Cheloniidae (morské korytnačky)
Korytnačka zelená je úplne nemá — bez hlasiviek a bez schopnosti vokalizácie. Vydáva len varovný sykot pri ohrození (rýchly výdych cez nozdry) a chrupkavé klacknutie panciera pri retrakcii. Samice pri znášaní vajec na pláži vydávajú vzdychy — rýchle hlasné výdychy pri vykladaní vajec, počuteľné 10 m (jediný moment, keď je „hlasná"). Pri kŕmení tichá (rastliny netreba drviť ako mušle u kareta). Mláďatá v hniezde komunikujú nízkofrekvenčnými lámajúcimi zvukmi pri synchronizovanom liahnutí (rovnako ako u kareta). Komunikácia s druhom: výhradne vizuálne (postoj samca pri toku) a feromóny vo vode (samice navádzajú samcov).
Párenie prebieha vo vode pri pobreží hniezdísk. Samce migrujú každoročne, samice každé 2–4 roky. Konkurencia samcov — 2–5 samcov o 1 samicu, krv-prelievajúce súboje (uhryznutie pancierov, plutiev). Samec drží samicu zakriveným silným pazúrom na prednej plutve (samice majú slabšie pazúre). Kopulácia 1–6 hodín. Samica skladuje spermie celú sezónu. Plodnosť za život ~6 000–10 000 vajec.
Samica opustí more v noci, vyleze 10–50 m do pláže (nad líniu prílivu). Vykope nórku 50–70 cm hlbokú zadnými plutvami (hlbšia ako u kareta). Znáša 100–200 vajec (typicky 110–140) v 1 znáške, proces trvá 1–3 hodiny. Po znáške maskuje nórku piesokom (rozhadzuje 1–2 m okolo). 3–7 znášok za sezónu (interval 10–14 dní) = ~900 vajec/samica/sezóna. Cyklus 2–4 roky. Hniezdny verný (philopatry) — vracia sa na ten istý kúsok pláže.
Inkubácia 45–70 dní pri teplote piesku 25–32 °C (kratšia ako kareta 50–80 dní). TSD: <28 °C samce, >30 °C samice, 28,5–29,5 °C zmiešané. Klimatická zmena: Raine Island (Austrália) produkuje 99 % samíc (Jensen et al. 2018, Current Biology) — kritická hrozba. Ochrana: chladenie hniezd zatienením a polievaním vodou (NOAA program), presúvanie vajec do chladnejšieho piesku.
Mláďatá sa líchnu synchronizovane — komunikujú v hniezde nízkofrekvenčnými zvukmi. Liahnutie 2–4 dni. Veľkosť pri vyliahnutí: pancier 5 cm, hmotnosť 25–30 g (väčšie ako kareta 4 cm). Mláďatá sprintujú do mora — orientácia podľa svetla horizontu mora. Plážové osvetlenie dezorientuje. Úmrtnosť prvých 24 hodín ~30 % (kraby duch, vtáky, ryby).
Mláďatá po vystúpení plávajú 20–48 hodín nepretržite (frenzy phase) do otvoreného oceánu. Pripoja sa k plávajúcim Sargassovým matrácom (Sargassové more, Severopacifický gyr). Výrazne mäsožravé v gyrnej etape — drobné kraby, krevety, larvy rýb, medúzy, riasy. Úmrtnosť 99 % (predátory: žraloky, tuňáky, vtáky, plast). Po 5–10 rokoch (panciera 25–40 cm) migrujú do kontinentálneho šelfu a postupne menia stravu na rastliny (morské lúky).
Mláďatá samostatné od narodenia. Pohlavná zrelosť 25–35 rokov (najpomalšia spomedzi morských korytnačiek po karetskej 17–33 r). Samice nezačnú znášať skôr ako po 30 rokoch (panciera 80+ cm). Dĺžka života v prírode 60–80 rokov, rekord 110 rokov (značkovaný jedinec Karibik). Plodnosť: ~900 vajec/sezóna × 10–15 sezón = ~6 000–10 000 vajec za život (väčšia ako kareta). Prežíva 2–4 z 10 000 (úmrtnosť 99,97 %).
