Camelus dromedarius — domestikovaný púštny párnokopytník z čeľade ťavovité — pseudoprežúvavec s trojkomorovým žalúdkom a JEDNÝM hrbom (zásoba tuku, nie vody); „púštna loď“ s dokonalými adaptáciami na sucho (znáša dehydratáciu, po smäde vypije vyše 100 l), domestikovaná na Arabskom polostrove pred ~3000–4000 rokmi, gravidita ~13 mesiacov, životnosť okolo 40 rokov
Veľkosťvýška v pleci ~1,8–2 m (s hrbom vyššie)
Hmotnosť400–600 kg
Životnosťokolo 40 rokov (až 50)
Pôvoddomestikovaná na Arabskom polostrove pred ~3000–4000 r.; divá forma vyhynutá
Tŕnité kry, listy drevín a vetvičky (akácie a pod.) — okus25%
Seno a objemové krmivo (v chove / pri nedostatku paše)12%
Minerálny líz a soľ — vyššia potreba soli (slanomilná)5%
Jadro / datle a sukulentné krmivá (doplnok, výkrm, laktácia)3%
Odporúčané potraviny
Suchá púštna a stepná vegetácia ad libitum — tráva, byliny a halofyty (slanomilné rastliny); ťava je nenáročný spásač, ktorý zužitkuje aj chudobnú a suchú pašu, akú iné zvieratá odmietnu
Tŕnité kry, akácie, listy a vetvičky drevín — ťava je aj okusovač (browser); tvrdé pysky a sliznica papule jej umožňujú žrať aj tŕnité rastliny bez poranenia
Kvalitné seno a objemové krmivo (lúčne, ovsené, lucernové) v chove a pri nedostatku paše — základ vlákniny pre správnu fermentáciu v predžalúdku
Slané a horké rastliny, ktoré iné hospodárske zvieratá nežerú — ťava ich prirodzene vyhľadáva a má vyššiu potrebu soli
Minerálny líz a soľ stále dostupné — púštny bylinožravec má zvýšenú potrebu minerálov a najmä soli (slanomilná strava)
Datle, obilné jadro a kŕmne zmesi LEN ako doplnok — pri výkrme, v poslednej tretine gravidity a počas laktácie dojnej ťavy; nadbytok jadra škodí tráveniu
Sukulentné krmivá a zelené krmivo striedmo (okopaniny, zelenina) ako spestrenie — nie základ stravy
Voda nárazovo a vo veľkom — po období smädu ťava vypije vyše 100 l vody za pár minút; v chove musí byť pravidelný prístup k čistej vode (mýtus o tom, že ťava nepije, je nepravdivý)
Pozvoľné zmeny krmiva — mikroflóra predžalúdka sa prispôsobuje pomaly, náhle zmeny spôsobujú tráviace poruchy
Sezónne tučnenie hrbom — pri dostatku potravy ťava ukladá TUK do hrbu ako energetickú zásobu na obdobie nedostatku
Zakázané potraviny
Veľa jadra / obilnín naraz — preťaženie tráviaceho traktu, acidóza a tráviace poruchy; jadro je len doplnok, nie základ
Náhly prechod z chudobnej suchej paše na bujnú zelenú pašu bez privykania — riziko nadúvania a tráviacich problémov
Plesnivé, zaprené alebo skazené seno a krmivo — mykotoxíny a tráviace problémy
Záhradný a kuchynský odpad, pečivo, sladkosti a zvyšky jedál — narúšajú citlivú činnosť predžalúdka
Jedovaté rastliny (oleander, tis, niektoré halofyty vo veľkom množstve a kontaminované rastliny) — kontrolovať výbeh a okolie
Krmivo pre psy/mačky a živočíšne bielkoviny — ťava je striktný bylinožravec, mäso a živočíšne produkty do jej stravy nepatria
Dlhé hladovanie bez objemovej vlákniny — aj keď ťava znáša nedostatok, tráviaci trakt potrebuje pravidelný prísun vlákniny
Skazená alebo silne znečistená voda — napriek odolnosti voči smädu potrebuje ťava čistú vodu, dehydratáciu netreba navodzovať úmyselne
Náhle veľké dávky soli alebo nevhodné minerálne zmesi — dávkovať primerane, hoci potreba soli je vyššia
Zmrznuté a zaprené krmivo v zime — tráviace problémy, najmä u zoslabnutých zvierat
Tip od odborníka
Ťava dromedárska je pseudoprežúvavý bylinožravec s trojkomorovým žalúdkom — na rozdiel od kravy či ovce nemá štyri komory, ale tri, pričom princíp je podobný: prijatú rastlinnú potravu rýchlo spáse, neskôr ju vyvrhuje a prežúva (prežúvanie) a vlákninu jej rozkladajú mikroorganizmy v predžalúdku. Je to mimoriadne nenáročný spásač aj okusovač: živí sa suchou púštnou a stepnou vegetáciou, bylinami, slanomilnými rastlinami (halofytmi) a dokáže žrať aj tŕnité kry a akácie — tvrdé pysky a odolná sliznica papule jej umožňujú spásať aj rastliny, ktorým sa iné zvieratá vyhnú. V chove je základom kvalitné objemové krmivo (seno, paša), doplnené minerálnym lízom a soľou (ťava má zvýšenú potrebu soli). Jadro, datle a kŕmne zmesi sa pridávajú len ako doplnok — pri výkrme, v poslednej tretine gravidity a u dojných tiav; nadbytok preťaží trávenie. Najznámejší mýtus treba uviesť na pravú mieru: ťava neskladuje vodu v hrbe — hrb obsahuje TUK ako energetickú rezervu, ktorú metabolizuje pri nedostatku potravy. Vodu šetrí inými adaptáciami (koncentrovaný moč, suchý trus, znášanie dehydratácie a kolísania telesnej teploty), a keď sa po smäde napije, dokáže vypiť vyše 100 litrov vody za pár minút. Preto musí mať v chove pravidelný prístup k čistej vode — predstava, že ťava skoro nepije, je nesprávna. Všetky zmeny krmiva robte pozvoľne, aby sa mikroflóra predžalúdka stihla prispôsobiť.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Ťava dromedárska je stredne hlasné zviera s veľmi charakteristickým hlasom — vydáva hlboké hrdelné bučanie, vrčanie, stonanie a „chrčivé“ revanie, ktoré znie skoro až výhražne, hoci ide často len o protest pri vstávaní, líhaní, naháňaní alebo nakladaní. Najviac sa ozýva pri manipulácii, kŕmení, oddelení od stáda a najmä samce v ruji, ktoré hlasno bublajú, vrčia a klepocú zubami. Komunikácia matky s mláďaťom je tlmenejšia (jemné mrmlanie). V bežnom dni je stádo na paši väčšinou pokojné a tiché. Pre chov mimo zastavanej oblasti je hlučnosť bežná a nerušivá; v obytnej zóne treba počítať s občasným hlasným revaním pri manipulácii a v ruji.
Priľnavosť
Ťava dromedárska je pokojné a inteligentné, no zdržanlivé zviera — k dôverovanému chovateľovi si vytvára vzťah, no nie je to „maznáčik“ v zmysle, ako poznáme psa či kozu. Pri pokojnom, dôslednom a od mladého veku pravidelnom zaobchádzaní sa ťava dá výborne ovládať, vedie sa na ohlávke, kľakne na povel a znáša jazdca aj náklad; niektoré jedince sú prítulné a vyhľadávajú kontakt s človekom. Ťavy sú citlivé na hrubé zaobchádzanie a majú dobrú pamäť — krivdu si zapamätajú nadlho. Treba rátať s tým, že ťava pri obrane alebo nespokojnosti pľuje (vyvrhuje obsah predžalúdka), kope a hryzie, a samce v ruji môžu byť výrazne agresívne a nebezpečné. Je to veľké a silné zviera, preto kontakt patrí do rúk skúseného chovateľa a deti len pod dohľadom. Najlepšie znáša hladkanie po krku a pleci; nemá rada náhle pohyby a útok zozadu.
