Kareta obrovská (Chelonia mydas)

Cheloniidae (morské korytnačky)

Kareta obrovská

Chelonia mydas — jediná striktne rastlinožravá morská korytnačka — kŕmi sa Posidonia a Thalassia, hniezda na Cypre a v Turecku

IUCN: EN (Endangered, 2024) | Endangered globálne; Mediterranean populácia NT (Near Threatened, zotavuje sa); Hawaii populácia +700 % za 40 r od CITES Appendix I (1975)
Pancier80–120 cm
Hmotnosť100–200 kg (max 395)
Životnosť60–80 r (max 110)
StatusIUCN EN, CITES I

Výživa

  • Morské lúky — Posidonia oceanica (Stredomorie), Thalassia, Cymodocea
  • Riasy morské — Caulerpa, Codium, kelp (Atlantik), Sargassum
  • Mušle a slimáky (mláďatá a juvenily v gyru)
  • Medúzy a salpy (občas, hlavne juvenily)
  • Spongie morské (vzácne)
  • Drobné kôrovce a hmyz (juvenily)
Tip od odborníka Kareta obrovská / zelená (Chelonia mydas) je JEDINÁ STRIKTNE RASTLINOŽRAVÁ morská korytnačka ako dospelá — kŕmi sa morskými lúkami a riasami. Ontogenetický posun stravy: (1) Mláďatá (4–30 cm panciera): výrazne mäsožravé v oceánskej gyrnej etape (Sargassové more — 5–10 rokov) — kŕmia sa drobnými kraby, krevetami, larvami rýb, medúzami; (2) Subadult (30–60 cm): postupný prechod na rastlinnú stravu pri sťahovaní do kontinentálneho šelfu; (3) Dospelé (60–120 cm): striktne rastlinožravé (~95 % rastliny). Hlavná korisť dospelých v Stredomorí: Posidonia oceanica (morská tráva — endemická Stredomoriu, tvorí podmorské lúky pri Cypre, Turecku, Grécku — najväčšie hniezdisko zelenej v Stredomorí); v Karibiku Thalassia testudinum (turtle grass — meno odráža závislosť korytnačiek). Adaptácia na rastlinnú stravu: (1) ostrý zobák s pílovými okrajmi (oddeľuje listy z koreňa); (2) dlhé črevá (proporciálne 3× dlhšie ako u karetskej kareta) — fermentácia celulózy; (3) symbiotické baktérie v zadnej časti črev (rovnaké ako u koní, oviec) — rozkladajú celulózu na živiny. Zelený tuk pod pancierom = chlorofyl z rastlín (preto „zelená" — meno odráža farbu tuku, nie panciera). V SR korytnačka zelená NIE chovaná — striktne chránená (CITES Appendix I, IUCN EN). Pri náleze v Stredomorí: kontaktujte SPOT Cyprus (Society for the Protection of Turtles), Archelon Grécko, DEKAMER Turecko.

Hlasový prejav

Korytnačka zelená je úplne nemá — bez hlasiviek a bez schopnosti vokalizácie. Vydáva len varovný sykot pri ohrození (rýchly výdych cez nozdry) a chrupkavé klacknutie panciera pri retrakcii. Samice pri znášaní vajec na pláži vydávajú vzdychy — rýchle hlasné výdychy pri vykladaní vajec, počuteľné 10 m (jediný moment, keď je „hlasná"). Pri kŕmení tichá (rastliny netreba drviť ako mušle u kareta). Mláďatá v hniezde komunikujú nízkofrekvenčnými lámajúcimi zvukmi pri synchronizovanom liahnutí (rovnako ako u kareta). Komunikácia s druhom: výhradne vizuálne (postoj samca pri toku) a feromóny vo vode (samice navádzajú samcov).

