Colubridae (užovkovité)
Užovka stromová je úplne nemý had okrem varovného sykotu pri ohrození — plazy nemajú hlasivky. Sykot tichší než vretenica (hrdelné „chsss" 1–2 sek, počuteľné 2–4 m). Hlavná obranná stratégia: rýchly únik (lezenie do koruny stromu alebo do dutiny), pri zachytení energický pohyb tela a obranné výpady čeľustí (môže uhryznúť — slabé zuby, povrchové škrabance bez infekcie). Užovka stromová NESIMULUJE smrť ako užovka obojková — vždy preferuje aktívny únik. Pri silnej manipulácii vylučuje páchnucí análny sekrét (mascusu, butyrátu — chemická obrana, nie hlas). Pohyb po listoch a vetvách produkuje len jemný šelest — užovka stromová je akusticky takmer neviditeľná.
Samce sa prebúdzajú 1–2 týždne pred samicami a vyhľadávajú samice po feromónových stopách. Pri stretnutí dvoch samcov pri samici dochádza k ritualizovanému boju — vzpriamujú sa proti sebe na zhrnutých telách, vzájomne sa pretláčajú a snažia sa pritlačiť súpera k zemi (bez uhryznutia). Víťaz sa pári so samicou (2–6 hodín kopulácia — dlhšia než užovky obojkové). Polygamné — jeden samec sa pári s 1–3 samicami za sezónu, samica typicky s jedným samcom. Pri vysokej hustote populácie (Domica) pozorované klbká samcov pri samiciach (3–5 ks).
Samica znáša 5–18 vajec (typicky 8–12) koncom júna alebo v júli. Vajcia biele, mäkké (kožovitý obal), rozmery 35–55 × 22–32 mm, hmotnosť ~15 g (najväčšie hadie vajcia v SR!). Znáša do dutín starých stromov (preferované — duby, vŕby, lipy), kameninových múrov ruín, komposty a hnojiská (využíva teplo rozkladu), rozkladajúceho sa dreva. Vyžaduje teplotu 25–32 °C a stredne vlhké prostredie. Po znáške samica neopatruje vajcia.
Inkubácia 6–8 týždňov pri 25–32 °C. V chladných rokoch (júl <20 °C) až 10 týždňov, niekedy vajcia nezreliahnu (klimatický limit). Strata vajec: predátory (kuna, jazvec, jež, vrana, krkavec — vykopávajú vajcia z dutín), vyschnutie pri suchu, povodne (zriedkavé v dutinách). Z 8–12 znesených vajec sa typicky vyliahnu 5–9 mláďat (~65 % úspešnosť). V severných populáciách (SR — Domica, Cerová) nižšia úspešnosť než južné (60 % vs. 75 %).
Mláďatá sa liahnu z mäkkých vajec — prerazia kožovitý obal vajcovým zubom. Liahnutie trvá 2–8 hodín. Dĺžka mláďat 20–30 cm, hmotnosť 8–14 g — najväčšie mláďatá hadov SR. Plne samostatné od narodenia — žiadna materská starostlivosť. Sfarbenie mláďat odlišné od dospelých: sivé pozadie s tmavými škvrnami a žlté „obojky" za hlavou (podobné mladým užovkám obojkovým — zámena častá!). Dospelé sfarbenie (jednoliato hnedé) získavajú v 2.–3. roku. Mláďatá okamžite začínajú liezť po vegetácii (kýlnaté šupiny vyvinuté od narodenia).
Mláďatá okamžite samostatné. Prvé jedlo: mladé hraboše, jašterice, veľký hmyz (v 20–30 cm tele schopné lovit menšie cicavce). Hibernujú prvú zimu v komunálnom hibernakulu s dospelými. Úmrtnosť prvý rok ~60 % — predátory (jastrab kuří, kuna lesná, mýval, líška), chlad, hlad pri suchom lete. Prežijúce mláďatá 2× za rok zvliekajú kožu, zvliekanie trvá 2–3 dni. Po 1. roku dĺžka ~50 cm, po 2. roku ~80 cm, po 3. roku ~110 cm. Rastú pomaly — pohlavná zrelosť až v 4.–6. roku.
