Bufonidae (ropuchovité)
Samec ropuchy obyčajnej produkuje tiché, krátke kvákanie „kvik-kvik-kvik" — séria krátkych, vysokých tónov, frekvencia 1000–2500 Hz, trvanie 0,5–1 sek na sériu. Zvuk je výrazne tichší ako u zelených žiab alebo rosničiek — počuteľný na 10–30 m. V porovnaní s ropuchou zelenou (Bufotes viridis) je volanie menej melodické a kratšie. Mimo párovacej sezóny úplne tichá.
Na jar (marec–apríl) ropuchy migrujú z hibernačných miest k rodisku — stojatá voda (rybníky, jazierka). Migrácia 2–3 km za jednu noc. Samce prichádzajú skôr a čakajú pri vode. Amplexus — samec objíma samicu zhora pažami (inguinálny amplexus). Samce sú neselektívne — objímajú aj iné samce, iné druhy, dokonca ryby. Konkurenčné boje samcov — strhávanie z chrbta samice. Samice kladú vajcia do 24–48 hodín po príchode k vode.
Samica kladie 3 000–6 000 vajec (maximum 8 000) v dvoch dlhých gelatínových šnúrach (3–5 m dĺžky), omotaných okolo vodnej vegetácie a konárov. Na rozdiel od žiab (hrudkovité snôšky) sú šnúry typický rozlišovací znak ropúch. Vajcia čierne, priemer 1,5–2 mm. Samec oplodňuje vajcia počas kladenia (vonkajšie oplodnenie).
Liahnutie po 10–14 dňoch (závisí od teploty vody). Pulce sú čierne, gregariózne (zhromažďujú sa v skupinách). Obsahujú bufotalín v koži — jedovaté pre ryby (preto vysoká miera prežitia v rybníkoch s rybami). Metamorfóza po 8–12 týždňoch. Čerstvo metamorfované „žabky" merajú 1–1,5 cm a opúšťajú vodu hromadne (jún–júl).
Čerstvo metamorfované ropušky rastú pomaly — pohlavná zrelosť až po 3–5 rokoch (samce skôr, samice neskôr). Životnosť 10–12 rokov v prírode (rekord 36 rokov v zajatí). Hlavní predátori: užovka obyčajná (toleruje bufotalín), ježko západný, vrany a straky (obrátia ropuchu na chrbát a žerú brucho — vyhýbajú sa parotídnym žľazám), volavky.
Ropucha obyčajná je chránený druh v SR (Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z.) — nesmie sa chytať, chovať, zabíjať ani rušiť. Najlepšia forma „chovu" je vytvorenie vhodných podmienok v záhrade: úkryty z kameňov, kompost, jazierko na párenie, žiadne pesticídy.
Zákonom chránený druh — nesmie sa chytať ani chovať v zajatí
V záhrade vytvoriť úkryty — kamene, pne, kompost, hromady lístia
Nepoužívať pesticídy — ropucha je citlivá na chemikálie cez priepustnú kožu
Vybudovať malé záhradné jazierko — parenie a znáška vajec
Na jar pomôcť pri migrácii — prenášanie ropúch cez cesty (dobrovoľnícke akcie)
| Ropucha obyčajná (B. bufo) | Ropucha zelená (B. viridis) | Ropucha aga (R. marina) | Skokan zelený (P. esculentus) | Rosnička zelená (H. arborea) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 8–15 cm | 5–10 cm | 10–24 cm | 6–12 cm | 3–5 cm |
| Váha | 20–80 g | 15–50 g | 200–1500 g | 20–50 g | 5–10 g |
| Dožitie | 10–12 r (max 36) | 8–12 r | 10–15 r (max 35) | 5–10 r | 5–8 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 1/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najväčšia európska ropucha, bradavicová, parotídne žľazy, nočná | Zelené škvrny na sivom podklade, melodické kvákanie | Najväčšia ropucha sveta, silne jedovatá, invázna | Hladká zelená koža, silný skokan, hlasité kvákanie | Zelená, prísavkové prsty, stromová, hlasité kvákanie |
| Areál | Európa + Z Ázia + S Afrika; v SR bežná | Stredná Európa + Ázia; v SR bežná | Stredná/Južná Amerika; invázna Austrália | Stredná Európa; v SR bežný | Stredná a Južná Európa; v SR bežná |
Príznaky: Strata hmotnosti, apatia, zvracanie kože, abnormálny postoj (roztiahnuté nohy), smrť
Najničivejšia choroba obojživelníkov globálne — huba Batrachochytrium dendrobatidis (Bd) napáda keratínové vrstvy kože obojživelníkov. Koža obojživelníkov je orgán dýchania a regulácie elektrolytov — jej poškodenie vedie k zlyhaniu srdca z nerovnováhy elektrolytov. Ropucha obyčajná je relatívne odolná voči Bd v porovnaní s inými druhmi, ale v niektorých populáciách dokumentované úhyny. V Európe prítomný Bd aj Bsal (B. salamandrivorans) — ten však postihuje najmä mloky.