Typické zvuky

  • Varovný sykot — rýchly výdych cez nozdry pri ohrození, počuteľné 2 m
  • Klacknutie panciera pri retrakcii hlavy a plutiev
  • Vzdychy samíc pri znášaní vajec na pláži — rýchle hlasné výdychy, počuteľné 10 m
  • Špliechnutie vody pri rýchlom skoku pri ohrození alebo love
  • Lámajúci zvuk mláďat v hniezde pri synchronizácii liahnutia

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Migracia k hniezdiskám — apríl až jún (samice plávajú tisíce km z lovísk)
Tok a párenie — apríl až jún, pri pobreží hniezdísk vo vode
Znáška vajec — máj až september, 100–200 vajec do plážnej diery (3–7 znášok/sezónu)
Liahnutie — júl až november (po 45–70 dňoch inkubácie), mláďatá 5 cm
Migrácia spätná k loviskám — august až november, mláďatá do gyru
Aktívna celý rok — migrácia medzi tropickými lovismi a hniezdiskami (2–4 roky cyklus)

Prostredie a požiadavky

Biotop pôvodný
Tropické a subtropické moria — kontinentálny šelf, morské lúky (Posidonia, Thalassia), koralové útesy; piesočnaté pláže pre hniezdenie
Globálne rozšírená v tropických a subtropických moriach 35° s. š. — 30° j. š. Lovecké pole dospelých: morské lúky v plytkej vode (5–50 m) — Posidonia oceanica (Stredomorie), Thalassia testudinum (Karibik), Halophila a Halodule (Hawaii). Koralové útesy pre úkryt a slnenie. Hniezdiská: piesočnaté pláže tropických oblastí. Najväčšie globálne hniezdiská: Raine Island (Austrália, ~30 000 samíc/sezónu), Tortuguero (Costa Rica), Aves Island (Venezuela), Ascension Island (UK Atlantic). Mláďatá: prvých 5–10 rokov v oceánskych gyrách (Sargassové more pre Atlantic) ako kareta.
Stredomorské destinácie
Cyprus (Lara/Toxeftra, Akamas) + Turecko (Akyatan, Kazanlı) — severná hranica hniezdísk
V Stredomorí zelená korytnačka hniezda iba na Cypre a v Turecku (severná hranica areálu). Hlavné hniezdiská: (1) Cyprus — Lara/Toxeftra Bay (Akamas Peninsula) — najväčšie stredomorské hniezdisko, ~500 znášok/rok; vzdelávacie centrum SPOT Cyprus; (2) Turecko — Akyatan beach (Adana, ~300 znášok/rok) + Kazanlı beach (Mersin, ~200 znášok/rok) — chránené plážové oblasti, DEKAMER záchranné centrum. Pre dovolenkujúcich zo SR: Cyprus a Turecko sú najbližšie destinácie pre pozorovanie zelenej korytnačky v Stredomorí. Lovecké pole dospelých zelenej v Stredomorí: morské lúky Posidonia oceanica pri Cypre, Turecku, Egypte, Líbyi (juhovýchodné Stredomorie najdôležitejšie).
Úkryt a slnenie
Pri love v morských lúkach, slnenie pri pokojnej vode alebo na pláži (Hawaii, Galápagos)
Korytnačka zelená cez deň aktívne kŕmi sa v morských lúkach (plytká voda 5–50 m). Slnenie na hladine (basking) v pokojnej vode pri vysokých teplotách. UNIKÁTNE: Hawaii a Galápagos populácie sa slnia na suchej pláži aj mimo znášania (regulácia teploty, odpočinok) — Punaluu Black Sand Beach (Big Island, Hawaii) populárna turistická atrakcia. Tento behavior nie je u iných morských korytnačiek (kareta, kožnatá, jastrabia, olivová, ridley, ostatné populácie zelenej). V noci typicky na dne pri kľude. Bez hibernácie.
Teplota
Optimálna teplota tela 22–30 °C; aktivácia od 12 °C, smrť pod 5 °C (cold-stunning)
Korytnačka zelená je ektotermná — telesnú teplotu reguluje slnením a migráciou. Optimum 22–30 °C. Cold-stunning pri <10 °C — riziko utopenia alebo predácie. V Stredomorí teploty 15–28 °C celý rok — vhodné aj v zime. Pri inkubácii TSD: <28 °C samce, >30 °C samice. Klimatická zmena: Raine Island (Austrália) produkuje 99 % samíc — kritická hrozba pre reprodukciu.
Voda — morská 35‰ slanosť
Morská voda 30–37‰ slanosti; dospelé žijú výhradne v mori, suchá zem len pre samice pri znášaní (a Hawaii/Galápagos basking)
Korytnačka zelená je striktne morský druh — strávi 99 % života v slanej vode. Vychádza na suchú zem výhradne samice pri znášaní vajec + Hawaii/Galápagos populácie pri slnení. Solivé žľazy pri očiach — exkrécia prebytočnej soli. Drží sa pod vodou 30–60 minút bežne, rekord 5 hodín pri kľude.
Spoločnosť
Solitérny pri lovi, ale tvorí veľké zhromaždí na slnení (Hawaii) a hniezdiskách (Raine Island ~30 000 samíc spolu)
Korytnačka zelená je solitérna pri lovi — žije sama v lovisku (morské lúky). Tvorí veľké zhromaždí v 2 prípadoch: (1) Slnenie na pláži (Hawaii, Galápagos) — 10–50 jedincov spolu na suchom piesku; (2) Hniezdne agregácie — Raine Island (Austrália) ~30 000 samíc znášajú vajcia v 1 sezóne, najväčšia agregácia hniezdiacich morských korytnačiek sveta. Pri kopulácii samce konkurujú o samice — krv-prelievajúce súboje (uhryznutie pancierov, plutiev), samec drží samicu zakriveným pazúrom na plutve. Žiadny rodinný kontakt — samice opúšťajú znášku.

