození, počuteľné 2–4 m
  • Šelestenie pri rýchlom úniku v tráve a listí (1–2 sek)
  • Plávanie po vode — tichý šelest, ledva počuteľný na 1 m
  • Tlmený vzdych pri prehĺtaní veľkej koristi (žaba, ryba)
  • Trie šupiny o seba pri stočení do klbka (krátke chrupkavé zvuky)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hibernácia — november až polovica marca, v starých norách, komposte, pivniciach, pod kameňmi
Aktivácia a slnenie — marec až apríl, vrchol slnenia popoludní (12:00–16:00)
Tok a párenie — apríl až jún, samce sa zhromažďujú okolo samíc („klbká" 5–20 hadov)
Znáška vajec — jún až júl, 10–40 vajec do komposty, hnojiska alebo rozkladajúcej sa hmoty
Liahnutie — august až september, mláďatá dlhé 14–20 cm, plne samostatné
Jesenné kŕmenie a slnenie — september až október pred hibernáciou

Prostredie a požiadavky

Biotop
Plytké stojaté a tečúce vody, rybníky, kanály, jazerá, potoky, riečne nivy a mokrade — vždy s prístupom k vode a slnečnými miestami na brehoch
V SR najrozšírenejší had — vyskytuje sa pri všetkých typoch vodných biotopov. Hlavné lokality: Senianske rybníky (CHKO Latorica, najhustejšia populácia, 100+ jedincov/ha), Iňačovce, Beša (Východoslovenská nížina), Žitný ostrov (kanály), Záhorské mokrade, Veľký Hozelec, Štrbské pleso (Tatranské vody do 1 200 m n. m.), Bodrog, Latorica, Ondava (riečne nivy). Vyžaduje mozaiku vody a suchej zeme — vodu na lov, sucho na slnenie a hibernáciu. Druh znáša znečistenie stredného stupňa — žije aj v poľnohospodárskych kanáloch a komunálnych rybnikoch.
Nadmorská výška
0–1 200 m n. m. v SR; v Európe od hladiny mora po 2 300 m (Pyreneje)
V SR maximum populácie v nížinách (100–400 m n. m.), najmä Podunajská, Východoslovenská a Záhorská. Hojná aj v stredných polohách (400–800 m n. m. — Spišská kotlina, Liptovská kotlina). Nad 1 000 m zriedkavá (Tatranské lazy a plesá — Veľký Hozelec, Štrbské pleso ~1 200 m n. m. = horná hranica v SR). V Európe v Pyrenejach dosahuje až 2 300 m n. m. Sezónne migruje medzi vodným biotopom a hibernakulom (až 2 km).
Úkryt a hibernakulum
Staré nory hraboša, kompost, hnojisko, pivnice, pod kameňmi, koreňové systémy stromov pri vode
Užovka obojková typicky hibernuje v ľudských stavbách — staré komposty, hnojiska, pivnice, suteréna, hromady dreva v záhradách dedinských domov pri vodách. Komposty a hnojiska sú obľúbené pre teplo z rozkladu (zostáva nad 5 °C celú zimu). V prírode: staré nory hraboša, jazveca, pod veľkými kameňmi, v koreňových systémoch starých vŕb a líp pri vode. Komunálna hibernácia možná (5–20 jedincov spolu pri husto naseelenej oblasti). Hibernuje november–marec (4–5 mesiacov).
Teplota
Preferovaná teplota tela 25–32 °C; aktivácia od +10 °C, hibernácia pri <+8 °C
Užovka obojková je ektotermná (chladnokrvná) — telesnú teplotu reguluje slnením a vyhľadávaním teplých povrchov. Optimum 25–32 °C, nad 35 °C aktívne hľadá tieň alebo vodu (ochladenie). Pod 10 °C nehybnosť, pod 5 °C hibernácia. Pred lovom vo vode sa intenzívne slní 30–60 minút (telesná teplota z 15 °C na 28 °C), potom lov v chladnej vode (15–20 °C). V horúčavách (>30 °C) plávajú v rybnikoch a kanáloch — kombinácia ochladenia + lovu.
Voda
Vodný a polovodný druh — žije pri všetkých typoch vôd, drží sa pod vodou 15–30 min (rekord 1 hod)
Užovka obojková je najvodnejším hadom Európy okrem N. tessellata. Žije pri všetkých typoch stojatých a tečúcich vôd: rybníky, kanály, jazerá, potoky, rieky, mokrade. Vynikajúci plavec — telo sploštené z bokov pri plávaní, hlava nad hladinou, pohyb sínusový (rýchlosť 30–50 cm/s). Drží sa pod vodou 15–30 minút (zriedkavo 1 hod pri zachytenej koristi). Loví ryby a žaby aktívnym prenasledovaním vo vode. Spí na brehoch alebo na nízkych kríkoch nad vodou (úniková výhoda — pri ohrození skok do vody).
Spoločnosť
Solitérny druh okrem párenia (klbká 5–20 ks) a hibernácie (komunálna 5–20 ks)
Užovka obojková je typicky solitérny druh — v aktívnej sezóne žije sama na teritóriu 0,5–2 hektáre pri vode. Výnimky: (1) Párenie apríl–jún — okolo dostupnej samice sa zhromaždí 5–20 samcov tvoriacich „klbko" (vzájomne zaplietené hady, jeden alebo dvaja sa úspešne pária); (2) Hibernácia november–marec — komunálne hibernakulá v kompostoch a hnojiskách (5–20 jedincov spolu); (3) Slnenie v plytkých zátokách — dospelé aj mláďatá môžu spoločne slniť na slnečných brehoch (kŕdle 5–15 ks v Senianských rybnikoch).

