Lacertidae (jašterovité)
Jašterica živorodá je akusticky tichý druh — žiadne hlasové prejavy v bežnom správaní. Jediná zvuková reakcia je tiché syčanie pri ohrození (frekvencia 2–4 kHz, intenzita pod 15 dB na 1 m, neslyšiteľné z viac ako 1 m). Pre človeka prakticky neslyšiteľná — jej prítomnosť prezrádza len šuchot v machu, vlhkej tráve alebo listí pri úteku do úkrytu. Pri pôrode (nedokumentované zvuky) absolútne tichá.
Samce sa prebúdzajú o 1–2 týždne skôr ako samice. Push-up display, súboje, hryzenie samíc do hrdla pred páranim. Páranie 2–5 minút. Samica sa môže páriť s viacerými samcami v sezóne (multiparental dôkazy z DNA štúdií).
Samica nesie 3–11 vajec v tele 60–90 dní — vajcia s tenkou blanou, výživa cez chorionalantoidálnu membránu (žiadna pravá placenta ako u cicavcov). Vajcia neukladá — ostávajú v matkinom tele do pôrodu. Pri chladnom lete graviditia môže byť dlhšia (80–95 dní).
Samica rodí 3–11 živých mláďat (priemer 6–8) obalených tenkou priesvitnou blanou, ktorú prerážajú v priebehu 2–24 hodín. Mláďatá veľkosť 3,5–4,5 cm, hmotnosť 0,15–0,25 g, tmavohnedé až čierne, samostatné od minúty narodenia.
Mláďatá pred prvou hibernáciou dosiahnu 5–7 cm a 0,5–1 g. Mortalita v prvom roku 50–70 % — predácia (vretenica, vtáky, jež, kuna), hladovanie, mráz. Sfarbenie sa postupne mení z čierneho na hnedé v 2.–3. roku.
Samce pohlavne zrelé v 2. roku života (dĺžka tela 5 cm), samice v 2.–3. roku (5,5–6 cm). Reprodukcia každoročná (nie každý druhý rok ako u Lacerta agilis vo vyšších polohách). Dlhovekosť 5–8 rokov v prírode, max 12 (ZOO).
Pyrenejská populácia (Z. v. louislantzi) je vajcorodá — kladie 4–10 vajec do zeme, inkubácia 40–60 dní. Fylogenetické štúdie (Surget-Groba et al. 2006) dokazujú, že vajcoživorodosť sa vyvinula sekundárne z vajcorodej formy. SR populácie sú výhradne vajcoživorodé (Z. v. vivipara).
| Jašterica živorodá | Jašterica obyčajná | Jašterica zelená | Slepúch lámavý | Vretenica obyčajná | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 12–18 cm | 18–22 cm | 30–40 cm | 30–50 cm | 55–80 cm |
| Váha | 4–8 g | 12–20 g | 30–55 g | 20–100 g | 50–180 g |
| Dožitie | 5–8 r | 8–12 r | 8–12 r | 20–30 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 3/5 | 1/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najsevernejší plaz sveta, vajcoživorodá, vlhké horské biotopy | Najbežnejšia SR jašterica, samec v jari ostro zelený, kladie vajcia | Najväčšia SR jašterica, samec smaragdovo zelený s modrým hrdlom | Beznohá jašterica (nie had!) — vlhké biotopy, dlhovekosť 20–30 r | Jediný jedovatý had SR, hlavný predátor Z. vivipara v rašeliniskách |
| Dostupnosť v SR | Eurázia — Pyreneje po Sachalin, po polárny kruh | Eurázia — Pyreneje po Bajkal | Stredná a juhovýchodná Európa | Európa, Malá Ázia | Eurázia — najsevernejší had sveta |
Príznaky: Strata jedincov v rašeliniskách kde žije s vretenicou
Vretenica obyčajná je najvážnejší predátor Z. vivipara v rašeliniskách a horských lúkach. Genetické štúdie ukazujú, že 30–60 % mláďat zomiera v 1. roku predáciou vretenicou. Súčasť ekosystému, nezasahuje sa.
Príznaky: Lokálne vymierania subpopulácií, posun areálu
Najvážnejšia dlhodobá hrozba — oteplenie a vysušovanie horských ekosystémov, acidifikácia rašelinísk. Predikcia: do 2050 strata 20–40 % SR populácie.
Príznaky: Mäkká čeľusť, kŕče, deformácie
Iba v zajatí pri nedostatku UVB a vápnika. Divoké jedince zdravé. V ZOO sa lieči UVB lampami a kalciovou suplementáciou.
Príznaky: Chudnutie, apatia
Prirodzená záťaž — 30–50 % populácie parazitované hlístami. Drobná interná parazitéza zdravým jedincom neškodí.
Príznaky: Lokálne vymizenie
Historicky najväčšia hrozba SR (60.–80. roky 20. stor.). Súčasná ochrana NP Tatry, NP Veľká Fatra a NPP Suchá hora chráni kľúčové rašeliniská. Sleduje ŠOP SR.
Najsevernejší plaz sveta — areál do 70° s. š. (Nórsko, severné Rusko po polárny kruh).
Vajcoživorodá — rodí 3–11 živých mláďat (vzácne medzi plazmi, len ~20 % jašteríc).
Druhové meno vivipara = živorodá (lat.). Rodové meno Zootoca (gr. zoon + tokos) tiež = „rodička živých mláďat".
Veľkosť 12–18 cm, hmotnosť 4–8 g — výrazne menšia ako Lacerta agilis (18–22 cm, 12–20 g).
Aktivita pri telesnej teplote 25–30 °C — najnižší termonarok medzi SR jaštericami, vzduchová už od 10 °C.