Rozmnožovací cyklus

Párenie — vo vode pri pobreží
Apríl až jún (vrchol máj pre Stredomorie)

Párenie prebieha vo vode pri pobreží hniezdísk. Samce migrujú každoročne, samice každé 2–4 roky. Konkurencia samcov — 2–5 samcov o 1 samicu, krv-prelievajúce súboje (uhryznutie pancierov, plutiev). Samec drží samicu zakriveným silným pazúrom na prednej plutve (samice majú slabšie pazúre). Kopulácia 1–6 hodín. Samica skladuje spermie celú sezónu. Plodnosť za život ~6 000–10 000 vajec.

Znáška vajec — pláž v noci
Máj až september, 3–7 znášok za sezónu

Samica opustí more v noci, vyleze 10–50 m do pláže (nad líniu prílivu). Vykope nórku 50–70 cm hlbokú zadnými plutvami (hlbšia ako u kareta). Znáša 100–200 vajec (typicky 110–140) v 1 znáške, proces trvá 1–3 hodiny. Po znáške maskuje nórku piesokom (rozhadzuje 1–2 m okolo). 3–7 znášok za sezónu (interval 10–14 dní) = ~900 vajec/samica/sezóna. Cyklus 2–4 roky. Hniezdny verný (philopatry) — vracia sa na ten istý kúsok pláže.

Inkubácia (TSD!)
45–70 dní (kratšia ako kareta)

Inkubácia 45–70 dní pri teplote piesku 25–32 °C (kratšia ako kareta 50–80 dní). TSD: <28 °C samce, >30 °C samice, 28,5–29,5 °C zmiešané. Klimatická zmena: Raine Island (Austrália) produkuje 99 % samíc (Jensen et al. 2018, Current Biology) — kritická hrozba. Ochrana: chladenie hniezd zatienením a polievaním vodou (NOAA program), presúvanie vajec do chladnejšieho piesku.

