Cheloniidae (morské korytnačky)
Korytnačka kareta je úplne nemá — bez hlasiviek a bez schopnosti vokalizácie. Vydáva len varovný sykot pri ohrození (rýchly výdych cez nozdry, počuteľné 2 m) a chrupkavé klacknutie panciera pri retrakcii. Pri kŕmení hlasné prasknutie ulit mušli a krabov panciera (silné čeľuste 1500 N). Samice pri znášaní vajec na pláži vydávajú vzdychy — rýchle hlasné výdychy pri snahe vyložiť vajcia, počuteľné 5–10 m (jediný moment, keď je korytnačka „hlasná"). Komunikácia s druhom: výhradne vizuálne (postoj samca pri toku — krúženie samice s natiahnutým krkom) a feromóny vo vode (samice vylučujú navádzacie feromóny). Mláďatá v hnzdne tichý lámajúci zvuk pri spoločnom liahnutí (synchronizácia liahnutia).
Párenie prebieha vo vode pri pobreží hniezdísk. Samce migrujú každoročne, samice každé 2–3 roky (energeticky náročné). Samec sa približuje samici, vibruje hlavou pred ňou, vystúpi na jej chrbátnu časť. Kopulácia trvá 1–6 hodín (mimoriadne dlho — vo vode, samec musí vystrkovať hlavu na dýchanie každých 30–60 min). Polygamné — samec sa pári s 1–5 samicami za sezónu, samica typicky s 1–3 samcami (genetická analýza vajec v 1 hniezde ukázuje 30 % otcov mixed). Pri konkurencii samcov krv-prelievajúce súboje — uhryznutie pancierov, hláv. Samica skladuje spermie celú sezónu — všetkých 3–5 znášok je z 1 párenia.
Samica opustí more v noci (znížené riziko predácie a prehriatí) v jún–september. Vyleze 5–30 m do pláže (nad líniu prílivu), vykope nórku 40–50 cm hlbokú zadnými plutvami. Znáša 80–130 vajec (typicky 110) v 1 znáške — proces trvá 1–3 hodiny (samica plačú slzy soli zo žliaz pri očiach, dýcha ťažko). Vajcia biele, sférické, ~40 mm, 30–40 g. Po znáške maskuje nórku zadnými plutvami (rozhadzuje piesok 1–2 m okolo). Vracia sa do mora tým istým smerom. 3–5 znášok za sezónu (interval 12–17 dní) = ~400 vajec/samica/sezóna. Hniezdny cyklus 2–3 roky (samica neznáša každoročne). Hniezdny verný — samica sa vracia na ten istý kúsok pláže každý cyklus (philopatry — genetická pamäť pláže).
Inkubácia 50–80 dní pri teplote piesku 27–33 °C. TSD ako u sladkovodných: pri inkubácii <28 °C samce, >30 °C samice, 28,5–29,5 °C zmiešané. Klimatická zmena spôsobuje prevahu samíc v Stredomorí — niektoré pláže (Zakynthos) produkujú 95 % samíc (priemerná teplota piesku 30,5 °C). Stratégie ochrany: (1) Archelon a DEKAMER chladia hniezda (zatienenie, polievanie vodou); (2) presúvanie vajec do chladnejšieho piesku (vzácne, riziko poškodenia). Predátory vajec: líška (Vulpes vulpes), divočák, vrana, kuna, vandalmi (ľudia), kobylky a chrobáky. V Stredomorí ~30 % vajec hynie pred liahnutím (Casale & Margaritoulis 2010).
Mláďatá sa líchnu synchronizovane (v jeden noc, 90+ % vajec spolu) — komunikujú v hniezde nízkofrekvenčnými lámajúcimi zvukmi. Liahnutie trvá 2–4 dni od prerazenia škrupiny po vystúpenie z piesku. Mláďatá majú vajcový zub, ktorý do mesiaca odpadne. Veľkosť pri vyliahnutí: pancier 4 cm, hmotnosť 15–25 g. Sfarbenie tmavšie ako dospelé (kamuflážové na piesku v noci). Mláďatá sprintujú do mora — orientácia podľa svetla horizontu mora (mesiac a hviezdy odrážajú sa od hladiny, kontrast tmavej pláže/svetlej hladiny). Plážové osvetlenie (hotely, ulice) dezorientuje mláďatá — utekajú nesprávnym smerom, umierajú vyschnutím alebo predátormi. Úmrtnosť prvých 24 hodín ~30 % (predátory na pláži a v plytkej vode: kraby duch, vtáky, ryby).
