Jašterica zelená (Lacerta viridis)

Lacertidae (jašterovité)

Jašterica zelená

Lacerta viridis — najväčšia SR jašterica — 30–40 cm, samec v jari smaragdovo zelený s ostro modrým hrdlom, južné xerotermné svahy

IUCN: LC (Least Concern, 2008) | Least Concern, ver. 3.1; SR §1 chránená podľa vyhlášky 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 100 €
Dĺžka30–40 cm
Hmotnosť30–55 g
Životnosť8–12 r (max 15)
Areál SRJužné oblasti
Ochrana SR§1 — 100 €

Výživa

  • Hmyz — koníky, kobylky, chrobáky (55 %)
  • Pavúkovce — pavúky, kosáčiky (20 %)
  • Húsenice, motýle, larvy (12 %)
  • Drobné stavovce — mláďatá jašteríc, vajcia vtákov (8 %)
  • Plody, bobule (sezónne, leto–jeseň) (5 %)
Tip od odborníka Jašterica zelená (Lacerta viridis) je najväčšia jašterica strednej Európy a SR. Aktívny denný predátor pri telesnej teplote 33–37 °C (vzduch 22–35 °C). Loja kombinovanou stratégiou — krátke sit-and-wait čakanie a aktívne prehľadávanie 50–200 m² územia. Hlavná korisť: veľký hmyz 55 % (kobylky, koníky, chrobáky), pavúky 20 %, húsenice 12 %, drobné stavovce 8 %, plody a bobule okrajovo (5 %). Denne zlovi približne 3–7 % svojej hmotnosti v koristi (cca 1–3 g). Rýchla a obratná — šprint do 30 km/h na 3–5 m, výborne lezie po kameňoch, kríkoch, vystúpi do 2 m výšky. Pri ohrození využíva autotómiu chvosta — odhodený chvost sa zviecha 15–45 sekúnd, nový dorastá 3–5 mesiacov. Hibernuje X–IV v zemnej diere alebo skalnej puklíne hĺbky 40–100 cm, vyžaduje stabilnú teplotu nad 0 °C. V SR sa vyskytuje výlučne v južných oblastiach na xerotermných svahoch (Devínska Kobyla, Slovenský kras, Tokajská oblasť).

Hlasový prejav

Jašterica zelená je akusticky tichý druh — žiadne hlasové prejavy v bežnom správaní. Jediná zvuková reakcia je hlasité syčanie pri ohrození (frekvencia 2–6 kHz, intenzita do 25 dB na 1 m) — výrazne silnejšie ako u Lacerta agilis. Pri uchopení rukou agresívne hryzie — silné čeľuste môžu spôsobiť drobné krvácajúce ranky. Pre človeka jej prítomnosť prezradí najmä hlasný šuchot v suchej tráve a krovinách pri úteku.

Typické zvuky

  • Hlasné syčanie pri ohrození — 2–6 kHz, intenzita do 25 dB na 1 m
  • Hlasný šuchot v suchej tráve a krovinách pri úteku
  • Cvakanie čeľustí pri uchopení tvrdej koristi (chrobáky, kobylky)
  • Tichý šelest pri lezení po skalách a kríkoch
  • Krátky šuchot pri autotómii chvosta
  • Občasné syčanie pri agresívnom súboji samcov (máj–jún)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Denná aktivita pri 22–35 °C — apríl až október
Tok a parovanie — máj až jún, samec smaragdovo zelený s modrým hrdlom
Znáška 5–18 vajec do piesočnej jamky — jún až júl
Liahnutie mláďat 8–11 cm — august až september
Hibernácia v zemnej diere alebo skalnej puklíne — október až apríl

