Camelidae (ťavovité)
Ťava dromedárska má nezameniteľný hlboký hrdelný hlas — vydáva bučanie, vrčanie, stonanie, mrmlanie a chrčivé revanie, ktoré znie až výhražne, hoci často ide len o protest pri vstávaní, líhaní, nakladaní nákladu alebo naháňaní. Najhlasnejšie sú samce v ruji, ktoré vydávajú silné bublanie a vrčanie, hlasno klepocú a škrípu zubami a pri prejavovaní dominancie nafukujú z papule mäkký ružovkastý vak (dulaa). Pri obrane a nespokojnosti ťava prudko vydychuje a pľuje (vyvrhuje obsah predžalúdka) so syčivo-grckavým zvukom. Komunikácia matky s mláďaťom je tlmená — jemné mrmlanie a hrkanie, mláďa odpovedá vyšším bľakavým hlasom. V pokoji počuť aj frkanie, prefukovanie a žuvavé prežúvanie. V bežnom dni je stádo na paši väčšinou tiché; hlasnejšie je pri manipulácii, strese a v ruji — pre chov mimo obytnej zóny ide o bežnú a nerušivú kulisu.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Celý deň (pastva / výbeh) | Púštna a stepná vegetácia, suchá tráva, byliny, halofyty; tŕnité kry a listy drevín (okus) | ad libitum objemové krmivo podľa hmotnosti a kondície | cez deň (nenáročný spásač aj okusovač; cez páľavu odpočinok v tieni) |
| Ráno / večer (chov, zimné kŕmenie) | Kvalitné seno (lúčne, lucernové) ako základ objemovej vlákniny | podľa potreby; ad libitum objemové krmivo | denne (najmä v zime a pri nedostatku paše) |
| Doplnkovo (výkrm, gravidita, laktácia) | Jadro/datle/kŕmne zmesi LEN ako doplnok | dávkovať podľa stavu — nadbytok škodí tráveniu; zmeny postupne | podľa potreby (poslední tretina gravidity, dojné ťavy, výkrm) |
| Stále dostupné | Minerálny líz a soľ (vyššia potreba soli — slanomilná) | voľne k dispozícii | trvalo (kontrolovať a dopĺňať) |
| Voda | Čistá čerstvá voda | stále dostupná; po smäde vypije naraz vyše 100 l za pár minút | denne čistiť a dopĺňať (mýtus o tom, že ťava nepije, je nepravdivý) |
Ťava dromedárska je sezónne plodná — ruja a pripúšťanie prebiehajú zvyčajne v chladnejšej polovici roka (zhruba zima, podľa oblasti). Pohlavná dospelosť nastáva u samíc okolo 3 rokov a u samcov okolo 4–6 rokov, no na chov sa zaraďujú zvyčajne neskôr, keď dosiahnu dostatočnú telesnú zrelosť. Samec v ruji je nápadný: vydáva hlboké vrčanie a bublanie, klepoce zubami, vylučuje pachové sekréty zo žliaz na šiji a z papule vysúva mäkký ružovkastý vak (dulaa) ako prejav dominancie a námluv; v tomto období býva agresívny a nebezpečný a treba s ním manipulovať veľmi opatrne. Ťava je indukovaný ovulátor — ovulácia sa spúšťa až po párení. V chove sa pripúšťanie plánuje (termín pôrodu, výber plemenníka).
Ťava dromedárska je živorodý cicavec — samica nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa mláďa v maternici a vyživuje ho cez placentu. Gravidita trvá približne 13 mesiacov — podľa veľkých štúdií je priemerná dĺžka okolo 384–410 dní (mierne sa líši podľa jedinca, výživy a oblasti). Rodí sa spravidla jedno mláďa (dvojčatá sú veľmi zriedkavé). V poslednej tretine gravidity rastie plod najrýchlejšie — vtedy je kľúčová kvalitná výživa a pokoj. Gravidnú ťavu treba chrániť pred stresom, naháňaním a tlačenicou a pripraviť jej suché čisté miesto na pôrod. Vzhľadom na dlhú graviditu samica rodí spravidla raz za ~2 roky.
