Jašterica múrová (Podarcis muralis)

Lacertidae (jašterovité)

Jašterica múrová

Podarcis muralis — synantropná jašterica múrov a ruín — 15–20 cm, lezie po vertikálach do 5 m, v SR len Bratislava a okolie

IUCN: LC (Least Concern, 2008) | Least Concern, ver. 3.1; SR §1 chránená podľa vyhlášky 170/2021 Z. z., hodnota 60 €
Dĺžka15–20 cm
Hmotnosť4–10 g
Životnosť4–6 r (max 10)
Areál SRBratislava a okolie
Ochrana SR§1 — 60 €

Výživa

  • Drobný hmyz — muchy, komáre, vošky (50 %)
  • Pavúkovce — pavúky, kosáčiky (25 %)
  • Mravce a osy (12 %)
  • Húsenice, larvy, vajcia hmyzu (10 %)
  • Plody a kvety (sezónne, leto–jeseň) (3 %)
Tip od odborníka Jašterica múrová (Podarcis muralis) je najúspešnejšia synantropná (mestská) jašterica Európy. Aktívna pri telesnej teplote 28–35 °C (vzduch 22–35 °C). Loja aktívnym prehľadávaním kamenných múrov, ruín, terasovitých záhrad — pohybuje sa lezením po vertikálnych plochách, prilepujúc sa pomocou drobných lamelárnych šupín na bruchu prstov (princíp adhezia podobný gekonom, ale slabší). Hlavná korisť: drobný hmyz 50 % (muchy, vošky), pavúky 25 %, mravce 12 %, larvy a vajcia hmyzu 10 %, plody okrajovo (3 %). Denná spotreba 0,1–0,3 g (cca 5 % hmotnosti). Veľmi rýchla a obratná — šprint do 25 km/h, lezenie po vertikálnych múroch a balkónoch do 5 m výšky. Najdlhšia aktívna sezóna SR jašteríc — marec až november (8–9 mesiacov), hibernuje len 3–4 mesiace v trhlinách múrov a skál. 1–3 znášky ročne (oproti 1 u iných SR jašteríc), čo robí druh extrémne úspešným v urbánnych biotopoch. Autotómia chvosta funguje — chvost dorastá 2–3 mesiace, ale s obmedzeným vzorom.

Hlasový prejav

Jašterica múrová je akusticky tichý druh — žiadne hlasové prejavy. Jediná zvuková reakcia je tiché syčanie pri ohrození (frekvencia 2–5 kHz, intenzita pod 18 dB na 1 m, neslyšiteľné z viac ako 1 m). Pre človeka jej prítomnosť prezradí ľahký šuchot pri lezení po vertikálnych múroch a v listí. Pri náhlom úteku do trhlíny múru ostro „šťuk" — krátky úder o kameň. Pri uchopení rukou jemne hryzie, ale neškodne.

Typické zvuky

  • Tiché syčanie pri ohrození — 2–5 kHz, intenzita < 18 dB na 1 m
  • Ľahký šuchot pri lezení po vertikálnych múroch a kamenných plochách
  • Krátky úder „šťuk" pri zoskoku do trhliny múru
  • Cvakanie čeľustí pri uchopení tvrdšej koristi
  • Tichý šelest pri prehľadávaní listia a koreňových systémov
  • Krátky šuchot pri autotómii chvosta