Mláďatá samostatné od narodenia. Pohlavná zrelosť: samce v 4.–5. roku (dĺžka 90–110 cm), samice v 5.–6. roku (dĺžka 110–130 cm). Dĺžka života v prírode 15–25 rokov (rekord 28 rokov v zajatí, ZOO Bratislava). Samice väčšie a dlhšie ako samce. Hlavné príčiny úmrtia: nelegálny zber pre teráriá (50–150 €/jedinec — žiadaný pre veľkosť a krásu), strata habitatu (likvidácia starých ruín a vinohradov), cestná premávka, predátory (jastrab, kuna, mýval), chlad pri zlej hibernácii, úmyselné zabíjanie ľuďmi (zámena s vretenicou v mladom veku).
| Užovka stromová | Užovka obojková | Užovka vodná | Užovka hladká | Vretenica obyčajná | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 140–180 cm | 80–150 cm | 70–120 cm | 50–70 cm | 50–70 cm |
| Váha | 300–900 g | 150–800 g | 150–500 g | 50–150 g | 50–180 g |
| Dožitie | 15–25 r | 15–25 r | 10–18 r | 10–18 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najdlhší had SR, jednoliato hnedé telo bez vzoru (dospelé), kýlnaté ventralné šupiny | Štíhle dlhé telo, oválna hlava, žlté „obojky" za hlavou, okrúhle zreničky | Štíhle telo bez obojkov, tmavé kockovité škvrny po chrbte, špicatá hlava | Krátke telo, hladké lesklé šupiny, tmavá čiara cez oko, hnedý vzor | Krátke robustné telo, trojhranná hlava, cik-cak pás, vertikálne zreničky |
| Dostupnosť v SR | Stredná Európa — v SR vzácna (Slovenský kras, južné Slovensko, ~500–2 000 ks) | Eurázia — SR ~50 000+ jedincov (najhojnejší had SR) | Európa, Z Ázia — v SR pri Dunaji, Váhu (~5 000–10 000 ks) | Eurázia — v SR menej hojná, suché stráne a karstové biotopy | Eurázia od Britských ostrovov po Sachalin — SR ~5 000–15 000 jedincov |
Príznaky: Pokles populácie, stresové úmrtia v zajatí, narušenie genetického fondu
Užovka stromová je žiadaný druh nelegálneho zberu v SR — najdlhší a najkrajší slovenský had, cena na čiernom trhu 50–150 €/jedinec (export do DE, AT, CZ). BUFO o. z. a ŠOP SR monitorujú lokality, niekoľko prípadov zaistenia ročne. Pokuta za nelegálny zber chráneného živočícha do 33 200 € + trestné stíhanie podľa §305 Trestného zákona.
Príznaky: Bielo-šedé krusty na koži, deformácie šupín, smrť
Pleseň Ophidiomyces ophidiicola šíriaca sa od 2017 v Európe. V SR prvý záznam 2020 (Slovenský raj). Užovka stromová citlivá kvôli starým hibernakulám v dutinách stromov (vlhké prostredie urýchľuje rast plesne). Riziko pre malé populácie v Slovenskom krase a Burde. Bez liečby v prírode.
Príznaky: Anémia, svrbenie, časté zvliekanie, červené body pod šupinami
Hadie klieštiky Ophionyssus natricis — typicky 10–20 % užoviek stromových v prírode infikovaných. Pri komunálnej hibernácii v dutinách stromov rýchle šírenie. Liečba len v ZOO.
