Bufonidae (ropuchovité)
Samec ropuchy zelenej má najmelodickejší hlas medzi európskymi ropuchami — dlhý, nepretržitý trillový „spev" „trrrrrrrrr", trvanie 5–30 sekúnd, frekvencia 1300–2200 Hz. Pripomína cvrkot cvrčka alebo kanárika — preto sa ropuche zelenej niekedy hovorí „spievajúca ropucha". Zvuk je počuteľný na 200–500 m. Hlasový vak samca je guľovitý, podhrdelný — nafukuje sa pri speve. Hromadné spievanie stoviek samcov pri vode je jedno z najpôsobivejších akustických javov slovenskej prírody.
Párenie apríl–jún — neskôr ako ropucha obyčajná. Samce sa zhromažďujú pri dočasných vodách a melodicky kvákajú — dlhý trillový „trrrrrrrrr" (5–30 sek), počuteľný na 200–500 m. Amplexus — samec objíma samicu zhora. Samce sú menšie a majú tmavé nuptiálne mozoly na palcoch. Párenie zvyčajne v noci pri teplote vody >12 °C.
Samica kladie 5 000–12 000 vajec (maximum 15 000) v gelatínových šnúrach (2–4 m) — typický znak ropúch. Vajcia kladené do dočasných vôd — kaluže, priekopy, štrkovne. Toleruje aj mierne slanú vodu (brakickú). Samec oplodňuje vajcia vonkajšie počas kladenia.
Liahnutie po 5–10 dňoch. Pulce sú tmavé, malé, gregariózne. Metamorfóza rýchla — 6–8 týždňov (rýchlejšia ako u B. bufo), pretože dočasné vody vysychajú. Čerstvo metamorfované „žabky" merajú 1–1,5 cm. Prežívanie závisí od toho, či voda vydrží dostatočne dlho.
Juvenilné ropuchy rastú 2–3 roky do pohlavnej zrelosti (samce skôr). Životnosť 8–12 rokov v prírode. Hlavní predátori: užovky, ježky, vrany, volavky. Parotídne žľazy začínajú produkovať toxín už v juvenilnom veku.
Ropucha zelená je chránený druh v SR (Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) — nesmie sa chytať, chovať, zabíjať ani rušiť. Najlepšia forma „chovu" je podpora v mestskom prostredí: zachovanie dočasných vodných plôch (kaluže, priekopy), úkryty, žiadne pesticídy.
Zákonom chránený druh — nesmie sa chytať ani chovať v zajatí
V záhrade vytvoriť úkryty — kamene, pne, štrbiny v múroch
Nepoužívať pesticídy — ropucha je citlivá na chemikálie cez priepustnú kožu
Zachovať dočasné vodné plochy — kaluže, priekopy, jazierka na párenie
V mestskom prostredí podporovať — nezastavovať prázdne plochy, ponechať zelené ostrovy
| Ropucha zelená (B. viridis) | Ropucha obyčajná (B. bufo) | Ropucha aga (R. marina) | Skokan zelený (P. esculentus) | Rosnička zelená (H. arborea) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 5–10 cm | 8–15 cm | 10–24 cm | 6–12 cm | 3–5 cm |
| Váha | 15–50 g | 20–80 g | 200–1500 g | 20–50 g | 5–10 g |
| Dožitie | 8–12 r | 10–12 r (max 36) | 10–15 r (max 35) | 5–10 r | 5–8 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 1/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Zelené škvrny na sivom, melodický spev, stepná | Najväčšia európska ropucha, bradavicová, lesný druh | Najväčšia ropucha sveta, silne jedovatá, invázna | Hladká zelená koža, silný skokan, hlasité kvákanie | Zelená, prísavkové prsty, stromová, hlasité kvákanie |
| Areál | Stredná Európa + Ázia; v SR nížiny a mestá | Európa + Z Ázia; v SR bežná | Stredná/Južná Amerika; invázna Austrália | Stredná Európa; v SR bežný | Stredná a Južná Európa; v SR bežná |
Príznaky: Strata hmotnosti, apatia, abnormálne správanie, zvracanie kože, smrť
Globálne najničivejšia choroba obojživelníkov — huba Batrachochytrium dendrobatidis (Bd) napáda keratínové vrstvy kože. Ropucha zelená je považovaná za relatívne tolerantný druh — v niektorých populáciách je nosičom Bd bez symptómov. V Európe však dokumentované úhyny v kombinácii s inými stresovými faktormi (sucho, pesticídy).
Príznaky: Zníženie reprodukčného úspechu, lokálne vymieranie populácií
Ropucha zelená je závislá na dočasných vodných plochách (kaluže, priekopy, štrkovne) na párenie. Urbanizácia, betónovanie, odvodnenie krajiny likviduje tieto biotopy. V SR klesajú populácie najmä v intenzívne zastavaných nížinách. Ochrana: zachovanie dočasných vôd, budovanie „step ponds" v mestách.
Príznaky: Zrazenie automobilmi počas migrácie k vodným plochám
Podobne ako ropucha obyčajná, aj zelená ropucha migruje na jar k vodným plochám a hynie na cestách. V mestskom prostredí (Bratislava — Petržalka, Podunajské Biskupice) je mortalita na cestách významný faktor. Riešenie: spomaľovacie zóny, žabie prechody, dobrovoľnícke akcie.