Ťava rodí spravidla jedno mláďa (ťaviatko), ktoré váži pri narodení niekoľko desiatok kilogramov a rodí sa bez vyvinutého hrbu (hrb sa formuje, keď začne prijímať tuhú potravu). Mláďa je prekociálne — rodí sa osrstené, vidiace a do niekoľkých hodín po pôrode vstáva, chodí a saje. Kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra) v prvých hodinách (protilátky a energia). Matka a mláďa majú silné puto a spoznávajú sa hlasom a pachom — preto pokoj a suché čisté zázemie. Mláďa cicia niekoľko mesiacov až viac než rok a postupne začína spásať pašu. Najčastejšie príčiny strát mláďat sú podchladenie, infekcie a hladovanie v prvých dňoch — preto suché teplé zázemie, kontrola sania a hygiena.
Ťaviatko začína ujedať pašu a seno už v prvých týždňoch až mesiacoch a postupne prechádza z mlieka na rastlinnú stravu (predžalúdok sa u neho postupne vyvíja a osídľuje mikroflórou). Odstav nastáva podľa systému chovu — v prirodzených podmienkach okolo 12–18 mesiacov, v dojnom chove sa mláďa odstavuje skôr, aby sa mlieko ťavy mohlo dojiť. Pohlavnú dospelosť dosahuje samica okolo 3 rokov a samec okolo 4–6 rokov, no plnú telesnú a chovnú zrelosť až neskôr (3–6 rokov). Mladé ťavy sa od mladého veku zvykajú na človeka a vodenie — práve vtedy sa formuje pokojná a ovládateľná povaha.
Ťava dromedárska sa pri dobrej starostlivosti dožíva okolo 40 rokov (niektoré pramene uvádzajú až 50; v zajatí často 25–30 rokov, výnimočne viac). Vďaka dlhému veku je úžitkové a chovné využitie zvieraťa dlhé — pracovné, jazdecké a nákladné ťavy slúžia mnoho rokov, dojné samice produkujú mlieko počas opakovaných laktácií. Hlavné príčiny skráteného života a strát v chove: (1) nevhodné prostredie — trvalé vlhko a blato (ochorenia chodidiel, kože a dýchacích ciest); (2) tráviace poruchy z nesprávneho kŕmenia; (3) vnútorné a vonkajšie parazity; (4) úrazy a poranenia (silné zviera, manipulácia); (5) komplikácie v ruji a pri pôrode. Základom dlhého a zdravého života sú suché prostredie, kvalitná paša a voda, pravidelné odčervovanie, starostlivosť o chodidlá a pokojná manipulácia.
Bez CITES (domáce ťavy nepodliehajú CITES). Samotné zviera je drahé — bežná ťava orientačne v stovkách až tisícoch eur, kvalitné plemenné, dojné, jazdecké a najmä dostihové ťavy (oblasť Arabského zálivu) môžu stáť tisíce až desaťtisíce eur. Hlavné náklady sú však v chove: rozsiahly suchý výbeh a pevné vysoké oplotenie, otužilé suché ustajnenie, seno a krmivo, soľný/minerálny líz, preprava veľkého zvieraťa, veterinárna starostlivosť, odčervovanie a starostlivosť o chodidlá. Treba počítať aj s evidenciou chovu a povinnosťami pri chove exotického hospodárskeho zvieraťa. Ťava je mimoriadne dlhodobý záväzok (vek okolo 40 rokov) a stádové zviera — nekupujte jediný kus ani impulzívne. Vhodný je nákup od overeného a skúseného chovateľa so zdravým stádom a dobrou socializáciou zvierat.