Liahnutie — synchronizované
Júl až november (vrchol september)

Mláďatá sa líchnu synchronizovane — komunikujú v hniezde nízkofrekvenčnými zvukmi. Liahnutie 2–4 dni. Veľkosť pri vyliahnutí: pancier 5 cm, hmotnosť 25–30 g (väčšie ako kareta 4 cm). Mláďatá sprintujú do mora — orientácia podľa svetla horizontu mora. Plážové osvetlenie dezorientuje. Úmrtnosť prvých 24 hodín ~30 % (kraby duch, vtáky, ryby).

Mláďatá — gyrná etapa (mäsožravé!)
Prvých 5–10 rokov v oceánskych gyrách — úmrtnosť 99 %

Mláďatá po vystúpení plávajú 20–48 hodín nepretržite (frenzy phase) do otvoreného oceánu. Pripoja sa k plávajúcim Sargassovým matrácom (Sargassové more, Severopacifický gyr). Výrazne mäsožravé v gyrnej etape — drobné kraby, krevety, larvy rýb, medúzy, riasy. Úmrtnosť 99 % (predátory: žraloky, tuňáky, vtáky, plast). Po 5–10 rokoch (panciera 25–40 cm) migrujú do kontinentálneho šelfu a postupne menia stravu na rastliny (morské lúky).

Samostatnosť a životnosť
Pohlavná zrelosť 25–35 r; život 60–80 r (rekord 110 r)

Mláďatá samostatné od narodenia. Pohlavná zrelosť 25–35 rokov (najpomalšia spomedzi morských korytnačiek po karetskej 17–33 r). Samice nezačnú znášať skôr ako po 30 rokoch (panciera 80+ cm). Dĺžka života v prírode 60–80 rokov, rekord 110 rokov (značkovaný jedinec Karibik). Plodnosť: ~900 vajec/sezóna × 10–15 sezón = ~6 000–10 000 vajec za život (väčšia ako kareta). Prežíva 2–4 z 10 000 (úmrtnosť 99,97 %).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kareta obrovská 80–120 cm Kareta obyčajná 80–110 cm Kožatka veľká 130–200 cm Korytnačka jastrabia 60–95 cm Korytnačka olivová 60–75 cm
Kareta obrovská Kareta obyčajná Kožatka veľká Korytnačka jastrabia Korytnačka olivová (ridley)
Dĺžka80–120 cm80–110 cm130–200 cm60–95 cm60–75 cm
Váha100–200 kg80–200 kg300–900 kg45–75 kg35–50 kg
Dožitie60–80 r (max 110)50–80 r30–50 r30–50 r30–50 r
OchranaIUCN EN, CITES IIUCN VU, CITES IIUCN VU, CITES IIUCN CR, CITES IIUCN VU, CITES I
CharakteristikaMalá hlava (15 %), 4 páry bočných štítkov, 1 pazúr, olivovozelený pancier, RASTLINOŽRAVÁVeľká hlava (25 %), 5 párov bočných štítkov, 2 pazúre, červenohnedý pancier, MÄSOŽRAVÁNajväčšia korytnačka sveta, kožnatý pancier bez štítkov, 7 pozdĺžnych hrebeňovJastrabí zobák, 4 páry bočných štítkov s prekrývajúcimi okrajmi (tortoiseshell)Najmenšia morská korytnačka, olivovozelený pancier, 6–9 párov bočných štítkov
AreálGlobálne tropické moria — Cyprus + Turecko v StredomoríGlobálne — Atlantik, Pacifik, Indický, StredomorieGlobálne tropické a mierne moria, najširší areálTropické koralové útesy globálne, kriticky ohrozenáTropické moria globálne, arribadas (synchronizované znášky 100 000+ samíc spolu)

Zaujímavosti

1

JEDINÁ rastlinožravá morská korytnačka ako dospelá — striktne kŕmi sa morskými lúkami (Posidonia oceanica v Stredomorí, Thalassia testudinum v Karibiku) a riasami. Mláďatá (do 30 cm) sú výrazne mäsožravé v gyrnej etape (kraby, krevety, medúzy). Adaptácie: ostrý zobák s pílovými okrajmi, dlhé črevá, symbiotické baktérie pre fermentáciu celulózy.