Mláďatá po vystúpení do mora plávajú 20–48 hodín nepretržite (frenzy phase — adrenalínom poháňané) do otvoreného oceánu. Pripoja sa k plávajúcim Sargassovým matrácom (Sargassové more pre Atlantic, Severopacifický gyr pre Pacific) — žijú medzi makroriasami, maskujú sa pred predátormi. Kŕmia sa: drobné kraby, krevety, larvy rýb, riasy. Úmrtnosť prvých 5 rokov ~99 % (najvyššia spomedzi morských korytnačiek) — predátory (žraloky, tuňáky, vtáky), plast (vrecká za medúzy), znečistenie. Po 5–10 rokoch (panciera 25–40 cm) migrujú do kontinentálneho šelfu a začínajú lovecký režim dospelých (mušle, kraby).
Mláďatá samostatné od narodenia. Pohlavná zrelosť mimoriadne pomalá: 17–33 rokov (najpomalšia spomedzi morských korytnačiek). Samice nezačnú znášať skôr ako po 20+ rokoch (panciera 80+ cm). Dĺžka života v prírode 50–80 rokov, rekord 100 rokov (značkovaný jedinec atlantickej populácie). Plodnosť: samica znáša 3–5 znášok × 110 vajec = ~400 vajec/sezóna × 10–15 sezón za život = ~4 000–6 000 vajec celkom za život. Z toho prežíva 1–2 (úmrtnosť 99,9+ %) — udržanie populácie závisí od maximálnej ochrany dospelých (bycatch, plast).
| Korytnačka kareta | Korytnačka pravá (zelená) | Korytnačka kožnatá | Korytnačka jastrabia (hawksbill) | Korytnačka olivová (ridley) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 80–110 cm | 80–120 cm | 130–200 cm | 60–95 cm | 60–75 cm |
| Váha | 80–200 kg | 100–200 kg | 300–900 kg | 45–75 kg | 35–50 kg |
| Dožitie | 50–80 r (max 100) | 60–80 r | 30–50 r | 30–50 r | 30–50 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 4/5 | 5/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN VU, CITES I | IUCN EN, CITES I | IUCN VU, CITES I | IUCN CR, CITES I | IUCN VU, CITES I |
| Povaha | Veľká hlava (25 % panciera), 5 párov bočných štítkov, 2 pazúre na plutvách, červenohnedý pancier | Malá hlava, 4 páry bočných štítkov, 1 pazúr na plutve, olivovozelený pancier, rastlinožravá | Najväčšia korytnačka sveta, kožnatý pancier bez štítkov, 7 pozdĺžnych hrebeňov | Jastrabí zobák, 4 páry bočných štítkov s prekrývajúcimi okrajmi (tortoiseshell) | Najmenšia morská korytnačka, olivovozelený pancier, 6–9 párov bočných štítkov |
| Dostupnosť v SR | Globálne — Atlantik, Pacifik, Indický, Stredomorie | Globálne tropické moria, hniezdiská v 80+ krajinách | Globálne tropické a mierne moria, najširší areál | Tropické koralové útesy globálne, kriticky ohrozená | Tropické moria globálne, hniezdy arribadas (synchron 100 000+ samíc spolu) |
Príznaky: Uväznenie v sieti, zranenia, utopenie, prehltnutie háčku, oslepnutie
Najvážnejšia hrozba pre korytnačku karetskú dnes — odhadom 250 000 morských korytnačiek ročne globálne uväznených v rybárskych sieťach a háčkoch (Casale et al. 2010). V Stredomorí ~150 000 ks/rok. Príčiny smrti: (1) utopenie (korytnačka v sieti nemôže vystrkovať hlavu na dýchanie); (2) prehltnutie háčku (longline fishing — tuňáky, sumce) — háček v žalúdku, korytnačka hladuje; (3) zranenia plutiev (amputácia v sieti). Riešenia: TED zariadenia (Turtle Excluder Devices) v sieťach (zákon v USA od 1989), kruhové háčky namiesto J-háčkov (Stredomorie EÚ Regulation 2008), zatváranie hniezdísk pre rybárstvo. Záchranné centrá (Archelon, DEKAMER) ošetrujú stovky karetských s amputáciou plutiev ročne.