Aktivita
Ťava dromedárska je vytrvalé zviera s pokojnou, ale neúnavnou aktivitou — na púšti zvládne za deň prejsť desiatky kilometrov a uniesť ťažký náklad (preto „púštna loď“). V chove strieda spásanie, prežúvanie a odpočinok; cez najteplejšiu časť dňa odpočíva v tieni, najaktívnejšia je ráno a podvečer. Nie je hravá ani skákavá — pohybuje sa pokojnou, kolísavou chôdzou (mimochod — súčasne kročí obe nohy jednej strany). Potrebuje predovšetkým veľký priestor na pohyb a pašu; trvalé ustajnenie bez výbehu jej škodí. Mláďatá sú čulejšie a hravé. Ťava výborne znáša extrémne horúčavy aj chladné púštne noci a dokáže dlho fungovať bez vody a potravy vďaka tukovej zásobe v hrbe a úspornému hospodáreniu s vodou.
Reč
Ťava nenapodobňuje ľudskú reč — nemá na to anatomické ani kognitívne predpoklady. Komunikuje hlbokým hrdelným bučaním, vrčaním, stonaním a revaním, ďalej rečou tela (postoj uší a chvosta, pľuvanie, kopanie, klepkanie zubami) a pachom. Ťava je inteligentná a má výbornú pamäť — pamätá si miesta, cesty, ľudí aj zlé zaobchádzanie a dokáže sa naučiť množstvo povelov (kľaknutie, vstávanie, vedenie, nesenie nákladu), no žiadne slová nereprodukuje.
Hlasový prejav a reč
Ťava dromedárska má nezameniteľný hlboký hrdelný hlas — vydáva bučanie, vrčanie, stonanie, mrmlanie a chrčivé revanie, ktoré znie až výhražne, hoci často ide len o protest pri vstávaní, líhaní, nakladaní nákladu alebo naháňaní. Najhlasnejšie sú samce v ruji, ktoré vydávajú silné bublanie a vrčanie, hlasno klepocú a škrípu zubami a pri prejavovaní dominancie nafukujú z papule mäkký ružovkastý vak (dulaa). Pri obrane a nespokojnosti ťava prudko vydychuje a pľuje (vyvrhuje obsah predžalúdka) so syčivo-grckavým zvukom. Komunikácia matky s mláďaťom je tlmená — jemné mrmlanie a hrkanie, mláďa odpovedá vyšším bľakavým hlasom. V pokoji počuť aj frkanie, prefukovanie a žuvavé prežúvanie. V bežnom dni je stádo na paši väčšinou tiché; hlasnejšie je pri manipulácii, strese a v ruji — pre chov mimo obytnej zóny ide o bežnú a nerušivú kulisu.
Dokáže hovoriť?
Ťava nereprodukuje ľudskú reč. Dorozumieva sa hlbokým hrdelným bučaním, vrčaním a revaním — najmä pri manipulácii, v ruji a medzi matkou a mláďaťom — a rečou tela (pľuvanie, kopanie, klepkanie zubami, nafúknutý vak samca). Naučí sa množstvo povelov a má výbornú pamäť, ale žiadne slová nenapodobňuje.
Typické zvuky
Hlboké hrdelné bučanie a revanie — protest pri vstávaní, líhaní, nakladaní nákladu alebo naháňaní; znie až výhražne, no často je neškodné
Vrčanie, bublanie a mrmlanie samca v ruji — prejav dominancie a námluv, sprevádzaný nafúknutím ružovkastého vaku (dulaa) z papule
Klepkanie a škrípanie zubami — prejav vzrušenia, dominancie alebo nespokojnosti, typické u samcov v ruji a pri vyrušení
Syčivé prudké vydychovanie a „grckanie“ pri pľuvaní — varovný a obranný prejav, keď ťava vyvrhuje obsah predžalúdka
Tlmené mrmlanie a hrkanie matky na mláďa a vyšší bľakavý hlas mláďaťa — kontaktná komunikácia medzi ťavou a ťaviatkom
Frkanie, prefukovanie nozdier a žuvavé prežúvanie — bežné pokojové zvuky na paši a pri odpočinku
Sezónny kalendár
Aktívna celoročne — pasie sa cez deň, znáša extrémne horúčavy aj chladné púštne noci; nehibernuje
Ruja a pripúšťanie spravidla v chladnejšej polovici roka (zima — zhruba november–marec); samec v ruji vysúva z papule ružovkastý vak (dulaa)
Gravidita ~13 mesiacov (~390–410 dní) — samica nosí mláďa v maternici (živorodá), NEZNÁŠA vajcia
Pôrod jedného ťaviatka (zriedka dvojčatá) — mláďa je prekociálne, vstáva a chodí už pár hodín po pôrode a saje materské mlieko
Línanie / strihanie srsti zvyčajne na jar (po zime), pri chove na vlnu/srsť sa vlákno vyčesáva alebo strihá
Vhodný pre teba?
SkúsenosťHospodárske (úžitkové) zviera s tisícročnou históriou v aridných oblastiach — chované na transport („púštna loď“), ťavie mlieko, mäso, kožu a srsť, v oblasti Arabského zálivu aj na prestížne dostihy tiav. Na Slovensku je dromedár exotickým a netradičným zvieraťom (zoologické záhrady, kontaktné a zážitkové farmy, súkromné chovy) — vyžaduje veľký priestor, otužilý prístrešok, skúseného chovateľa a evidenciu chovu. Domáce ťavy nepodliehajú CITES.
PriestorŤava je veľké pohybové zviera, ktoré potrebuje rozsiahly priestor — v žiadnom prípade nie tesné ustajnenie. Vhodný je veľký výbeh a pastvina s pevným, vysokým a bezpečným oplotením (ťava je silná a vie ohradu prekonať či poškodiť). Nevyhnutý je prístrešok / prístrešie proti dažďu, vetru, snehu a páľave a suché ustajnenie na zimu v našich podmienkach — ťava výborne znáša suché teplo aj chladné púštne noci, ale zle znáša trvalé vlhko, blato a mokrú zimu (riziko ochorení labiek/chodidiel a dýchacích ciest). Podlaha a výbeh majú byť suché a pevné — mäkké rozmočené podložie poškodzuje vankúšikovité chodidlá. Dôležitý je tieň, stály prístup k čistej vode (napriek odolnosti voči smädu pravidelne pije a po smäde naraz veľa), soľný/minerálny líz a dostatok objemovej paše. Ťava je stádové (sociálne) zviera — chov osamote sa neodporúča, ideálna je skupina; samce, najmä v ruji, treba držať oddelene a opatrne, lebo môžu byť agresívne.