| Ťava dromedárska (Camelus dromedarius) | Ťava dvojhrbá / baktrická (Camelus bactrianus) | Lama (Lama glama) | Alpaka (Vicugna pacos) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | Výška v pleci ~1,8–2 m (s hrbom vyššie) | Výška v pleci ~1,8–2,3 m | Výška v pleci ~1,0–1,3 m | Výška v pleci ~0,8–1,0 m |
| Váha | 400–600 kg | 300–700 kg (až 1000 kg) | 130–200 kg | 45–90 kg |
| Dožitie | ~40 r (až 50) | ~40 r | 15–25 r | 15–20 r |
| Ochrana / poznámka | domáce (divá forma vyhynutá) | domáce (divá C. ferus je IUCN CR) | domáce (predok guanako) | domáce (predok vikuňa) |
| Charakteristika | Pseudoprežúvavec (3 komory), JEDEN hrb (tuk, nie voda), púštne adaptácie; transport/mlieko/mäso, pľuje, stádové; živorodá, gravidita ~13 mes. | Pseudoprežúvavec, DVA hrby, hustá dlhá srsť na zimu; znáša chladné stepi a púšte Strednej Ázie; transport/mlieko/srsť; krížiteľná s dromedárom (tulu) | Juhoamerický ťavovec BEZ hrbu, pseudoprežúvavec; nákladné a strážne zviera, srsť; pľuje, stádové; väčšia než alpaka, dlhšie banánovité uši | Najmenší domáci juhoamerický ťavovec BEZ hrbu, pseudoprežúvavec; chová sa najmä pre jemnú vlnu; menšia a krotkejšia než lama, kratšie hrotité uši |
| Areál | Arábia, severná Afrika, Blízky východ, j. a str. Ázia; zdivočené v Austrálii | Stredná Ázia (Mongolsko, Čína); divá C. ferus púšť Gobi | Andy a Južná Amerika; domáce (pôvod guanako) | Andy (Peru, Bolívia, Čile); domáce (pôvod vikuňa) |
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, slabosť a anémia, zhoršená srsť, hnačka; pri surre horúčka, opuchy, otupenosť, postupné chradnutie
Parazitárne ochorenia patria k najvýznamnejším zdravotným problémom tiav. Bežné sú gastrointestinálne červy (žalúdočno-črevné parazity), ktoré spôsobujú chudnutie, slabosť a anémiu. Mimoriadne dôležitá je trypanozomóza (surra) — ochorenie vyvolané prvokmi Trypanosoma evansi, ktoré prenášajú bodavé muchy; vedie k horúčke, opuchom, chradnutiu a bez liečby k úhynu. Prevencia a liečba: pravidelné odčervovanie podľa veterinára a vyšetrenia trusu, ochrana pred bodavým hmyzom, dobrá výživa a kondícia, karanténa nových zvierat a včasná veterinárna diagnostika a liečba. V našich podmienkach je riziko surry malé, no parazitárna prevencia je nutná stále.
Príznaky: Krívanie, mäknutie a poškodenie vankúšikovitých chodidiel, zápal a hniloba, neochota chodiť, zápach; pri zanedbaní chronické poškodenie
Ťava je prispôsobená na suché a tvrdé podložie (piesok, suchá step) — jej široké vankúšikovité dvojprsté chodidlá nie sú stavané na trvalé vlhko a blato. V mokrom prostredí mäknú a poškodzujú sa, vzniká zápal a hniloba, ťava kríva a zhoršuje sa jej pohyb. Toto je v miernom pásme jedno z hlavných rizík chovu. Prevencia: suchý, pevný a dobre odvodnený výbeh aj ustajnenie, čistá suchá podlaha, ochrana pred trvalým dažďom a blatom, pravidelná kontrola a ošetrovanie chodidiel a včasná veterinárna liečba pri krívaní. Suché prostredie je základ — mráz ťave škodí menej než mokro.