Príznaky: Zápcha čreva, hladovanie, smrť
~50 % korytnačiek karetských v Stredomorí má plast v žalúdku (Casale et al. 2008). Korytnačky myslia plastové vrecká za medúzy (jedna z hlavných koristí), pohlcujú ich, plast spôsobuje zápchu čreva, hladovanie, smrť. Mikroplasty akumulujú v tkanivách a tukoch — toxíny (PCB, ftaláty, BPA). Globálna hrozba sa zhoršuje — v oceánoch 5+ trilliónov plastových fragmentov (Eriksen et al. 2014). Riešenia: globálne zákazy plastových vrecák, recyklácia, ochrana morí.
Príznaky: Bradavičnaté nádory na koži, plutvách, krku, očiach; oslepnutie; smrť
Fibropapilomatóza (FP) je vírusové ochorenie spôsobené herpes vírusom Chelonid alphaherpesvirus 5 (ChHV5). Vyskytuje sa u všetkých 7 druhov morských korytnačiek, najčastejšie u zelenej (C. mydas), ale aj u karetskej. Symptómy: bradavičnaté nádory na koži, plutvách, krku, očiach (môžu oslepnúť), ústach (problémy s príjmom potravy). Vírus prenášaný kontaktom medzi korytnačkami a vodou znečistenou. Bez liečby (chirurgické odstránenie v záchranných centrách). Pravdepodobne súvislosť so znečistením vôd (pesticídy, agrochemikálie).
Príznaky: Pomalý pohyb, plávanie nakolma, hypothermia, smrť
Cold-stunning nastáva pri vode <10 °C — korytnačka je ektotermná, klesne jej metabolizmus, pomalý pohyb, riziko utopenia alebo predácie. USA Cape Cod (Massachusetts) každoročne v novembri–decembri stovky korytnačiek karetských a zelených uväznených v zálive pri ochladení — záchranné centrum New England Aquarium ošetruje ~500/rok. Liečba: postupné zahrievanie (0,5 °C/h), tekutiny, antibiotiká pri pneumónii.
Príznaky: Samice neznášajú (false crawl), mláďatá dezorientované, vysoká úmrtnosť
Strata hniezdísk je dlhodobá hrozba — turistická výstavba (hotely, plážové ležadlá) zmenšuje plážový habitat, plážové osvetlenie dezorientuje samice a mláďatá. Riešenia: Národné parky (Zakynthos), plážové hliadky (Archelon — od 1983 dobrovoľníci v noci strážia hniezda), turtle-friendly lighting (žlté LED < 580 nm, nepoužíva mláďatá ako navigačnú referenciu), zákazy plážových ležadiel po 18:00 v sezóne. Verejnosť pomáha: nepoužívajte blesk pri fotografovaní samíc, nepristupujte bližšie ako 20 m, vypnite plážové osvetlenie.
Druhá najväčšia morská korytnačka sveta — pancier 80–110 cm, hmotnosť 80–200 kg (rekord 545 kg na Filipínach 2009, ale neoverené — oficiálny rekord 215 kg z Floridy). Po kožnatej Dermochelys (do 2,5 m, 900 kg). Diagnostická veľká hlava (~25 % dĺžky panciera) — preto angl. „loggerhead".
Stisk čeľustí 1500 N — najsilnejší spomedzi morských korytnačiek — mohutné svalstvo čeľustí prispôsobené na drvenie ulit mušli a krabov panciera. Hlavná korisť: ulitníky (Conus, Murex), mušle (Mytilus), kraby modré (Callinectes), pavoukovité krabi (Maja). Pre porovnanie: kareta 1500 N vs. zelená korytnačka 600 N (vegetariánska).
Globálne rozšírená — 5 geograficky odlíšených populácií — Mediterranean, NW Atlantic, NE Atlantic, NW Indian, North Pacific. Geneticky odlišné (Bowen et al. 1993). Najpočetnejšia globálne populácia: SE USA (Florida) ~80 000 hniezdiacich samíc. Stredomorská populácia ~2 500 samíc/rok (Casale & Margaritoulis 2010).