| Korytnačka pravá (zelená) | Korytnačka kareta | Korytnačka kožnatá | Korytnačka jastrabia | Korytnačka olivová (ridley) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 80–120 cm | 80–110 cm | 130–200 cm | 60–95 cm | 60–75 cm |
| Váha | 100–200 kg | 80–200 kg | 300–900 kg | 45–75 kg | 35–50 kg |
| Dožitie | 60–80 r (max 110) | 50–80 r | 30–50 r | 30–50 r | 30–50 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN EN, CITES I | IUCN VU, CITES I | IUCN VU, CITES I | IUCN CR, CITES I | IUCN VU, CITES I |
| Povaha | Malá hlava (15 %), 4 páry bočných štítkov, 1 pazúr, olivovozelený pancier, RASTLINOŽRAVÁ | Veľká hlava (25 %), 5 párov bočných štítkov, 2 pazúre, červenohnedý pancier, MÄSOŽRAVÁ | Najväčšia korytnačka sveta, kožnatý pancier bez štítkov, 7 pozdĺžnych hrebeňov | Jastrabí zobák, 4 páry bočných štítkov s prekrývajúcimi okrajmi (tortoiseshell) | Najmenšia morská korytnačka, olivovozelený pancier, 6–9 párov bočných štítkov |
| Dostupnosť v SR | Globálne tropické moria — Cyprus + Turecko v Stredomorí | Globálne — Atlantik, Pacifik, Indický, Stredomorie | Globálne tropické a mierne moria, najširší areál | Tropické koralové útesy globálne, kriticky ohrozená | Tropické moria globálne, arribadas (synchronizované znášky 100 000+ samíc spolu) |
Príznaky: Bradavičnaté nádory na koži, plutvách, krku, očiach; oslepnutie; smrť
Fibropapilomatóza (FP) je najvážnejšie ochorenie zelenej korytnačky — spôsobené herpes vírusom Chelonid alphaherpesvirus 5 (ChHV5). Postihuje 50+ % zelenej korytnačky na Hawaii a Floride (Foley et al. 2005). Symptómy: bradavičnaté nádory (3–30 cm) na koži, plutvách, krku, očiach (oslepnutie), ústach (problémy s príjmom potravy). Vírus prenášaný kontaktom a vodou znečistenou. Liečba: chirurgické odstránenie v záchranných centrách (Sea Life Park Hawaii). Bez liečby smrť do 5 rokov. Pravdepodobne súvislosť so znečistením vôd.
Príznaky: Uväznenie v sieti, utopenie, zranenia plutiev, amputácia
Bycatch je 2. najväčšia hrozba (po FP pre zelenú). Globálne ~150 000 morských korytnačiek ročne uväznených v sieťach a háčkoch. Riešenia: TED zariadenia (Turtle Excluder Devices) v sieťach (zákon v USA od 1989), kruhové háčky namiesto J-háčkov. Záchranné centrá ošetrujú stovky ks ročne.
Príznaky: Zápcha čreva, hladovanie, smrť, mikroplasty v tkanivách
Korytnačky myslia plastové vrecká za medúzy alebo morské rastliny, pohlcujú ich, plast spôsobuje zápchu čreva, hladovanie. ~50 % morských korytnačiek globálne má plast v žalúdku (Schuyler et al. 2014). Mikroplasty akumulujú v tkanivách (toxíny). Riešenia: globálne zákazy plastov, recyklácia.
Príznaky: Hlad, redistribúcia populácií, slabnutie
Korytnačka zelená je závislá od morských lúk (Posidonia, Thalassia) — strata lúk znamená stratu hlavnej potravy. Hrozby pre lúky: kotvenie lodí (mechanické poškodenie), znečistenie (pesticídy z poľnohospodárstva), turistická aktivita, klimatická zmena (otepľovanie vôd). V Stredomorí Posidonia oceanica pokrýva 40+ % šelfu, ale klesá 5 %/rok. Ochrana: Posidonia oceanica chránená Habitats Directive (Annex I).
Príznaky: Pomalý pohyb, plávanie nakolma, hypothermia
Pri vode <10 °C cold-stunning — záchranné centrum New England Aquarium (Cape Cod) ošetruje stovky zelenej a karetskej ročne v novembri–decembri. Liečba: postupné zahrievanie.
JEDINÁ rastlinožravá morská korytnačka ako dospelá — striktne kŕmi sa morskými lúkami (Posidonia oceanica v Stredomorí, Thalassia testudinum v Karibiku) a riasami. Mláďatá (do 30 cm) sú výrazne mäsožravé v gyrnej etape (kraby, krevety, medúzy). Adaptácie: ostrý zobák s pílovými okrajmi, dlhé črevá, symbiotické baktérie pre fermentáciu celulózy.
