Lacertidae (jašterovité)
Jašterica veľká západná je akusticky tichý druh — žiadne hlasové prejavy. Jediná zvuková reakcia je hlasité syčanie pri ohrození (frekvencia 2–6 kHz, intenzita do 25 dB na 1 m). Pri uchopení rukou agresívne hryzie — silné čeľuste môžu spôsobiť drobné krvácajúce ranky. Pre človeka jej prítomnosť prezradí hlasný šuchot v suchej tráve a krovinách pri úteku.
Samce nadobúdajú v máji extrémne sfarbenie — smaragdovo zelený chrbát, ostro modré hrdlo. Push-up display, súboje, hryzenie pri obrane teritória. Páranie 3–8 minút, samec hryzie samicu za zadnú časť tela. Polyandria u samíc (DNA dôkazy).
Samica vyhrabe jamku v kyprej zemine alebo piesku (5–10 cm hĺbky) na slnečnom mieste. Znesie 6–20 vajec (priemer 15–18 × 9–11 mm, hmotnosť 0,7–1 g). 1 znáška ročne (v južnej Európe niekedy 2).
Vajcia inkubuje slnečné teplo — bez rodičovskej starostlivosti. Pri 25 °C ~80 dní, pri 30 °C ~50 dní. Genetické určenie pohlavia (XY systém, žiadne TSD).
Mláďatá veľké 8–11 cm (hmotnosť 1–1,8 g), hnedosivé s bielymi škvrnami, bez zelenej farby a bez pruhov. Samostatné od minúty. Lovia drobný hmyz, vošky, pavúčiky. Mortalita v 1. roku 60–80 %.
Mláďatá pred prvou hibernáciou dosiahnu 10–13 cm. Zelená farba a 2 pozdĺžne pruhy sa objavujú v 2. roku, definitívne v 3. roku.
Samce pohlavne zrelé v 3. roku (dĺžka tela 9 cm), samice v 3.–4. roku (dĺžka 10–11 cm). Dlhovekosť 8–12 rokov v prírode, max 15 v zajatí. Ročná mortalita dospelých 20–30 %.
| Jašterica veľká západná | Jašterica zelená | Jašterica obyčajná | Jašterica múrová | Jašterica perlová | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 30–40 cm | 30–40 cm | 18–22 cm | 15–20 cm | 60–75 cm |
| Váha | 30–50 g | 30–55 g | 12–20 g | 4–10 g | 100–250 g |
| Dožitie | 8–12 r | 8–12 r | 8–12 r | 4–6 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT |
| Povaha | Sesterský druh L. viridis, 2 svetlé pozdĺžne pruhy | Najväčšia SR jašterica, samec smaragdovo zelený s ostro modrým hrdlom | Najbežnejšia SR jašterica, samec v jari zelený | Synantropný druh, múry a ruiny | Najväčšia jašterica Európy — Pyreneje, Iberský poloostrov |
| Dostupnosť v SR | Západná Európa — Pyreneje po severné Taliansko | Stredná a juhovýchodná Európa | Eurázia — Pyreneje po Bajkal | Juhozápadná a stredná Európa | Pyrenejský polostrov, južné Francúzsko |
Príznaky: Mäkká čeľusť, deformácie chrbtice, kŕče
Iba v zajatí pri nedostatku UVB a vápnika. Divoké jedince zdravé. V ZOO sa lieči UVB lampami (10–12 % UVB) a kalciovou suplementáciou.
Príznaky: Chudnutie, krvavá stolica, apatia
Prirodzená záťaž — 50–80 % parazitované hlístami. Drobná parazitéza zdravým jedincom neškodí.
Príznaky: Hnedé škvrny, vredy, opadávanie šupín
Emergentné ochorenie v zajatí. Vo voľnej prírode dokumentované zriedkavo. Sleduje sa EU Reptile Health surveillance.
Príznaky: Vymizenie subpopulácií, fragmentácia
Najvážnejšia hrozba v západnej Európe — zalesňovanie xerotermných svahov, urbanizácia (Provence, Toskánsko), intenzifikácia vinohradníctva.
Príznaky: Strata jedincov pri prechode ciest
Hustá cestná sieť v západnej Európe — dopravná mortalita 5–15 % populácie ročne v cestnatých oblastiach. Stavajú sa plazové podchody (Francúzsko, Taliansko).
Lacerta bilineata popísal Daudin roku 1802. Druhové meno = „dvojpruhá" — odkazuje na 2 svetlé pozdĺžne pruhy.
V minulosti považovaná za poddruh L. viridis — molekulárne rozdelená Rykena 1991, divergencia ~3 mil. rokov.
Veľkosť 30–40 cm, hmotnosť 30–50 g — takmer identická s L. viridis.
Pohlavný dimorfizmus: samec smaragdovo zelený s ostro modrým hrdlom a 2 svetlými pruhmi, samica zelenohnedá s pruhmi.
Areál: západná Európa — Pyreneje, Francúzsko, Belgicko, juhozápadné Nemecko, Švajčiarsko, severné Taliansko, severné Španielsko.
Kontaktné zóny s L. viridis v severnom Taliansku, Rakúsku, Nemecku — hybridizácia s obmedzenou genetickou výmenou.
V SR sa NEVYSKYTUJE — areál ~150 km na západ (Rakúsko, južné Nemecko).