Deti v domácnostiŤava môže byť pre deti zaujímavým a obľúbeným zvieraťom (zážitkové farmy, jazdy, kontakt v zoo), ale VŽDY len pod dohľadom dospelého a skúseného chovateľa. Krotké, od mladého veku zvyknuté ťavy bývajú pokojné a deti ich kontakt aj jazda fascinujú. Pravidlá bezpečnosti: (1) vždy pod dohľadom dospelého — ťava je veľké a silné zviera, ktoré dokáže aj neúmyselne zraniť; (2) ťava sa pri obrane alebo nespokojnosti bráni pľuvaním (vyvrhuje obsah predžalúdka), kope a hryzie — deti nesmú zviera dráždiť, ťahať za srsť ani sa k nemu náhle približovať; (3) pozor na samce v ruji — môžu byť agresívne a nebezpečné, deti k nim nepatria; (4) pohybovať sa pokojne a potichu — ťava sa ľaká náhlych pohybov a hluku; (5) jazda a kontakt len s vodením skúseného človeka; (6) umyť ruky po kontakte (hygiena, zoonózy). Starostlivosť (kŕmenie, kopytá/chodidlá, veterinár, manipulácia s veľkým zvieraťom) zabezpečuje dospelý — chov ťavy je náročný, dlhodobý záväzok, nie zábavka pre deti.
HlučnosťPre chov mimo hustej obytnej zóny je ťava akusticky znesiteľná, hoci jej hlas je výrazný. Hlavným zvukom je hlboké hrdelné bučanie, vrčanie a revanie pri manipulácii (vstávanie, líhanie, nakladanie), naháňaní a kŕmení; stádo na paši je väčšinou tiché. Najhlučnejšie sú samce v ruji (bublanie, vrčanie, klepkanie zubami) a chvíle stresu. V noci je ťava prevažne pokojná. V zastavanej oblasti môže byť občasné hlasné revanie a ruja rušivé — pre farmu, výbeh či zoo mimo obytnej zóny ide o bežnú kulisu.
Verdikt odborníka
Ťava dromedárska (Camelus dromedarius), nazývaná aj ťava jednohrbá či arabská, je veľký púštny párnokopytník z čeľade ťavovité (Camelidae) a jedno z najvýznamnejších hospodárskych zvierat aridných oblastí — pre svoju vytrvalosť a schopnosť niesť náklad cez púšť si vyslúžila prezývku „púštna loď“ (ship of the desert). Na rozdiel od ťavy dvojhrbej (baktrickej, Camelus bactrianus) má len jeden hrb. Patrí do podradu mozoľnatce (Tylopoda) a je pseudoprežúvavcom s trojkomorovým žalúdkom (nie štvorkomorovým ako pravé prežúvavce) — rastlinnú potravu fermentuje a prežúva, vlákninu jej rozkladajú mikróby v predžalúdku. Najrozšírenejší mýtus treba vyvrátiť: hrb NEukladá vodu, ale TUK ako energetickú zásobu; vodu ťava šetrí inými adaptáciami — znáša silnú dehydratáciu a kolísanie telesnej teploty, koncentruje moč, vylučuje suchý trus, má oválne červené krvinky, a keď sa po smäde dostane k vode, dokáže vypiť vyše 100 litrov za pár minút. Na život v púšti je dokonale prispôsobená aj stavbou tela: dlhé husté riasy a uzatvárateľné štrbinovité nozdry chránia pred pieskom, mozole na kĺboch a hrudi umožňujú líhať na rozpálenom piesku, široké vankúšikovité dvojprsté labky ju nesú po piesku a hustá srsť izoluje proti horúčave. Domestikovaná bola na Arabskom polostrove približne pred 3000–4000 rokmi; divá dromedárska ťava vyhynula (asi pred ~2000 rokmi) a v prírode dnes žijú už len domáce a zdivočené populácie — najväčšia zdivočená populácia tiav na svete sa nachádza v austrálskom vnútrozemí. Ťava sa využíva na transport a jazdu, na produkciu ťavieho mlieka (rastúce odvetvie, mlieko je vhodné aj pre ľudí s neznášanlivosťou kravského mlieka) a mäsa, ďalej na kožu a srsť/vlnu, a v oblasti Arabského zálivu sú populárne prestížne dostihy tiav. Dosahuje výšku v pleci ~1,8–2 m (s hrbom vyššie) a hmotnosť 400–600 kg. Je živorodá — gravidita trvá približne 13 mesiacov (~390–410 dní) a rodí sa spravidla jedno mláďa, ktoré vstáva a chodí už pár hodín po pôrode. Pri dobrej starostlivosti sa ťava dožíva okolo 40 rokov. Je to pokojné, inteligentné a otužilé zviera s výbornou pamäťou, no zároveň veľké, silné a v ruji (najmä samce) potenciálne agresívne — pri obrane pľuje (vyvrhuje obsah predžalúdka), kope a hryzie. Chov nie je pre začiatočníka: vyžaduje veľký priestor a pevné oplotenie, suché ustajnenie a prístrešok, dostatok objemovej paše, vody a soli, skúsenú a pokojnú manipuláciu a pravidelnú veterinárnu starostlivosť. Na Slovensku je dromedár exotickým zvieraťom zoologických záhrad, zážitkových fariem a súkromných chovov. Ťava je teda fascinujúce, odolné a všestranne úžitkové zviera s tisícročnou kultúrnou stopou, ktorého chov je však zodpovedná práca pre skúseného chovateľa s dostatkom priestoru.
Prostredie a požiadavky
Biotop a chovné prostredie
Púšte, polopúšte a suché stepi (areál domestikácie); v chove veľký výbeh a pastvina s pevným oplotením a suchým prístreškom
Ťava dromedárska je typickým zvieraťom horúcich púští, polopúští a suchých stepí — pôvodný areál a oblasť domestikácie tvorí Arabský polostrov, odkiaľ sa chov rozšíril do severnej Afriky (Sahara a Sahel), na Blízky východ a do južnej a strednej Ázie. Je dokonale prispôsobená extrémnemu suchu, vysokým teplotám a riedkej vegetácii. V chove (vrátane našich podmienok) potrebuje veľký suchý výbeh a pastvinu s pevným vysokým oplotením, prístrešok a suché ustajnenie na chladné a vlhké obdobie. Divá forma vyhynula — v prírode dnes žijú už len domáce a zdivočené populácie; najväčšia zdivočená populácia na svete žije v austrálskom vnútrozemí (ťavy ta boli zavlečené v 19. storočí ako ťažné zvieratá a po nástupe motorovej dopravy zdivočeli).
Podnebie a oblasti chovu
Aridné a semiaridné oblasti — Arábia, severná Afrika (Sahara/Sahel), Blízky východ, južná a stredná Ázia; zdivočené stádo v Austrálii
Ťava sa chová najmä v aridných a semiaridných oblastiach Starého sveta — na Arabskom polostrove, v severnej Afrike (Sahara, Sahel), na Blízkom východe a v južnej a strednej Ázii (Indický subkontinent). Najväčšie stáda chovajú napríklad v Somálsku, Sudáne, Etiópii, Keni, Pakistane a Indii. Mimo pôvodného areálu vznikla veľká zdivočená populácia v Austrálii a dromedáre sa chovajú aj v Európe a Severnej Amerike (mliečne farmy, zoo, zážitkové farmy). V našich podmienkach ide o exotický chov — kľúčové je zabezpečiť suché teplé zázemie na zimu a chrániť zviera pred trvalým vlhkom a blatom, ktoré mu škodia viac než mráz.
Prístrešok a ustajnenie
Suchý prístrešok proti dažďu, vetru a páľave; v zime suché otužilé ustajnenie so suchou podlahou — chrániť pred trvalým vlhkom a blatom
Hoci je ťava otužilá a znáša extrémne suché teplo aj chladné púštne noci, v chove potrebuje prístrešok alebo prístrešie ako úkryt pred dažďom, vetrom, snehom a letnou páľavou. Na zimu v miernom pásme slúži suché, dobre vetrané ustajnenie s pevnou suchou podlahou a dostatkom priestoru. Najväčším nepriateľom ťavy nie je mráz, ale trvalé vlhko a blato — premočené vankúšikovité chodidlá a mokrá srsť zvyšujú riziko ochorení labiek/chodidiel, kože a dýchacích ciest. Výbeh aj ustajnenie majú byť preto suché, čisté a dobre odvodnené. Pri pôrode a pre mláďatá sa zriaďuje oddelený suchý a teplý priestor.