Názov „zelená" zo zeleného tuku pod pancierom — z chlorofylu rastlín v strave (akumulovaný v tukovom tkanive). Farba panciera olivovozelená alebo hnedá (NIE zelená). Pôvod názvu: lovci od 17. storočia objavili, že tuk zelenej korytnačky je zelený a používali ho na výrobu „turtle soup" (slávna kráľovská polievka).
Najlovenejšia morská korytnačka v histórii — slávna „turtle soup" v Anglicku (queen's soup), Karibik, USA 17.–19. storočie. Globálna populácia poklesla ~80 % v rokoch 1750–1950. Od 1975 (CITES Appendix I) sa populácie postupne zotavujú — Hawaii populácia +700 % za 40 rokov, Tortuguero +400 %.
Pancier 80–120 cm, rekord 395 kg (Tahiti 1958) — dospelé jedince typicky 100–200 kg, ale extrémne jedince až 350+ kg. Pancier sfarbenie variabilné: olivovozelený, hnedý, čierny (pacifické populácie — niekedy považované za samostatný druh C. agassizii / čierna morská korytnačka).
Stredomorské hniezdiská — len Cyprus a Turecko (severná hranica) — Cyprus (Lara/Toxeftra Bay v Akamas Peninsula) je najväčšie stredomorské hniezdisko (~500 znášok/rok). Turecko (Akyatan a Kazanlı beach) druhé najväčšie (~500 znášok/rok). Stredomorská populácia ~1 000 hniezdiacich samíc/rok, geneticky odlišná od atlantickej.
Hawaii a Galápagos: unikátne slnenie na pláži (basking) — populácie Hawaii (Big Island) a Galápagos sa slnia na suchej pláži aj mimo znášania (regulácia teploty, odpočinok) — Punaluu Black Sand Beach (Hawaii) populárna turistická atrakcia. Tento behavior nie je u iných morských korytnačiek ani u ostatných populácií zelenej.
Plodnosť ~900 vajec/sezóna, ~6 000–10 000 za život — samica znáša 3–7 znášok za sezónu (interval 10–14 dní), 100–200 vajec/znášku (typicky 110–140), ~900 vajec/sezóna. Cyklus 2–4 roky. Za 10–15 sezón za život ~6 000–10 000 vajec. Najviac plodná spomedzi morských korytnačiek po olivovej (ridley arribada až 1 milión vajec na arribada).
Klimatická zmena: Raine Island 99 % samíc — Jensen et al. 2018 (Current Biology) zistili, že Raine Island (Austrália) — najväčšie hniezdisko zelenej korytnačky na svete (~30 000 samíc/sezónu) — produkuje 99 % samíc (priemerná teplota piesku 30+ °C). Kritická hrozba pre reprodukciu — málo samcov v budúcnosti. Ochranné programy: zatienenie hniezd, presúvanie vajec.
Pohlavná zrelosť 25–35 rokov — druhá najpomalšia — samice nezačnú znášať skôr ako po 30 rokoch (panciera 80+ cm). Druhá najpomalšia spomedzi morských korytnačiek (po karetskej 17–33 r). Robí druh extrémne citlivým na úhyn dospelých.
Fibropapilomatóza — 50+ % postihnutých na Hawaii a Floride — herpes vírus ChHV5 spôsobuje bradavičnaté nádory. Foley et al. 2005 zistili postihnutie u 50+ % zelenej korytnačky na Hawaii a Floride. Liečba: chirurgické odstránenie v záchranných centrách (Sea Life Park Hawaii, Florida Marine Turtle Hospital). Globálne sa rozšíruje.