Migrácie 1 000–10 000 km/rok — rekord Adelita 14 500 km — samica Adelita v 1996 plávala z Mexika (Baja California) do Japonska 14 500 km (transpacifické cesty pre tropické lovice). Migrácie monitoryjú satelitnými vysielačmi na pancieri. Hniezdny verný — samica sa vracia na ten istý kúsok pláže každý cyklus (philopatry).
Vajcorodá — ~400 vajec/sezónu, 4 000–6 000 za život — samica znáša 3–5 znášok za sezónu (interval 12–17 dní), 80–130 vajec/znášku (typicky 110), ~400 vajec/sezóna. Cyklus 2–3 roky (neznáša každoročne). Za 10–15 sezón za život ~4 000–6 000 vajec. Prežíva 1–2 z 6000 (úmrtnosť 99,97 %).
TSD a klimatická zmena — prevaha samíc — pri inkubácii vajec teplota piesku určuje pohlavie: <28 °C samce, >30 °C samice, 28,5–29,5 °C zmiešané. Klimatická zmena spôsobuje prevahu samíc — niektoré stredomorské pláže (Zakynthos) produkujú 95 % samíc (priemerná teplota piesku 30,5 °C). Hrozba pre reprodukciu — málo samcov v budúcnosti.
Najpomalšia pohlavná zrelosť spomedzi morských korytnačiek — 17–33 rokov — samice nezačnú znášať skôr ako po 20+ rokoch (panciera 80+ cm). Najpomalšie dosiahnutie sexuality spomedzi všetkých morských korytnačiek (porovnanie: zelená 25–35 r, kožnatá 9–15 r — rýchlejšia). Robí druh extrémne citlivým na úhyn dospelých (bycatch, plast).
Bycatch — 250 000 morských korytnačiek ročne globálne — najvážnejšia hrozba dnes (Casale et al. 2010). V Stredomorí ~150 000 ks/rok uväznených v sieťach a háčkoch. Príčiny smrti: utopenie, prehltnutie háčku, zranenia plutiev. TED zariadenia (Turtle Excluder Devices) v USA od 1989 znížili bycatch o 97 %. Stredomorské krajiny pomalšie aplikujú.
Plast v žalúdku — ~50 % stredomorských karetských — plastové vrecká korytnačky myslia za medúzy (jedna z koristí), pohlcujú ich, plast spôsobuje zápchu čreva, hladovanie, smrť. Mikroplasty akumulujú v tkanivách (toxíny BPA, ftaláty). Globálna hrozba sa zhoršuje — v oceánoch 5+ trilliónov plastových fragmentov.
Archelon (Grécko, 1983) — najväčšia záchranná organizácia Stredomoria — ošetruje 600+ korytnačiek karetských ročne v centre Glyfada (Atény). Plážové hliadky v Zakynthose (Laganas Bay — najväčšie hniezdisko Stredomoria, ~1 500 znášok/rok). Dobrovoľníci v noci strážia hniezda, presúvajú vajcia z rizikových miest, vzdelávajú turistov. WWF Mediterranean, DEKAMER, Sea Life Trust — ďalšie záchranné centrá.
Pre slovenských dovolenkujúcich najbližšie miesta pozorovania korytnačky karetskej v Stredomorí: (1) Chorvátsko — Adriatic (najbližšie ~10 hod autom): Aquarium Pula — záchranné centrum pre Adriatic populáciu (~10 000 dospelých korytnačiek karetských), vzdelávacie expozície; (2) Grécko — Zakynthos (Laganas Bay) — najväčšie hniezdisko Stredomoria (~1 500 znášok/rok). Národný park Zakynthos, vzdelávacie centrum Archelon, plážové prehliadky s biológmi (jún–september). Posedenie pri pláži v noci (po 22:00) môže ukázať hniezdiacu samicu — TICHÝ ODSTUP 20 m, ŽIADNE SVETLO; (3) Turecko — Dalyan (İztuzu beach) — záchranné centrum DEKAMER, plážové prehliadky v sezóne, časté pozorovanie zachránených korytnačiek; (4) Cyprus — Akamas (Lara Bay) — chránené hniezdiská, plážové hliadky v noci, vzdelávacie centrum; (5) Taliansko — Lampedusa, Linosa, Kalábria — WWF Mediterranean rescue centrá; (6) Slovenské ZOO: Bratislava ZOO má vodné expozície s vzdelávacími materiálmi (kareta sa nevyskytuje v ZOO chovu — striktne chránená). Pravidlá pre pozorovanie: vždy tichý odstup 20 m, žiadne dotyky, žiadne svetlo (mobilný blesk dezorientuje), žiadne kropenie.