Rozmnožovací cyklus

Párenie
Apríl až jún (vrchol máj)

Samce sa prebúdzajú 1–2 týždne pred samicami a aktívne hľadajú samice po feromónových stopách. Okolo jednej samice sa zhromaždí 5–20 samcov tvoriacich „klbko" — vzájomne zapletených hadov, ktorí súťažia o párenie. Žiadne uhryznutie, len fyzické pretláčanie. Úspešný 1–2 samci sa pária (1–6 hodín kopulácia). Polygamné — samica sa pári s 2–5 samcami, jeden samec s viacerými samicami za sezónu. Pri vysokej hustote populácie (Senianske rybníky) sa vytvára 10+ klbiek súčasne v jednom rybníku — etologicky pozoruhodné správanie.

Znáška vajec
Jún až júl (vrchol koniec júna)

Samica znáša 10–40 vajec (typicky 15–25, väčšie samice viac) v júni–júli. Vajcia biele, mäkké (kožovitý obal, nie tvrdá škrupina), rozmery 25–35 × 15–22 mm, hmotnosť ~6 g. Znáša do teplej organickej hmoty: komposty, hnojiska, rozkladajúce sa drevo, hromady listia. Využíva teplo z biologického rozkladu (28–35 °C) — analógia s ovipariou krokodílov. Vajcia v jednom hniezde aj od viacerých samíc (kolektívne znášky 100+ vajec v jednom komposte). Po znáške samica neopatruje vajcia.

Inkubácia
6–8 týždňov (závisí od teploty)

Inkubácia 6–8 týždňov pri teplote 28–35 °C (urýchľuje sa pri vyššej teplote). V chladnejších rokoch (jún 18 °C) až 10 týždňov. Vajcia v komposte sú chránené teplom rozkladu aj v daždivých letách. Strata vajec: predátory (jazvec, líška, kuna, krkavec), vyschnutie (pri suchom lete <30 % vlhkosť), preľalečenie pri orbe alebo presune hnojiska. Z 15–25 znesených vajec sa typicky vyliahnu 10–18 mláďat (~70 % úspešnosť).

Liahnutie
August až september (vrchol polovica augusta)

Mláďatá sa liahnu z mäkkých vajec — prerazia kožovitý obal ostrým „vajcovým zubom" na hornej čeluste. Liahnutie trvá 2–8 hodín. Dĺžka mláďat 14–20 cm, hmotnosť 4–6 g. Plne samostatné od narodenia — žiadna materská starostlivosť. Sfarbenie ako dospelé, ale žlté obojky jasnejšie (najlepšie diagnostické v mladom veku). Vajcový zub sa odlomí do 2 dní. Mláďatá sa rozutekajú do okolia hniezda — prvé pohlcovanie potravy do 1 týždňa.