Korytnačka pravá (Chelonia mydas) získala anglické meno „green sea turtle" a slovenské „zelená" NIE zo farby panciera (ten je olivovozelený, hnedý alebo čierny), ale zo zeleného tuku pod pancierom. Pôvod názvu: lovci od 17. storočia objavili, že tuk zelenej korytnačky je zelený (z chlorofylu rastlín v jej strave — akumulovaný v tukovom tkanive) a používali ho na výrobu slávnej „turtle soup" (Anglicko — queen's soup, Karibik, USA). Zelený tuk dáva polievke charakteristickú zelenú farbu. Od 17. do 19. storočia bola zelená korytnačka najlovenejšia morská korytnačka na svete — globálna populácia poklesla ~80 % v rokoch 1750–1950. Adaptácia k rastlinnej strave: zelená je jediná striktne rastlinožravá morská korytnačka ako dospelá (~95 % stravy z morských lúk Posidonia, Thalassia, a rias). Mláďatá (do 30 cm) sú v gyrnej etape výrazne mäsožravé (kraby, krevety, medúzy), ale posun na rastliny v subadult fáze (30–60 cm). Adaptácie na celulózu: ostrý zobák s pílovými okrajmi (oddeľuje listy z koreňa), dlhé črevá (3× dlhšie ako u kareta), symbiotické baktérie v zadnej časti črev (fermentácia celulózy ako u koní/oviec). Iné morské korytnačky: kareta (1500 N čeľuste — mušle a krabi), kožnatá (hlavne medúzy), jastrabia (spongie), olivová a Kempova ridley (omnivory) — žiadna nie je striktne rastlinožravá ako zelená.
V Stredomorí zelená korytnačka hniezda iba na Cypre a v Turecku (severná hranica areálu): (1) Cyprus — Lara/Toxeftra Bay (Akamas Peninsula) — najväčšie stredomorské hniezdisko (~500 znášok/rok), vzdelávacie centrum SPOT Cyprus (Society for the Protection of Turtles), plážové prehliadky s biológmi v noci (po 21:00, jún–september), strážené hniezda; (2) Cyprus — Polis a Argaka pláže — sporadické hniezdiská, prístupné cez SPOT prehliadky; (3) Turecko — Akyatan beach (Adana) — ~300 znášok/rok, chránená pláž; (4) Turecko — Kazanlı beach (Mersin) — ~200 znášok/rok, vzdelávacie centrum DEKAMER; (5) Grécko — Karpathos, Kefalonia — sporadické hniezdiská zelenej (kareta dominuje). Lovecké pole zelenej v Stredomorí: morské lúky Posidonia oceanica pri Cypre, Turecku, Egypte, Líbyi. Pre dovolenkujúcich zo SR: Cyprus (Larnaca, Paphos) a Turecko (Antalya, Mersin) sú najbližšie destinácie (~3 hod letom z Bratislavy alebo Viedne). Pravidlá pozorovania: vždy tichý odstup 20 m, žiadne dotyky, žiadne svetlo (blesk dezorientuje), nepoužívajte plastové vrecká na pláži (najväčšia hrozba pre korytnačky). Mimo Stredomoria: Hawaii (Punaluu Black Sand Beach — basking), Galápagos (Ekvádor), Florida USA, Costa Rica (Tortuguero), Austrália (Great Barrier Reef, Raine Island).
5 hlavných rozdielov: (1) Veľkosť hlavy: zelená má malú hlavu (~15 % dĺžky panciera, ostrý zobák pre rastliny); kareta má nápadne veľkú hlavu (~25 %, čeľuste 1500 N pre mušle); (2) Štítky panciera: zelená má 4 páry bočných štítkov; kareta 5 párov (diagnostický znak!); (3) Pazúry na plutvách: zelená 1 pazúr; kareta 2 pazúre; (4) Strava: zelená dospelá striktne rastlinožravá (jediná spomedzi morských korytnačiek!) — morské lúky a riasy; kareta mäsožravá (~85 % mušle, krabi, kôrovce); (5) Hniezdiská v Stredomorí: zelená iba Cyprus + Turecko (severná hranica); kareta širšie rozšírená (Grécko, Turecko, Cyprus, Líbya, Taliansko, Tunisko). Veľkosť: zelená 80–120 cm, 100–200 kg; kareta 80–110 cm, 80–200 kg — podobné. IUCN status: zelená EN (Endangered) globálne, NT (Near Threatened) v Stredomorí (populácie sa zotavujú); kareta VU (Vulnerable). Pohlavná zrelosť: zelená 25–35 r (najpomalšia); kareta 17–33 r.