2

Názov „zelená" zo zeleného tuku pod pancierom — z chlorofylu rastlín v strave (akumulovaný v tukovom tkanive). Farba panciera olivovozelená alebo hnedá (NIE zelená). Pôvod názvu: lovci od 17. storočia objavili, že tuk zelenej korytnačky je zelený a používali ho na výrobu „turtle soup" (slávna kráľovská polievka).

3

Najlovenejšia morská korytnačka v histórii — slávna „turtle soup" v Anglicku (queen's soup), Karibik, USA 17.–19. storočie. Globálna populácia poklesla ~80 % v rokoch 1750–1950. Od 1975 (CITES Appendix I) sa populácie postupne zotavujú — Hawaii populácia +700 % za 40 rokov, Tortuguero +400 %.

4

Pancier 80–120 cm, rekord 395 kg (Tahiti 1958) — dospelé jedince typicky 100–200 kg, ale extrémne jedince až 350+ kg. Pancier sfarbenie variabilné: olivovozelený, hnedý, čierny (pacifické populácie — niekedy považované za samostatný druh C. agassizii / čierna morská korytnačka).

5

Stredomorské hniezdiská — len Cyprus a Turecko (severná hranica) — Cyprus (Lara/Toxeftra Bay v Akamas Peninsula) je najväčšie stredomorské hniezdisko (~500 znášok/rok). Turecko (Akyatan a Kazanlı beach) druhé najväčšie (~500 znášok/rok). Stredomorská populácia ~1 000 hniezdiacich samíc/rok, geneticky odlišná od atlantickej.

6

Hawaii a Galápagos: unikátne slnenie na pláži (basking) — populácie Hawaii (Big Island) a Galápagos sa slnia na suchej pláži aj mimo znášania (regulácia teploty, odpočinok) — Punaluu Black Sand Beach (Hawaii) populárna turistická atrakcia. Tento behavior nie je u iných morských korytnačiek ani u ostatných populácií zelenej.

7

Plodnosť ~900 vajec/sezóna, ~6 000–10 000 za život — samica znáša 3–7 znášok za sezónu (interval 10–14 dní), 100–200 vajec/znášku (typicky 110–140), ~900 vajec/sezóna. Cyklus 2–4 roky. Za 10–15 sezón za život ~6 000–10 000 vajec. Najviac plodná spomedzi morských korytnačiek po olivovej (ridley arribada až 1 milión vajec na arribada).

8

Klimatická zmena: Raine Island 99 % samíc — Jensen et al. 2018 (Current Biology) zistili, že Raine Island (Austrália) — najväčšie hniezdisko zelenej korytnačky na svete (~30 000 samíc/sezónu) — produkuje 99 % samíc (priemerná teplota piesku 30+ °C). Kritická hrozba pre reprodukciu — málo samcov v budúcnosti. Ochranné programy: zatienenie hniezd, presúvanie vajec.

9

Pohlavná zrelosť 25–35 rokov — druhá najpomalšia — samice nezačnú znášať skôr ako po 30 rokoch (panciera 80+ cm). Druhá najpomalšia spomedzi morských korytnačiek (po karetskej 17–33 r). Robí druh extrémne citlivým na úhyn dospelých.

10

Fibropapilomatóza — 50+ % postihnutých na Hawaii a Floride — herpes vírus ChHV5 spôsobuje bradavičnaté nádory. Foley et al. 2005 zistili postihnutie u 50+ % zelenej korytnačky na Hawaii a Floride. Liečba: chirurgické odstránenie v záchranných centrách (Sea Life Park Hawaii, Florida Marine Turtle Hospital). Globálne sa rozšíruje.