Príznaky: Lokálne vyhynutie populácie, fragmentácia genetického fondu
Hlavná dlhodobá hrozba v SR — likvidácia starých hradov, sýpok, vinohradov s kameninovými múrmi (najmä Štiavnické vrchy, Cerová vrchovina). Užovka stromová nevyhnutne potrebuje staré štruktúry pre hibernakulá a znášky. Renovácia hradov a vinohradov bez ohľadu na biodiverzity zničí lokálne populácie. BUFO + ŠOP SR od 2018 spolupracujú s vinohradníkmi — ponechávanie starých múrov ako biotopov.
Príznaky: Otvorené rany, amputácie, smrť
Užovky stromové prechádzajú cesty pri sezónnych migráciách medzi hibernakulom a letným teritóriom — úhyn typicky 5–10 jedincov/rok pri hlavných lokalitách (Domica, Burda). Kosenie sena pri okrajoch lesa môže zabiť mláďatá. Riešenie: kosenie po 15. auguste, eko-tunely pod cestami v kritických lokalitách.
Najdlhší had Slovenska — až 200 cm — užovka stromová je s dĺžkou 140–180 cm (max. 200 cm) najdlhší had SR. Pre porovnanie: užovka obojková 80–150 cm, vretenica obyčajná 50–70 cm, užovka vodná 70–120 cm. Najväčší zaznamenaný jedinec v SR: 195 cm (Domica, 2017, BUFO o. z. monitoring).
Symbol medicíny — Asklepiov palice — užovka stromová (slovenský synonym esklepská) je symbolom medicíny od antiky. Grécky boh lekárskeho umenia Asklépios (latinsky Aesculapius) bol zobrazovaný s palicou, okolo ktorej sa ovíja had — typicky práve Zamenis longissimus (anglicky Aesculapian snake). Symbol moderne: emblém WHO, lekárenský kríž, ambulancie.
Vynikajúci lezec — kýlnaté ventralné šupiny — užovka stromová má jedinečné morfologické adaptácie pre lezenie: jednotlivé šupiny na bruchu majú kýlnaté výstupky („kýly"), ktoré sa zachytávajú o hrubú kôru stromov a kameninové múry. Vie sa preplaziť po kolmom strome alebo skalnatej stene rýchlosťou 0,3–0,5 m/s, loví v korunách do výšky 8–15 m (rekord 20 m v Domici).
Korisť udusí zovretím (constriction) — užovka stromová je jediný slovenský had ktorý systematicky využíva constriction — udusenie koristi stiahnutím tela okolo nej. Užovky obojkové a vodné prehltávajú korisť živú alebo udusenú v žalúdku (nemajú constriction). Vretenice uhryznú a sledujú stopu (jed). Constriction užovky stromovej je identifikačný diagnostický znak.
Najväčšie hadie vajcia v SR — až 55 mm — vajcia užovky stromovej (35–55 × 22–32 mm, hmotnosť ~15 g) sú najväčšie hadie vajcia v SR. Pre porovnanie: užovka obojková 25–35 × 15–22 mm. Mláďatá pri vyliahnutí 20–30 cm — najväčšie mláďatá hadov SR.
V SR vzácny druh — ~500–2 000 jedincov — užovka stromová je v SR nehojná — populácia odhadovaná na 500–2 000 dospelých jedincov (ŠOP SR 2015). Hlavné lokality: Slovenský kras (Domica, Silická planina — ~300 jedincov), Cerová vrchovina (~200), Burda (~150), Kováčovské kopce (~100), Štiavnické vrchy (~100). Pokles ~30–40 % za 50 rokov.
Mláďatá vyzerajú ako užovka obojková — zaujímavá vývojová mimikra: mláďatá užovky stromovej majú žlté „obojky" za hlavou a tmavé škvrny, podobné mladým užovkám obojkovým. Dospelé sfarbenie (jednoliato hnedé) získavajú v 2.–3. roku. Pravdepodobná adaptácia — mimikra hojnejšieho druhu pre ochranu pred predátormi.