Príznaky: Vzdutie brucha, nepokoj alebo apatia, odmietanie potravy, slinenie, znížený alebo zastavený pohyb tráviaceho traktu, kolika
Hoci je ťava nenáročný spásač, náhle zmeny krmiva a nevhodná strava jej narúšajú citlivú činnosť predžalúdka. Nadbytok jadra a obilnín spôsobuje acidózu, náhly prechod na bujnú zelenú pašu bez privykania môže viesť k nadúvaniu, a hrubé predmety alebo nevhodné krmivo k upchatiu. Prevencia: základom je objemová vláknina (paša, seno), jadro len ako doplnok, všetky zmeny krmiva postupne, čistá voda a kvalitné nepokazené krmivo. Pri príznakoch koliky, vzdutia či zastaveného trávenia ihneď volať veterinára — tráviace poruchy môžu byť u veľkého zvieraťa rýchlo život ohrozujúce.
Príznaky: Svrbenie, škrabanie, plešiny a stroskotaná zhrubnutá koža (svrab), nepokoj, zhoršená srsť, pri silnom napadnutí chudnutie a anémia
U tiav je rozšírený svrab spôsobený kožnými roztočmi (Sarcoptes) — silno svrbivé, nákazlivé ochorenie, ktoré vedie k plešinám, zhrubnutej a poškodenej koži, nepokoju a chradnutiu, a v stáde sa rýchlo šíri. Bežné sú aj kliešte, vši a kožné infekcie. Prevencia a liečba: pravidelná kontrola srsti a kože, hygiena ustajnenia, antiparazitárne ošetrenie na odporúčanie veterinára, izolácia a liečba postihnutých zvierat a karanténa nových kusov. Svrab je prenosný v stáde (a niektoré formy aj na človeka), preto sa rieši dôsledne a včas.
Príznaky: Kašeľ, výtok z nosa, zrýchlené alebo namáhavé dýchanie, apatia, horúčka, zhoršený príjem potravy
V nevhodnom prostredí — pri trvalom vlhku, prievane, chlade s mokrom a zlej ventilácii ustajnenia — sú ťavy náchylné na respiračné ochorenia (zápaly dýchacích ciest a pľúc), často bakteriálneho pôvodu. Najviac ohrozené sú mláďatá, staré a zoslabnuté zvieratá. Prevencia: suché, dobre vetrané ustajnenie bez prievanu, ochrana pred premočením a blatom, dobrá výživa a kondícia, vyhýbanie sa stresu a včasná veterinárna liečba. Ťava znáša suché teplo aj mráz lepšie než mokro a prievan — práve klimatický komfort (sucho) je v miernom pásme kľúčom k prevencii.
Príznaky: Poranenia (od súbojov samcov, manipulácie, oplotenia), agresivita a zranenia v ruji, ťažký pôrod (dystokia), poporodné komplikácie
Ako veľké a silné zviera je ťava náchylná na úrazy — pri nesprávnej manipulácii, v stiesnenom alebo nevhodnom prostredí, pri súbojoch samcov v ruji (ktoré bývajú agresívne a môžu poraniť seba, iné zvieratá aj človeka) a pri poškodenom oplotení. Vzhľadom na dlhú graviditu a veľké mláďa sa môžu vyskytnúť komplikácie pri pôrode (dystokia). Prevencia: pokojná a skúsená manipulácia, bezpečné a pevné zariadenie chovu, oddelené držanie agresívnych samcov v ruji, dohľad pri pôrode a dostupnosť veterinára so skúsenosťami s veľkými zvieratami. Bezpečnosť chovateľa je rovnako dôležitá ako bezpečnosť zvieraťa.
Hrb obsahuje TUK, nie vodu — najrozšírenejší mýtus o ťave je nepravdivý: v hrbe je uložená tuková energetická zásoba (až desiatky kilogramov), ktorú ťava metabolizuje pri nedostatku potravy. Vodu šetrí celkom inými adaptáciami — nie zásobou v hrbe.
Jeden hrb verzus dva — ťava dromedárska má jeden hrb, kým ťava dvojhrbá (baktrická, Camelus bactrianus) má dva hrby. Pomôcka: písmeno D (Dromedár) otočené naležato pripomína jeden hrb, písmeno B (Baktrická) dva hrby.