Príznaky: Malformácie, znížená plodnosť, oslabená imunita, úhyny
Ropucha zelená žije často v poľnohospodárskej krajine a mestách — exponovaná pesticídom, herbicídom a priemyselným kontaminantom. Priepustná koža absorbuje chemikálie z prostredia. Dokumentované malformácie končatín v populáciách v blízkosti chemických závodov.
Najkrajšia európska ropucha — ropucha zelená má jedinečné sfarbenie: žiarivo zelené škvrny nepravidelného tvaru na sivobielom až krémovom podklade. Každý jedinec má unikátny vzor — dá sa identifikovať podľa škvŕn ako odtlačok prsta.
Melodický „spev" samcov — samce produkujú dlhý trillový zvuk „trrrrrrrrr" (5–30 sekúnd), pripomínajúci cvrkot cvrčka alebo kanárika. Zvuk je počuteľný na 200–500 m. Hromadné spievanie stoviek samcov pri vode je jedno z najpôsobivejších akustických javov slovenskej prírody.
Stepná specialistka — na rozdiel od ropuchy obyčajnej (lesný druh) je ropucha zelená druh otvorenej krajiny — stepi, piesočnaté oblasti, suché lúky. Je tolerantnejšia voči suchu vďaka hrubšej koži s menšou stratou vody transpiráciou.
Mestský synantrop — v SR bežná v mestskom prostredí: záhrady, dvory, parkoviská, priemyselné areály, stavebné plochy, cintoríny. V Bratislave, Komárne a Nitre stabilné populácie. Loví hmyz pod pouličnými lampami v noci.
Jediná európska ropucha v slanej vode — ropucha zelená toleruje brakickú (mierne slanú) vodu — párenie dokumentované v pobrežných lagunách a slaných priekopách. Jediný európsky obojživelník s touto schopnosťou.
Rýchly vývoj pulcov — pulce sa vyvíjajú za 6–8 týždňov (rýchlejšie ako u B. bufo) — adaptácia na dočasné vodné plochy, ktoré vysychajú. Ak voda vyschne skôr, pulce uhynú — preto kladú veľa vajec (5 000–12 000).
Taxonomická zmena — druh bol dlho zaradený v rode Bufo ako Bufo viridis, ale molekulárne analýzy ukázali, že patrí do samostatného rodu Bufotes. Komplex Bufotes viridis zahŕňa viacero kryptických druhov v Ázii.
Parotídne žľazy — mierny jed — podobne ako ropucha obyčajná, aj zelená má parotídne žľazy s bufotalínom a bufotenínomm. Pre človeka neškodný, pre psov pri olíznutí nebezpečný. Jed odstrašuje väčšinu predátorov — výnimka: užovka obyčajná (tolerantná).
Sfarbenie: zelená má žiarivo zelené škvrny na sivom podklade, obyčajná je jednofarebná hnedá až sivohnedá. Veľkosť: zelená je menšia (5–10 cm) ako obyčajná (8–15 cm). Biotop: zelená preferuje stepi, mestá, suché oblasti; obyčajná lesy a vlhké biotopy. Hlas: zelená má melodický dlhý „spev" (5–30 sek); obyčajná tiché krátke kvákanie. Párenie: zelená v dočasných vodách (kaluže, priekopy); obyčajná v stálych vodách (rybníky). V SR obe chránené.
ÁNO — v nížinách a mestách. Hlavné oblasti výskytu: Podunajská nížina (Bratislava, Komárno, Nové Zámky), Východoslovenská nížina (Košice, Michalovce), Záhorská nížina. V mestskom prostredí bežná — záhrady, dvory, priemyselné areály. Vo vyšších polohách (nad 500 m) nahradená ropuchou obyčajnou.
Kvákajú len samce a len počas párovacej sezóny (apríl–jún). Melodický trillový „spev" slúži na prilákanie samíc k vodnej ploche. Ak kvákajú vo vašej záhrade, máte v blízkosti dočasnú vodnú plochu (kaluž, priekopu, jazierko), kde sa párenie. Je to pozitívny signál — znamená, že záhrada je zdravá a bez nadmerných pesticídov.
(1) Zachovať dočasné vodné plochy — neasfaltovať kaluže a priekopy v okolí; (2) Vybudovať malé jazierko v záhrade (aspoň 1×1 m, bez rýb); (3) Nepoužívať pesticídy — slug pellets a insekticídy zabíjajú ropuchy; (4) Ponechať úkryty — kamene, pne, hromady tehál, štrbiny v múroch; (5) Na jar spomaľovať autom v blízkosti vodných plôch (apríl–jún).
ÁNO — chránená podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. Nesmie sa chytať, chovať, zabíjať, predávať ani rušiť. Európska ochrana: Bernský dohovor (príloha II), Smernica EÚ o biotopoch (príloha IV). Porušenie zákona je priestupok podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Hypnotizujuce trilkove volanie samcov ropuchy zelenej.
Detailny zaber na nadhernu ropuchu zelenu a jej charakteristicke sfarbenie.
Morča domáce — sociálny hlodavec z Ánd, hmotnosť 700–1200 g, dĺžka 20–25 cm, životnosť 5–8 rokov, vyžaduje denne čerstvé seno a zdroj vitamínu C.
Morča domáce — nikdy nedržať samostatne, ideálne dve samice alebo kastrovaný samec + samica, klietka minimum 0,7 m² pre dva jedince, štepic neslobodný.