Hibernuje 6–8 mesiacov (X–IV), znáša teploty substrátu –2 až –4 °C vďaka glycerolu v krvi.
Pyrenejská populácia (Z. v. louislantzi) je vajcorodá — fylogenetický dôkaz sekundárneho vývoja vajcoživorodosti.
IUCN: Least Concern (2009, ver. 3.1) — populácia stabilná, v SR §1 chránený druh, hodnota 80 €.
Vretenica obyčajná je najvážnejší predátor — 30–60 % mortalita mláďat v 1. roku.
Dlhovekosť 5–8 rokov v prírode (max 12 v ZOO), pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.
Áno — Zootoca vivipara je vzácny vajcoživorodý plaz (ovoviviparia / viviparia). Samica nesie vajcia v tele 60–90 dní, vajcia majú tenkú blanu (nie tvrdú škrupinu ako u Lacerta agilis), výživa zárodkov je cez chorionalantoidálnu membránu (NIE placenta ako u cicavcov). Pri pôrode v júli–auguste samica rodí 3–11 mláďat obalených tenkou priesvitnou blanou, ktorú mláďatá prerážajú v priebehu 2–24 hodín. Mláďatá sú samostatné od minúty narodenia. Pyrenejská populácia (Z. v. louislantzi) je výnimočne vajcorodá — kladie 4–10 vajec do zeme. Vajcoživorodosť umožnila kolonizáciu chladných severných oblastí, kde by vajcia nestihli dozretie v zemi.
Dve najbežnejšie SR jašterice: (1) Zootoca vivipara — menšia (12–18 cm), preferuje vlhké chladnejšie biotopy (rašeliniská, horské lúky) 400–2 500 m, sivohnedá so svetlým bočným pruhom, vajcoživorodá, aktivita od 10 °C vzduchu, hibernuje 6–8 mesiacov. (2) Lacerta agilis — väčšia (18–22 cm), preferuje suché otvorené biotopy (medze, štrkovne) 100–1 200 m, samec zelený v jari, kladie vajcia (5–14 do zeme), aktivita od 18 °C vzduchu, hibernuje 5–6 mesiacov. Areály sa prekrývajú v stredne vysokých polohách (500–1 000 m), ale ekologicky sú segregované — Z. vivipara vo vlhkých, L. agilis v suchých mikrobiotopoch.
Vďaka kombinácii biologických adaptácií: (1) Vajcoživorodosť — samica nesie vajcia v tele a aktívnym vyhrievaním zabezpečí ich dozretie aj pri chladnom lete. (2) Nízky termonarok — aktivita od 18 °C telesnej (10 °C vzduchovej) teploty, čo umožňuje aktivitu v horskom oparujúcom počasí. (3) Tolerancia mrazu — kryoprotektanty (glycerol, glukóza) v krvi a tkanivách znášajú teploty –2 až –4 °C bez poškodenia. (4) Krátky aktívny cyklus — hibernuje 6–8 mesiacov ročne, koncentruje rozmnožovanie do júla–augusta. (5) Malá veľkosť — rýchlejší metabolizmus a rýchle vyhrievanie aj krátkym slnečným žiarením. Tieto adaptácie ju robia najsevernejším plazom sveta — výskyt až po 70° s. š. v Nórsku.
Áno — vretenica obyčajná (Vipera berus) je hlavný predátor Z. vivipara v rašeliniskách a horských lúkach SR a strednej Európy. Genetické a izotopické štúdie (Madsen et al., Reading & Davies 1996) ukazujú, že jašterica živorodá tvorí 30–70 % stravy mladých vretenic a 15–40 % stravy dospelých. Vretenica nájde lízatkové miesta a rašelinné kopčeky, kde sa Z. vivipara vyhrieva, a uloví ju krátkym šplhom. Mortalita mláďat v 1. roku z toho dôvodu 50–70 %. Jašterica živorodá vyvinula špecifické vyhľadávacie správanie — pozná vretenicový pach a vyhýba sa miestam s vretenicovým výskytom. Ide o prirodzenú časť ekosystému, neintervenuje sa.
Najlepšie miesta pozorovania v SR: (1) NP Tatry — Štrbské pleso (rašeliniská), Belianske Tatry, Tatranská Javorina (horské lúky 1 200–1 800 m). (2) NP Nízke Tatry — Chopok juh, Demänovská dolina (subalpínske lúky). (3) NP Veľká Fatra — Borišov, Krížna (vlhké lúky). (4) NPP Suchá hora — vrchovinné rašelinisko, klasická lokalita. (5) NP Slovenský raj — Glac, Geravy (vlhšie lúky). Najlepší čas: jún–júl 10:00–14:00 (poludnie najteplejšie v horách), teplota 15–25 °C, slnečno. Tip: hľadať na slnečných okrajoch rašelinísk, na kameňoch a koreňoch v machu — pomalšia ako Lacerta agilis.
Vďaka tolerancii ku ľadu v telesných tekutinách (freeze tolerance) — vzácna adaptácia medzi plazmi. Mechanizmus: (1) Glycerol a glukóza v krvi ako kryoprotektanty znižujú bod tuhnutia o 1–3 °C a chránia bunky pred kryštalizáciou ľadu. (2) Kontrolované extracelulárne mrznutie — voda mrzie len v medzibunkovom priestore, intracelulárny obsah ostáva tekutý. (3) Dehydratácia tkanív — pred hibernáciou jašterica dehydratuje o 15–25 %, zníži objem mrazivej vody. (4) Hibernácia v hĺbke 30–60 cm v zemi alebo machu, kde teplota nikdy nepoklesne pod –4 °C. Znáša krátkodobé teploty –4 °C, dlhšie –2 °C bez poškodenia. Po prebudení v apríli je plne funkčná v priebehu 2–3 dní zahrievania.