IUCN: Least Concern (2008) — populácia stabilná, chránená Bernským dohovorom a EÚ smernicou 92/43/EHS.
Klasický biotop: kamenné suché múry vinohradov Provence, Toskánska, Languedoc.
Dlhovekosť 8–12 rokov v prírode (max 15 v zajatí), pohlavná zrelosť v 3.–4. roku.
Pôvodne 1 druh „Lacerta viridis", molekulárne štúdie (Rykena 1991, Amann et al. 1997) ich rozdelili: (1) Lacerta bilineata (západná) — Pyreneje, Francúzsko, Belgicko, juhozápadné Nemecko, Švajčiarsko, severné Taliansko, severné Španielsko. Má 2 výrazné svetlé pozdĺžne pruhy (odtiaľ druhové meno „bilineata" = dvojpruhá). (2) Lacerta viridis (východná) — Rakúsko, ČR, SR, Maďarsko, Balkán, Turecko, Ukrajina, Rusko. Nemá pruhy alebo má 1–4 menej výrazné. Kontaktné zóny: severné Taliansko, Rakúsko, juhozápadné Nemecko — hybridizácia s obmedzenou genetickou výmenou (asymetrické introgresie). Divergencia oboch druhov ~3 mil. rokov pred dnes.
NIE — v SR sa nevyskytuje. Areál L. bilineata končí v Rakúsku (západ) a južnom Nemecku, ~150 km na západ od slovenských hraníc. V SR je výlučne Lacerta viridis (sesterský druh) — najmä v južných oblastiach (Devínska Kobyla, Slovenský kras, Tokajská). Pre pozorovanie L. bilineata najbližšie lokality: severné Taliansko (Trentino, Dolomity, Liguria), južné Švajčiarsko (Ticino, Wallis), južné Francúzsko (Provence, Languedoc), Belgicko (Lesse-et-Lomme), juhozápadné Nemecko (Porýnie-Falcko).
2 svetlé pozdĺžne pruhy u L. bilineata sú fylogenetický pozostatok prevod kovej formy spred ~3 mil. rokov. Pri rozdelení druhov sa L. viridis (východná) prispôsobila xerotermným biotopom strednej a juhovýchodnej Európy a stratila pruhy, zatiaľ čo L. bilineata (západná) si pruhy zachovala v Atlantsko-mediteránnom klíme. Funkcia pruhov: (1) Kryptická pruhovaná maskovacia medzi suchými trávami a vinohradnickými machami (lepší úkryt pred predátormi). (2) Vizuálny signál pre samíc — pruhy zdôrazňujú dĺžku a tvar tela samca. (3) Disruptive coloration — pri šprint úteku spôsobuje optické rozbíjanie obrazu, čo zľahčuje únik.
Áno — legálne, ale obmedzene. Druh je chránený Bernským dohovorom (príloha II) a EÚ smernicou 92/43/EHS (príloha IV). Aviculture v EÚ: (1) Z legálnych CITES chovateľov v Taliansku, Francúzsku, Nemecku — vyžaduje národné povolenia podľa krajiny dovozu. (2) Z výskumných programov a ZOO: zriedkavo, len pre licencované inštitúcie. V SR: aviculture L. bilineata vyžaduje výnimku ŠOP SR a CITES papiere. Cena v EÚ: 80–200 € za jedinca v špecializovaných obchodoch. Terárium: min 150 × 60 × 80 cm s 10–12 % UVB, denná teplota 28–32 °C, nočná 18–22 °C, hibernačná zóna 5–8 °C na 4–5 mesiacov ročne. Zložité na chov pre začiatočníkov.
Najlepšie lokality pozorovania v Európe: (1) Provence a Languedoc (Francúzsko) — kamenné suché múry vinohradov, lavanda fields, oliva sady. (2) Toskánsko (Taliansko) — vinohradnícke svahy Chianti, kopce nad Florenciou, terasy. (3) Ticino (Švajčiarsko) — južné Alpy, jazero Lugano. (4) Wallis (Švajčiarsko) — vinohradnícke terasy Rhone údolia. (5) Dolomity a Trentino (Taliansko) — terasovité polia. (6) Porýnie-Falcko (Nemecko) — vinohrady okolo Mosely a Rýna. Najlepší čas: máj–jún 9:00–11:00 a 16:00–18:00 (samce v maximálnom sfarbení), denná teplota 22–28 °C, slnečno. Tip: kamenné suché múry vinohradov sú najklasickejším biotopom.
Áno — hybridi sú čiastočne plodní, ale s obmedzenou genetickou výmenou. Kontaktné zóny: severné Taliansko (Pádska nížina), Rakúsko (Burgenlandsko), juhozápadné Nemecko. Genetické štúdie (Marzahn et al. 2016, Marsi et al. 2009) ukazujú: (1) Hybridy F1 sú morfologicky intermediátne — slabšie 2 pruhy ako u L. bilineata, zelenšia farba ako u L. viridis. (2) Reprodukčná úspešnosť hybridov je nižšia o 30–50 % než u rodičovských druhov. (3) Asymetrická introgresia — gény L. viridis sa pomaly šíria do L. bilineata, ale nie naopak (v severnom Taliansku). (4) Hybridné zóny sú stabilné — nedochádza k úplnému premiešaniu, čo potvrdzuje status oboch ako samostatných druhov.