Taxonomická klasifikácia

species Kareta obrovská
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Reptilia (plazy)
Rad Testudines (korytnačky)
Podrad Cryptodira (skrytohrdlé)
Čeľaď Cheloniidae (morské korytnačky)
Rod Chelonia Brongniart, 1800
Druh C. mydas (Linnaeus, 1758)
Sesterský druh Chelonia agassizii (Black sea turtle / Východopacifická čierna korytnačka) — niekedy považovaná za poddruh C. mydas
Pôvod Globálne rozšírená v tropických a subtropických moriach medzi 35° s. š. a 30° j. š. — Atlantik (USA Florida, Karibik, Brazília, Stredomorie), Pacifik (Hawaii, Galápagos, Austrália, Japonsko, Mexico), Indický oceán (Madagaskar, Omán, Mozambik, Seychely). Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758 ako Testudo mydas. Chelonia = grécky chelys = „korytnačka", mydas = grécky názov pre veľkú morskú rybu. Reptile Database: monotypický druh (alebo s 1 poddruhom C. m. agassizii — východopacifická čierna). 8 geograficky odlíšených populácií (RMUs — Regional Management Units).

? Často kladené otázky

Kareta obrovská (Chelonia mydas) získala anglické meno „green sea turtle" a slovenské „zelená" NIE zo farby panciera (ten je olivovozelený, hnedý alebo čierny), ale zo zeleného tuku pod pancierom. Pôvod názvu: lovci od 17. storočia objavili, že tuk zelenej korytnačky je zelený (z chlorofylu rastlín v jej strave — akumulovaný v tukovom tkanive) a používali ho na výrobu slávnej „turtle soup" (Anglicko — queen's soup, Karibik, USA). Zelený tuk dáva polievke charakteristickú zelenú farbu. Od 17. do 19. storočia bola zelená korytnačka najlovenejšia morská korytnačka na svete — globálna populácia poklesla ~80 % v rokoch 1750–1950. Adaptácia k rastlinnej strave: zelená je jediná striktne rastlinožravá morská korytnačka ako dospelá (~95 % stravy z morských lúk Posidonia, Thalassia, a rias). Mláďatá (do 30 cm) sú v gyrnej etape výrazne mäsožravé (kraby, krevety, medúzy), ale posun na rastliny v subadult fáze (30–60 cm). Adaptácie na celulózu: ostrý zobák s pílovými okrajmi (oddeľuje listy z koreňa), dlhé črevá (3× dlhšie ako u kareta), symbiotické baktérie v zadnej časti črev (fermentácia celulózy ako u koní/oviec). Iné morské korytnačky: kareta (1500 N čeľuste — mušle a krabi), kožnatá (hlavne medúzy), jastrabia (spongie), olivová a Kempova ridley (omnivory) — žiadna nie je striktne rastlinožravá ako zelená.

V Stredomorí zelená korytnačka hniezda iba na Cypre a v Turecku (severná hranica areálu): (1) Cyprus — Lara/Toxeftra Bay (Akamas Peninsula) — najväčšie stredomorské hniezdisko (~500 znášok/rok), vzdelávacie centrum SPOT Cyprus (Society for the Protection of Turtles), plážové prehliadky s biológmi v noci (po 21:00, jún–september), strážené hniezda; (2) Cyprus — Polis a Argaka pláže — sporadické hniezdiská, prístupné cez SPOT prehliadky; (3) Turecko — Akyatan beach (Adana) — ~300 znášok/rok, chránená pláž; (4) Turecko — Kazanlı beach (Mersin) — ~200 znášok/rok, vzdelávacie centrum DEKAMER; (5) Grécko — Karpathos, Kefalonia — sporadické hniezdiská zelenej (kareta dominuje). Lovecké pole zelenej v Stredomorí: morské lúky Posidonia oceanica pri Cypre, Turecku, Egypte, Líbyi. Pre dovolenkujúcich zo SR: Cyprus (Larnaca, Paphos) a Turecko (Antalya, Mersin) sú najbližšie destinácie (~3 hod letom z Bratislavy alebo Viedne). Pravidlá pozorovania: vždy tichý odstup 20 m, žiadne dotyky, žiadne svetlo (blesk dezorientuje), nepoužívajte plastové vrecká na pláži (najväčšia hrozba pre korytnačky). Mimo Stredomoria: Hawaii (Punaluu Black Sand Beach — basking), Galápagos (Ekvádor), Florida USA, Costa Rica (Tortuguero), Austrália (Great Barrier Reef, Raine Island).