Prostredie a požiadavky

Biotop
Xerotermné svahy — vápencové a sopečné teplé južné expozície, skalné, krovinaté, vinohradnické
Vyžaduje teplé suché slnečné stanovište s úkrytmi (kamene, kry, suchá tráva, sukulentné rastliny). V SR výlučne južné oblasti — NPP Devínska Kobyla, NP Slovenský kras, Tokajská, Slanské vrchy, Vihorlat. Nadm. výška do 600 m.
Teplota
Aktivita pri telesnej teplote 33–37 °C (vzduch 22–35 °C) — vysoký termonarok
Najteplomilnejšia SR jašterica. Vyhrieva sa na kameňoch a skalách ráno (8–10 h) a poobede (16–18 h). Pri > 38 °C sa schováva do tieňa krovin. Hibernuje X–IV pri teplote substrátu nad 0 °C.
Úkryt
Skalné puklíne, kamenné múry, hustá tráva, koreňové systémy, opustené diery hlodavcov
Hibernuje v dierach hĺbky 40–100 cm pod premŕzanou vrstvou. Územné — dospelý samec bráni 100–500 m² teritórium, jedno z najväčších medzi SR jaštericami.
Nadmorská výška
Od 100 m (Podunajská) do 600 m (Slovenský kras, Tokajská) — nížinný druh
V SR výlučne nížinné a podhorské polohy do 600 m. Mimo SR (Balkán, Turecko) až do 2 000 m. Striktne viazaná na južne orientované svahy s celodenným slnkom.
Spoločnosť
Solitérny druh — samce výrazne teritoriálne, samice tolerujú prekrývanie
Samce v máji–júni bránia 100–500 m² teritória — push-up display, ostro modré hrdlo, hryzenie pri súbojoch. Hustota 3–15 dospelých na hektár v optimálnom biotope (nižšia ako L. agilis pre väčšiu individuálnu plochu).
Voda
Nepotrebuje vodnú plochu — vlhkosť z koristi a rosy
Suchozemský druh — vyhľadáva najsuchšie biotopy SR. Pije rosu z rastlín a kameňov ráno. Suchú periódu znáša 4–6 týždňov bez vody.

Rozmnožovací cyklus

Tok a parovanie
Máj–jún (po hibernácii)

Samce nadobúdajú v máji extrémne sfarbenie — smaragdovo zelený chrbát, ostro kobaltovo modré hrdlo. Push-up display, súboje, hryzenie pri obrane teritória. Páranie 3–8 minút, samec hryzie samicu za zadnú časť tela. Samica sa môže páriť s viacerými samcami (polyandria, dôkazy z DNA štúdií).

Znáška
5–18 vajec (priemer 10–12) jún–júl

Samica vyhrabe jamku v kyprej zemine alebo piesku (hlboká 5–10 cm) na slnečnom mieste — okraj cesty, skalná štrbina, vinohradnická plošina. Znesie 5–18 mäkkokožných vajec (priemer 15–18 × 9–11 mm, hmotnosť 0,7–1 g). 1 znáška ročne (v teplých letách niekedy 2 v južnej Európe).

Inkubácia
60–90 dní (slnečné teplo)

Vajcia inkubuje slnečné teplo — bez rodičovskej starostlivosti. Dĺžka závisí od teploty: pri 25 °C ~80 dní, pri 30 °C ~50 dní. Teplotne závislé určenie pohlavia (TSD) NIE — Lacerta viridis má genetické určenie (XY).

Liahnutie
August–september

Mláďatá veľké 8–11 cm (hmotnosť 1–1,8 g), zafarbené hnedosivo s bielymi škvrnami — bez zelenej farby. Samostatné od minúty. Lovia drobný hmyz, vošky, pavúčiky. Mortalita v prvom roku 60–80 %.

Mláďatá
Prvá hibernácia v septembri–apríli

Mláďatá pred prvou hibernáciou dosiahnu 10–13 cm. Zelená farba sa objavuje v 2. roku života (samce), v 3. roku života je definitívna. Samce v 2. roku majú olivovozelený chrbát, dospelé v 3.+ roku sú smaragdovo zelené.

Pohlavná zrelosť
3–4 roky

Samce pohlavne zrelé v 3. roku (dĺžka tela 9 cm), samice v 3.–4. roku (dĺžka 10–11 cm). Dlhovekosť 8–12 rokov v prírode, max 15 v zajatí (ZOO). Ročná mortalita dospelých 20–30 %.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Jašterica zelená 30–40 cm Jašterica veľká západná 30–40 cm Jašterica obyčajná 18–22 cm Jašterica múrová 15–20 cm Jašterica taurská 20–22 cm
Jašterica zelená Jašterica veľká západná Jašterica obyčajná Jašterica múrová Jašterica taurská
Dĺžka30–40 cm30–40 cm18–22 cm15–20 cm20–22 cm
Váha30–55 g30–50 g12–20 g4–10 g8–12 g
Dožitie8–12 r8–12 r8–12 r4–6 r5–7 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajväčšia SR jašterica, samec smaragdovo zelený s ostro modrým hrdlomSesterský druh L. viridis, 2 svetlé pozdĺžne pruhy (bilineata)Najbežnejšia SR jašterica, samec v jari zelenýSynantropný druh, múry a ruiny, v SR len Bratislava a okolieBalkán-stepná, v SR len východ (Východoslovenská nížina, Vihorlat)
AreálStredná a juhovýchodná EurópaZápadná Európa — Pyreneje po severné TalianskoEurázia — Pyreneje po BajkalJuhozápadná a stredná EurópaBalkán a juhovýchodná Európa

Zaujímavosti

1

Najväčšia SR jašterica — celková dĺžka 30–40 cm (max 45 cm), hmotnosť 30–55 g.