Príznaky: Krvácania pod kožou, opuchy, červené škvrny, hromadná mortalita na jednom mieste
Ranavirus spôsobuje hromadné úhyny obojživelníkov v Európe, najmä na juhozápade Anglicka (populácie ropuchy obyčajnej postihnuté od 1990). Vírus napáda vnútorné orgány (pečeň, obličky, slezina). Prejavuje sa hemoragickými léziami (krvácanie pod kožou), opuchmi a rýchlou smrťou. V SR zatiaľ sporadicky dokumentovaný.
Príznaky: Zrazenie automobilmi počas jarnej migrácie, masové uhynutia na úsekoch 100+ jedincov za noc
Najväčšia hrozba pre ropuchu obyčajnú na Slovensku nie je choroba, ale mortalita na cestách počas jarnej migrácie (marec–apríl). Ropuchy migrujú 2–3 km k rodisku a často prechádzajú cez frekventované cesty. Na jednom úseku cesty môže za jednu noc uhynúť 100+ jedincov. Riešenia: žabie prechody (podchody pod cestami), dočasné ploty s vedierkami, dobrovoľnícke akcie prenášania cez cesty (SOS/BirdLife Slovensko, ŠOP SR).
Príznaky: Zníženie populácií v nížinách, vymiznutie z intenzívne obhospodarovaných oblastí
Ropucha obyčajná je prispôsobivá, ale intenzívne poľnohospodárstvo (pesticídy, herbicídy) a urbanizácia (zástavba mokradí, betónovanie záhrad) znižujú vhodné biotopy. Pesticídy sú obzvlášť nebezpečné — ropucha má priepustnú kožu, cez ktorú absorbuje chemikálie z prostredia.
Najväčšia európska ropucha — samice dorastajú 8–15 cm (maximum 20 cm), samce výrazne menší (6–8 cm). Hmotnosť 20–80 g (samice výrazne ťažšie). Výrazný pohlavný dimorfizmus — samce majú tmavšie mozoly na palcoch (nuptiálne vankúšiky) na pridržanie samice pri amplexe.
Jarná migrácia — žabie prechody — každý rok na jar (marec–apríl) ropuchy migrujú 2–3 km z hibernačných miest k rodisku (vodná plocha, kde sa vyliahli). Tisíce jedincov prechádzajú cez cesty — na Slovensku organizuje SOS/BirdLife a ŠOP SR dobrovoľnícke akcie prenášania.
Filopatria — vracajú sa na rodisko — ropucha obyčajná sa vracia k rovnakej vodnej ploche, kde sa sama vyliahla — aj keď je vzdiálená 2–3 km. Orientuje sa podľa magnetického poľa Zeme, hviezd a pachových stôp. Ak sa rodisko zničí (zavezenie, betónovanie), populácia lokálne zanikne.
Jedovaté žľazy — bufotalín — parotídne žľazy za hlavou produkujú bufotalín a bufotenín — kardiotoxín, ktorý odstrašuje predátorov. Pre človeka neškodný (mierné pálenie pri kontakte s očami), ale pre psov nebezpečný pri olíznutí. Užovka obyčajná (Natrix natrix) je tolerantná voči tomuto toxínu — hlavný predátor ropúch.