Korytnačka kareta je IUCN Vulnerable (VU) 2024 globálne (niektoré populácie EN — Mediterranean, NW Pacific). 5 hlavných hrozieb dnes: (1) Bycatch v komerčnom rybolove — odhadom 250 000 morských korytnačiek ročne globálne uväznených v sieťach a háčkoch (Casale et al. 2010); v Stredomorí ~150 000 ks/rok. Príčiny smrti: utopenie, prehltnutie háčku (longline tuňáky), zranenia plutiev. NAJVÁŽNEJŠIA HROZBA; (2) Plastové odpadky v moriach — ~50 % korytnačiek karetských v Stredomorí má plast v žalúdku (Casale et al. 2008). Korytnačky myslia vrecká za medúzy, pohlcujú ich, plast spôsobuje zápchu čreva, hladovanie. Globálna hrozba — 5+ trilliónov plastov v oceánoch; (3) Strata hniezdísk — turistická výstavba (hotely, plážové ležadlá), plážové osvetlenie (hotelové svetlá dezorientujú samice a mláďatá), znečistenie pláží; (4) Klimatická zmena — prevaha samíc v inkubácii (TSD), niektoré stredomorské pláže produkujú 95 % samíc. Stúpajúca hladina mora ničí hniezda (záplava vajec slanou vodou). Zvyšujúce sa teploty mora menia distribučné zóny potravy; (5) Cielený lov — pre mäso (Stredomorie historicky, dnes vzácne), vajcia (Karibik, Indický oceán — tradícia tradičná medicína), pancier (čínska medicína, šperky — nelegálne CITES Appendix I). Ochranné programy v EÚ: Archelon (Grécko 1983, 600+ ks ošetrených ročne), DEKAMER (Turecko 2010), WWF Mediterranean, Bonn Convention, EÚ Habitats Directive 92/43/EHS (Annex II + IV).
Pri náleze ranenej alebo uhynutej morskej korytnačky v Stredomorí postupujte takto: (1) NIKDY NEPOKÚŠAJTE SA JU OŠETRIŤ SAMI — vyžaduje špecializované záchranné centrá s morskou vodou, kalorimetriou, antibiotikami, chirurgiou; (2) NIKDY nedávajte ľudské jedlo alebo chlieb — môže spôsobiť smrť. Korytnačka má upchaté črevá plastom — vyžaduje veterinárny zákrok; (3) NIKDY nepokúšajte sa ju vrátiť do mora — zranené korytnačky umierajú v mori (nie sú schopné plávať/loviť); (4) Kontaktujte miestne záchranné centrá: Grécko Archelon +30 210 5231342 ([email protected]), Turecko DEKAMER +90 252 5749000 ([email protected]), Chorvátsko Aquarium Pula +385 52 381 333 (najbližšie k SR), Cyprus Sea Life Trust +357 23 030060, Taliansko WWF Mediterranean +39 06 84497.111, Lampedusa CTS rescue centrum; (5) Pri prevoze do centra: zakryte korytnačku mokrým ručníkom (zachová vlhkosť kože), umiestnite v transportnom boxe alebo box bez vody (vo vode by sa utopila, ak je oslabená), tieň (nepriame slnečné svetlo), opatrne s plutvami a hlavou; (6) Pri uhynutej korytnačke: NEPOZNAĆUJTE, fotografujte z viacerých uhlov, zaznamenajte GPS súradnice, kontaktujte miestne centrá pre vedeckú dokumentáciu (post mortem analýzy zistia plast, parazity, infekcie); (7) Pri náleze hniezda na pláži (samica v noci znášala vajcia): zakryte miesto signálnym kolíkom, nedotýkajte sa, kontaktujte centrá.