Teplota a počasie
Mimoriadne otužilá — znáša extrémne horúčavy aj veľké výkyvy teploty (deň/noc); horšie znáša trvalé vlhko, blato a mokrú zimu
Ťava patrí medzi najotužilejšie cicavce voči horúčave a suchu. Dokáže nechať kolísať telesnú teplotu (zhruba 34–41 °C) podľa okolia, čím šetrí vodu, ktorú by inak stratila potením — preto sa potí len minimálne aj v extrémnych horúčavách. Hrubá srsť ju paradoxne izoluje proti vonkajšej horúčave a sústredenie tuku do hrbu (namiesto rovnomernej vrstvy po tele) jej umožňuje lepšie odvádzať teplo. Chladné púštne noci aj mierny mráz znáša dobre vďaka srsti a metabolizmu. Horšie znáša trvalé vlhko, blato, dažďové počasie a mokrú zimu — práve to je v miernom pásme hlavné riziko (chodidlá, koža, dýchacie cesty), nie samotný chlad. Mláďatá potrebujú suché a teplé zázemie.
Voda a hospodárenie s ňou
Stály prístup k čistej vode; po smäde vypije naraz vyše 100 l za pár minút — vodu šetrí dehydratáciou, koncentrovaným močom a suchým trusom (NIE hrbom!)
Ťava je majster v hospodárení s vodou, no nezadržiava ju v hrbe (v hrbe je tuk). Vodu šetrí inými adaptáciami: znáša silnú dehydratáciu (stratu až tretiny telesnej vody bez ohrozenia života), nechá kolísať telesnú teplotu, aby sa nemusela ochladzovať potením, vylučuje silne koncentrovaný moč a suchý trus a má oválne červené krvinky, ktoré udržia prietok krvi aj pri zahustení. Vďaka tomu vydrží dlho bez vody, no keď sa k nej dostane, dokáže vypiť vyše 100 litrov za pár minút. V chove musí mať pravidelný prístup k čistej vode — predstava, že ťava skoro nepije, je nesprávna; dojná a kojaca ťava potrebuje vody výrazne viac.
Stádo a spoločnosť
Sociálne stádové zviera — chovať v skupine, nie osamote; samce (najmä v ruji) držať oddelene a opatrne
Ťava je sociálne, stádové zviera — vo voľnej i zdivočenej prírode žije v skupinách (samica s mláďatami a dominantný samec). Preto sa nemá chovať osamote; ideálna je skupina, v ktorej má zviera spoločnosť a pohodu. V stáde funguje hierarchia. Samce, najmä v období ruje, sú teritoriálne a môžu byť agresívne a nebezpečné (revanie, pľuvanie, hryzenie, súboje) — držia sa oddelene a manipuluje s nimi len skúsený chovateľ. Mimoriadne silné je puto matky a mláďaťa. Ťavy znášajú spoločnosť iných hospodárskych zvierat, no vzhľadom na veľkosť a silu treba dbať na bezpečnosť pri spoločnom chove.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Ťava dromedárska bola domestikovaná na Arabskom polostrove (Západná/Predná Ázia) približne pred 3000–4000 rokmi a odtiaľ sa chov rozšíril do severnej Afriky (Sahara, Sahel), na Blízky východ a do južnej a strednej Ázie. Divá dromedárska ťava vyhynula (zhruba pred 2000 rokmi) — v prírode dnes existujú už len domáce a zdivočené populácie. Najväčšia zdivočená populácia tiav na svete žije v austrálskom vnútrozemí (ťavy ta boli zavlečené v 19. storočí). Vďaka rastúcemu dopytu po ťavom mlieku vznikajú dnes mliečne ťavie farmy aj mimo pôvodného areálu — v Európe, Severnej Amerike a Austrálii.
Rozvrh kŕmenia
Čas
Krmivo
Množstvo
Frekvencia
Celý deň (pastva / výbeh)
Púštna a stepná vegetácia, suchá tráva, byliny, halofyty; tŕnité kry a listy drevín (okus)
ad libitum objemové krmivo podľa hmotnosti a kondície
cez deň (nenáročný spásač aj okusovač; cez páľavu odpočinok v tieni)
Ráno / večer (chov, zimné kŕmenie)
Kvalitné seno (lúčne, lucernové) ako základ objemovej vlákniny
podľa potreby; ad libitum objemové krmivo
denne (najmä v zime a pri nedostatku paše)
Doplnkovo (výkrm, gravidita, laktácia)
Jadro/datle/kŕmne zmesi LEN ako doplnok
dávkovať podľa stavu — nadbytok škodí tráveniu; zmeny postupne
podľa potreby (poslední tretina gravidity, dojné ťavy, výkrm)
Stále dostupné
Minerálny líz a soľ (vyššia potreba soli — slanomilná)
voľne k dispozícii
trvalo (kontrolovať a dopĺňať)
Voda
Čistá čerstvá voda
stále dostupná; po smäde vypije naraz vyše 100 l za pár minút
denne čistiť a dopĺňať (mýtus o tom, že ťava nepije, je nepravdivý)
Rozmnožovací cyklus
Ruja a pripúšťanie (sezónne)
Ruja v chladnejšej polovici roka (sezónne); pohlavná dospelosť samica ~3 roky, samec ~4–6 rokov (chovne neskôr)
Ťava dromedárska je sezónne plodná — ruja a pripúšťanie prebiehajú zvyčajne v chladnejšej polovici roka (zhruba zima, podľa oblasti). Pohlavná dospelosť nastáva u samíc okolo 3 rokov a u samcov okolo 4–6 rokov, no na chov sa zaraďujú zvyčajne neskôr, keď dosiahnu dostatočnú telesnú zrelosť. Samec v ruji je nápadný: vydáva hlboké vrčanie a bublanie, klepoce zubami, vylučuje pachové sekréty zo žliaz na šiji a z papule vysúva mäkký ružovkastý vak (dulaa) ako prejav dominancie a námluv; v tomto období býva agresívny a nebezpečný a treba s ním manipulovať veľmi opatrne. Ťava je indukovaný ovulátor — ovulácia sa spúšťa až po párení. V chove sa pripúšťanie plánuje (termín pôrodu, výber plemenníka).
Gravidita (živorodá — NEZNÁŠA vajcia)
~13 mesiacov (~390–410 dní); samica nosí mláďa v maternici a vyživuje ho placentou
Ťava dromedárska je živorodý cicavec — samica nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa mláďa v maternici a vyživuje ho cez placentu. Gravidita trvá približne 13 mesiacov — podľa veľkých štúdií je priemerná dĺžka okolo 384–410 dní (mierne sa líši podľa jedinca, výživy a oblasti). Rodí sa spravidla jedno mláďa (dvojčatá sú veľmi zriedkavé). V poslednej tretine gravidity rastie plod najrýchlejšie — vtedy je kľúčová kvalitná výživa a pokoj. Gravidnú ťavu treba chrániť pred stresom, naháňaním a tlačenicou a pripraviť jej suché čisté miesto na pôrod. Vzhľadom na dlhú graviditu samica rodí spravidla raz za ~2 roky.