Neškodná pre človeka — bezjedová — užovka stromová nemá jed (žiadne jedové žľazy ani jedové zuby). Drobné slabé zuby spôsobujú nanajvýš povrchové škrabance pri uhryznutí (zriedkavé — užovka pri ohrození rýchlo unikne do koruny stromu). Hlavná obrana: rýchly únik a lezenie, sekundárne páchnucí análny sekrét.
Nelegálny zber pre teráriá — hlavná hrozba — užovka stromová je žiadaný druh nelegálneho zberu v SR pre svoju veľkosť a krásu. Cena na čiernom trhu 50–150 €/jedinec (export do Nemecka, Rakúska, Česka). Pokuta za nelegálny zber chráneného živočícha do 33 200 € + trestné stíhanie. Lokality nesmú byť verejne zdieľané.
Dĺžka života 15–25 rokov v prírode — rekord 28 rokov v zajatí (ZOO Bratislava). Užovka stromová je dlhovekejšia než ostatné slovenské užovky. Pomalý rast (pohlavná zrelosť až 4.–6. rok) a dlhovekosť robia populáciu citlivou na odber dospelých jedincov (nelegálny zber má dramatický dlhodobý dopad).
Najdlhším hadom Slovenska je užovka stromová (Zamenis longissimus) — dosahuje dĺžku 140–180 cm, maximálne 200 cm v južných populáciách. Najväčší zaznamenaný jedinec v SR: 195 cm (Domica, 2017, BUFO o. z. monitoring). Pre porovnanie: užovka obojková 80–150 cm, vretenica obyčajná 50–70 cm, užovka vodná 70–120 cm, užovka hladká 50–70 cm. Najdlhší had Európy je Hierophis viridiflavus (užovka štíhloocasá, do 250 cm) — vyskytuje sa v južnej Európe, v SR nie je. Mimo Európy najdlhšie hady: krajta sieťovaná (Reticulated python, do 700 cm!) a anakonda zelená (Eunectes murinus, do 550 cm).
Užovka stromová má slovenský synonym užovka esklepská a anglické meno Aesculapian snake — oba odkazujú na Asklépia (latinsky Aesculapius), gréckeho boha lekárskeho umenia. Mýtus: Asklépios bol synom Apolóna a smrteľnej Korónis, vyučený liečiteľmi kentaurom Cheirónom. Symbol: had ovinutý okolo palice — Asklepiov palice — sa stala emblémom medicíny od antiky. Konkrétne sa zobrazovala práve Zamenis longissimus (najdlhší had stredomoria). V starovekom Ríme sa užovky stromové dovážali z Grécka a vypúšťali v chrámoch zasvätených Asklépiovi (najmä na ostrove Tibera v Ríme) — niektoré populácie v severnej Európe (Nemecko, Česko) sú možno potomkami antických „liečiteľských" populácií. Moderne: emblém Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), lekárenský kríž, ambulancie a nemocnice po celom svete. Pozor: nezamieňať s caduceom (palica Hermesa s dvomi hadmi — symbol obchodu, nesprávne často používaný v medicíne v USA).
Užovka stromová je v SR vzácny druh — výskyt obmedzený na teplé južné a juhozápadné lokality. Hlavné lokality: (1) Slovenský kras (NP Slovenský kras — Domica, Silická planina, Plešivecká planina — najpočetnejšia populácia v SR, ~300 jedincov); (2) Cerová vrchovina (východné svahy vyhasnutých sopiek, ~200 jedincov); (3) Burda (sopečné pohorie pri Dunaji v okrese Nové Zámky, ~150 jedincov); (4) Kováčovské kopce (CHKO Dunajské luhy, ~100 jedincov); (5) Štiavnické vrchy (staré vinohrady s kameninovými múrmi, ~100 jedincov); (6) Slanské vrchy (Východné Slovensko, okraj areálu, ~50 jedincov); (7) niekoľko menších izolovaných populácií v južnom Slovensku. Severnejšie sa v SR nevyskytuje (chýba v Tatrách, severnom Spišu, Orave). Populácia ~500–2 000 dospelých jedincov, klesajúci trend o 30–40 % za 50 rokov. Najlepšie pozorovanie: NP Slovenský kras — Domica (vápencové múry pri jaskyni), Silická planina (vinohrady a okraje lesa). Lokality nezdieľame verejne kvôli riziku nelegálneho zberu.