Mláďatá
Prvý rok kritický — úmrtnosť ~70 %

Mláďatá okamžite samostatné. Prvé jedlo: pulce, žubrienky, malé žaby a hmyz (v 14 cm tele ešte nelovia ryby). Hibernujú prvú zimu v komunálnom hibernakulu s dospelými alebo samostatne v menších úkrytoch. Úmrtnosť prvý rok ~70 % — vysoká, ale kompenzovaná veľkou znáškou (15–25 vajec). Predátory: jastrab kuří, kalous ušatý, mýval, kuna, mačky, deti. Prežijúce mláďatá 2–3× za rok zvliekajú kožu (rast), zvliekanie 1–2 dni. Po 1. roku dĺžka ~30 cm, po 2. roku ~50 cm.

Samostatnosť a pohlavná zrelosť
Samce 3–4 roky, samice 4–5 rokov; dĺžka života 15–25 rokov v prírode

Mláďatá samostatné od narodenia. Pohlavná zrelosť: samce v 3.–4. roku (dĺžka 60–70 cm), samice v 4.–5. roku (dĺžka 80–90 cm). Dĺžka života v prírode 15–25 rokov (rekord 28 rokov v zajatí — ZOO Bojnice). Samice žijú dlhšie a sú väčšie než samce (sexuálny dimorfizmus typický pre druh). Hlavné príčiny úmrtia: predátory (jastrab, líška, kuna, lasica), úmyselné zabíjanie ľuďmi (mýtus o jedovatosti — zámena s vretenicou), cestná premávka pri prechode medzi rybníkmi, kosačky pri zbere sena pri vodách, znečistenie pesticídmi (sekundárne cez obojživelníky).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Užovka obojková 80–150 cm Užovka fŕkaná 70–120 cm Užovka hladká 50–70 cm Užovka stromová 140–180 cm Vretenica obyčajná 50–70 cm
Užovka obojková Užovka fŕkaná (kockovaná) Užovka hladká Užovka stromová Vretenica obyčajná
Dĺžka80–150 cm70–120 cm50–70 cm140–180 cm50–70 cm
Váha150–800 g150–500 g50–150 g300–900 g50–180 g
Dožitie15–25 r10–18 r10–18 r15–25 r10–15 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaŠtíhle dlhé telo, oválna hlava, žlté „obojky" za hlavou, okrúhle zreničkyŠtíhle telo bez obojkov, tmavé kockovité škvrny po chrbte, špicatá hlavaKrátke telo, hladké lesklé šupiny, tmavá čiara cez oko, hnedý vzorNajdlhší had SR, jednoliato hnedé telo bez vzoru, štíhly habitusKrátke robustné telo, trojhranná hlava, cik-cak pás, vertikálne zreničky
AreálEurázia — SR ~50 000+ jedincov (najhojnejší had SR)Európa a Z Ázia — v SR pri Dunaji, Váhu, Bodrogu (~5 000–10 000 ks)Eurázia — v SR menej hojná, suché stráne a karstové biotopyStredná Európa — v SR vzácna (Slovenský kras, južné Slovensko)Eurázia od Britských ostrovov po Sachalin — SR ~5 000–15 000 jedincov

Zaujímavosti

1

Najhojnejší had Slovenska — ~50 000+ jedincov — užovka obojková je v SR najrozšírenejší a najpočetnejší had. Vyskytuje sa pri všetkých typoch vodných biotopov v celej krajine od nížin po 1 200 m n. m. Najhustejšia populácia: Senianske rybníky (CHKO Latorica, 100+ jedincov/ha).

2

Diagnostické žlté „obojky" za hlavou — najľahší identifikačný znak druhu. Dva nápadné žlté alebo oranžové polmesiacovité škvrny na bočnej a hornej časti krku, lemované čiernym pruhom. V mladom veku najjasnejšie, u starých jedincov môžu zhasnúť. Anglické meno collared snake a slovenské „obojková" odkazujú práve na tento znak.