Pôrod a novorodené ťaviatko
Spravidla 1 mláďa; ťaviatko vstáva a chodí už pár hodín po pôrode a saje materské mlieko
Ťava rodí spravidla jedno mláďa (ťaviatko), ktoré váži pri narodení niekoľko desiatok kilogramov a rodí sa bez vyvinutého hrbu (hrb sa formuje, keď začne prijímať tuhú potravu). Mláďa je prekociálne — rodí sa osrstené, vidiace a do niekoľkých hodín po pôrode vstáva, chodí a saje. Kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra) v prvých hodinách (protilátky a energia). Matka a mláďa majú silné puto a spoznávajú sa hlasom a pachom — preto pokoj a suché čisté zázemie. Mláďa cicia niekoľko mesiacov až viac než rok a postupne začína spásať pašu. Najčastejšie príčiny strát mláďat sú podchladenie, infekcie a hladovanie v prvých dňoch — preto suché teplé zázemie, kontrola sania a hygiena.
Odchov, odstav a dospievanie
Cicanie ~12–18 mesiacov (v dojnom chove kratšie); dospievanie 3–6 rokov
Ťaviatko začína ujedať pašu a seno už v prvých týždňoch až mesiacoch a postupne prechádza z mlieka na rastlinnú stravu (predžalúdok sa u neho postupne vyvíja a osídľuje mikroflórou). Odstav nastáva podľa systému chovu — v prirodzených podmienkach okolo 12–18 mesiacov, v dojnom chove sa mláďa odstavuje skôr, aby sa mlieko ťavy mohlo dojiť. Pohlavnú dospelosť dosahuje samica okolo 3 rokov a samec okolo 4–6 rokov, no plnú telesnú a chovnú zrelosť až neskôr (3–6 rokov). Mladé ťavy sa od mladého veku zvykajú na človeka a vodenie — práve vtedy sa formuje pokojná a ovládateľná povaha.
Životnosť a chovná dĺžka
Životnosť okolo 40 rokov (až 50, v zajatí často 25–30); chovné a úžitkové využitie mnoho rokov
Ťava dromedárska sa pri dobrej starostlivosti dožíva okolo 40 rokov (niektoré pramene uvádzajú až 50; v zajatí často 25–30 rokov, výnimočne viac). Vďaka dlhému veku je úžitkové a chovné využitie zvieraťa dlhé — pracovné, jazdecké a nákladné ťavy slúžia mnoho rokov, dojné samice produkujú mlieko počas opakovaných laktácií. Hlavné príčiny skráteného života a strát v chove: (1) nevhodné prostredie — trvalé vlhko a blato (ochorenia chodidiel, kože a dýchacích ciest); (2) tráviace poruchy z nesprávneho kŕmenia; (3) vnútorné a vonkajšie parazity; (4) úrazy a poranenia (silné zviera, manipulácia); (5) komplikácie v ruji a pri pôrode. Základom dlhého a zdravého života sú suché prostredie, kvalitná paša a voda, pravidelné odčervovanie, starostlivosť o chodidlá a pokojná manipulácia.
Ochočenie a kontakt
4Trvanie: Životnosť okolo 40 rokov — chov je dlhodobý záväzok na desaťročia a celoročná práca s veľkým, silným zvieraťom
Ťava dromedárska je inteligentné, otužilé a v zásade pokojné zviera, no chovateľsky náročné — preto „4/5“. Samotné skrotenie a ovládanie je možné a osvedčené po tisícročia: ťava sa od mladého veku zvyká na človeka, naučí sa kľaknúť, vstať, viesť sa na ohlávke a niesť jazdca aj náklad, a má výbornú pamäť (pamätá si dobré aj zlé zaobchádzanie). Náročnosť je inde: ide o veľké a silné zviera, ktoré potrebuje veľký priestor, pevné a vysoké oplotenie, suché ustajnenie a skúsenú, pokojnú a dôslednú manipuláciu. Ťava sa pri obrane bráni pľuvaním (vyvrhuje obsah predžalúdka), kope a hryzie, a samce v ruji môžu byť výrazne agresívne a nebezpečné. V miernom pásme treba zviera chrániť pred trvalým vlhkom a blatom (chodidlá, koža, dýchanie). K tomu pristupuje dlhý vek (okolo 40 rokov) — chov je záväzok na desaťročia — a administratíva (evidencia chovu, veterinárny dohľad). Pred zaobstaraním ťavy si treba ujasniť účel chovu (jazda/náklad/mlieko/atrakcia/chov), kde bude zviera žiť a pásť sa, kto zabezpečí skúsenú manipuláciu a veterinára. Pri dobrom hospodárení je ťava mimoriadne odolné, dlhoveké a všestranne úžitkové zviera — no rozhodne nie pre začiatočníka ani na malý pozemok.
1
Účel a podmienky: ujasnite si cieľ (jazda/náklad/mlieko/atrakcia/chov) a reálne možnosti — ťava potrebuje VEĽKÝ suchý priestor, pevné vysoké oplotenie a zázemie; nie je to zviera na malý pozemok ani pre začiatočníka
2
Priestor a oplotenie: rozsiahly suchý výbeh a pastvina s pevným, vysokým a bezpečným oplotením (ťava je silná a ohradu vie prekonať); suchá pevná podlaha a dobré odvodnenie (ochrana chodidiel)
3
Ustajnenie a klíma: prístrešok proti dažďu, vetru a páľave a suché otužilé ustajnenie na zimu; v miernom pásme chrániť zviera najmä pred trvalým vlhkom a blatom, nie pred mrazom
4
Kŕmenie: základ objemová paša a seno, doplnené soľou a minerálnym lízom (vyššia potreba soli); jadro/datle len doplnok; všetky zmeny krmiva POSTUPNE; stály prístup k čistej vode (po smäde pije naraz veľa)
5
Spoločnosť: chovať v skupine (ťava je stádová), nie osamote; samce — najmä v ruji — držať oddelene a manipulovať s nimi mimoriadne opatrne
6
Návyk a manipulácia od mladého veku: pokojné, dôsledné a trpezlivé zaobchádzanie, nácvik povelov (kľaknutie, vstávanie, vedenie na ohlávke); ťava má výbornú pamäť — hrubosť si zapamätá
7
Bezpečnosť: počítať s pľuvaním (vyvrhnutý obsah predžalúdka), kopaním a hryzením pri obrane; nepristupovať náhle a zozadu, pozor na samce v ruji; deti len pod dohľadom
8
Zdravie a prevencia: pravidelné odčervovanie, starostlivosť o chodidlá/labky, kontrola srsti a kože (parazity), veterinárny dohľad a evidencia chovu; suché prostredie ako základ prevencie
9
Pôrod a sezóna: pripravte sa na dlhú graviditu (~13 mesiacov) a pôrod jedného mláďaťa — suché teplé zázemie, mledzivo v prvých hodinách, kontrola sania; vyriešte zastupiteľnosť počas dovoleniek
Cena a kde kúpiť
Ťava dromedárska je drahé exotické zviera — orientačne stovky až tisíce eur za bežné zviera, plemenné, dojné, jazdecké či dostihové ťavy výrazne viac (tisíce až desaťtisíce eur). Hlavné náklady sú však na priestor, oplotenie, ustajnenie, krmivo, prepravu a veterinára
Bez CITES (domáce ťavy nepodliehajú CITES). Samotné zviera je drahé — bežná ťava orientačne v stovkách až tisícoch eur, kvalitné plemenné, dojné, jazdecké a najmä dostihové ťavy (oblasť Arabského zálivu) môžu stáť tisíce až desaťtisíce eur. Hlavné náklady sú však v chove: rozsiahly suchý výbeh a pevné vysoké oplotenie, otužilé suché ustajnenie, seno a krmivo, soľný/minerálny líz, preprava veľkého zvieraťa, veterinárna starostlivosť, odčervovanie a starostlivosť o chodidlá. Treba počítať aj s evidenciou chovu a povinnosťami pri chove exotického hospodárskeho zvieraťa. Ťava je mimoriadne dlhodobý záväzok (vek okolo 40 rokov) a stádové zviera — nekupujte jediný kus ani impulzívne. Vhodný je nákup od overeného a skúseného chovateľa so zdravým stádom a dobrou socializáciou zvierat.