Pulce jedovaté pre ryby — pulce ropuchy obyčajnej obsahujú bufotalín v koži, čo ich robí nejedlými pre väčšinu rýb. Preto ropuchy úspešne párenia aj v rybníkoch s rybami — na rozdiel od zelených žiab, ktorých pulce ryby konzumujú.
Rekordná životnosť 36 rokov — v zajatí dokumentovaná životnosť 36 rokov (rekord medzi európskymi ropuchami). V prírode typicky 10–12 rokov. Pohlavná zrelosť až po 3–5 rokoch — pomalé dospievanie, ale dlhá životnosť.
Záhradníkov priateľ — ropucha obyčajná je najefektívnejší prirodzený regulátor slimákov v stredoeurópskych záhradách. Jedna dospelá ropucha skonzumuje stovky slimákov a hmyzu za sezónu. Pesticídy (slug pellets) sú pre ropuchy smrteľne jedovaté — záhradníci by mali používať biologickú kontrolu.
Najrozšírenejšia európska ropucha — areál od Britských ostrovov po Sibír, od Škandinávie po Stredomorie a severozápadnú Afriku. Chýba len na Írsku, Islande, Sardínii, Korzike a niektorých ostrovoch. V SR bežná v celej krajine od nížin po stredné polohy.
ÁNO, mierne. Parotídne žľazy za hlavou produkujú bufotalín a bufotenín — slabý kardiotoxín, ktorý odstrašuje predátorov. Pre dospelého človeka neškodný — maximálne mierne pálenie pri kontakte s očami alebo sliznicami (umyť vodou). Pre psov a mačky nebezpečný pri olíznutí — slintanie, nauzea, arytmia (navštíviť veterinára). Ropuchy NESPÔSOBUJÚ bradavice — to je mýtus.
Najúčinnejšia pomoc: (1) Pripojiť sa k dobrovoľníckej akcii — SOS/BirdLife Slovensko a ŠOP SR organizujú každoročne (marec–apríl) prenášanie ropúch cez cesty; (2) Na vlastnej záhradnej ceste spomaliť a dávať pozor za vlhkých večerov (marec–apríl); (3) Podporiť výstavbu žabích prechodov — trvalé podchody pod cestami; (4) Nevypúšťať ryby do záhradných jazierok používaných ropuchami na párenie.
Vytvorte vhodné podmienky: (1) Úkryty — hromady kameňov, pne, kompost, kôpky lístia; (2) Jazierko bez rýb (aspoň 1×1 m, hĺbka 30+ cm) — na párenie a znášku; (3) Žiadne pesticídy — slug pellets, herbicídy a insekticídy ropuchy zabíjajú; (4) Vlhké zákutia — tienisté miesta s vegetáciou; (5) Priechody v plote (10×10 cm otvory) — ropuchy musia mať prístup. Ropucha si záhradu „nájde sama" — netreba ju premiestňovať.
Ropuchy (Bufonidae): suchá, bradavicová koža, parotídne jedové žľazy za hlavou, krátke nohy (chôdza, nie skoky), suchozemské (vodné len na párenie), kladú vajcia v šnúrach. Žaby (Ranidae): hladká vlhká koža, dlhé skákacie nohy, často vodné alebo polovodné, kladú vajcia v hrudkách. Obe skupiny patria do radu Anura — rozlíšenie je tradičné, nie striktne taxonomické.
ÁNO — chránená podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. Nesmie sa chytať, chovať, zabíjať, predávať ani rušiť. Zákonom chránené sú aj biotopy (mokrade, rybníky). Porušenie zákona je priestupok podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Výnimky len na vedecké účely so súhlasom ŠOP SR.
Detailny pohlad na ropuchu obycajnu - biologia, spravanie a zivotny cyklus.
Ropuchy obycajne v amplexe a kladenie snur vajicok vo vode (4K).
Morča domáce — sociálny hlodavec z Ánd, hmotnosť 700–1200 g, dĺžka 20–25 cm, životnosť 5–8 rokov, vyžaduje denne čerstvé seno a zdroj vitamínu C.
Morča domáce — nikdy nedržať samostatne, ideálne dve samice alebo kastrovaný samec + samica, klietka minimum 0,7 m² pre dva jedince, štepic neslobodný.