Pseudoprežúvavec s tromi komorami — na rozdiel od pravých prežúvavcov (krava, ovca) so štyrmi komorami má ťava trojkomorový žalúdok; potravu však tiež vyvrhuje a prežúva a vlákninu jej rozkladajú mikróby v predžalúdku.
Po smäde vypije vyše 100 litrov za pár minút — ťava vydrží dlho bez vody, no keď sa k nej dostane, dokáže sa napiť ohromné množstvo naraz (vyše 100 l za niekoľko minút) bez toho, aby sa jej poškodili červené krvinky — tie má oválne (nie okrúhle), čo udrží prietok krvi aj pri zahustení i zriedení.
Šetrí vodu kolísaním telesnej teploty — namiesto potenia nechá ťava kolísať telesnú teplotu (zhruba 34–41 °C) podľa okolia, takže sa cez deň prehreje a v noci ochladí — a ušetrí vodu, ktorú by inak stratila potením. Jej moč je silne koncentrovaný a trus suchý.
„Púštna loď“ — pre svoju vytrvalosť a schopnosť niesť ťažký náklad cez púšť dostala ťava prezývku ship of the desert (púštna loď); po tisícročia bola hlavným dopravným prostriedkom v aridných oblastiach.
Divá dromedárska ťava vyhynula — najväčšie zdivočené stádo žije v Austrálii — pôvodná divá forma vyhynula asi pred 2000 rokmi; v prírode dnes existujú už len domáce a zdivočené populácie. Paradoxne najväčšiu zdivočenú populáciu tiav na svete má austrálske vnútrozemie, kam boli ťavy zavlečené v 19. storočí.
Ťavie mlieko je rastúce odvetvie — mlieko ťavy je výživné, znesie ho aj veľa ľudí s neznášanlivosťou kravského mlieka, a moderné mliečne ťavie farmy (vrátane Európy, USA či Austrálie) z neho robia stále populárnejší produkt; jedna ťava dáva orientačne niekoľko litrov mlieka denne.
Pri obrane pľuje — ťava si nepľuje sliny: pri obrane alebo nespokojnosti vyvrhuje a vyprskne obsah predžalúdka (natrávenú zelenú hmotu so zápachom), aby votrelca odplašila. Vie aj kopať a hryzieť, najmä samce v ruji.
Dlhá gravidita a dlhý vek — ťava nosí mláďa približne 13 mesiacov (~390–410 dní) a rodí spravidla jedno ťaviatko, ktoré sa rodí bez vyvinutého hrbu. Pri dobrej starostlivosti sa ťava dožíva okolo 40 rokov — chov je teda záväzok na desaťročia.
Nie — to je najrozšírenejší mýtus o ťave. Hrb obsahuje TUK, nie vodu — je to energetická zásoba, ktorú ťava metabolizuje v období nedostatku potravy (preto je hrb dobre živenej ťavy pevný a vyplnený a u hladujúcej ovisne nabok). Vodu si ťava šetrí celkom inými adaptáciami: znáša silnú dehydratáciu a kolísanie telesnej teploty (nepotí sa zbytočne), vylučuje silne koncentrovaný moč a suchý trus a má oválne červené krvinky, ktoré udržia prietok krvi aj pri zahustení. Keď sa po smäde dostane k vode, dokáže vypiť vyše 100 litrov za pár minút. Predstava, že ťava skoro nepije a vodu si „nosí v hrbe“, je nesprávna — v chove potrebuje pravidelný prístup k čistej vode.
Hlavný a najviditeľnejší rozdiel je v počte hrbov: ťava dromedárska (jednohrbá, Camelus dromedarius) má JEDEN hrb, kým ťava dvojhrbá (baktrická, Camelus bactrianus) má DVA hrby. Pomôcka: písmeno D (Dromedár) naležato pripomína jeden hrb, písmeno B (Baktrická) dva. Dromedár pochádza z horúcich púští (Arábia, severná Afrika) a má kratšiu srsť, baktrická ťava z chladných stepí a púští Strednej Ázie a má hustú dlhú srsť na zimu. Obe patria do čeľade ťavovité (Camelidae), sú to pseudoprežúvavce s trojkomorovým žalúdkom a dokážu sa medzi sebou krížiť (kríženec sa volá tulu). Príbuznými z Nového sveta sú menšie lama, alpaka, guanako a vikuňa.