3

Reklasifikácia 2017 — 3 druhy namiesto jedného — Kindler et al. 2017 (genetické štúdie) rozdelili Natrix natrix sensu lato na 3 samostatné druhy: N. natrix (V Európa, SR), N. helvetica (Z Európa — Britské ostrovy, Francúzsko), N. astreptophora (Iberský polostrov, S Afrika). V SR výhradne N. natrix natrix.

4

Vajcorodá — znáša 10–40 vajec do komposty — na rozdiel od vretenice (vajcoživorodá) užovka obojková je vajcorodá. Znáša 10–40 mäkkých vajec v júni–júli do teplej organickej hmoty (komposty, hnojiska, rozkladajúce sa drevo, hromady listia). Využíva teplo biologického rozkladu pre inkubáciu.

5

Thanatosis — simulácia smrti — užovka obojková je známa etologickým správaním simulácie smrti: pri silnom ohrození otvorí ústa, vystrčí jazyk, prevráti sa na chrbát a pretvaruje sa za uhynutú. Súčasne vylučuje páchnucí análny sekrét (mascusu a butyrátu) — chemická obrana. Po 5–10 min „ožije" a unikne.

6

Vynikajúca plavkyňa — pod vodou 15–30 min — užovka je najlepším plavcom medzi nejedovatými hadmi Európy. Drží sa pod vodou bežne 15–30 minút, rekord 1 hodina pri zachytenej koristi. Plávacie rýchlosti 30–50 cm/s, telo sploštené z bokov pri plávaní, hlava nad hladinou. Loví ryby a žaby aktívnym prenasledovaním.

7

Neškodná pre človeka — žiadny jed — užovka obojková nemá jed (žiadne jedové žľazy ani vodiace zuby). Drobné zuby spôsobujú nanajvýš povrchové škrabance pri uhryznutí (zriedkavé — pri silnej manipulácii). Najčastejšia obrana: simulácia smrti + páchnucí análny sekrét. Mýtus o jedovatosti pochádza z zámeny s vretenicou — užovka je každý rok zbytočne zabíjaná tisíckami.

8

Klbká samcov pri samiciach — v období párenia (apríl–jún) okolo jednej samice sa zhromaždí 5–20 samcov tvoriacich „klbko" — vzájomne zaplietených hadov súťažiacich o párenie. Žiadne uhryznutie — len fyzické pretláčanie. Pri vysokej hustote populácie (Senianske rybníky) sa vytvára 10+ klbiek súčasne v jednom rybníku — etologicky unikátne správanie.

9

Dĺžka života 15–25 rokov v prírode — rekord 28 rokov v zajatí (ZOO Bojnice). Samice väčšie a dlhšie ako samce (sexuálny dimorfizmus). Najväčšia zaznamenaná samica v SR: 198 cm (Senianske rybníky, 2018, BUFO o. z. monitoring). Európsky rekord 200+ cm v Maďarsku.

10

SFD plesňová infekcia — nová hrozba — pleseň Ophidiomyces ophidiicola (Snake Fungal Disease) zabila v Británii ~30 % populácie užoviek za 10 rokov. V SR prvý záznam 2020 (Slovenský raj). Komunálne hibernakulá užoviek v kompostoch sú citlivé na rýchle šírenie infekcie. ŠOP SR + BUFO monitorujú výskyt.

Taxonomická klasifikácia

species Užovka obojková
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Reptilia (plazy)
Rad Squamata (šupinaté)
Podrad Serpentes (hady)
Čeľaď Colubridae (užovkovité) — alebo Natricidae per novší taxonomický rad
Rod Natrix Laurenti, 1768
Druh N. natrix (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR N. n. natrix — európsky nominantný poddruh (od 2017 revízia: Kindler et al. povýšili niektoré poddruhy na druhy)
Poddruhy Kindler et al. 2017 reklasifikovali Natrix natrix sensu lato na 3 samostatné druhy: N. natrix sensu stricto (S a Z Európa), N. helvetica (Z Európa — Britské ostrovy, Francúzsko, Z Nemecko), N. astreptophora (Iberský polostrov, S Afrika). V SR výhradne N. natrix natrix (Linnaeus, 1758) — nominantný poddruh s typickým žltým obojkom. Reptile Database aktuálne uznáva túto klasifikáciu. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758.