Overený a skúsený chovateľ / zariadenie (zoo, zážitková alebo mliečna farma) — zdravé, dobre socializované a na človeka zvyknuté zvieratá, doklad o pôvode a zdraví, informácie o veku, povahe, odčervení a manipulácii; možnosť vidieť podmienky chovu
Mladé, na človeka zvyknuté zviera s pokojnou povahou — pre začiatok je vhodnejšia samica alebo kastrovaný samec než nekastrovaný samec (ruja = agresivita); vodené a na manipuláciu privyknuté zviera
Vždy zabezpečiť spoločnosť (skupinu) — ťava je stádová a osamote trpí; pred nákupom mať pripravený veľký suchý priestor, oplotenie, ustajnenie a plán veterinárnej starostlivosti a prepravy
Na čo si dať pozor
Pri kúpe ťavy skontrolujte zdravotný stav, vek a najmä povahu: zviera má byť čulé, v dobrej kondícii (nie vychudnuté, hrb pevný a vyplnený — známka dobrej výživy), s jasnými očami bez výtoku, čistým nosom bez kašľa, zdravými chodidlami/labkami bez krívania, čistou srsťou bez plešín a parazitov a čistým zadkom bez hnačky. Veľký dôraz dajte na povahu a socializáciu — uprednostnite pokojné, na človeka zvyknuté a vodené zviera; nekastrované samce sú v ruji nebezpečné a patria len skúseným chovateľom. Vyžiadajte si informácie o veku, pôvode, odčervení a zdravotnom stave a vyhnite sa zvieratám z chovov s neznámou históriou. Nekupujte jediné zviera — ťava je stádová, zaobstarajte spoločnosť. Pred nákupom majte pripravený veľký suchý výbeh, pevné vysoké oplotenie, suché ustajnenie, pašu, vodu a vyriešenú prepravu a veterinárnu starostlivosť. Chov ťavy je náročný a dlhodobý — zvážte ho len ak máte priestor, skúsenosti aj zázemie.
Porovnanie s podobnými druhmi
Ťava dromedárska (Camelus dromedarius)
Ťava dvojhrbá / baktrická (Camelus bactrianus)
Lama (Lama glama)
Alpaka (Vicugna pacos)
Dĺžka
Výška v pleci ~1,8–2 m (s hrbom vyššie)
Výška v pleci ~1,8–2,3 m
Výška v pleci ~1,0–1,3 m
Výška v pleci ~0,8–1,0 m
Váha
400–600 kg
300–700 kg (až 1000 kg)
130–200 kg
45–90 kg
Dožitie
~40 r (až 50)
~40 r
15–25 r
15–20 r
Hlučnosť
4/5
4/5
3/5
3/5
Stav IUCN
domáce (divá forma vyhynutá)
domáce (divá C. ferus je IUCN CR)
domáce (predok guanako)
domáce (predok vikuňa)
Povaha
Pseudoprežúvavec (3 komory), JEDEN hrb (tuk, nie voda), púštne adaptácie; transport/mlieko/mäso, pľuje, stádové; živorodá, gravidita ~13 mes.
Pseudoprežúvavec, DVA hrby, hustá dlhá srsť na zimu; znáša chladné stepi a púšte Strednej Ázie; transport/mlieko/srsť; krížiteľná s dromedárom (tulu)
Juhoamerický ťavovec BEZ hrbu, pseudoprežúvavec; nákladné a strážne zviera, srsť; pľuje, stádové; väčšia než alpaka, dlhšie banánovité uši
Najmenší domáci juhoamerický ťavovec BEZ hrbu, pseudoprežúvavec; chová sa najmä pre jemnú vlnu; menšia a krotkejšia než lama, kratšie hrotité uši
Areál
Arábia, severná Afrika, Blízky východ, j. a str. Ázia; zdivočené v Austrálii
Stredná Ázia (Mongolsko, Čína); divá C. ferus púšť Gobi
Andy a Južná Amerika; domáce (pôvod guanako)
Andy (Peru, Bolívia, Čile); domáce (pôvod vikuňa)
Choroby a prevencia
Vnútorné (gastrointestinálne) parazity a trypanozomóza (surra)
vysoká
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, slabosť a anémia, zhoršená srsť, hnačka; pri surre horúčka, opuchy, otupenosť, postupné chradnutie
Parazitárne ochorenia patria k najvýznamnejším zdravotným problémom tiav. Bežné sú gastrointestinálne červy (žalúdočno-črevné parazity), ktoré spôsobujú chudnutie, slabosť a anémiu. Mimoriadne dôležitá je trypanozomóza (surra) — ochorenie vyvolané prvokmi Trypanosoma evansi, ktoré prenášajú bodavé muchy; vedie k horúčke, opuchom, chradnutiu a bez liečby k úhynu. Prevencia a liečba: pravidelné odčervovanie podľa veterinára a vyšetrenia trusu, ochrana pred bodavým hmyzom, dobrá výživa a kondícia, karanténa nových zvierat a včasná veterinárna diagnostika a liečba. V našich podmienkach je riziko surry malé, no parazitárna prevencia je nutná stále.
Ochorenia chodidiel a labiek (z trvalého vlhka a blata)
vysoká
Príznaky: Krívanie, mäknutie a poškodenie vankúšikovitých chodidiel, zápal a hniloba, neochota chodiť, zápach; pri zanedbaní chronické poškodenie
Ťava je prispôsobená na suché a tvrdé podložie (piesok, suchá step) — jej široké vankúšikovité dvojprsté chodidlá nie sú stavané na trvalé vlhko a blato. V mokrom prostredí mäknú a poškodzujú sa, vzniká zápal a hniloba, ťava kríva a zhoršuje sa jej pohyb. Toto je v miernom pásme jedno z hlavných rizík chovu. Prevencia: suchý, pevný a dobre odvodnený výbeh aj ustajnenie, čistá suchá podlaha, ochrana pred trvalým dažďom a blatom, pravidelná kontrola a ošetrovanie chodidiel a včasná veterinárna liečba pri krívaní. Suché prostredie je základ — mráz ťave škodí menej než mokro.
Tráviace poruchy (nadúvanie, acidóza, upchatie) z nesprávneho kŕmenia
vysoká
Príznaky: Vzdutie brucha, nepokoj alebo apatia, odmietanie potravy, slinenie, znížený alebo zastavený pohyb tráviaceho traktu, kolika
Hoci je ťava nenáročný spásač, náhle zmeny krmiva a nevhodná strava jej narúšajú citlivú činnosť predžalúdka. Nadbytok jadra a obilnín spôsobuje acidózu, náhly prechod na bujnú zelenú pašu bez privykania môže viesť k nadúvaniu, a hrubé predmety alebo nevhodné krmivo k upchatiu. Prevencia: základom je objemová vláknina (paša, seno), jadro len ako doplnok, všetky zmeny krmiva postupne, čistá voda a kvalitné nepokazené krmivo. Pri príznakoch koliky, vzdutia či zastaveného trávenia ihneď volať veterinára — tráviace poruchy môžu byť u veľkého zvieraťa rýchlo život ohrozujúce.