2

Lacerta viridis popísal Laurenti roku 1768. V minulosti 1 druh s L. bilineata, molekulárne rozdelené Rykena 1991.

3

Pohlavný dimorfizmus extrémny: samec v máji smaragdovo zelený s ostro kobaltovo modrým hrdlom, samica zelenohnedá s pruhmi.

4

V SR len v južných oblastiach — Atlas plazov Slovenska dokumentuje ~220 kvadrátov: Devínska Kobyla, Burda, Slovenský kras, Tokajská.

5

IUCN: Least Concern (2008, ver. 3.1) — populácia globálne stabilná, v strednej Európe mierne klesajúca.

6

V SR §1 chránený druh podľa vyhlášky 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 100 € za jedinca (vyššia ako 80 € u L. agilis).

7

Rýchla a obratná — šprint do 30 km/h na 3–5 m, lezie do 2 m výšky po skalách a kríkoch.

8

Pri ohrození agresívne syčí a hryzie — silné čeľuste môžu spôsobiť drobné ranky.

9

Autotómia chvosta — pri ohrození odhodí chvost, dorastá 3–5 mesiacov, kratší a tmavší.

10

Dlhovekosť 8–12 rokov v prírode (max 15 v zajatí), pohlavná zrelosť v 3.–4. roku.

Taxonomická klasifikácia

species Jašterica zelená
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Reptilia (plazy)
Rad Squamata (šupinaté)
Podrad Lacertilia / Sauria (jaštery)
Čeľaď Lacertidae (jašterovité)
Rod Lacerta Linnaeus, 1758
Druh L. viridis (Laurenti, 1768)
Poddruhy V minulosti 1 druh s L. bilineata; molekulárne štúdie (Rykena 1991, Amann et al. 1997) ich rozdelili — L. viridis (východná) a L. bilineata (západná) — kontaktné zóny v severnom Taliansku, Rakúsku, Nemecku
Areál Stredná a juhovýchodná Európa — Rakúsko, Maďarsko, severné Taliansko, Balkán, severné Grécko, Turecko (po Bosporus), Ukrajina, južné Rusko. V SR výlučne v južných oblastiach — Devínska Kobyla (NPP), Burda, Slovenský kras (NP), Tokajská oblasť, Slanské vrchy, Vihorlat.

? Často kladené otázky

Áno — v SR vzácny chránený druh viazaný na južné oblasti. Atlas plazov Slovenska dokumentuje výskyt v cca 220 kvadrátoch (z 600 + SR mřížky), oproti 1 800 + kvadrátom Lacerta agilis. Hlavné lokality: NPP Devínska Kobyla, CHKO Burda, NP Slovenský kras (Silická planina, Domica), Tokajská oblasť (Veľká Tŕňa, Mała Tŕňa), Slanské vrchy, Vihorlat, Zemplínske vrchy. Spoločenská hodnota 100 € za jedinca podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. (vyššia ako 80 € u Lacerta agilis pre vzácnosť a obmedzený areál v SR).

Pôvodne 1 druh „Lacerta viridis", molekulárne štúdie (Rykena 1991, Amann et al. 1997) rozdelili na 2 druhy: (1) Lacerta viridis (východná zelená) — stredná a juhovýchodná Európa (Rakúsko, ČR, SR, Maďarsko, Balkán, Turecko, Ukrajina, Rusko). (2) Lacerta bilineata (západná zelená) — západná Európa (Pyreneje, Francúzsko, severné Taliansko, Švajčiarsko, juhozápadné Nemecko). Vizuálne rozdiely: L. bilineata má 2 výrazné svetlé pozdĺžne pruhy (odtiaľ „bilineata"), L. viridis ich nemá alebo má len 1–4 menej výrazné. Kontaktné zóny: severné Taliansko, Rakúsko, Nemecko — tam dochádza k hybridizácii. V SR výlučne L. viridis.