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Denná aktivita pri 22–35 °C — marec až november (najdlhšia SR sezóna)
Tok a parovanie — apríl až jún
Znáška 2–10 vajec do trhliny múru — máj až júl, 1–3 znášky ročne
Liahnutie mláďat 5–6 cm — júl až september
Hibernácia v trhlinách múrov a skál — november až marec (kratšia ako iné SR jaštery)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Vertikálne kamenné a betónové štruktúry — múry, hrádze, ruiny, terasy, balkóny, kamenné záhrady, železničné násypy
Extrémne antropofilný druh — najvyššie hustoty v historických mestách (Rím, Florencia, Avignon, Praha). V SR: hradné a kláštorné zrúcaniny, kamenné múry vinohradov, betónové hrádze. Vyžaduje trhliny pre úkryty a hibernáciu.
Teplota
Aktivita pri telesnej teplote 28–35 °C (vzduch 22–35 °C)
Vyhrieva sa na vertikálnych múroch (otáča sa o 90° voči slnku, čo zvyšuje účinnosť zahrievania). Aktívna od marca pri 12–15 °C vzduchu (najskôr SR jašteríc). Hibernuje XI–III pri teplote substrátu nad 0 °C.
Úkryt
Trhliny v múroch a skalách (2–10 mm široké), spárovacie medzery, prielezy
Dospelý jedinec sa zmestí do trhlíny širokej len 5–8 mm a hĺbky 5–20 cm. Hibernuje v trhlinách hlbokých 20–50 cm. Územné — dospelý samec bráni 5–25 m² teritórium (jedno z najmenších medzi SR jaštericami).
Nadmorská výška
Od 100 m (Bratislava) do 800 m (Slovenský kras — len okraj areálu); v južnej Európe až 2 500 m
V SR výlučne nížinné a kotlinné polohy. Mimo SR (Talianske Alpy, Pyreneje) do 2 500 m — najvyšší výskyt v Európe medzi nehorskými jaštericami.
Spoločnosť
Polozhromaždený druh — vysoké hustoty 30–200 jedincov na hektár v urbánnych biotopoch
Najvyššia hustota medzi SR jaštericami. Samce mierne teritoriálne (5–25 m²), samice tolerantné. Tolerancia voči blízkym kongenerom umožňuje extrémne hustoty v urbánnych biotopoch (Rím — 200+ jedincov na 0,5 ha kamenných múrov).
Voda
Nepotrebuje vodnú plochu — vlhkosť z koristi, rosy, dažďa
Suchozemský druh. Pije rosu a dažďovú vodu z kamenných múrov. Vzhľadom na otvorené urbánne biotopy s odpadovou vodou má dostatok vody celosezónne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a parovanie
Apríl–jún

Samce majú v apríli ostro oranžovo-červené brucho a modré bočné šupiny na hrudníku. Push-up display, súboje, ostro modré pohyby hlavou pri tokoch. Páranie 1–3 minúty. Polyandria u samíc — multiparental DNA dôkazy z urbánnych populácií (Rím).

Znáška
2–10 vajec, 1–3 znášky ročne (máj–júl)

Samica skryje vajcia v trhlinách múrov, hlinených spárach, kyprej zemi. Znesie 2–10 vajec (priemer 9–12 × 6–8 mm, hmotnosť 0,2–0,4 g). 1–3 znášky ročne — extrémne reprodukčný úspech. V Stredomorí (Taliansko, Provence) až 4 znášky.

Inkubácia
40–60 dní (slnečné teplo múrov)

Vajcia inkubuje teplo akumulované v kamenných múroch — bez rodičovskej starostlivosti. Dĺžka 40–60 dní pri 25–30 °C. Genetické určenie pohlavia (XY).

Liahnutie
Júl–september

Mláďatá veľké 5–6 cm (hmotnosť 0,15–0,3 g), zafarbené tmavohnedo s drobnými svetlými škvrnami. Samostatné od minúty. Lovia drobný hmyz, vošky, mravce. Mortalita v 1. roku 50–70 %.

Mláďatá
Prvá hibernácia v septembri–marci

Mláďatá pred prvou hibernáciou dosiahnu 7–9 cm. Sfarbenie sa mení v 2. roku — samce začínajú vyvíjať oranžové brucho a modré bočné šupiny.

Pohlavná zrelosť
1,5–2 roky (najrýchlejšie SR jašteríc)

Samce pohlavne zrelé v 1,5–2 rokoch (dĺžka tela 4,5 cm), samice v 2 rokoch (5 cm) — najrýchlejšie SR jašteríc. Dlhovekosť 4–6 rokov v prírode, max 10 v zajatí. Ročná mortalita dospelých 30–50 %.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Jašterica múrová 15–20 cm Jašterica taurská 20–22 cm Jašterica obyčajná 18–22 cm Jašterica zelená 30–40 cm Jašterica talianska 20–25 cm
Jašterica múrová Jašterica taurská Jašterica obyčajná Jašterica zelená Jašterica talianska
Dĺžka15–20 cm20–22 cm18–22 cm30–40 cm20–25 cm
Váha4–10 g8–12 g12–20 g30–55 g6–12 g
Dožitie4–6 r5–7 r8–12 r8–12 r5–7 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaSynantropný druh, múry a ruiny, v SR len Bratislava a okolieBalkán-stepná, v SR len východ (Východoslovenská nížina, Vihorlat)Najbežnejšia SR jašterica, samec v jari ostro zelenýNajväčšia SR jašterica, samec smaragdovo zelený s ostro modrým hrdlomSesterská druh P. muralis, južné Taliansko a Sicília
AreálJuhozápadná a stredná EurópaBalkán a juhovýchodná EurópaEurázia — Pyreneje po BajkalStredná a juhovýchodná EurópaTalianky polostrov a Sicília

Zaujímavosti

1

Najúspešnejšia synantropná (mestská) jašterica Európy — najvyššie hustoty v historických mestách (Rím, Florencia, Avignon).