5 hlavných rozdielov: (1) Veľkosť hlavy: zelená má malú hlavu (~15 % dĺžky panciera, ostrý zobák pre rastliny); kareta má nápadne veľkú hlavu (~25 %, čeľuste 1500 N pre mušle); (2) Štítky panciera: zelená má 4 páry bočných štítkov; kareta 5 párov (diagnostický znak!); (3) Pazúry na plutvách: zelená 1 pazúr; kareta 2 pazúre; (4) Strava: zelená dospelá striktne rastlinožravá (jediná spomedzi morských korytnačiek!) — morské lúky a riasy; kareta mäsožravá (~85 % mušle, krabi, kôrovce); (5) Hniezdiská v Stredomorí: zelená iba Cyprus + Turecko (severná hranica); kareta širšie rozšírená (Grécko, Turecko, Cyprus, Líbya, Taliansko, Tunisko). Veľkosť: zelená 80–120 cm, 100–200 kg; kareta 80–110 cm, 80–200 kg — podobné. IUCN status: zelená EN (Endangered) globálne, NT (Near Threatened) v Stredomorí (populácie sa zotavujú); kareta VU (Vulnerable). Pohlavná zrelosť: zelená 25–35 r (najpomalšia); kareta 17–33 r.

Slnenie na pláži (basking) je unikátne behavior — Hawaii a Galápagos populácie zelenej korytnačky sú jediné morské korytnačky, ktoré sa slnia na suchej pláži aj mimo znášania vajec. 3 hlavné dôvody: (1) Regulácia teploty — voda Hawaii (24–26 °C) je chladnejšia ako optimum (28–30 °C); slnením na pláži (35+ °C piesok) korytnačka zvyšuje telesnú teplotu, urýchľuje trávenie a metabolizmus; (2) Ochrana pred predátormi — Hawaii má veľa tigrích žralokov (Galeocerdo cuvier) v plytkých vodách; pri slnení na pláži je korytnačka v bezpečí; (3) Vyliečenie kožných infekcií — UV žiarenie zo slnka zabíja baktérie a parazity na koži, slnenie znižuje fibropapilomatózu. Populácie ktoré sa slnia: Hawaii (Big Island — Punaluu Black Sand Beach, Maui, Oahu), Galápagos (Ekvádor), Pacifické Mexico (Bahía Magdalena). Stredomorské a atlantické populácie sa NE slnia na pláži (teplá voda 25–28 °C je dostačujúca). Pre turistov: pri Punaluu Beach (Hawaii) bezpečný odstup 3 m, žiadne dotyky (federálna pokuta $25 000 podľa ESA), žiadne kŕmenie. Korytnačky pri slnení vyzerajú „mŕtve" alebo „spia" — to je normálne; nezachraňujte ich!