Vonkajšie parazity — svrab (roztoče), kliešte a kožné ochorenia
stredná
Príznaky: Svrbenie, škrabanie, plešiny a stroskotaná zhrubnutá koža (svrab), nepokoj, zhoršená srsť, pri silnom napadnutí chudnutie a anémia
U tiav je rozšírený svrab spôsobený kožnými roztočmi (Sarcoptes) — silno svrbivé, nákazlivé ochorenie, ktoré vedie k plešinám, zhrubnutej a poškodenej koži, nepokoju a chradnutiu, a v stáde sa rýchlo šíri. Bežné sú aj kliešte, vši a kožné infekcie. Prevencia a liečba: pravidelná kontrola srsti a kože, hygiena ustajnenia, antiparazitárne ošetrenie na odporúčanie veterinára, izolácia a liečba postihnutých zvierat a karanténa nových kusov. Svrab je prenosný v stáde (a niektoré formy aj na človeka), preto sa rieši dôsledne a včas.
Respiračné ochorenia a komplikácie z nevhodnej klímy
stredná
Príznaky: Kašeľ, výtok z nosa, zrýchlené alebo namáhavé dýchanie, apatia, horúčka, zhoršený príjem potravy
V nevhodnom prostredí — pri trvalom vlhku, prievane, chlade s mokrom a zlej ventilácii ustajnenia — sú ťavy náchylné na respiračné ochorenia (zápaly dýchacích ciest a pľúc), často bakteriálneho pôvodu. Najviac ohrozené sú mláďatá, staré a zoslabnuté zvieratá. Prevencia: suché, dobre vetrané ustajnenie bez prievanu, ochrana pred premočením a blatom, dobrá výživa a kondícia, vyhýbanie sa stresu a včasná veterinárna liečba. Ťava znáša suché teplo aj mráz lepšie než mokro a prievan — práve klimatický komfort (sucho) je v miernom pásme kľúčom k prevencii.
Úrazy, problémy v ruji a komplikácie pri pôrode
stredná
Príznaky: Poranenia (od súbojov samcov, manipulácie, oplotenia), agresivita a zranenia v ruji, ťažký pôrod (dystokia), poporodné komplikácie
Ako veľké a silné zviera je ťava náchylná na úrazy — pri nesprávnej manipulácii, v stiesnenom alebo nevhodnom prostredí, pri súbojoch samcov v ruji (ktoré bývajú agresívne a môžu poraniť seba, iné zvieratá aj človeka) a pri poškodenom oplotení. Vzhľadom na dlhú graviditu a veľké mláďa sa môžu vyskytnúť komplikácie pri pôrode (dystokia). Prevencia: pokojná a skúsená manipulácia, bezpečné a pevné zariadenie chovu, oddelené držanie agresívnych samcov v ruji, dohľad pri pôrode a dostupnosť veterinára so skúsenosťami s veľkými zvieratami. Bezpečnosť chovateľa je rovnako dôležitá ako bezpečnosť zvieraťa.
Prevencia
Ťava dromedárska je mimoriadne otužilé a odolné zviera, no jej chov v miernom pásme má niekoľko špecifických rizík, ktorým treba systematicky predchádzať. Kľúčové preventívne opatrenia: (1) Sucho je základ — ťava znáša suché teplo aj mráz lepšie než trvalé vlhko a blato; zabezpečte suchý, pevný a dobre odvodnený výbeh aj ustajnenie (prevencia ochorení chodidiel/labiek, kože a dýchacích ciest); (2) Chodidlá/labky — pravidelne kontrolovať a ošetrovať, držať suché podložie, krívajúce zviera ihneď riešiť; (3) Parazity — pravidelné odčervovanie (vnútorné parazity), kontrola srsti a kože (svrab, kliešte, vši), ochrana pred bodavým hmyzom (riziko surry); (4) Kŕmenie — základ objemová vláknina (paša, seno), jadro len doplnok, všetky zmeny postupne (prevencia nadúvania, acidózy a upchatia), dostatok soli a stály prístup k čistej vode (po smäde pije naraz veľa); (5) Ruja a samce — nekastrované samce sú v ruji agresívne a nebezpečné, držať oddelene a manipulovať opatrne (bezpečnosť zvierat aj ľudí); (6) Pôrod — pri dlhej gravidite (~13 mes.) suché teplé zázemie, mledzivo v prvých hodinách, kontrola sania, dohľad pri pôrode (riziko dystokie); (7) Ventilácia — suché, dobre vetrané ustajnenie bez prievanu (prevencia respiračných ochorení); (8) Karanténa nových zvierat a pravidelný veterinárny dohľad u veterinára so skúsenosťami s veľkými exotickými zvieratami; (9) Bezpečná manipulácia — ťava pri obrane pľuje, kope a hryzie, je veľká a silná (pozor na úrazy chovateľa). Dbajte aj na zoonózy (niektoré formy svrabu, výnimočne ďalšie nákazy) — hygiena a opatrnosť pri manipulácii.
Zaujímavosti
1
Hrb obsahuje TUK, nie vodu — najrozšírenejší mýtus o ťave je nepravdivý: v hrbe je uložená tuková energetická zásoba (až desiatky kilogramov), ktorú ťava metabolizuje pri nedostatku potravy. Vodu šetrí celkom inými adaptáciami — nie zásobou v hrbe.
2
Jeden hrb verzus dva — ťava dromedárska má jeden hrb, kým ťava dvojhrbá (baktrická, Camelus bactrianus) má dva hrby. Pomôcka: písmeno D (Dromedár) otočené naležato pripomína jeden hrb, písmeno B (Baktrická) dva hrby.
3
Pseudoprežúvavec s tromi komorami — na rozdiel od pravých prežúvavcov (krava, ovca) so štyrmi komorami má ťava trojkomorový žalúdok; potravu však tiež vyvrhuje a prežúva a vlákninu jej rozkladajú mikróby v predžalúdku.
4
Po smäde vypije vyše 100 litrov za pár minút — ťava vydrží dlho bez vody, no keď sa k nej dostane, dokáže sa napiť ohromné množstvo naraz (vyše 100 l za niekoľko minút) bez toho, aby sa jej poškodili červené krvinky — tie má oválne (nie okrúhle), čo udrží prietok krvi aj pri zahustení i zriedení.
5
Šetrí vodu kolísaním telesnej teploty — namiesto potenia nechá ťava kolísať telesnú teplotu (zhruba 34–41 °C) podľa okolia, takže sa cez deň prehreje a v noci ochladí — a ušetrí vodu, ktorú by inak stratila potením. Jej moč je silne koncentrovaný a trus suchý.
6
„Púštna loď“ — pre svoju vytrvalosť a schopnosť niesť ťažký náklad cez púšť dostala ťava prezývku ship of the desert (púštna loď); po tisícročia bola hlavným dopravným prostriedkom v aridných oblastiach.
7
Divá dromedárska ťava vyhynula — najväčšie zdivočené stádo žije v Austrálii — pôvodná divá forma vyhynula asi pred 2000 rokmi; v prírode dnes existujú už len domáce a zdivočené populácie. Paradoxne najväčšiu zdivočenú populáciu tiav na svete má austrálske vnútrozemie, kam boli ťavy zavlečené v 19. storočí.
8
Ťavie mlieko je rastúce odvetvie — mlieko ťavy je výživné, znesie ho aj veľa ľudí s neznášanlivosťou kravského mlieka, a moderné mliečne ťavie farmy (vrátane Európy, USA či Austrálie) z neho robia stále populárnejší produkt; jedna ťava dáva orientačne niekoľko litrov mlieka denne.
9
Pri obrane pľuje — ťava si nepľuje sliny: pri obrane alebo nespokojnosti vyvrhuje a vyprskne obsah predžalúdka (natrávenú zelenú hmotu so zápachom), aby votrelca odplašila. Vie aj kopať a hryzieť, najmä samce v ruji.