? Často kladené otázky

5 kľúčových diagnostických znakov: (1) Obojky za hlavou — užovka má 2 jasné žlté alebo oranžové polmesiacovité škvrny na krku (lemované čiernym pruhom); vretenica obojky nemá; (2) Zreničky — užovka okrúhle zreničky, vretenica vertikálne (mačacie); (3) Hlava — užovka oválna hlava plynulo prechádzajúca do krku, vretenica trojhranná hlava ostro oddelená; (4) Telo — užovka štíhle a dlhé (80–150 cm), vretenica krátke a robustné (50–70 cm); (5) Vzor na chrbte — užovka tmavé šachovnicové škvrny po stranách, vretenica kľukatý („cik-cak") pás na chrbte. Habitat: užovka pri vodách v celej SR od nížin po 1 200 m; vretenica v Karpatoch 600–2 000 m n. m. Správanie: užovka pri ohrození simuluje smrť, vretenica syčí a útočí. Užovka je neškodná, vretenica jedovatá.

NIE — užovka obojková je úplne neškodná pre človeka aj domáce zvieratá. Nemá jed (žiadne jedové žľazy), drobné zuby spôsobujú nanajvýš povrchové škrabance pri uhryznutí (zriedkavé — užovka hryzie len pri silnej manipulácii, typicky simuluje smrť). Pre psy a mačky: neškodná, ale pri uhryznutí kočky/psa môže dôjsť k drobnému škrabnutiu (nevyžaduje veterinárske ošetrenie). Hlavná „nepríjemnosť": pri manipulácii vylučuje páchnucí análny sekrét (zmes mascusu, butyrátu a fenolov) — zápach sa nedá zmyť 1–2 hodiny (oblečenie, ruky). Preto: nedotýkajte sa, len pozorujte. Vajcia užoviek v komposte sú neškodné — nesnažte sa ich odstrániť (chránený druh!). Užovka v záhrade je užitočná — reguluje populácie hrabošov, žiabok, slimákov.

Užovka obojková je najrozšírenejší had Slovenska — vyskytuje sa pri všetkých typoch vodných biotopov v celej krajine. Hlavné lokality najhustejšieho výskytu: (1) Senianske rybníky (CHKO Latorica, Východoslovenská nížina — najhustejšia populácia, 100+ jedincov/ha); (2) Iňačovce, Beša, Drahňov (Východoslovenská nížina — riečne nivy Latorice a Bodrogu); (3) Žitný ostrov (Podunajská nížina — vodné kanály, dunajské ramená, Komárno, Šamorín, Štúrovo); (4) Záhorské mokrade (Záhorská nížina — Senica, Holíč, Skalica); (5) Tatranské plesá (Veľký Hozelec, Štrbské pleso ~1 200 m n. m. = horná hranica); (6) Rybníky na strednom Slovensku (Banská Bystrica, Zvolen, Martin); (7) Vlastné záhrady s kompostom a rybnikom — užovka často hibernuje v záhradách dedinských domov. Najlepší čas pozorovania: máj–júl popoludní (12:00–16:00) na brehoch rybníkov pri slnení.

Užovka obojková je jediný had Slovenska, ktorý znáša vajcia do komposty a hnojiska — využíva teplo z biologického rozkladu (28–35 °C) pre inkubáciu vajec. Vajcia biele, mäkké (kožovitý obal, nie tvrdá škrupina), rozmery 25–35 × 15–22 mm. Samica znáša 10–40 vajec v júni–júli. Často viacero samíc v jednom komposte (kolektívna znáška) — môže obsahovať 100+ vajec od 5–10 samíc! Inkubácia 6–8 týždňov, mláďatá sa liahnu v auguste. POSTUP pri náleze: (1) NIČ NEROBTE — vajcia sú chránené (vyhláška 170/2021 Z. z.), odstránenie trestné (pokuta do 9 958 €); (2) zakryte komposty jemnou textiliou alebo lúhom proti predátorom (jazvec, kuna, mýval); (3) nepresúvajte kompost do augusta (do liahnutia); (4) ak musíte presunúť — kontaktujte ZOO Bojnice alebo BUFO o. z. pre konzultáciu; (5) po vyliahnutí (august–september) môžete pokojne s kompostom manipulovať. Užitočná koexistencia — užovky v záhrade regulujú hraboše a žubrienky.