2

Podarcis muralis popísal Laurenti roku 1768 — rovnaký rok ako Lacerta viridis.

3

Veľkosť 15–20 cm, hmotnosť 4–10 g — najmenšia SR jašterica spolu s Z. vivipara.

4

Sfarbenie variabilné — sivohnedá až hnedá s mramorovaním; samec má oranžovo-červené brucho a modré bočné šupiny v jari.

5

V SR len Bratislava a okolie — Atlas plazov Slovenska dokumentuje ~12 kvadrátov (najobmedzenejší areál SR jašteríc).

6

Lezenie po vertikálach do 5 m výšky vďaka drobným lamelárnym šupinám na bruchu prstov.

7

Najdlhšia aktívna sezóna SR jašteríc — marec až november (8–9 mesiacov).

8

1–3 znášky ročne — extrémne reprodukčný úspech (oproti 1 u iných SR jašteríc).

9

Pohlavná zrelosť v 1,5–2 rokoch — najrýchlejšie SR jašteríc.

10

Introdukovaná v Severnej Amerike (Cincinnati, OH od 1951; Vancouver; Topeka, KS) — invázia úspešná.

Taxonomická klasifikácia

species Jašterica múrová
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Reptilia (plazy)
Rad Squamata (šupinaté)
Podrad Lacertilia / Sauria (jaštery)
Čeľaď Lacertidae (jašterovité)
Rod Podarcis Wagler, 1830
Druh P. muralis (Laurenti, 1768)
Poddruhy 20+ poddruhov a genetických línií; v strednej Európe P. m. muralis a P. m. brongniardii. SR populácie nepríslušná k zvláštnemu poddruhu — okrajová sever-stredoeurópska línia
Areál Stredná, južná a juhozápadná Európa — od Pyrenejí po Bulharsko, severne po Holandsko, Belgicko, južné Nemecko, južnú ČR, južnú SR (okraj). Introdukovaná v Severnej Amerike (Cincinnati, Vancouver), Veľkej Británii. V SR len Bratislava (Devín, Devínska Kobyla) a juhozápadné okolie.

? Často kladené otázky

Kombinácia antropofilných adaptácií robí Podarcis muralis najúspešnejším synantropným plazom Európy: (1) Lezecké schopnosti — drobné lamelárne šupiny na bruchu prstov umožňujú lezenie po vertikálnych múroch, balkónoch, betóne do 5 m výšky. (2) Tolerancia vysokých hustot — 30–200 jedincov na hektár v urbánnych biotopoch (oproti 5–30 u L. agilis). (3) Krátka aktívna sezóna a rýchla reprodukcia — pohlavná zrelosť v 1,5 r, 1–3 znášky ročne. (4) Termoregulačné výhody mestských biotopov — kamenné múry akumulujú teplo, mestská tepelná ostrov efekt (+ 2–3 °C oproti okoliu) predlžuje aktívnu sezónu. (5) Mikroúkryty — trhliny v múroch a spároch poskytujú nepoškoditeľné úkryty pre dospelých aj mláďatá.

Áno — v SR má najobmedzenejší areál spomedzi všetkých jašteríc. Vyskytuje sa výlučne v Bratislave a okolí: Hrad Devín (klasická lokalita), NPP Devínska Kobyla, terasovité záhrady Karlovej Vsi, Petržalky, Mlynskej doliny. Atlas plazov Slovenska (ŠOP SR) dokumentuje výskyt v cca 12 kvadrátoch — najmenej spomedzi SR jašteríc. Spoločenská hodnota 60 € za jedinca podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Druh je na severnom okraji svojho európskeho areálu — postupne sa rozširuje na sever (postupne kolonizuje južnú ČR, južné Poľsko, juhovýchodné Nemecko) vďaka klimatickej zmene a antropogénnym biotopom (železničné násypy, dialnice).