10
Dlhá gravidita a dlhý vek — ťava nosí mláďa približne 13 mesiacov (~390–410 dní) a rodí spravidla jedno ťaviatko, ktoré sa rodí bez vyvinutého hrbu. Pri dobrej starostlivosti sa ťava dožíva okolo 40 rokov — chov je teda záväzok na desaťročia.
Taxonomická klasifikácia
speciesŤava dromedárska (jednohrbá)
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaMammalia (cicavce)
RadArtiodactyla (párnokopytníky)
PodradTylopoda (mozoľnatce)
ČeľaďCamelidae (ťavovité)
RodCamelus Linnaeus, 1758
DruhC. dromedarius Linnaeus, 1758
PoddruhyŤava dromedárska (Camelus dromedarius), nazývaná aj ťava jednohrbá alebo ťava arabská, je domestikovaný druh s jediným hrbom. Patrí do podradu mozoľnatce (Tylopoda) — skupiny párnokopytníkov, ktoré nie sú pravými prežúvavcami (Ruminantia), ale pseudoprežúvavcami s trojkomorovým žalúdkom. V rámci čeľade ťavovité (Camelidae) má dvoch blízkych príbuzných v Starom svete — ťavu dvojhrbú (baktrickú) domácu (Camelus bactrianus, dva hrby) a kriticky ohrozenú divú ťavu dvojhrbú (Camelus ferus) — a štyri menšie príbuzné z Nového sveta (Južná Amerika): lamu (Lama glama), alpaku (Vicugna pacos), divú guanaka (Lama guanicoe) a vikunu (Vicugna vicugna). Dromedár a baktrická ťava sa dokážu krížiť (kríženec sa volá tulu). Druh sa nečlení na biologické poddruhy, ale na plemená a typy podľa využitia (jazdecké, ťažné/nákladné, dojné, dostihové). Divá forma dromedára vyhynula (asi pred ~2000 rokmi) — v prírode dnes existujú len domáce a zdivočené populácie (najväčšia v Austrálii). Domestikácia prebehla na Arabskom polostrove pred ~3000–4000 rokmi.
Často kladené otázky
Nie — to je najrozšírenejší mýtus o ťave. Hrb obsahuje TUK, nie vodu — je to energetická zásoba, ktorú ťava metabolizuje v období nedostatku potravy (preto je hrb dobre živenej ťavy pevný a vyplnený a u hladujúcej ovisne nabok). Vodu si ťava šetrí celkom inými adaptáciami: znáša silnú dehydratáciu a kolísanie telesnej teploty (nepotí sa zbytočne), vylučuje silne koncentrovaný moč a suchý trus a má oválne červené krvinky, ktoré udržia prietok krvi aj pri zahustení. Keď sa po smäde dostane k vode, dokáže vypiť vyše 100 litrov za pár minút. Predstava, že ťava skoro nepije a vodu si „nosí v hrbe“, je nesprávna — v chove potrebuje pravidelný prístup k čistej vode.
Hlavný a najviditeľnejší rozdiel je v počte hrbov: ťava dromedárska (jednohrbá, Camelus dromedarius) má JEDEN hrb, kým ťava dvojhrbá (baktrická, Camelus bactrianus) má DVA hrby. Pomôcka: písmeno D (Dromedár) naležato pripomína jeden hrb, písmeno B (Baktrická) dva. Dromedár pochádza z horúcich púští (Arábia, severná Afrika) a má kratšiu srsť, baktrická ťava z chladných stepí a púští Strednej Ázie a má hustú dlhú srsť na zimu. Obe patria do čeľade ťavovité (Camelidae), sú to pseudoprežúvavce s trojkomorovým žalúdkom a dokážu sa medzi sebou krížiť (kríženec sa volá tulu). Príbuznými z Nového sveta sú menšie lama, alpaka, guanako a vikuňa.
Nie — ťava je pseudoprežúvavec s TROJKOMOROVÝM žalúdkom (tri komory), na rozdiel od pravých prežúvavcov ako krava či ovca, ktoré majú štyri komory (bachor, čepiec, kniha, slez). Princíp trávenia je však podobný: ťava rastlinnú potravu rýchlo spáse, neskôr ju vyvrhuje a prežúva (prežúvanie) a mikroorganizmy v predžalúdku jej rozložia vlákninu, ktorú by jednoduchý žalúdok nestrávil. Vďaka tomu zužitkuje aj chudobnú, suchú a tŕnitú vegetáciu, ktorej sa iné zvieratá vyhnú. Patrí do podradu mozoľnatce (Tylopoda), ktorý sa od pravých prežúvavcov líši práve trojkomorovým žalúdkom a ďalšími znakmi (napr. dvojprstými vankúšikovitými chodidlami).
Ťava je dokonale prispôsobená životu v horúcej a suchej púšti — kombináciou fyziológie a stavby tela. Hospodárenie s vodou: znáša silnú dehydratáciu a kolísanie telesnej teploty (nepotí sa zbytočne), koncentruje moč, má suchý trus a oválne červené krvinky; v hrbe nosí tukovú energetickú zásobu (nie vodu). Stavba tela: dlhé husté riasy a uzatvárateľné štrbinovité nozdry chránia pred pieskom a vetrom, mozole na kĺboch a hrudi umožňujú líhať na rozpálenom piesku, široké vankúšikovité dvojprsté labky ju nesú po piesku bez zaborenia a hustá srsť izoluje proti horúčave (a v noci hreje). Vďaka tomu prejde za deň desiatky kilometrov a vydrží dlho bez vody — preto je „púštnou loďou“.
Nie — divá dromedárska ťava vyhynula (zhruba pred 2000 rokmi). V prírode dnes existujú už len domáce ťavy a zdivočené (sekundárne divé) populácie pôvodne domácich zvierat. Najznámejšia a najväčšia zdivočená populácia tiav na svete žije v austrálskom vnútrozemí — ťavy ta boli dovezené v 19. storočí ako ťažné a jazdecké zvieratá a po nástupe motorovej dopravy ich časť vypustili, takže zdivočeli a premnožili sa. (Pozor — divá forma blízkej ťavy dvojhrbej ešte existuje ako samostatný druh Camelus ferus, je však kriticky ohrozená; u dromedára nič podobné neprežilo.) Domestikovaný bol dromedár na Arabskom polostrove pred ~3000–4000 rokmi.
Ťava dromedárska má všestranné využitie: tradične transport a jazda (preto „púštna loď“), produkcia ťavieho mlieka (výživné, vhodné aj pre mnohých ľudí s neznášanlivosťou kravského mlieka — rastúce odvetvie aj v Európe a USA), mäso, koža a srsť/vlna, a v oblasti Arabského zálivu populárne a prestížne dostihy tiav. U nás je dromedár exotickým zvieraťom zoologických záhrad, zážitkových a kontaktných fariem a súkromných chovov. Chov je náročný a nie pre začiatočníka: zviera potrebuje veľký suchý priestor a pevné vysoké oplotenie, suché otužilé ustajnenie, dostatok paše, vody a soli, skúsenú a pokojnú manipuláciu (ťava je veľká, silná, pľuje, kope a samce v ruji bývajú agresívne) a spoločnosť (je stádová). Treba rátať aj s dlhým vekom okolo 40 rokov — chov je záväzok na desaťročia.
ZDROJ: Animal Diversity Web (Camelus dromedarius), Wikipedia (Dromedary / Camel / Camel milk / Australian feral camel), Encyclopaedia Britannica (Arabian camel / dromedary; Do Camels Store Water in Their Hum