NIE — užovka stromová je úplne neškodná pre človeka. Nemá jed (žiadne jedové žľazy ani jedové zuby — anatomicky bez schopnosti otrávenia). Drobné slabé zuby spôsobujú nanajvýš povrchové škrabance pri uhryznutí (zriedkavé — užovka pri ohrození rýchlo unikne do koruny stromu alebo dutiny, nie obrana hryzbou). Pri silnej manipulácii môže uhryznúť alebo vylúčiť páchnucí análny sekrét (zmes mascusu, butyrátu, fenolov — zápach 1–2 hod nedá zmyť). Pre rodiny a turistov: užovka stromová je perfektný objekt prirodovedného pozorovania — najdlhší had SR, elegantný pohyb po stromoch. Pravidlá: minimálna vzdialenosť 2 m, nedotýkať sa, fotografovať, nezdieľať lokalitu verejne (nelegálny zber). Užovka v starých ruinách hradov a vinohradoch je užitočná — reguluje hraboše.
Mladé užovky stromové a obojkové sa ľahko zamieňajú — obe majú žlté „obojky" za hlavou a tmavé škvrny po chrbte (vývojová mimikra). 4 diagnostické rozdiely: (1) Veľkosť pri vyliahnutí — mladá užovka stromová 20–30 cm (najväčšie mláďa hadov SR!), mladá obojková 14–20 cm; (2) Sfarbenie pozadia — stromová sivohnedé pozadie s tmavými škvrnami v pravidelných riadkoch; obojková olivovo-zelené alebo žltohnedé pozadie s nepravidelnými šachovnicovými škvrnami; (3) Habitat — mladá stromová v korunách stromov, kríkoch, na múroch ruín (vidno ju liezť!); mladá obojková pri vodách (rybníky, kanály, riečne brehy); (4) Sčítaním ventralných šupín (pre expertov) — stromová 205–235, obojková 156–183. Dospelé jedince sa zamieňajú zriedkavo — užovka stromová má jednoliato hnedé telo bez vzoru (od 2.–3. roku), obojková si zachováva obojky a šachovnicový vzor po stranách.
Užovka stromová v SR čelí 5 hlavným hrozbám: (1) Nelegálny zber pre teráriá — najvážnejšia hrozba, cena 50–150 €/jedinec na čiernom trhu (export do DE, AT, CZ). Užovka stromová je žiadaný druh pre svoju veľkosť a krásu; (2) Strata habitatu — likvidácia starých hradov, sýpok, vinohradov s kameninovými múrmi (najmä Štiavnické vrchy, Cerová vrchovina). Užovka stromová nevyhnutne potrebuje staré štruktúry pre hibernakulá a znášky; (3) Intenzifikácia poľnohospodárstva — likvidácia okrajov lesa, kosením a obhospodarovaním vinohradov bez ponechávania starých múrov; (4) Cestná premávka — užovky stromové prechádzajú cesty pri sezónnych migráciách medzi hibernakulom a letným teritóriom (úhyn 5–10 jedincov/rok pri Domici); (5) Klimatická zmena — suchá ohrozujú vajcia v dutinách stromov (potrebné stredne vlhké prostredie); paradoxne klimatické otepľovanie môže pomôcť druhu na severnej hranici areálu (expanzia). Populácia v SR klesá ~30–40 % za 50 rokov (~500–2 000 dospelých jedincov, ŠOP SR 2015). BUFO + ŠOP SR od 2018 spolupracujú s vinohradníkmi a majiteľmi hradov — ponechávanie starých múrov ako biotopov, edukačné programy.