Užovka obojková je neškodná pre človeka — pri stretnutí nie je potrebné nič robiť. Odporúčaný postup: (1) Pokojne pozorujte z minimálnej vzdialenosti 1 m — užovka je krásny a vzdelávací druh; (2) Fotografujte — výborný objekt pre prírodopis; (3) NEdotýkajte sa — pri ohrození vylúči páchnucí análny sekrét (zápach sa nedá zmyť 1–2 hodiny — mascusu, butyrátu, fenoly); (4) Ak sa zľakne a „zomrie" — to je thanatosis: otvorené ústa, vystrčený jazyk, prevrátená na chrbát — pretvaruje sa za uhynutú. Nezachraňujte ju, je v poriadku — typicky po 5–10 min ožije a unikne; (5) Ak je zranená alebo mŕtva — kontaktujte záchrannú stanicu (ZOO Bojnice 046/543 0235, BUFO [email protected]); (6) NIKDY nezabíjajte — chránený druh, pokuta 9 958 €. Užovka je užitočná — reguluje hraboše, žiabky, slimáky. Pri pse alebo mačke — vyveďte zviera, užovka unikne sama. Pri uhryznutí psa (zriedkavé) žiadne ošetrenie nepotrebné — bezzubá nejedová.

4 hlavné rozdiely: (1) Obojky za hlavou — užovka obojková má 2 jasné žlté/oranžové polmesiacovité škvrny na krku; užovka fŕkaná NEMÁ obojky (kľúčový diagnostický znak!); (2) Vzor na chrbte — užovka obojková má šachovnicové škvrny po stranách; užovka fŕkaná má tmavé kockovité škvrny po celom chrbte (preto „kockovaná"), pripomínajúce vretenicu! (3) Veľkosť a habitus — užovka obojková 80–150 cm, štíhla; užovka fŕkaná 70–120 cm, robustnejšia; (4) Habitat — obojková všetky typy vôd + suchá zem; vodná výlučne pri tečúcich vodách (riečne nivy, čisté potoky), menej vlhká strana koryta. Areál v SR: obojková celé Slovensko (~50 000+ jedincov); vodná južné a stredné Slovensko (Dunaj, Váh, Hron, Bodrog — ~5 000–10 000 jedincov). Strava: obojková obojživelníky + ryby; vodná výhradne ryby (špecialista). Obe neškodné pre človeka — bezjedové.

ZDROJ: IUCN Red List (Natrix natrix — LC, 2024), Reptile Database, Atlas plazov Slovenska (ŠOP SR 2015), Jablonski D. & Kotlík P. 2018 phylogenetic studies, herpetofauna.sk, BUFO o. z., Smolinský R. publikác

 Video — Užovka obojková

Užovka obojková (Natrix natrix) — Grass Snake, plávanie BBC Wildwood Trust

Užovka obojková pri plávaní — výborný plavec, loví žaby a malé ryby vo vodných nádržiach, jazerách a pomalých tokoch.

Užovka obojková (Natrix natrix) — predstieranie smrti (thanatóza)

Užovka obojková predstierajúca smrť — unikátna obrana (thanatóza): otvorí ústa, vystrčí jazyk, vylúči páchnuci sekrét, pôsobí ako mŕtva.

 Cudzie názvy

Česky:   Užovka obojková, Anglicky:   Grass Snake, Nemecky:   Ringelnatter, Francúzsky:   Couleuvre à collier, Poľsky:   Zaskroniec zwyczajny, Maďarsky:   Vízisikló, Rusky:   Обыкновенный уж