Áno, ale slabšie ako gekóny. Mechanizmus: (1) Drobné lamelárne šupiny na bruchu prstov Podarcis muralis pôsobia mikromechanicky — zachytávajú sa za drobné nerovnosti v kameni, betóne, omietke. (2) NIE van der Waalsove sily ako u gekónov (Gekkonidae) — Lacertidae nemajú setae na bruchu prstov. (3) Šplhový limit: hladký sklíčko a nadmieru hladký betón nemôžu lozhmotná, ale väčšina kamennej a omietnatej štruktúry áno. (4) Vertikálna výška: do 5 m úspešne, vyššie nepravidelne (potrebuje aspoň drobné nerovnosti každé 2–3 cm). Podarcis muralis je jediná SR jašterica s touto schopnosťou — iné druhy (L. agilis, Z. vivipara) lezú max do 1 m výšky a len po hrubých povrchoch.

Podarcis muralis je úspešná invázna species v Severnej Amerike: (1) Cincinnati, Ohio — pôvodne 10 jedincov z Talianska v r. 1951, dnes desiatky tisíc; populácia označovaná „Lazarus lizards". (2) Vancouver, Britská Kolumbia — introdukcia v 80. rokoch, šíri sa pozdĺž železničných koridorov. (3) Topeka, Kansas — od 90. rokov. (4) Cincinnati, Cleveland a Pittsburgh — usatelné populácie. Mechanizmus invázie: dobré klíma podobná strednej Európe, dostupnosť antropogénnych biotopov (kamenné múry, železnice), absencia prirodzených predátorov. Ekologický dopad: výtlačenie pôvodných drobných stavovcov, predácia hmyzu — celkom miernejší dopad ako u iných inváznych plazov. V Severnej Amerike NIE je chránená — pôvodný areál Európa.

Najlepšie miesta pozorovania v SR (výlučne Bratislava): (1) Hrad Devín — klasická lokalita, vápencové múry hradu, južný svah s vinohradmi. Najmä na južných múroch nad sútokom Dunaja a Moravy. (2) NPP Devínska Kobyla — vápencové skaly a terasy. (3) Karlova Ves a Mlynská dolina — kamenné múry parkov a záhrad. (4) Petržalka — Sad Janka Kráľa — kamenné múry a hrádze nad Dunajom. Najlepší čas: marec–november 9:00–18:00 (extrémne široký časový interval), denná teplota 18–30 °C. Najfotogenickejšia v apríli–júni (samce s oranžovo-červeným bruchom a modrými bočnými šupinami). Tip: pomalá tichá chôdza pozdĺž kamenných múrov, sledovať vertikálne plochy v slnečnej expozícii.

NIE — chránený druh, chov bez výnimky ŠOP SR je nelegálny. Spoločenská hodnota 60 € za jedinca + pokuta. Chov v zajatí je možný v ZOO a vedeckých inštitúciách. Alternatívy pre teráriovo zainteresovaných: (1) Podarcis sicula (jašterica taliansky) — sesterský druh z legálnych európskych chovateľov, dostupné s CITES papiermi 30–80 €. (2) Eublepharis macularius (gekón leopardí) — pakistanský druh, najpopulárnejší terarijný jašter sveta. (3) Pogona vitticeps (agama bradatá) — austrálsky druh. Terárium pre P. muralis by malo byť min 80 × 40 × 60 cm s 8–10 % UVB, denná teplota 28–32 °C, nočná 18–22 °C, hibernačná zóna 5–8 °C na 3–4 mesiace ročne, vertikálne kamenné stenne so trhlinami.

ZDROJ: IUCN Red List (Podarcis muralis — LC, 2008, ver. 3.1), ReptileDatabase 2024, AmphibiaWeb, Atlas plazov Slovenska (ŠOP SR, Banská Bystrica), Schulte et al. 2011 (Mol. Ecol.), Bellati et al. 2011 (J. Bi

 Video — Jašterica múrová

Jašterica múrová (Podarcis muralis) — Common Wall Lizard, 4K video

Jašterica múrová v 4K — najlepšie šplhajúci druh, žije na kamenných múroch, skalách a budovách, často aj v ľudskej blízkosti.

Jašterica múrová (Podarcis muralis) — kŕmenie v Genove, Taliansko

Jašterica múrová pri kŕmení v Genove — všežravec s prevahou hmyzu (mucha, kobylka, pavúk), občas aj rastlinné jedlo.

 Cudzie názvy

Česky:   Ještěrka zední, Anglicky:   Common Wall Lizard, Nemecky:   Mauereidechse, Francúzsky:   Lézard des murailles, Poľsky:   Murówka zwyczajna, Talianky:   Lucertola muraiola, Maďarsky:   Fali gyík