Slnenie na pláži (basking) je unikátne behavior — Hawaii a Galápagos populácie zelenej korytnačky sú jediné morské korytnačky, ktoré sa slnia na suchej pláži aj mimo znášania vajec. 3 hlavné dôvody: (1) Regulácia teploty — voda Hawaii (24–26 °C) je chladnejšia ako optimum (28–30 °C); slnením na pláži (35+ °C piesok) korytnačka zvyšuje telesnú teplotu, urýchľuje trávenie a metabolizmus; (2) Ochrana pred predátormi — Hawaii má veľa tigrích žralokov (Galeocerdo cuvier) v plytkých vodách; pri slnení na pláži je korytnačka v bezpečí; (3) Vyliečenie kožných infekcií — UV žiarenie zo slnka zabíja baktérie a parazity na koži, slnenie znižuje fibropapilomatózu. Populácie ktoré sa slnia: Hawaii (Big Island — Punaluu Black Sand Beach, Maui, Oahu), Galápagos (Ekvádor), Pacifické Mexico (Bahía Magdalena). Stredomorské a atlantické populácie sa NE slnia na pláži (teplá voda 25–28 °C je dostačujúca). Pre turistov: pri Punaluu Beach (Hawaii) bezpečný odstup 3 m, žiadne dotyky (federálna pokuta $25 000 podľa ESA), žiadne kŕmenie. Korytnačky pri slnení vyzerajú „mŕtve" alebo „spia" — to je normálne; nezachraňujte ich!
Klimatická zmena je 3. najväčšia hrozba pre zelenú korytnačku po bycatch a plast. 4 hlavné dopady: (1) Prevaha samíc cez TSD — pri inkubácii vajec teplota piesku určuje pohlavie: <28 °C samce, >30 °C samice. Otepľovanie pláží spôsobuje prevahu samíc. Najtragickejší prípad: Raine Island (Austrália) — najväčšie hniezdisko zelenej korytnačky na svete (~30 000 samíc/sezónu) — Jensen et al. 2018 (Current Biology) zistili, že posledných 20 rokov sa rodí 99 % samíc! Priemerná teplota piesku 30+ °C. Hrozba pre reprodukciu — málo samcov v budúcnosti, riziko zániku populácie; (2) Stúpajúca hladina mora — zaplavovanie hniezdísk slanou vodou, vajcia umierajú. Stredomorské pláže (Cyprus, Turecko) strácajú 10–20 % hniezdnych plôch za 30 rokov; (3) Otepľovanie vôd — mení distribúciu morských lúk (Posidonia oceanica klesá 5 %/rok v Stredomorí), korytnačky musí migrovať ďalej za potravou; (4) Acidifikácia oceánov — zníženie pH ovplyvňuje koraly a morské lúky (zdroj potravy), tiež schopnosť ulit mušli (potrava mláďat). Ochranné stratégie: (a) Chladenie hniezd — zatienenie hniezd (NOAA program), polievanie vodou pre zníženie teploty piesku; (b) Presúvanie vajec do chladnejších oblastí; (c) Ochrana morských lúk — EÚ Habitats Directive (Posidonia Annex I), zákaz kotvenia v chránených oblastiach; (d) Klímatická akcia — Paríska dohoda 2015, znižovanie emisií CO2.
Korytnačka zelená má komplexný hniezdny cyklus podobný karetskej, ale s viacerými znáškami za sezónu. Postup: (1) Roky 1–3 v loviskách — samica žije v tropických loviskách (morské lúky), akumuluje tuk z chlorofylu rastlín; (2) Migrácia k hniezdisku (apríl, ~1 000–3 000 km — kratšia ako kareta) — navigácia podľa magnetického poľa Zeme a pamäti polohy pláže (philopatry); (3) Párenie pri pobreží (apríl–jún) — vo vode 1 km od pobrežia, kopulácia 1–6 hodín. Samce konkurujú (2–5 o 1 samicu, krv-prelievajúce súboje). Samec drží samicu zakriveným pazúrom na prednej plutve; (4) 3–7 znášok za sezónu (máj–september, interval 10–14 dní) — každá znáška 100–200 vajec (typicky 110–140), vždy v noci, na tej istej pláži ±20 m. Spolu ~900 vajec/sezóna; (5) Spätná migrácia (september–november, ~1 000–3 000 km); (6) Cyklus 2–4 roky obnova tukových zásob. Plodnosť za život: 10–15 sezón × 900 vajec = ~6 000–10 000 vajec celkom (väčšia ako kareta 4 000–6 000). Z toho prežíva 2–4 (úmrtnosť 99,97 %). Pomalá pohlavná zrelosť 25–35 rokov + 2–4 ročné cykly robia druh extrémne citlivým na úhyn dospelých — strata 1 samice znamená stratu ~10 000 vajec za zostatok života. Ochranná stratégia: maximálna ochrana dospelých (bycatch, plast), chránené hniezdiská (Cyprus Lara Bay, Turecko Akyatan, Costa Rica Tortuguero, Austrália Raine Island).