Nie — ťava je pseudoprežúvavec s TROJKOMOROVÝM žalúdkom (tri komory), na rozdiel od pravých prežúvavcov ako krava či ovca, ktoré majú štyri komory (bachor, čepiec, kniha, slez). Princíp trávenia je však podobný: ťava rastlinnú potravu rýchlo spáse, neskôr ju vyvrhuje a prežúva (prežúvanie) a mikroorganizmy v predžalúdku jej rozložia vlákninu, ktorú by jednoduchý žalúdok nestrávil. Vďaka tomu zužitkuje aj chudobnú, suchú a tŕnitú vegetáciu, ktorej sa iné zvieratá vyhnú. Patrí do podradu mozoľnatce (Tylopoda), ktorý sa od pravých prežúvavcov líši práve trojkomorovým žalúdkom a ďalšími znakmi (napr. dvojprstými vankúšikovitými chodidlami).
Ťava je dokonale prispôsobená životu v horúcej a suchej púšti — kombináciou fyziológie a stavby tela. Hospodárenie s vodou: znáša silnú dehydratáciu a kolísanie telesnej teploty (nepotí sa zbytočne), koncentruje moč, má suchý trus a oválne červené krvinky; v hrbe nosí tukovú energetickú zásobu (nie vodu). Stavba tela: dlhé husté riasy a uzatvárateľné štrbinovité nozdry chránia pred pieskom a vetrom, mozole na kĺboch a hrudi umožňujú líhať na rozpálenom piesku, široké vankúšikovité dvojprsté labky ju nesú po piesku bez zaborenia a hustá srsť izoluje proti horúčave (a v noci hreje). Vďaka tomu prejde za deň desiatky kilometrov a vydrží dlho bez vody — preto je „púštnou loďou“.
Nie — divá dromedárska ťava vyhynula (zhruba pred 2000 rokmi). V prírode dnes existujú už len domáce ťavy a zdivočené (sekundárne divé) populácie pôvodne domácich zvierat. Najznámejšia a najväčšia zdivočená populácia tiav na svete žije v austrálskom vnútrozemí — ťavy ta boli dovezené v 19. storočí ako ťažné a jazdecké zvieratá a po nástupe motorovej dopravy ich časť vypustili, takže zdivočeli a premnožili sa. (Pozor — divá forma blízkej ťavy dvojhrbej ešte existuje ako samostatný druh Camelus ferus, je však kriticky ohrozená; u dromedára nič podobné neprežilo.) Domestikovaný bol dromedár na Arabskom polostrove pred ~3000–4000 rokmi.
Ťava dromedárska má všestranné využitie: tradične transport a jazda (preto „púštna loď“), produkcia ťavieho mlieka (výživné, vhodné aj pre mnohých ľudí s neznášanlivosťou kravského mlieka — rastúce odvetvie aj v Európe a USA), mäso, koža a srsť/vlna, a v oblasti Arabského zálivu populárne a prestížne dostihy tiav. U nás je dromedár exotickým zvieraťom zoologických záhrad, zážitkových a kontaktných fariem a súkromných chovov. Chov je náročný a nie pre začiatočníka: zviera potrebuje veľký suchý priestor a pevné vysoké oplotenie, suché otužilé ustajnenie, dostatok paše, vody a soli, skúsenú a pokojnú manipuláciu (ťava je veľká, silná, pľuje, kope a samce v ruji bývajú agresívne) a spoločnosť (je stádová). Treba rátať aj s dlhým vekom okolo 40 rokov — chov je záväzok na desaťročia.