Klimatická zmena je 3. najväčšia hrozba pre zelenú korytnačku po bycatch a plast. 4 hlavné dopady: (1) Prevaha samíc cez TSD — pri inkubácii vajec teplota piesku určuje pohlavie: <28 °C samce, >30 °C samice. Otepľovanie pláží spôsobuje prevahu samíc. Najtragickejší prípad: Raine Island (Austrália) — najväčšie hniezdisko zelenej korytnačky na svete (~30 000 samíc/sezónu) — Jensen et al. 2018 (Current Biology) zistili, že posledných 20 rokov sa rodí 99 % samíc! Priemerná teplota piesku 30+ °C. Hrozba pre reprodukciu — málo samcov v budúcnosti, riziko zániku populácie; (2) Stúpajúca hladina mora — zaplavovanie hniezdísk slanou vodou, vajcia umierajú. Stredomorské pláže (Cyprus, Turecko) strácajú 10–20 % hniezdnych plôch za 30 rokov; (3) Otepľovanie vôd — mení distribúciu morských lúk (Posidonia oceanica klesá 5 %/rok v Stredomorí), korytnačky musí migrovať ďalej za potravou; (4) Acidifikácia oceánov — zníženie pH ovplyvňuje koraly a morské lúky (zdroj potravy), tiež schopnosť ulit mušli (potrava mláďat). Ochranné stratégie: (a) Chladenie hniezd — zatienenie hniezd (NOAA program), polievanie vodou pre zníženie teploty piesku; (b) Presúvanie vajec do chladnejších oblastí; (c) Ochrana morských lúk — EÚ Habitats Directive (Posidonia Annex I), zákaz kotvenia v chránených oblastiach; (d) Klímatická akcia — Paríska dohoda 2015, znižovanie emisií CO2.

Korytnačka zelená má komplexný hniezdny cyklus podobný karetskej, ale s viacerými znáškami za sezónu. Postup: (1) Roky 1–3 v loviskách — samica žije v tropických loviskách (morské lúky), akumuluje tuk z chlorofylu rastlín; (2) Migrácia k hniezdisku (apríl, ~1 000–3 000 km — kratšia ako kareta) — navigácia podľa magnetického poľa Zeme a pamäti polohy pláže (philopatry); (3) Párenie pri pobreží (apríl–jún) — vo vode 1 km od pobrežia, kopulácia 1–6 hodín. Samce konkurujú (2–5 o 1 samicu, krv-prelievajúce súboje). Samec drží samicu zakriveným pazúrom na prednej plutve; (4) 3–7 znášok za sezónu (máj–september, interval 10–14 dní) — každá znáška 100–200 vajec (typicky 110–140), vždy v noci, na tej istej pláži ±20 m. Spolu ~900 vajec/sezóna; (5) Spätná migrácia (september–november, ~1 000–3 000 km); (6) Cyklus 2–4 roky obnova tukových zásob. Plodnosť za život: 10–15 sezón × 900 vajec = ~6 000–10 000 vajec celkom (väčšia ako kareta 4 000–6 000). Z toho prežíva 2–4 (úmrtnosť 99,97 %). Pomalá pohlavná zrelosť 25–35 rokov + 2–4 ročné cykly robia druh extrémne citlivým na úhyn dospelých — strata 1 samice znamená stratu ~10 000 vajec za zostatok života. Ochranná stratégia: maximálna ochrana dospelých (bycatch, plast), chránené hniezdiská (Cyprus Lara Bay, Turecko Akyatan, Costa Rica Tortuguero, Austrália Raine Island).

ZDROJ: IUCN Red List (Chelonia mydas — EN 2024), IUCN Marine Turtle Specialist Group (MTSG), CITES Appendix I, NOAA Fisheries, Turtle Conservation Coalition, Mediterranean MTSG, WWF Mediterranean, Society fo

 Video — Kareta obrovská

Kareta obrovská (Chelonia mydas) — život v pobrežných ekosystémoch (4K dokument)

Zelená korytnačka — prežitie v rozsiahlych pobrežných systémoch, migračné stratégie a väzba na lúky morskej trávy.

Kareta obrovská (Chelonia mydas) — havajská Honu

Chelonia mydas — havajská Honu, podrobný dokument o najznámejšej populácii zelenej korytnačky v Pacifiku.

 Cudzie názvy

Česky:   Kareta obrovská (zelená), Anglicky:   Green Sea Turtle, Nemecky:   Suppenschildkröte (Grüne Meeresschildkröte), Francúzsky:   Tortue verte, Poľsky:   Żółw zielony, Maďarsky:   Levesteknős, Rusky:   Зелёная (суповая) черепаха