Korytnačka kareta má nápadne veľkú hlavu (~25 % dĺžky panciera) — preto angl. názov „loggerhead" (= „bilkáčová hlava"). 3 evolučné dôvody: (1) Mohutné čeľuste pre drvenie ulit — kareta sa špecializuje na lov mušli a krabov; jej stisk čeľustí 1500 N je najsilnejší spomedzi morských korytnačiek (porovnanie: zelená C. mydas 600 N — rastlinožravá, nepotrebuje silné čeľuste); ulitníky (Conus, Murex), mušle (Mytilus, Ostrea), kraby modré (Callinectes) sú drvené ľahko; (2) Adaptívne tvar zobáka — háčikovitý zobák umožňuje vysunúť mäkkýše z ulit (po prerazení ulity); zobák tiež slúži na uchopenie a otáčanie koristi v ústach; (3) Veľký mozog proporciálne — kareta má relatívne väčší mozog ako iné morské korytnačky (potreba navigácie pri dlhých migráciách 1 000–10 000 km/rok; pamätanie hniezdiská — philopatry). Diagnostický znak: pomôže rozlíšiť karetu od podobne sfarbenej zelenej korytnačky (C. mydas) v mori — kareta veľká hlava, zelená malá hlava; kareta 5 párov bočných štítkov panciera, zelená 4 páry; kareta 2 pazúre na plutvách, zelená 1 pazúr. Pre cielené sledovanie populácie pri pobreží Stredomoria ide o najdôležitejší identifikačný znak.
Korytnačka kareta má komplexný hniezdny cyklus — samice NEHNIEZDA KAŽDOROČNE, ale v 2–3 ročných cykloch (energeticky náročné). Postup hniezdneho cyklu: (1) Roky 1–2 v loviskách — samica žije v tropických loviskách (kontinentálny šelf s mušlami a kraby), akumuluje tuk a živiny pre nadchádzajúcu hniezdnu sezónu; (2) Migrácia k hniezdisku (máj, ~1 000–10 000 km) — samica navigujú podľa magnetického poľa Zeme (magnetit v mozgu) a pamäti polohy pláže (philopatry — vráti sa na ten istý kúsok, kde sa vyliahla); (3) Párenie pri pobreží (máj–júl) — vo vode 1 km od pobrežia, kopulácia 1–6 hodín. Samice sa pária s 1–3 samcami, samice skladujú spermie celú sezónu; (4) 3–5 znášok za sezónu (jún–september, interval 12–17 dní) — každá znáška 80–130 vajec, vždy v noci, na tej istej pláži ±20 m; (5) Spätná migrácia do lovísk (september–november, ~1 000–10 000 km); (6) Roky 1–2 obnova tukových zásob — samica nevracia sa do hniezdiska 2–3 roky (potreba akumulovať energiu na ďalšiu sezónu). Plodnosť za život: 10–15 sezón × 400 vajec = ~4 000–6 000 vajec celkom. Z toho prežíva 1–2 (úmrtnosť 99,97 %). Pomalá pohlavná zrelosť (17–33 rokov) + 2–3 ročné cykly robia druh extrémne citlivým na úhyn dospelých — strata 1 samice znamená stratu ~500–1 000 vajec za zostatok života.
5 hlavných rozdielov medzi karetou (Caretta caretta) a zelenou korytnačkou (Chelonia mydas) — dve najbežnejšie morské korytnačky v Stredomorí: (1) Veľkosť hlavy: kareta má nápadne veľkú hlavu (~25 % dĺžky panciera, preto „loggerhead") so silnými čeľusťami; zelená má malú hlavu (~15 % panciera) s ostrým zobákom (na rastlinnú stravu); (2) Sfarbenie panciera: kareta má červenohnedý pancier; zelená má olivovozelený alebo hnedý pancier s tmavšími vzormi (názov „zelená" sa vzťahuje na zelený tuk pod pancierom, nie na farbu panciera); (3) Štítky panciera: kareta má 5 párov bočných štítkov; zelená má 4 páry (diagnostický znak!); (4) Pazúry na plutvách: kareta má 2 pazúry na prednej plutve; zelená má 1 pazúr; (5) Strava: kareta je mäsožravá (~85 % mušle, krabi, kôrovce); zelená je rastlinožravá ako dospelá (morské lúky Posidonia, Thalassia, riasy — jediná rastlinožravá morská korytnačka). IUCN status: kareta VU (Vulnerable), zelená EN (Endangered globálne, NT regionálne v Stredomorí). Cypsanský hniezdisko: kareta hniezda v Stredomorí (Zakynthos, Dalyan, Cyprus, Líbya), zelená hniezda v Stredomorí len v Cypre a Turecku (severná hranica areálu).