Ostro kobaltovo modré hrdlo samca v máji–júni je najfarbnejší pohlavný signál slovenskej herpetofauny. Funkcia: (1) Atraktivita pre samice — intenzita modrej koreluje s kvalitou samca (zdravím, územím, vekom), samice si vyberajú jasne sfarbených partnerov. (2) Signál konkurentom — varovanie pri obrane teritória pri push-up display súbojoch. (3) UV reflexia — modré sfarbenie odráža UV svetlo, čo jaštery vidia (oko Lacertidae má UV-citlivé fotoreceptory), zvyšuje vizuálnu komunikáciu. Pôvod farby: štruktúrne sfarbenie (interferencia svetla na nanovrstvách kože), nie pigmenty — farba je veľmi stabilná aj po smrti. Mimo doby toku (júl–marec) modrá blednie na zelenkavú.

Áno — pri uchopení rukou jašterica zelená agresívne hryzie, silnejšie ako iné SR jašterice. Silné čeľuste môžu spôsobiť drobné krvácajúce ranky, ale uhryznutie je úplne neškodné — žiadne jedy, žiadne baktérie nad bežnú flóru kože. Pred uchopením syčí, otvára pysk, vystavuje modré hrdlo (vizuálne varovanie). Nie je dôvod ju odchytávať — chránený druh, hodnota 100 €. Pri náleze v pivnici, terasovej skalke alebo skleníku jemne presmerovať do trávy alebo skalnej puklíne. Nikdy nehryzie z útoku — len pri uchopení alebo pripoluvaní.

Najlepšie miesta pozorovania v SR: (1) NPP Devínska Kobyla (Bratislava) — klasická lokalita, vápencové xerotermné svahy nad Devínom. (2) NP Slovenský kras — Silická planina, Domica, Plešivecká planina. (3) Tokajská oblasť — Veľká Tŕňa, Mała Tŕňa, vinohradnícke svahy. (4) CHKO Burda — pyrolietocké svahy nad Dunajom. (5) Slanské vrchy a Vihorlat — sopečné svahy s xerotermnou vegetáciou. Najlepší čas: máj–jún 9:00–11:00 a 16:00–18:00 (samce v maximálnom sfarbení), denná teplota 22–28 °C, slnečno. Tip: hľadať na južných slnečných svahoch s vápencovými alebo sopečnými skalami, pomalá tichá chôdza, sledovať vyhrievacie kamene. Vďačná na fotku — väčšia ako Lacerta agilis a menej plachý.

NIE — chránený druh, chov bez výnimky ŠOP SR je nelegálny. Spoločenská hodnota 100 € za jedinca + pokuta. Pre zoologické inštitúcie a vedu sa vystavujú výnimky, ale laická verejnosť nesmie. Alternatívy pre teráriovo zainteresovaných: (1) Pogona vitticeps (agama bradatá) — austrálsky druh chovaný v zajatí, terárium 120 × 60 × 60 cm, ceny 80–150 €. (2) Lacerta viridis z legálnych ESF (CITES) chovateľov v EÚ — možné pri získaní výnimky ŠOP SR a CITES papierov, ale extrémne náročné. (3) Lacerta bilineata — západná sestra, mimo SR areálu, predaná legálne s CITES dokladmi z taliansky a francúzskych chovateľov. Terárium pre L. viridis by malo byť min 150 × 60 × 80 cm s 10–12 % UVB, denná teplota 28–32 °C, nočná 18–22 °C, hibernačná zóna 5–8 °C na 4–5 mesiacov.

ZDROJ: IUCN Red List (Lacerta viridis — LC, 2008, ver. 3.1), ReptileDatabase 2024, AmphibiaWeb, Atlas plazov Slovenska (ŠOP SR, Banská Bystrica), Rykena 1991 (Mitt. Zool. Mus. Berlin), Marsi et al. 2009 (Act

 Video — Jašterica zelená

Jašterica zelená (Lacerta viridis) — European Green Lizard, terénny záznam

Jašterica zelená — najväčšia jašterica strednej Európy, samce s azúrovomodrým hrdlom v období párenia (apríl–máj).

Jašterica zelená (Lacerta viridis) — habitat v Grécku, Potamia

Jašterica zelená v prirodzenom kamenistom habitate južnej Európy — preferuje slnečné stráne s krovinami a suchými trávnatými plochami.

 Cudzie názvy

Česky:   Ještěrka zelená, Anglicky:   European Green Lizard / Eastern Green Lizard, Nemecky:   Östliche Smaragdeidechse, Francúzsky:   Lézard vert oriental, Poľsky:   Jaszczurka zielona, Rusky:   Ящерица зелёная, Maďarsky:   Zöld gyík